C-526/24

62024CJ0526

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 19. marca 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Článok 12 ods. 5 – Článok 15 ods. 1 – Právo dotknutej osoby na prístup k osobným údajom, ktoré sa jej týkajú – Právo prevádzkovateľa odmietnuť konať na základe žiadosti o prístup – Neprimeranosť žiadosti – Zneužitie práva – Prvá žiadosť o prístup – Právo na náhradu škody a zodpovednosť – Článok 82 ods. 1 – Žaloba založená na porušení práva na prístup – Nemajetková ujma – Strata kontroly nad osobnými údajmi“

Vo veci C‑526/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Amtsgericht Arnsberg (Okresný súd Arnsberg, Nemecko) z 31. júla 2024 a doručený Súdnemu dvoru v ten istý deň, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: I. Illéssy, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 5. júna 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Brillen Rottler GmbH & Co. KG, v zastúpení: J. Tröber, Rechtsanwalt,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 2, článku 12 ods. 5 a článku 82 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 , ďalej len „GDPR“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Brillen Rottler GmbH & Co. KG, rodinným podnikom prevádzkujúcim očnú optiku, a TC, jednotlivcom, vo veci odmietnutia zo strany tohto podniku konať na základe žiadosti TC o prístup k jeho osobným údajom, ktorú TC podal na základe článku 15 GDPR.

Právny rámec

3

(11)

Účinná ochrana osobných údajov v rámci celej Únie si vyžaduje posilnenie a spresnenie práv dotknutých osôb a povinností tých, ktorí osobné údaje spracúvajú a o ich spracúvaní rozhodujú, ako aj zodpovedajúcich právomocí na monitorovanie a zabezpečenie súladu s pravidlami ochrany osobných údajov a zodpovedajúcich sankcií za porušenia pravidiel v členských štátoch.

…

(63)

Dotknutá osoba by mala mať právo na prístup k osobným údajom, ktoré boli o nej získané, a uvedené právo aj jednoducho a v primeraných intervaloch uplatňovať, aby si bola vedomá zákonnosti spracúvania a mohla si ju overiť.

…

(146)

Prevádzkovateľ… by ma[l] nahradiť akúkoľvek škodu, ktorú môže osoba utrpieť v dôsledku spracúvania, ktoré je v rozpore s týmto nariadením. Prevádzkovateľ… by však ma[l] byť tejto zodpovednosti zbaven[ý], ak preukáž[e], že za škodu nenes[ie] žiadnu zodpovednosť. Podľa judikatúry Súdneho dvora by sa mal pojem škody vykladať v širokom zmysle spôsobom, ktorý v plnej miere zohľadňuje ciele tohto nariadenia. … Dotknuté osoby by za utrpenú škodu mali dostať úplnú a účinnú náhradu. …“

4

Podľa článku 4 tohto nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“:

„Na účely tohto nariadenia:

…

2. Prevádzkovateľ uľahčuje výkon práv dotknutej osoby podľa článkov 15 až 22. …

…

5. Informácie poskytnuté podľa článkov 13 a 14 a všetky oznámenia a všetky opatrenia prijaté podľa článkov 15 až 22 a článku 34 sa poskytujú bezplatne. Ak sú žiadosti dotknutej osoby zjavne neopodstatnené alebo neprimerané, najmä pre ich opakujúcu sa povahu, prevádzkovateľ môže buď:

a)

požadovať primeraný poplatok zohľadňujúci administratívne náklady na poskytnutie informácií alebo na oznámenie alebo na uskutočnenie požadovaného opatrenia, alebo

b)

7

Článok 26 GDPR, nazvaný „Spoloční prevádzkovatelia“, v odseku 1 stanovuje:

„Ak dvaja alebo viacerí prevádzkovatelia spoločne určia účely a prostriedky spracúvania, sú spoločnými prevádzkovateľmi. …“

8

V článku 30 tohto nariadenia, nazvanom „Záznamy o spracovateľských činnostiach“, sa v odseku 4 uvádza:

„Každý prevádzkovateľ a v príslušnom prípade zástupca prevádzkovateľa vedie záznamy o spracovateľských činnostiach, za ktoré je zodpovedný. …“

…

4. Ak sú žiadosti zjavne neopodstatnené alebo neprimerané, najmä pre ich opakujúcu sa povahu, dozorný orgán môže účtovať primeraný poplatok zodpovedajúci administratívnym nákladom alebo môže odmietnuť konať na základe žiadosti. Dozorný orgán znáša bremeno preukázania, že žiadosť je zjavne neopodstatnená alebo neprimeraná.“

10

Článok 79 tohto nariadenia, nazvaný „Právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi“, v odseku 1 stanovuje:

„Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu podľa článku 77, každá dotknutá osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že v dôsledku spracúvania jej osobných údajov v rozpore s týmto nariadením došlo k porušeniu jej práv ustanovených v tomto nariadení.“

11

12

V marci 2023 sa TC, fyzická osoba s bydliskom v Rakúsku, zaregistroval na odber informačného bulletinu spoločnosti Brillen Rottler, rodinného podniku prevádzkujúceho očnú optiku so sídlom v Arnsbergu (Nemecko), pričom svoje osobné údaje uviedol v registračnom formulári dostupnom na webovom sídle tohto podniku, pričom súhlasil so spracovaním týchto údajov. O trinásť dní neskôr zaslal TC spoločnosti Brillen Rottler žiadosť o informácie podľa článku 15 GDPR.

