Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·12.3.2026

C-521/24

ECLI:EU:C:2026:191

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62024CJ0521
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

Entity a odkazy

Kliknutím zvýrazníte výskyty v texte aj v náhľade.

Citované predpisy74

Citovaná judikatúra1

Súdy7

Organizácie20

Osoby5

Miesta3

62024CJ0521

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

z 12. marca 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva – Článok 168 – Odpočítanie DPH splatnej na vstupe za takéto nadobudnutie – Články 178 a 179 – Pravidlá upravujúce uplatnenie práva na odpočítanie DPH – Oneskorené predloženie faktúr potrebných na uplatnenie práva na odpočítanie DPH – Odmietnutie práva na odpočítanie DPH – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca postup opravného daňového priznania umožňujúci zdaniteľnej osobe uplatniť jej právo na odpočítanie dane po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom toto právo vzniklo – Zásady neutrality, proporcionality a efektivity“

Vo veci C‑521/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Győri Törvényszék (Župný súd Győr, Maďarsko) z 19. júla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 30. júla 2024, ktorý súvisí s konaním:

Aptiv Services Hungary Kft.

proti

Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predseda deviatej komory M. Condinanzi, sudcovia N. Jääskinen a A. Kornezov (spravodajca),

generálna advokátka: L. Medina,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Aptiv Services Hungary Kft., v zastúpení: A. Boros a A. Posztl, ügyvédek,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a R. Kissné Berta, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení M. Herold a Zs. Teleki, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 168 písm. c), článku 178 písm. c) a d) a článkov 179 až 182 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ), zmenenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010 ( Ú. v. EÚ L 189, 2010, s. 1 ) (ďalej len „smernica o DPH“), v spojení so zásadami daňovej neutrality, proporcionality a efektivity.

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Aptiv Services Hungary Kft. (ďalej len „Aptiv“), spoločnosťou založenou podľa maďarského práva, a Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága (Riaditeľstvo štátnej daňovej a colnej správy pre opravné prostriedky, Maďarsko) (ďalej len „daňový orgán druhého stupňa“) vo veci odmietnutia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) splatnej na vstupe na základe faktúr týkajúcich sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva.

Právny rámec

Právo Únie

Článok 2 ods. 1 písm. b) bod i) smernice o DPH stanovuje:

„DPH podliehajú tieto transakcie:

…

nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva za protihodnotu na území členského štátu:

zdaniteľnou osobou konajúcou ako takou alebo nezdaniteľnou právnickou osobou, ak je predávajúcim zdaniteľná osoba konajúca ako taká, ktorá nemá nárok na oslobodenie od dane pre malé podniky ustanovené v článkoch 282 až 292 a na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia článkov 33 alebo 36“.

Článok 69 tejto smernice stanovuje:

„V prípade nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva vzniká daňová povinnosť dňom vyhotovenia faktúry alebo, ak sa do uvedeného dátumu žiadna faktúra nevyhotovila, v deň uplynutia lehoty uvedenej v prvom odseku článku 222.“

Článok 167 uvedenej smernice stanovuje:

„Právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná.“

Článok 168 písm. c) tej istej smernice stanovuje:

„Pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy:

…

DPH splatnú za nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva podľa článku 2 ods. 1 písm. b) bod i)“.

Článok 178 písm. c) smernice o DPH stanovuje:

„Zdaniteľná osoba musí spĺňať tieto podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie dane:

…

na odpočítanie dane uvedené v článku 168 písm. c), týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, musí uviesť v daňovom priznaní k DPH ustanovenom v článku 250 všetky údaje potrebné na vypočítanie výšky splatnej DPH z tovaru nadobudnutého v rámci Spoločenstva a mať faktúru vyhotovenú v súlade s hlavou XI kapitolou 3 oddielmi 3 až 5“.

Článok 179 tejto smernice stanovuje:

„Zdaniteľná osoba vykoná odpočítanie dane tak, že z celkovej výšky dane splatnej za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku DPH za to isté zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a ktoré sa vykonáva podľa článku 178.

Členské štáty však môžu vyžadovať od zdaniteľných osôb, ktoré uskutočňujú príležitostné transakcie uvedené v článku 12, aby uplatňovali právo na odpočítanie dane len v čase dodania.“

Článok 180 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu oprávniť zdaniteľnú osobu vykonať odpočítanie dane, ktoré nevykonala v súlade s článkami 178 a 179.“

Článok 181 tej istej smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu oprávniť zdaniteľnú osobu, ktorá nemá faktúru vyhotovenú v súlade s hlavou XI kapitolou 3 oddielmi 3 až 5, aby vykonala odpočítanie dane uvedené v článku 168 písm. c) v súvislosti s nadobudnutiami tovaru v rámci Spoločenstva.“

Článok 182 smernice o DPH stanovuje:

„Členské štáty určia podmienky a pravidlá pre vykonávanie článkov 180 a 181.“

Článok 222 tejto smernice stanovuje:

„V prípade dodaní tovaru uskutočnených v súlade s podmienkami uvedenými v článku 138 alebo v prípade poskytnutí služieb, za ktoré je povinný platiť DPH odberateľ podľa článku 196, sa faktúra vyhotoví najneskôr v pätnásty deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zdaniteľná udalosť nastala.

