C-519/24
ECLI:EU:C:2026:297
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0519
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0519
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
zo 16. apríla 2026 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Smernica 2003/87/ES – Prechodné pravidlá bezodplatného prideľovania kvót – Článok 10a – Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej prevádzkovatelia využívajúci značné množstvo bezodplatne pridelených kvót podliehajú dani z emisií oxidu uhličitého (CO 2 )“
Vo veci C‑519/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Veszprémi Törvényszék (Župný súd Veszprém, Maďarsko) z 8. júla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 29. júla 2024, ktorý súvisí s konaním:
Nitrogénművek Vegyipari Zrt.
proti
Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia F. Schalin (spravodajca), M. Gavalec a Z. Csehi,
generálna advokátka: T. Ćapeta,
tajomník: I. Illéssy, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. júna 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
Nitrogénművek Vegyipari Zrt., v zastúpení: P. Bibók, Z. Okányi a D. Zlati, ügyvédek
–
maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,
–
Európska komisia, v zastúpení: A. Armenia, B. Béres B. De Meester a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní z 9. októbra 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu:
–
odôvodnení 5, 7 a 20, ako aj článku 1, článku 3 písm. f), článkov 10 a 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES ( Ú. v. ES L 275, 2003, s. 32 ; Mim. vyd. 15/007, s. 631), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018 ( Ú. v. EÚ L 76, 2018, s. 3 ) (ďalej len „smernica 2003/87“),
–
článkov 18, 49 a 56 ZFEÚ,
–
článkov 17 a 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“),
–
článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“) a článku 1 jeho Prvého dodatkového protokolu, podpísaného v Paríži 20. marca 1952.
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Nitrogénművek Vegyipari Zrt., maďarskou akciovou spoločnosťou pôsobiacou v odvetví výroby hnojív (ďalej len „Nitrogénművek“), a Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága (Riaditeľstvo štátnej daňovej a colnej správy pre opravné prostriedky, Maďarsko), vo veci zaplatenia dane z emisných kvót oxidu uhličitého (CO 2 ) (ďalej len „daň z emisných kvót CO 2 “) vyplývajúcej z využívania bezodplatných emisných kvót, stanovenej vnútroštátnou právnou úpravou.
Právny rámec
Právo Únie
3
Odôvodnenia 5, 7 a 20 smernice 2003/87 znejú takto:
„(5)
[Európska únia] a je[j] členské štáty súhlasili s plnením svojich záväzkov znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov pod Kjótskym [Japonsko] protokolom spoločne v súlade s rozhodnutím [Rady] 2002/358/ES [z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spoločenstva ( Ú. v. ES L 130, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 11/042, s. 24)]; táto smernica má za cieľ prispievať k účinnejšiemu plneniu záväzkov EÚ a jej členských štátov prostredníctvom efektívneho európskeho trhu s emisnými kvótami skleníkových plynov a čo najmenšieho zníženia hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti;
…
(7)
Predpisy spoločenstva týkajúce sa alokácie kvót členskými štátmi sú potrebné, aby prispeli k zachovaniu integrity vnútorného trhu a aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže;
…
(20)
Táto smernica bude podporovať používanie energeticky výhodnejších technológií, vrátane technológie kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie, produkciu menších emisií na jednotku výstupu…“
4
Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Predmet“, v odseku 1 stanovuje:
„Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len ‚systém Únie [systém EU ETS – neoficiálny preklad ]‘) na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.“
5
Článok 3 uvedenej smernice, nazvaný „Definície“, stanovuje:
„Na účely tejto smernice sa používajú tieto definície:
…
f)
‚prevádzkovateľ‘ znamená osobu, ktorá prevádzkuje alebo riadi zariadenie, alebo ktorej je delegovaná rozhodujúca hospodárska právomoc nad technickým fungovaním zariadenia, v prípadoch ak to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy.“
6
Článok 10 tej istej smernice, nazvaný „Obchodovanie s kvótami formou aukcie“, v odseku 1 prvom a druhom pododseku stanovuje:
„Od roku 2019 členské štáty obchodujú formou aukcie so všetkými kvótami, ktoré nie sú pridelené bezodplatne v súlade s článkami 10a a 10c tejto smernice a ktoré nie sú umiestnené do trhovej stabilizačnej rezervy zriadenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 [zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES ( Ú. v. EÚ L 264, 2015, s. 1 )] alebo zrušené v súlade s článkom 12 ods. 4 tejto smernice.