13

Brillen Rottler v zákonnej lehote jedného mesiaca odmietla žiadosť o prístup, keďže ju považovala za zneužívajúcu v zmysle článku 12 ods. 5 prvého pododseku druhej vety GDPR. Vyzvala TC, aby s konečnou platnosťou vzal svoju žiadosť späť.

14

Keďže TC na svojej žiadosti o prístup trval, pričom zároveň podal žiadosť o náhradu škody podľa článku 82 GDPR v sume 1000 eur, Brillen Rottler podala na Amtsgericht Arnsberg (Okresný súd Arnsberg, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, návrh, ktorým sa domáhala určenia, že TC nemá nárok na žiadnu náhradu škody.

18

V druhom rade sa tento súd pýta, či žiadosť o prístup podaná podľa článku 15 ods. 1 GDPR a/alebo odpoveď na túto žiadosť predstavujú „spracúvanie“ v zmysle článku 4 bodu 2 tohto nariadenia.

19

V treťom rade má uvedený súd pochybnosti, pokiaľ ide o kritériá identifikácie škôd, ktoré možno nahradiť, na základe článku 82 ods. 1 GDPR, a predovšetkým pokiaľ ide o to, či aj v prípade neexistencie spracúvania tento článok priznáva takéto právo už len na základe porušenia práva na prístup stanoveného v článku 15 ods. 1 tohto nariadenia.

20

Za týchto okolností Amtsgericht Arnsberg (Okresný súd Arnsberg) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

4.

Má sa článok 4 bod 2 GDPR vykladať v tom zmysle, že žiadosť o prístup, ktorú dotknutá osoba podala prevádzkovateľovi podľa článku 15 ods. 1 tohto nariadenia, a/alebo odpoveď na túto žiadosť predstavujú ‚spracúvanie‘ v zmysle [prvého z uvedených ustanovení]?

5.

Má sa článok 82 ods. 1 GDPR v spojení s prvou vetou odôvodnenia 146 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že nárok na náhradu škody môže vzniknúť len v prípade škody, ktorú dotknutá osoba utrpela v dôsledku spracúvania? Znamená to, že podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody podľa článku 82 ods. 1 tohto nariadenia je spracúvanie osobných údajov dotknutej osoby (za predpokladu, že dotknutej osobe vznikne v dôsledku tohto spracúvania škoda)?

6.

V prípade kladnej odpovede na piatu otázku: znamená to, že článok 82 ods. 1 GDPR nepriznáva dotknutej osobe žiadne právo na náhradu škody len z dôvodu porušenia práva na prístup ustanoveného v článku 15 ods. 1 tohto nariadenia (za predpokladu, že dotknutej osobe vznikla škoda v dôsledku tohto porušenia)?

21

Svojou prvou až treťou a siedmou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne a v prvom rade, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 12 ods. 5 GDPR vykladať v tom zmysle, že prvú žiadosť o prístup k osobným údajom, podanú dotknutou osobou prevádzkovateľovi podľa článku 15 tohto nariadenia, možno považovať za „neprimeranú“ v zmysle tohto článku 12 ods. 5, a ak áno, za akých okolností možno prípadne konštatovať takúto neprimeranosť.

22

V tejto súvislosti článok 15 ods. 1 GDPR zaručuje právo dotknutej osoby získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak tomu tak je, právo tejto osoby na prístup k týmto údajom a súvisiacim informáciám [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2023, FT (Kópie lekárskeho záznamu), C‑307/22 , EU:C:2023:811 , bod 31 ].

23

Okrem toho článok 12 ods. 5 GDPR stanovuje zásadu, podľa ktorej výkon tohto práva na prístup nespôsobuje dotknutej osobe žiadne náklady. V tomto ustanovení sa však uvádzajú dva dôvody, pre ktoré môže prevádzkovateľ buď účtovať primeraný poplatok zohľadňujúci administratívne náklady, alebo odmietnuť konať na základe žiadosti o prístup. Tieto dôvody sa týkajú prípadov zneužitia práva, v ktorých sa žiadosti dotknutej osoby musia považovať za „zjavne neopodstatnené“ alebo „neprimerané“, najmä pre ich opakujúcu sa povahu [rozsudok z 26. októbra 2023, FT (Kópie lekárskeho záznamu), C‑307/22 , EU:C:2023:811 , bod 31 ].