V prípade iných dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb môžu členské štáty stanoviť pre zdaniteľné osoby lehoty na vyhotovenie faktúr.“

Článok 250 uvedenej smernice stanovuje:

„1. Každá zdaniteľná osoba musí podať daňové priznanie k DPH, v ktorom uvedie všetky údaje potrebné na výpočet výšky daňovej povinnosti vrátane výšky odpočítateľnej dane a, pokiaľ je to nevyhnutné pre stanovenie vymeriavacieho základu, celkovú hodnotu transakcií vzťahujúcich sa na túto daňovú povinnosť a na túto odpočítateľnú daň, ako aj hodnotu transakcií oslobodených od dane.

2. Členské štáty umožnia a môžu požadovať, aby sa v súlade s podmienkami, ktoré stanovia, daňové priznania k DPH uvedené v odseku 1 podávali elektronicky.“

Článok 273 prvý odsek tej istej smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc.“

Maďarské právo

§ 63 ods. 1 az általános forgalmi adóról szóló 2007. évi CXXVII. törvény (zákon č. CXXVII z roku 2007 o dani z pridanej hodnoty) [ Magyar Közlöny 2007/155. (XI.16.)] v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o DPH“) stanovuje:

„V prípade nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva sa splatná daň určí v čase vyhotovenia faktúry potvrdzujúcej uskutočnenie transakcie alebo najneskôr 15. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa transakcia uskutočnila.“

§ 119 ods. 1 tohto zákona stanovuje:

„Pokiaľ zákon nestanovuje inak, právo na odpočítanie dane vzniká v okamihu, keď sa má určiť splatná daň zodpovedajúca dani vypočítanej na vstupe (§ 120), a to aj v prípade, keď sa daň z pridanej hodnoty stanoví podľa § 196/B ods. 2 písm. a).“

§ 120 písm. b) uvedeného zákona stanovuje:

„Pokiaľ zdaniteľná osoba, ktorá koná ako taká, používa, prípadne inak využíva, tovary alebo služby na účely zdaniteľných dodaní tovarov a poskytnutí služieb, je táto zdaniteľná osoba oprávnená od dane, ktorú je povinná zaplatiť, odpočítať:

…

daň, ktorú vypočítala ako daň splatnú v súvislosti s nadobudnutím tovaru – vrátane v rámci [Európskeho s]poločenstva – alebo poskytnutím služieb vrátane preddavkov, ak príjemca služby zaplatí daň v súlade s § 140 písm. a);

…“

Článok 127 ods. 1 písm. b) a ba) toho istého zákona stanovuje:

„Uplatnenie práva na odpočítanie je viazané na hmotnoprávnu podmienku, že zdaniteľná osoba osobne disponuje:

…

v prípadoch uvedených v § 120 písm. b);

ba)

v prípade nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva faktúrou vystavenou na jej meno preukazujúcou uskutočnenie plnenia,

…“

§ 153/A ods. 1 a 3 zákona o DPH stanovuje:

„1. Zdaniteľná osoba registrovaná na vnútroštátnom území môže z celkovej sumy dane splatnej za príslušné zdaňovacie obdobie odpočítať tieto sumy

daň na vstupe odpočítateľnú podľa § 120 písm. b), c) a cb), ktorá vznikla v tom istom zdaňovacom období,

odpočítateľnú daň na vstupe, na ktorú sa nevzťahuje písmeno a) a ktorá vznikla v tom istom zdaňovacom období alebo v skoršom zdaňovacom období, najneskôr však v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktoré sa vzťahuje zdaňovacie obdobie.

3. Zdaniteľná osoba registrovaná na vnútroštátnom území môže zohľadniť sumu odpočítateľnej dane na vstupe, ktorá nebola premlčaná podľa daňového poriadku a nebola odpočítaná podľa odseku 1, ako zvýšenie sumy dane na vstupe v zdaňovacom období, v ktorom vzniklo právo na odpočítanie dane.“

§ 257/J ods. 1 až 2a zákona o DPH stanovuje:

„1. Zdaniteľná osoba môže požiadať o vrátenie sumy dane zaplatenej na vstupe, ktorú je povinná zaplatiť, ak z dôvodov nezávislých od jej vôle a v rozpore so zásadou daňovej neutrality, nebola táto daň vrátená alebo ju nemožno vrátiť iným spôsobom.