Od roku 2021 je podiel kvót určených na obchodovanie formou akcie 57 % bez toho, aby bolo dotknuté prípadné zníženie podľa článku 10a ods. 5a.“
7
Článok 10a smernice 2003/87, nazvaný „Prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania platné v celej Únii“, v odsekoch 1 a 6 stanovuje:
„1. [Európska k]omisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o plne harmonizované pravidlá platné v celej Únii týkajúce sa prideľovania kvót uvedených v odsekoch 4, 5, 7 a 19 tohto článku.
…
6. Členské štáty by mali prijať finančné opatrenia v súlade s druhým a štvrtým pododsekom v prospech odvetví alebo pododvetví vystavených skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, a to za predpokladu, že takéto finančné opatrenia sú v súlade s pravidlami štátnej pomoci, a najmä že nespôsobujú nenáležité narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. …
…“
Maďarské právo
Zákon č. CL z roku 2017
8
Ustanovenie § 195 adózás rendjéről szóló 2017. évi CL. törvény (zákon č. CL z roku 2017 o daňovom poriadku) ( Magyar Közlöny 2017/192) stanovuje:
„Daňový orgán bez vykonania kontroly rozhodne o opravnom daňovom priznaní podanom daňovníkom v lehote pätnástich dní odo dňa jeho doručenia, ak je jediným dôvodom tohto opravného daňového priznania skutočnosť, že ustanovenie stanovujúce daňovú povinnosť je v rozpore so základným zákonom alebo záväzným aktom Európskej únie, alebo pokiaľ ide o právny predpis obce, v rozpore s akýmkoľvek iným právnym predpisom, s výhradou, že rozhodnutie [Alkotmánybíróság (Ústavný súd, Maďarsko), Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko)], alebo Súdneho dvora Európskej únie vyjadrujúce sa k tejto otázke ešte nebolo v okamihu podania opravného daňového priznania zverejnené alebo opravné daňové priznanie nie je v súlade s obsahom uverejneného rozhodnutia.“
9
A jelentős térítésmentes kibocsátásiegység‑kiosztásban részesülő létesítmény üzemeltetőjét érintő egyes veszélyhelyzeti szabályokról szóló 320/2023. (VII. 17.) Kormányrendele (nariadenie vlády č. 320/2023 o niektorých pravidlách pre mimoriadne situácie, ktoré sa týkajú prevádzkovateľov zariadení využívajúcich značné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót) zo 17. júla 2023 ( Magyar Közlöny 2023/106., ďalej len „nariadenie vlády č. 320/2023“) bolo prijaté v súvislosti s krízovým stavom vyhláseným maďarskými orgánmi v dôsledku vojny medzi Ukrajinou a Ruskom. Ukladá dve daňové povinnosti prevádzkovateľom, ktorí v rámci systému EU ETS využívajú značné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót skleníkových plynov. Na základe svojho § 4 toto nariadenie nadobudlo účinnosť tretí deň po svojom vyhlásení, ku ktorému došlo 17. júla 2023.
10
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 320/2023 sa za prevádzkovateľa využívajúceho značné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót, považuje každý prevádzkovateľ, ktorého zariadenie zahŕňa podzariadenie spojené s referenčným produktom, ako je definované v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2019/331 z 19. decembra 2018, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii ( Ú. v. EÚ L 59, 2019, s. 8 ), alebo podzariadenie spojené s emisiami z procesov v zmysle tohto delegovaného nariadenia, a ktorého zariadenie alebo podzariadenie
–
vykazuje ročný priemer certifikovaných CO 2 počas troch rokov predchádzajúcich referenčnému roku, ktorý presahuje 25000 ton, a
–
v roku, ktorý predchádza referenčnému roku, mu boli bezodplatne pridelené kvóty zodpovedajúce aspoň 50 % priemeru jeho celkových certifikovaných emisií [CO 2 ] za tri roky predchádzajúce referenčnému roku.
11
Prvá daňová povinnosť zavedená týmto nariadením, ktorej sa ako jedinej týkajú prejudiciálne otázky, je daň z emisných kvót CO 2 , ktorá je stanovená na 36 eur za tonu ročných emisií prevádzkovateľa. Základ tejto dane sa musí priznať a táto daň musí byť zaplatená do 31. mája roka nasledujúceho po príslušnom zdaňovacom období. Za rok 2023 bola daň z emisných kvót CO 2 uložená na všetky emisie vyprodukované v tomto roku, teda aj na emisie vyprodukované pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
12
Spoločnosť Nitrogénművek, ktorá patrí do pôsobnosti nariadenia vlády č. 320/2023, bola uznaná za osobu povinnú zaplatiť prvú z daňových povinností zavedených týmto nariadením.
13
Dňa 21. decembra 2023 podala na Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Veszprém Vármegyei Adó‑ és Vámigazgatósága (Štátna daňová a colná správa – Daňové a colné riaditeľstvo, Vesprémska župa, Maďarsko) na základe § 195 zákona č. CL z roku 2017 opravné daňové priznanie k dani z emisných kvót CO 2 . Uviedla, že mala v úmysle znížiť svoju daňovú povinnosť o sumu 2561256000 maďarských forintov (HUF) za obdobie od 1. apríla 2023 do 30. júna 2023.
14
Spochybňovala najmä súlad nariadenia vlády č. 320/2023 s Magyarország Alaptörvénye (Základný zákon Maďarska) a s právnymi predpismi Únie.
15
Po tom, čo Daňové a colné riaditeľstvo Vesprémskej župy, ktoré je súčasťou Štátnej daňovej a colnej správy, a následne Riaditeľstvo štátnej daňovej a colnej správy pre opravné prostriedky v podstate zamietli opravné daňové priznanie spoločnosti Nitrogénművek, táto spoločnosť podala žalobu na Veszprémi Törvényszék (Župný súd Veszprém, Maďarsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.
16
Nitrogénművek pred týmto súdom tvrdí, že daň z emisných kvót CO 2 , ktorá bezprostredne súvisí s bezodplatnými emisnými kvótami CO 2 pridelenými podľa smernice 2003/87, je nezlučiteľná s cieľmi Únie v rámci systému EU ETS. Okrem toho nariadenie vlády č. 320/2023 je diskriminačné, vytvára prekážku výkonu základných slobôd zaručených Zmluvami, zasahuje do slobodného poskytovania služieb, slobody usadiť sa a práva vlastniť majetok a môže patriť do pôsobnosti právnych predpisov týkajúcich sa štátnej pomoci.
17
Predkladajúci vnútroštátny súd sa zaoberá zlučiteľnosťou dane z emisných kvót CO 2 so smernicou 2003/87. Zastáva názor, že odpovede na otázky položené v prejednávanej veci nemožno jasne vyvodiť z judikatúry Súdneho dvora vzhľadom na skutočnosť, že jeho rozsudky, na ktoré sa odvoláva Nitrogénművek, mali iný predmet ako žaloba, ktorá mu bola predložená.
18
Za týchto podmienok Veszprémi Törvényszék (Župný súd Veszprém) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Majú sa alebo môžu sa ciele a ustanovenia smernice… 2003/87… – najmä, ale nie výlučne, jej články 1, 10 a 11 a odôvodnenia 5, 7 a 20 – vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu opatreniu [nariadeniu vlády č. 320/2023], ktoré
–
ukladá a posteriori na emisie vyprodukované pri využívaní emisných kvót daňovú povinnosť (výberom dane),
–
ukladá a posteriori na emisie vyprodukované pri využívaní bezodplatných emisných kvót daňovú povinnosť (výberom dane),
–
ukladá a posteriori na emisie vyprodukované pri využívaní bezodplatných emisných kvót daňovú povinnosť (výberom dane), ktorej dôsledkom je zbavenie bezodplatných emisných kvót ich hodnoty a ich kompenzačného účinku,
–
ukladá a posteriori na emisie vyprodukované pri využívaní bezodplatných emisných kvót daňovú povinnosť (výberom dane), ktorej dôsledkom je odradenie prevádzkovateľov od znižovania emisií, zvýšenia ich environmentálnej účinnosti alebo investovania do technológií šetrnejších k životnému prostrediu,
–
ukladá a posteriori na emisie vyprodukované pri využívaní bezodplatných emisných kvót daňovú povinnosť (výberom dane), ktorej uloženie nemá žiadnu súvislosť s ochranou životného prostredia alebo so systémom [EU ETS] a jeho cieľmi, pričom cieľom a jediným základom povolenia na zavedenie tohto zdanenia je naopak riešenie následkov ozbrojeného konfliktu a humanitárnej katastrofy v susedstve Maďarska?