2. Zdaniteľná osoba podá písomnú žiadosť vnútroštátnemu daňovému orgánu – s výnimkou uvedenou v odseku 2a – najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím premlčacej lehoty práva na vyrubenie dane. Zdaniteľná osoba môže podať túto žiadosť počas daňovej kontroly. Táto lehota je prekluzívna a v prípade nedodržania lehoty nemožno platne podať žiadosť o opravu.

2a. Ak dôvod na podanie žiadosti nastal v období šiestich mesiacov pred uplynutím premlčacej lehoty práva na vyrubenie dane alebo po premlčaní práva na vyrubenie dane, zdaniteľná osoba môže podať žiadosť do jedného roka odo dňa, keď vznikol dôvod na podanie žiadosti. Ak dôvod na podanie žiadosti nastal po premlčaní práva na vyrubenie dane, zdaniteľná osoba môže požiadať o vrátenie sumy dane, ktorú zaplatila na vstupe, len vo výnimočne odôvodnených prípadoch. V tejto súvislosti sa za výnimočne odôvodnený považuje prípad, keď dôvod na podanie žiadosti nastal po premlčaní práva na vyrubenie dane z dôvodu osobitnej povahy hospodárskej činnosti vykonávanej zdaniteľnou osobou. V žiadosti musí zdaniteľná osoba uviesť dôvod žiadosti a čas, kedy tento dôvod vznikol. Zdaniteľná osoba môže podať túto žiadosť počas daňovej kontroly. Táto lehota je prekluzívna a v prípade nedodržania lehoty nemožno platne podať žiadosť o opravu.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

V spoločnosti Aptiv bola vykonaná daňová kontrola súvisiaca s DPH za obdobie od 1. novembra 2020 do 31. decembra 2021.

Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Vas Megyei Adó‑ és Vámigazgatósága (Daňové a colné riaditeľstvo Vašskej župy, ktoré je súčasťou Štátnej daňovej a colnej správy, Maďarsko) vo svojom rozhodnutí po kontrole konštatovalo, že Aptiv vo svojich daňových priznaniach k DPH za obdobie od júla do septembra 2021 odpočítala DPH týkajúcu sa nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva uskutočnených v rokoch 2016 až 2018.

Toto riaditeľstvo teda odmietlo odpočítanie dane požadované spoločnosťou Aptiv z dôvodu týchto nadobudnutí a konštatovalo, že táto spoločnosť musí v dôsledku toho zaplatiť daňový dlh zodpovedajúci v podstate výške DPH, ktorej odpočítanie bolo odmietnuté.

Daňový orgán druhého stupňa, ktorý rozhodoval o sťažnosti proti rozhodnutiu uvedeného riaditeľstva, potvrdil toto rozhodnutie, pričom sa v podstate domnieval, že Aptiv mohla uplatniť svoje právo na odpočítanie DPH týkajúcej sa nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva uskutočnených v rokoch 2016 až 2018 len prostredníctvom opravného daňového priznania podaného za tieto roky.

Tento orgán sa pritom domnieval, že za rok 2016 a časť roka 2017 už nebolo možné urobiť opravné daňové priznanie z dôvodu, že lehota stanovená vnútroštátnou právnou úpravou na podanie takého opravného daňového priznania uplynula.

Okrem toho zamietol žiadosť Aptiv o začatie osobitného konania o vrátení DPH podľa § 257/J zákona o DPH.

Aptiv podala proti rozhodnutiu daňového orgánu druhého stupňa žalobu na Győri Törvényszék (Župný súd Győr, Maďarsko), predkladajúci vnútroštátny súd. Táto spoločnosť v podstate tvrdila, že hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie DPH boli splnené a že skutočnosť, že neboli splnené určité formálne požiadavky, ju nemôže zbaviť tohto práva. Uvedená spoločnosť zdôraznila, že skutočnosť, že odpočítateľná DPH z nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva uskutočnených v podstate v rokoch 2016 až 2018 bola uvedená v daňových priznaniach k DPH za obdobie od júla do septembra 2021, bola spôsobená omeškaním s predložením predmetných faktúr zo strany dodávateľov a oneskorenou registráciou týchto faktúr v jej účtovníctve. Bez uvedených faktúr by totiž Aptiv nemohla uplatniť svoje právo na odpočítanie dane v daňových priznaniach k DPH týkajúcich sa obdobia, počas ktorého boli tieto nadobudnutia uskutočnené.

Daňový orgán druhého stupňa navrhol žalobu spoločnosti Aptiv zamietnuť. Zdôraznil, že ak zdaniteľná osoba dostane faktúry potrebné na uplatnenie práva na odpočítanie DPH týkajúcej sa nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva oneskorene, nemôže vykonať toto odpočítanie v daňovom priznaní k DPH za obdobie, počas ktorého boli tieto faktúry prijaté. Za týchto okolností by zdaniteľná osoba mohla, pokiaľ neuplynula premlčacia lehota, podať len opravné daňové priznanie týkajúce sa obdobia, počas ktorého boli tieto nadobudnutia uskutočnené.

Predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že rozhodnutie daňového orgánu druhého stupňa je v rozpore s právom Únie.

V tejto súvislosti tento súd uvádza, že z rozsudkov z 26. apríla 2018, Zabrus Siret ( C‑81/17 , EU:C:2018:283 ), a z 18. marca 2021, A. (Výkon práva na odpočítanie dane) ( C‑895/19 , EU:C:2021:216 ), v podstate vyplýva, že v súlade so zásadou daňovej neutrality musí byť odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe povolené, ak sú splnené hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie, aj keď dotknutá zdaniteľná osoba nedodržala určité formálne náležitosti. Pokiaľ má teda daňový orgán k dispozícii údaje potrebné na určenie, či sú tieto podmienky splnené, nemôže podmieňovať právo zdaniteľnej osoby odpočítať túto daň ďalšími formálnymi podmienkami, ktoré majú za následok znemožnenie výkonu tohto práva, ako je použitie postupu opravného daňového priznania.

Za týchto podmienok sa uvedený súd v podstate domnieva, že vnútroštátna právna úprava, ktorá v prípade omeškania dodávateľov s predložením faktúr potrebných na uplatnenie práva na odpočítanie DPH týkajúcej sa nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva neumožňuje výkon tohto práva v rámci daňových priznaní k DPH za obdobie, počas ktorého boli tieto faktúry prijaté, z dôvodu, že v takom prípade môže zdaniteľná osoba podať opravné daňové priznanie za obdobie, počas ktorého boli tieto nadobudnutia uskutočnené, je v rozpore s právom Únie.

Napokon predkladajúci vnútroštátny súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci právo spoločnosti Aptiv na odpočítanie DPH nebolo podľa vnútroštátnej právnej úpravy premlčané.

Za týchto podmienok Győri Törvényszék (Župný súd Győr) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa článok 168 písm. c), článok 178 písm. c) a d), [články 179 až 182] smernice [o DPH], zásada daňovej neutrality, zásada proporcionality a zásada efektivity vykladať v tom zmysle, že im neodporujú právne predpisy a prax členského štátu, podľa ktorých sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe pri nadobudnutiach tovaru v rámci Spoločenstva odmietne a s konečnou platnosťou vylučuje (nemožnosť podať opravné daňové priznanie a zamietnutie žiadosti o začatie osobitného konania o vrátení dane) z dôvodu, že zdaniteľná osoba z administratívnych dôvodov uplatnila svoje právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie, ktoré nie je zhodné s obdobím vyrúbenia splatnej dane, hoci tak urobila pred uplynutím premlčacej lehoty, a to za okolností, keď daňový orgán členského štátu nevzniesol námietky proti takémuto postupu zdaniteľnej osoby počas predchádzajúcich kontrol?“

O prejudiciálnej otázke

O prípustnosti

Maďarská vláda tvrdí, že na rozhodnutie sporu vo veci samej nie je potrebné odpovedať na jedinú položenú otázku a že skutkové a právne okolnosti uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neumožňujú rozhodnúť o zákonnosti rozhodnutia daňového orgánu druhého stupňa.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že prejudiciálne konanie upravené v článku 267 ZFEÚ je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje vnútroštátnym súdom prvky výkladu práva Únie, ktoré potrebujú na rozhodnutie sporov, ktoré prejednávajú. Podľa ustálenej judikatúry, ktorú v súčasnosti odráža článok 94 písm. a) a b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, si potreba získať výklad práva Únie, ktorý bude pre vnútroštátny súd užitočný, vyžaduje, aby vnútroštátny súd vymedzil skutkový a právny rámec, z ktorého ním položené otázky vychádzajú, alebo aby aspoň vysvetlil skutkové predpoklady, na ktorých sú tieto otázky založené. Okrem toho je nevyhnutné, ako vyplýva z článku 94 písm. c) rokovacieho poriadku, aby návrh na začatie prejudiciálneho konania uvádzal dôvody, ktoré viedli vnútroštátny súd k položeniu otázky týkajúcej sa výkladu alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou na spor vo veci samej (rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 31 ).

Okrem toho informácie uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania musia Súdnemu dvoru umožniť nielen poskytnúť užitočné odpovede, ale aj vládam členských štátov, ako aj ďalším oprávneným subjektom predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 32 ).

V prejednávanej veci, na rozdiel od toho, čo tvrdí maďarská vláda, návrh na začatie prejudiciálneho konania spĺňa požiadavky pripomenuté v predchádzajúcich dvoch bodoch tohto rozsudku. Treba totiž konštatovať, že rozhodnutie predkladajúceho vnútroštátneho súdu dostatočne podrobne opisuje skutkový a právny rámec, z ktorého vychádza otázka položená Súdnemu dvoru. Navyše toto rozhodnutie jasne uvádza skutkové a právne dôvody, ktoré viedli predkladajúci vnútroštátny súd k záveru, že je potrebné položiť túto otázku.