2.
Má sa alebo môže sa pojem ‚prevádzkovateľ‘ uvedený v článku 3 písm. f) smernice 2003/87 vzhľadom na zákaz diskriminácie vyplývajúci z článkov 18, 49 a 56 [ZFEÚ], článku 21 [Charty] a článku 14 [EDĽP] vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu opatreniu [nariadeniu vlády č. 320/2023], ktoré neodôvodnene, svojvoľne a bez naliehavého dôvodu verejného záujmu diskriminuje určitú kategóriu týchto prevádzkovateľov vo vzťahu k prevádzkovateľom, ktorí nepatria do jeho pôsobnosti?
3.
Majú sa alebo môžu sa články 18, 49 a 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu opatreniu [nariadeniu vlády č. 320/2023], ktoré obmedzuje výkon týchto slobôd a ktoré:
–
neodôvodnene, svojvoľne a bez naliehavého dôvodu verejného záujmu diskriminuje určitú kategóriu prevádzkovateľov v zmysle článku 3 písm. f) [smernice 2003/87] tým, že sa na nich vzťahuje odlišná (prísnejšia) regulácia,
–
svojvoľne a bez naliehavého dôvodu verejného záujmu vymedzuje osobnú pôsobnosť, a ktoré nie je spôsobilé dosiahnuť ciele oprávnenia, na základe ktorého bolo prijaté, a
–
je zavedené náhle a nepredvídateľne, pričom medzi jeho uverejnením a nadobudnutím účinnosti uplynuli len tri dni, a zároveň ukladá povinnosti a posteriori so spätnou účinnosťou vo vzťahu k udalostiam, ktoré nastali pred nadobudnutím jeho účinnosti?
4.
Má sa alebo môže sa ochrana vlastníckeho práva zaručená článkom 17 Charty a článkom 1 Prvého dodatkového protokolu k EDĽP vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu opatreniu [nariadeniu vlády č. 320/2023], ktoré má konfiškačný charakter a ktoré úplne zbavuje prevádzkovateľov patriacich do jeho pôsobnosti ich ziskov v blízkej budúcnosti, čo predstavuje neprimeraný a neprípustný zásah?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
19
Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného v článku 267 ZFEÚ prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú prejednáva. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok z 29. apríla 2021, Granarolo, C‑617/19 , EU:C:2021:338 , bod 32 ).
20
V tejto súvislosti okolnosť, že vnútroštátny súd po formálnej stránke predložil svoj návrh na začatie prejudiciálneho konania s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne vnútroštátny súd v položených otázkach odkázal, alebo nie. V tejto súvislosti prináleží Súdnemu dvoru získať zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu (rozsudok z 29. apríla 2021, Granarolo, C‑617/19 , EU:C:2021:338 , bod 33 ).
21
V prejednávanej veci sa spor vo veci samej v podstate týka zákonnosti nariadenia vlády č. 320/2023, ktorým sa ukladá daň z emisných kvót skleníkových plynov. Podľa § 3 tohto nariadenia je základom tejto dane množstvo emisií prevádzkovateľa podliehajúceho dani vyjadrené v tonách CO 2 a jej sadzba zodpovedá ekvivalentu 36 eur za tonu CO 2 v maďarských forintoch. Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, § 1 uvedeného nariadenia stanovuje, že uvedenej dani podlieha každý prevádzkovateľ využívajúci značné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót skleníkových plynov v rámci systému EU ETS, ktorý má zariadenie alebo podzariadenie spojené s referenčným produktom a/alebo podzariadenie spojené s emisiami z procesov a ktorého zariadenie alebo podzariadenie jednak vykazuje ročný priemer certifikovaných emisií CO 2 počas troch rokov predchádzajúcich referenčnému roku, ktorý presahuje 25000 ton, a jednak v roku, ktorý predchádza referenčnému roku, mu boli bezodplatne pridelené kvóty zodpovedajúce aspoň 50 % priemeru jeho celkových certifikovaných emisií CO 2 za tri roky predchádzajúce referenčnému roku.