Okrem toho z obsahu písomných pripomienok, ktoré Súdnemu dvoru predložili spoločnosť Aptiv, maďarská vláda a Európska komisia, vyplýva, že ich autori vrátane uvedenej vlády nemali ťažkosti pochopiť skutkový a právny rámec, z ktorého vychádza otázka položená predkladajúcim vnútroštátnym súdom, a teda pochopiť zmysel a dosah skutkových zistení, na ktorých je založená, pochopiť dôvody, pre ktoré predkladajúci vnútroštátny súd považoval za potrebné položiť ju, a v konečnom dôsledku zaujať komplexné a užitočné stanovisko v tomto smere.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania je preto prípustný.

O veci samej

Podľa ustálenej judikatúry prináleží v rámci spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedenej článkom 267 ZFEÚ, Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. Z tohto hľadiska je Súdny dvor povinný v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré mu boli položené. V tejto súvislosti mu prináleží, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vybral tie ustanovenia práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad (rozsudok z 23. októbra 2025, Zlakov, C‑744/23 , EU:C:2025:816 , bod 17 ).

V prejednávanej veci sa predovšetkým zdá, že až v roku 2021 spoločnosť Aptiv dostala od svojich dodávateľov faktúry potrebné na uplatnenie svojho práva na odpočítanie DPH vzťahujúcej sa na nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva uskutočnené v rokoch 2016 až 2018, takže toto právo mohla uplatniť po prvýkrát len v rámci daňových priznaní k DPH podaných za obdobie, počas ktorého skutočne prijala a zaregistrovala tieto faktúry vo svojom účtovníctve.

Ďalej z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spoločnosť Aptiv zrejme konala v dobrej viere. Predkladajúci vnútroštátny súd totiž výslovne zdôrazňuje, že daňový orgán druhého stupňa nepreukázal existenciu daňového podvodu a že štátny rozpočet nebol v prejednávanej veci poškodený z dôvodu správania spoločnosti Aptiv.

Okrem toho uvedený súd zdôrazňuje, že v čase, keď Aptiv toto právo uplatnila, neuplynula premlčacia lehota na uplatnenie práva na odpočítanie DPH podľa vnútroštátnej právnej úpravy.

Napokon z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spor vo veci samej sa netýka ani situácie, na ktorú by sa mohol vzťahovať článok 178 písm. d) smernice o DPH, keďže sa týka výlučne nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva, a nie transakcií, ktoré sa za také nadobudnutia považujú, ani situácie, na ktorú by sa mohol vzťahovať článok 181 tejto smernice, ktorý predpokladá, že odpočítanie DPH bolo požadované bez faktúry spĺňajúcej požiadavky uvedenej smernice. Za týchto podmienok článok 178 písm. d) a článok 181 smernice o DPH nie sú relevantné pre odpoveď na položenú otázku.

Za týchto okolností treba položenú otázku chápať tak, že sa ňou od Súdneho dvora žiada, aby určil, či sa článok 168 písm. c), článok 178 písm. c), ako aj články 179, 180 a 182 smernice o DPH v spojení so zásadami daňovej neutrality, proporcionality a efektivity majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ako aj správnej praxi, podľa ktorých sa odpočítanie DPH týkajúcej sa nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva odmietne z dôvodu, že zdaniteľná osoba si uplatnila svoje právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období, počas ktorého skutočne dostala faktúry potrebné na uplatnenie tohto práva, ktoré nasledovalo po období, počas ktorého boli tieto nadobudnutia uskutočnené, hoci táto zdaniteľná osoba uplatnila toto právo v dobrej viere a v rámci premlčacej lehoty stanovenej vnútroštátnou právnou úpravou na uplatnenie uvedeného práva.

Na úvod treba pripomenúť, že pri nadobudnutiach tovaru v rámci Spoločenstva na základe režimu prenesenia daňovej povinnosti nedochádza medzi nadobúdateľom a dodávateľom tovaru k nijakej platbe DPH, pričom nadobúdateľ je povinný zaplatiť za nadobudnutia v rámci Spoločenstva DPH na vstupe, pričom v zásade môže túto daň odpočítať, takže daňovému orgánu nie je splatná žiadna suma [rozsudok z 18. marca 2021, A. (Výkon práva na odpočítanie dane), C‑895/19 , EU:C:2021:216 , bod 31 a citovaná judikatúra].

Podľa ustálenej judikatúry právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Ako Súdny dvor opakovane zdôraznil, toto právo je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené [rozsudok z 18. marca 2021, A. (Výkon práva na odpočítanie dane), C‑895/19 , EU:C:2021:216 , bod 32 a citovaná judikatúra].