22
V pôvodnom znení smernice 2003/87 bol síce ustanovením, ktoré sa týkalo bezodplatného prideľovania emisných kvót CO 2 , článok 10 tejto smernice, avšak po prijatí smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov ( Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 63 ) je relevantným ustanovením v tejto súvislosti článok 10a prvej uvedenej smernice. Článok 10a tejto smernice je teda potrebné vykladať v rámci prvej otázky.
23
Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 1 a článok 10a smernice 2003/87 v spojení s odôvodneniami 5, 7 a 20 tejto smernice majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá osobitne ukladá hospodárskemu subjektu využívajúcemu značné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót skleníkových plynov v rámci EU ETS, povinnosť zaplatiť daň z emisných kvót CO 2 pre jeho zariadenie spojené s referenčným produktom a/alebo s emisiami z procesov, ak má táto právna úprava za následok neutralizáciu kompenzačného účinku prideľovania takýchto kvót a je v rozpore s cieľmi zachovania konkurencieschopnosti a zabránenia úniku uhlíka.
24
Na úvod treba uviesť, ako vyplýva z článku 1 smernice 2003/87, táto smernica zriaďuje v Únii systém EU ETS na podporu znižovania emisií CO 2 finančne a ekonomicky výhodným spôsobom (rozsudok z 12. apríla 2018, PPC Power, C‑302/17 , EU:C:2018:245 , bod 18 ).
25
Súdny dvor opakovane rozhodol, že hlavným cieľom smernice 2003/87 je podstatne znížiť emisie skleníkových plynov. Tento cieľ musí byť dosiahnutý tak, aby bol zároveň dodržaný súbor čiastkových cieľov, a za pomoci určitých nástrojov. Hlavným nástrojom je v tejto súvislosti systém EU ETS. Ostatnými čiastkovými cieľmi, ktorým musí uvedený systém zodpovedať, sú, ako vyplýva z odôvodnení 5 a 7 tej istej smernice, najmä zachovanie hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti, ako aj zachovanie integrity vnútorného trhu a podmienok hospodárskej súťaže (rozsudok zo 17. októbra 2013, Iberdrola a i., C‑566/11, C‑567/11, C‑580/11, C‑591/11, C‑620/11 a C‑640/11 , EU:C:2013:660 , bod 43 , ako aj citovaná judikatúra).
26
Ako je uvedené aj v odôvodnení 20 smernice 2003/87, ďalším čiastkovým cieľom sledovaným systémom EU ETS je podpora znižovania týchto emisií prostredníctvom technologických zlepšení, ako je využívanie energeticky výhodnejších technológií, ktoré vedú k nižším emisiám na jednotku výstupu.
27
Smernica 2003/87 pri dosahovaní svojho cieľa znižovania emisií skleníkových plynov za takýchto podmienok finančne vychádza z hospodárskej hodnoty kvót, aby viedla podniky k znižovaniu svojich emisií a v tejto súvislosti zavádza systém EU ETS. Podniky tak môžu využiť emisné kvóty, ktoré im boli pridelené, alebo ich predať, na základe ich trhovej hodnoty a ziskov, ktoré tak môžu dosiahnuť (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. októbra 2013, Iberdrola a i., C‑566/11, C‑567/11, C‑580/11, C‑591/11, C‑620/11 a C‑640/11 , EU:C:2013:660 , body 47 , 49 a 55 , ako aj z 12. apríla 2018, PPC Power, C‑302/17 , EU:C:2018:245 , bod 24 ).