Systém odpočítania má za cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná alebo zaplatená pri výkone všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje daňovú neutralitu, pokiaľ ide o daňovú záťaž všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy v zásade podliehajú DPH [rozsudok z 18. marca 2021, A. (Výkon práva na odpočítanie dane), C‑895/19 , EU:C:2021:216 , bod 33 a citovaná judikatúra].

Podľa článku 167 smernice o DPH vzniká právo na odpočítanie DPH na vstupe vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná. Podľa článku 69 tejto smernice v prípade nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva vzniká daňová povinnosť dňom vyhotovenia faktúry alebo, ak sa do uvedeného dátumu žiadna faktúra nevyhotovila, v deň uplynutia lehoty stanovenej v prvom odseku článku 222 uvedenej smernice [rozsudok z 18. marca 2021, A. (Výkon práva na odpočítanie dane), C‑895/19 , EU:C:2021:216 , bod 34 ].

Okrem toho právo na odpočítanie DPH podlieha splneniu hmotnoprávnych a formálnych podmienok stanovených v smernici o DPH [rozsudok z 18. marca 2021, A. (Výkon práva na odpočítanie dane), C‑895/19 , EU:C:2021:216 , bod 35 a citovaná judikatúra].

Hmotnoprávne podmienky vyžadované na vznik práva na odpočítanie DPH splatnej za nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva podľa článku 2 ods. 1 písm. b) bodu i) tejto smernice sú vymenované v jej článku 168 písm. c). Tieto podmienky vyžadujú, aby tieto nadobudnutia uskutočnila zdaniteľná osoba, aby bola táto zdaniteľná osoba zároveň platiteľom DPH vzťahujúcej sa na uvedené nadobudnutia a aby predmetný tovar bol použitý na účely jej zdaniteľných plnení [rozsudok z 18. marca 2021, A. (Výkon práva na odpočítanie dane), C‑895/19 , EU:C:2021:216 , bod 36 ].

Formálne požiadavky práva na odpočítanie naopak upravujú pravidlá a kontrolu výkonu tohto práva, ako aj riadne fungovanie systému DPH, ako sú povinnosti týkajúce sa účtovania, evidencie faktúr a daňových priznaní [rozsudok z 18. marca 2021, A. (Výkon práva na odpočítanie dane), C‑895/19 , EU:C:2021:216 , bod 37 a citovaná judikatúra].

Pokiaľ ide o DPH splatnú za nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, z článku 178 písm. c) smernice o DPH vyplýva, že uplatnenie práva na odpočítanie dane podlieha podmienke, že zdaniteľná osoba uviedla v daňovom priznaní na DPH stanovenom v článku 250 tejto smernice všetky údaje potrebné na určenie sumy DPH splatnej za jej nadobudnutia tovaru a že bude mať faktúru vyhotovenú v súlade s ustanoveniami hlavy XI kapitoly 3 oddielov 3 až 5 uvedenej smernice [rozsudok z 18. marca 2021, A. (Výkon práva na odpočítanie dane), C‑895/19 , EU:C:2021:216 , bod 38 ]. Vlastnenie faktúry obsahujúcej údaje uvedené v článku 226 smernice o DPH pritom predstavuje formálnu, a nie hmotnoprávnu podmienku práva na odpočítanie DPH (rozsudok z 15. septembra 2016, Senatex, C‑518/14 , EU:C:2016:691 , bod 38 ).

Okrem toho sa podľa článku 179 prvého odseku smernice o DPH vykoná odpočítanie dane tak, že z celkovej výšky dane splatnej za príslušné zdaňovacie obdobie sa odpočíta celková výška DPH „za to isté zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a ktoré sa vykonáva podľa článku 178“ [rozsudok z 18. marca 2021, A. (Výkon práva na odpočítanie dane), C‑895/19 , EU:C:2021:216 , bod 39 ].

Súdny dvor navyše spresnil, že hoci na základe článku 167 smernice o DPH vzniká právo na odpočítanie DPH v momente vzniku daňovej povinnosti, uplatnenie uvedeného práva je v súlade s článkom 178 tejto smernice v zásade možné až od momentu, keď má zdaniteľná osoba k dispozícii faktúru (rozsudok z 21. marca 2018, Volkswagen, C‑533/16 , EU:C:2018:204 , bod 43 ).

Z toho vyplýva, že právo na odpočítanie dane sa v zásade musí vykonať za zdaňovacie obdobie, počas ktorého sú splnené dve kumulatívne podmienky uvedené v bodoch 54 a 55 tohto rozsudku, a to vznik práva na odpočítanie DPH a skutočnosť, že zdaniteľná osoba vlastní relevantné faktúry [pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. apríla 2004, Terra Baubedarf‑Handel, C‑152/02 , EU:C:2004:268 , bod 38 , a z 18. marca 2021, A. (Výkon práva na odpočítanie dane), C‑895/19 , EU:C:2021:216 , bod 40 ].

Okrem toho, ako vyplýva z článkov 180 a 182 smernice o DPH, uplatnenie práva na odpočítanie dane možno pripustiť aj vtedy, ak k nemu nedošlo v zdaňovacom období, v ktorom toto právo vzniklo, za predpokladu dodržania podmienok a požiadaviek stanovených vo vnútroštátnych právnych úpravách [pozri rozsudok z 18. marca 2021, A. (Výkon práva na odpočítanie dane), C‑895/19 , EU:C:2021:216 , bod 42 ].

V prejednávanej veci a s výhradou overení, ktoré má vykonať predkladajúci vnútroštátny súd, sa zdá, že hmotnoprávne a formálne podmienky zakladajúce právo na odpočítanie DPH boli kumulatívne splnené až v roku 2021, pretože až v tomto roku mala Aptiv k dispozícii faktúry potrebné na uplatnenie práva na odpočítanie DPH týkajúcej sa nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva uskutočnené v rokoch 2016 až 2018, takže toto právo nemohla uplatniť prostredníctvom daňových priznaní k DPH týkajúcich sa týchto posledných uvedených období.

Podľa vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, ak však zdaniteľná osoba dostane faktúry potrebné na uplatnenie práva na odpočítanie DPH týkajúcej sa nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva oneskorene, nemôže vykonať toto odpočítanie v daňovom priznaní k DPH za obdobie, počas ktorého boli tieto faktúry prijaté.

Za týchto okolností by podľa vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, zdaniteľná osoba mohla, pokiaľ neuplynula premlčacia lehota, podať opravné daňové priznanie s cieľom znížiť celkovú sumu DPH splatnej za zdaňovacie obdobie o sumu akejkoľvek odpočítateľnej dane na vstupe, ktorá vznikla počas obdobia, v ktorom boli tieto nadobudnutia uskutočnené, alebo skôr, avšak najviac za obdobie jedného kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, ktorý zahŕňa toto zdaňovacie obdobie.

V tejto súvislosti bolo rozhodnuté, že základná zásada neutrality DPH vyžaduje, aby odpočítanie dane zaplatenej na vstupe bolo priznané, pokiaľ sú splnené hmotnoprávne požiadavky, a to aj napriek tomu, že zdaniteľné osoby opomenuli niektoré formálne požiadavky. Pokiaľ má teda daňový orgán k dispozícii potrebné údaje, ktoré preukazujú, že zdaniteľná osoba ako príjemca dotknutého plnenia je povinná zaplatiť DPH, nemôže v súvislosti s právom tejto poslednej uvedenej osoby na odpočítanie tejto dane uložiť dodatočné podmienky, ktoré by mohli urobiť výkon tohto práva neúčinným. Inak to môže byť v prípade, keď porušenie takýchto formálnych požiadaviek má za dôsledok nemožnosť predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené [rozsudok z 18. marca 2021, A. (Výkon práva na odpočítanie dane), C‑895/19 , EU:C:2021:216 , bod 47 a citovaná judikatúra].

Za týchto okolností treba konštatovať, že výkon práva na odpočítanie DPH týkajúcej sa nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva počas zdaňovacieho obdobia, v priebehu ktorého zdaniteľná osoba konajúca v dobrej viere a v uplatniteľnej premlčacej lehote skutočne dostala faktúry potrebné na uplatnenie tohto práva, sa zdá byť v súlade s článkom 168 písm. c), článkom 178 písm. c) a článkom 179 smernice o DPH, v spojení so zásadou daňovej neutrality, a to aj vtedy, ak toto zdaňovacie obdobie nasleduje po zdaňovacom období, počas ktorého došlo k týmto nadobudnutiam, a ak k uplatneniu práva na odpočítanie DPH dochádza po uplynutí lehoty, v ktorej sa mohol uskutočniť postup opravného daňového priznania upravený vnútroštátnym právom a pripomenutý v bode 60 tohto rozsudku.

Z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej členské štáty môžu z dôvodov právnej istoty stanoviť prekluzívnu lehotu, ktorej uplynutie má za následok sankcionovanie nedostatočne starostlivého daňovníka, ktorý nepožiadal o odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, tým, že mu zanikne právo na odpočítanie, pokiaľ je táto lehota v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity, nemožno vyvodiť iný záver (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2018, Zabrus Siret, C‑81/17 , EU:C:2018:283 , bod 38 a citovanú judikatúru).