28
V tejto súvislosti bolo zavedené bezodplatné prideľovanie týchto emisných kvót, aby sa zabránilo strate konkurencieschopnosti priemyselných odvetví Únie, ktorá môže viesť k fenoménu presunu výroby známemu ako „únik uhlíka“ (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. októbra 2013, Iberdrola a i., C‑566/11, C‑567/11, C‑580/11, C‑591/11, C‑620/11 a C‑640/11 , EU:C:2013:660 , bod 39 , ako aj z 26. februára 2015, ŠKO‑Energo, C‑43/14 , EU:C:2015:120 , bod 28 ). Na účely dosiahnutia tohto cieľa týkajúceho sa konkurencieschopnosti priemyselných odvetví Únie tak článok 10a smernice 2003/87 stanovuje súbor prechodných pravidiel Únie týkajúcich sa bezodplatného vydávania emisných kvót. Odsek 1 prvý pododsek tohto článku tak stanovuje, že Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 tejto smernice na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o plne harmonizované pravidlá platné v celej Únii týkajúce sa prideľovania kvót uvedených v odsekoch 4, 5, 7 a 19 tohto článku. Článok 10a ods. 1 druhý až štvrtý pododsek a článok 10a ods. 2 tej istej smernice spresňuje metódu výpočtu, ako aj spôsoby bezodplatného prideľovania kvót po určení referenčných úrovní ex ante pre jednotlivé produkty, ktoré sa majú použiť pre každé odvetvie a pododvetvie.
29
Článok 10a ods. 6 prvý a štvrtý pododsek smernice 2003/87 v podstate umožňuje členským štátom prijať finančné opatrenia v prospech odvetví alebo pododvetví vystavených skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku značných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú premietnutím nákladov na emisie skleníkových plynov do cien elektrickej energie, a to za predpokladu, že takéto finančné opatrenia sú v súlade s pravidlami štátnej pomoci, a predovšetkým za predpokladu, že nespôsobujú nenáležité narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.
30
V tejto súvislosti, ako uvádza generálna advokátka v bode 54 svojich návrhov, pravidlá týkajúce sa tohto prideľovania sú plne harmonizované na úrovni Únie. To vyplýva najmä z odôvodnenia 23 smernice 2009/29, v ktorej sa uvádza, že „prechodné prideľovanie bezodplatných kvót pre zariadenia by sa malo uskutočňovať na základe harmonizovaných pravidiel platných v celom Spoločenstve (referenčné úrovne ex ante ), aby sa minimalizovali narušenia hospodárskej súťaže v [Únii]“.
31
Súdny dvor okrem toho rozhodol, že pri prijímaní článku 10a ods. 1 smernice 2003/87 normotvorca Únie zdôraznil požiadavku úplnej harmonizácie, keď stanovil, že „Komisia prijme plne harmonizované vykonávacie opatrenia pre cel[ú Úniu] na prideľovanie kvót“ a Komisii uviedol, podľa akých kritérií sa mala harmonizácia vykonať, teda v podstate na základe referenčných úrovní podľa odvetví a pododvetví (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2016, DK Recycling und Roheisen/Komisia, C‑540/14 P , EU:C:2016:469 , bod 52 ).
32
Súdny dvor okrem toho konštatoval, že stanovením takejto metódy prideľovania bezodplatných emisných kvót skleníkových plynov, plne harmonizovanej na sektorovej báze, normotvorca Únie konkretizoval základnú požiadavku minimalizovania narušení hospodárskej súťaže na vnútornom trhu (rozsudok z 22. júna 2016, DK Recycling und Roheisen/Komisia, C‑540/14 P , EU:C:2016:469 , bod 53 ).
33
Z vyššie uvedeného vyplýva, že hoci žiadne z týchto ustanovení výslovne neobmedzuje právo členských štátov prijať opatrenia daňovej povahy, ktoré môžu ovplyvniť hospodárske dôsledky kvót skleníkových plynov, nič to nemení na tom, že prijatie takýchto opatrení nemôže ohroziť ciele sledované smernicou 2003/87, ako sú pripomenuté v bodoch 27 a 29 tohto rozsudku. Pre riadne fungovanie systému EU ETS je totiž potrebné, aby vnútroštátne daňové opatrenie neviedlo k oslabeniu motivácie znižovať emisie skleníkových plynov do tej miery, že by bola úplne odstránená.