Zásada efektivity, na ktorú odkazuje predkladajúci vnútroštátny súd, totiž podľa ustálenej judikatúry vyžaduje, aby procesné podmienky výkonu práva na odpočítanie DPH stanovené vo vnútroštátnom práve v praxi neznemožňovali alebo nadmerne nesťažovali výkon tohto práva (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júla 2012, Littlewoods Retail a i., C‑591/10 , EU:C:2012:478 , bod 28 , ako aj z 24. februára 2022, SC Cridar Cons, C‑582/20 , EU:C:2022:114 , bod 42 ).

Vnútroštátna právna úprava alebo správna prax spočívajúca v odmietnutí práva na odpočítanie DPH len z dôvodu, že toto právo bolo vykonané v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k nadobudnutiam tovaru v rámci Spoločenstva, pritom môžu prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon tohto práva, ak zdaniteľná osoba nemohla uplatniť uvedené právo v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, pretože nemala k dispozícii faktúry potrebné na uplatnenie uvedeného práva.

Okrem toho z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Aptiv nemohla uplatniť svoje právo na odpočítanie dane v rámci iných procesných mechanizmov stanovených vnútroštátnym právom, ako je na jednej strane postup opravného daňového priznania uvedený v bode 60 tohto rozsudku z dôvodu, že v čase, keď Aptiv dostala predmetné faktúry, už uplynula lehoty na podanie takého opravného daňového priznania, a na druhej strane osobitné konanie o vrátení dane, pričom predkladajúci vnútroštátny súd spresňuje, že daňový orgán druhého stupňa zamietol žiadosť Aptiv v tomto zmysle.

Za týchto podmienok treba konštatovať, že vnútroštátna právna úprava, ktorá neumožňuje zdaniteľnej osobe konajúcej v dobrej viere a v rámci premlčacej lehoty uplatniť svoje právo na odpočítanie DPH v zdaňovacom období, v ktorom skutočne dostala faktúry potrebné na uplatnenie tohto práva, prakticky znemožňuje alebo prinajmenšom nadmerne sťažuje výkon uvedeného práva, takže zásada efektivity nie je dodržaná.

Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, ktorú tiež zmieňuje predkladajúci vnútroštátny súd, treba najmä pripomenúť, že podľa článku 273 smernice o DPH môžu členské štáty uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je totiž cieľom, ktorý uznáva a podporuje táto smernica. Opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať podľa článku 273 tejto smernice, však nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie takýchto cieľov. Nemôžu sa preto používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH, a tým neutralitu DPH (rozsudok z 21. marca 2018, Volkswagen, C‑533/16 , EU:C:2018:204 , bod 48 ).

Pritom aj za predpokladu, že vnútroštátna právna úprava alebo správna prax, ktoré neumožňujú zdaniteľnej osobe uplatniť svoje právo na odpočítanie DPH počas zdaňovacieho obdobia, v ktorom skutočne mala k dispozícii faktúry potrebné na výkon tohto práva, má za cieľ boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, stačí uviesť, že v prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 42 tohto rozsudku, sa zdá, že Aptiv konala v dobrej viere a daňový orgán druhého stupňa nepreukázal existenciu daňového podvodu.

Za týchto podmienok sa zdá, že takáto vnútroštátna právna úprava alebo takáto správna prax môžu systematicky spochybňovať výkon práva na odpočítanie DPH, a teda neutralitu DPH, aj keď dotknutá zdaniteľná osoba konala v dobrej viere a v uplatniteľnej premlčacej lehote.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 168 písm. c), článok 178 písm. c), ako aj články 179, 180 a 182 smernice o DPH v spojení so zásadami daňovej neutrality, proporcionality a efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ako aj správnej praxi, podľa ktorých sa odpočítanie DPH týkajúcej sa nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva odmietne z dôvodu, že zdaniteľná osoba si uplatnila svoje právo na odpočítanie v zdaňovacom období, počas ktorého skutočne dostala faktúry potrebné na uplatnenie tohto práva, ktoré nasledovalo po období, počas ktorého boli tieto nadobudnutia uskutočnené, hoci táto zdaniteľná osoba uplatnila toto právo v dobrej viere a v rámci premlčacej lehoty.

O trovách

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

Článok 168 písm. c), článok 178 písm. c), ako aj články 179, 180 a 182 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, v spojení so zásadami daňovej neutrality, proporcionality a efektivity,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia vnútroštátnej právnej úprave, ako aj správnej praxi, podľa ktorých sa odpočítanie dane z pridanej hodnoty týkajúcej sa nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva odmietne z dôvodu, že zdaniteľná osoba si uplatnila svoje právo na odpočítanie v zdaňovacom období, počas ktorého skutočne dostala faktúry potrebné na uplatnenie tohto práva, ktoré nasledovalo po období, počas ktorého boli tieto nadobudnutia uskutočnené, hoci táto zdaniteľná osoba uplatnila toto právo v dobrej viere a v rámci premlčacej lehoty.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: maďarčina.