34
Ako v prejednávanej veci vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, maďarská daň z emisných kvót CO 2 sa vyznačuje tým, že jednak v podstate ukladá daň z emisných kvót skleníkových plynov každému prevádzkovateľovi zariadenia využívajúcemu značné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót, pokiaľ toto zariadenie zahŕňa podzariadenie spojené s referenčným produktom a/alebo podzariadenie spojené s emisiami z procesov, a zároveň toto zariadenie prekročilo ročný priemer certifikovaných emisií CO 2 o 25000 ton a boli mu pridelené bezodplatné kvóty zodpovedajúce aspoň 50 % priemeru celkových certifikovaných emisií, a jednak zaťažuje emisie CO 2 tohto prevádzkovateľa daňou, ktorá je stanovená vo výške 36 eur za tonu CO 2 .
35
Keďže takáto daň sa osobitne ukladá niektorým hospodárskym subjektom využívajúcim bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, zbavuje tieto subjekty motivácie investovať do opatrení na zníženie svojich emisií vo výške splatnej dane. Takáto daň tak môže odstrániť podstatnú časť hospodárskej hodnoty týchto kvót a vedie k úplnému potlačeniu stimulačných mechanizmov, na ktorých je postavený systém EU ETS, a v dôsledku toho k potlačeniu stimulov určených na podporu zníženia emisií skleníkových plynov. V tejto súvislosti okolnosť, že výška splatnej dane lineárne závisí od skutočných emisií, nemožno chápať tak, že má vo vzťahu k prevádzkovateľom akýkoľvek stimulačný účinok.
36
Tento výklad nemožno spochybniť argumentáciou maďarskej vlády založenou na mechanizme stanovenom v § 3 ods. 6 nariadenia vlády č. 320/2003, ktorý motivuje prevádzkovateľov k tomu, aby znížili svoje emisie tým, že umožňuje zdaniteľnej osobe znížiť základ dane o 50 %, ak sa emisie CO 2 tejto zdaniteľnej osoby znížili v porovnaní s certifikovanými emisiami za druhý rok predchádzajúci referenčnému roku aspoň v rozsahu lineárneho redukčného faktoru používaného a vyžadovaného systémom EU ETS. Toto zníženie základu dane má totiž tiež za následok, že emisné kvóty skleníkových plynov sú zbavené podstatnej časti ich hospodárskej hodnoty, takže hospodárske subjekty strácajú akúkoľvek motiváciu investovať do opatrení na zníženie svojich emisií, ktoré by im umožnili dosiahnuť zisk z predaja svojich nevyužitých kvót.
37
Zdá sa teda, že maďarská daň z emisných kvót CO 2 má za následok potlačenie zásady bezodplatnosti prideľovania emisných kvót skleníkových plynov upravenej v článku 10a smernice 2003/87 a ohrozenie cieľov sledovaných touto smernicou, čo prislúcha overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.
38
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú položenú otázku odpovedať tak, že článok 1 a článok 10a smernice 2003/87 v spojení s odôvodneniami 5, 7 a 20 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá osobitne ukladá hospodárskemu subjektu, ktorý v rámci systému EU ETS využíva značné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót skleníkových plynov, povinnosť zaplatiť daň z emisných kvót CO 2 pre jeho zariadenie spojené s referenčným produktom a/alebo s emisiami z procesov, ak má táto právna úprava za následok neutralizáciu kompenzačného účinku prideľovania takýchto kvót a je v rozpore s cieľmi zachovania konkurencieschopnosti a zabránenia úniku uhlíka.
O druhej až štvrtej otázke
39
Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú až štvrtú otázku.
O trovách
40
Vzhľadom na to, že konanie pred Všeobecným súdom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
Článok 1 a článok 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, v spojení s odôvodneniami 5, 7 a 20 tejto smernice 2003/87, v znení zmien,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá osobitne ukladá hospodárskemu subjektu, ktorý v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii využíva značné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót skleníkových plynov, povinnosť zaplatiť daň z emisných kvót CO 2 pre jeho zariadenie spojené s referenčným produktom a/alebo s emisiami z procesov, ak má táto právna úprava za následok neutralizáciu kompenzačného účinku prideľovania takýchto kvót a je v rozpore s cieľmi zachovania konkurencieschopnosti a zabránenia úniku uhlíka.
Podpisy
( *1 ) Jazyky konania: francúzština a maďarčina.