27

Z hľadiska doslovného výkladu článku 12 ods. 5 GDPR tak nemožno vylúčiť, že prvú žiadosť o prístup možno považovať za „neprimeranú“ v zmysle tohto ustanovenia.

28

Toto konštatovanie potvrdzuje kontext, do ktorého článok 12 ods. 5 prvý pododsek druhá veta GDPR patrí. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v tomto článku 12, ktorý sa nachádza v kapitole III tohto nariadenia stanovujúcej práva dotknutej osoby, sa uvádzajú všeobecné povinnosti prevádzkovateľa, pokiaľ ide o transparentnosť informácií a komunikácie, a stanovujú sa podmienky výkonu práv dotknutej osoby. Podľa odseku 2 prvej vety uvedeného článku 12 prevádzkovateľ musí uľahčiť výkon práv priznaných dotknutej osobe predovšetkým na základe článku 15 uvedeného nariadenia, ktorý dopĺňa rámec transparentnosti stanovený týmto nariadením tým, že tejto osobe priznáva právo na prístup k jej osobným údajom [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. januára 2025, Österreichische Datenschutzbehörde (Neprimerané žiadosti), C‑416/23 , EU:C:2025:3 , body 45 a 46 ].

29

Tento článok 12 ods. 5 teda prostredníctvom toho, že upravuje aj možnosť prevádzkovateľov – v prípade, že sa musia vysporiadať so žiadosťami, ktoré sú zjavne neopodstatnené alebo neprimerané –, požadovať zaplatenie primeraného poplatku zodpovedajúceho administratívnym nákladom alebo odmietnuť konať na základe takýchto žiadostí, stanovuje výnimku z povinnosti uľahčenia predovšetkým práva na prístup, ktorá sa musí vykladať reštriktívne [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. januára 2025, Österreichische Datenschutzbehörde (Neprimerané žiadosti), C‑416/23 , EU:C:2025:3 , bod 33 ].

33

V odôvodnení 4 GDPR sa však uvádza, že právo na ochranu osobných údajov nie je absolútne právo, pretože sa musí posudzovať vo vzťahu k jeho funkcii v spoločnosti a musí byť vyvážené s ostatnými základnými právami, a to v súlade so zásadou proporcionality. Okrem toho už Súdny dvor zdôraznil, že mechanizmy umožňujúce dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi rôznymi prítomnými právami a záujmami sú zakotvené v samotnom GDPR (rozsudok z 21. decembra 2023, Krankenversicherung Nordrhein, C‑667/21 , EU:C:2023:1022 , bod 54 a citovaná judikatúra).

34

Preto na účely zabezpečenia dosiahnutia tejto spravodlivej rovnováhy prostredníctvom tejto výnimky, ako aj potrebného účinku tejto výnimky, relevantným kritériom, pokiaľ ide o konštatovanie zneužívajúceho správania, je neprimeranosť žiadosti o prístup, posudzovaná z kvalitatívneho hľadiska v súlade s bodom 26 tohto rozsudku, ktorá nemôže závisieť len od počtu žiadostí o prístup podaných dotknutou osobou, a teda od toho, či ide o prvú žiadosť tejto osoby.

35

Z uvedeného vyplýva, že prvú žiadosť o prístup predloženú prevádzkovateľovi podľa článku 15 GDPR možno považovať za „neprimeranú“ v zmysle článku 12 ods. 5 tohto nariadenia. Vzhľadom na to, že pojem „neprimerané žiadosti“ treba vykladať reštriktívne, ako vyplýva z bodu 29 tohto rozsudku, prevádzkovateľ sa na takúto neprimeranosť môže odvolávať len výnimočne, a ako uviedol generálny advokát v bode 34 svojich návrhov, kritériá na účely kvalifikácie prvej žiadosti o prístup ako „neprimeranej“ musia byť vysoké. Treba tiež zdôrazniť, že z článku 12 ods. 5 druhého pododseku GDPR výslovne vyplýva, že preukázanie tejto neprimeranosti prináleží prevádzkovateľovi.

38

V prejednávanej veci, ako vyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, TC podal žiadosť o prístup, o ktorú ide vo veci samej, po tom, čo sa zaregistroval na odber informačného bulletinu spoločnosti Brillen Rottler a pri tejto registrácii jej oznámil určité osobné údaje, a teda táto žiadosť o prístup by z formálneho hľadiska mohla predstavovať uplatnenie práva TC na prístup na účely dosiahnutia cieľa tejto právnej úpravy.

39

S ohľadom na judikatúru citovanú v bode 36 tohto rozsudku však platí, že formálne dodržanie podmienok uplatnenia článku 15 GDPR samo osebe neumožňuje vylúčiť „neprimeranosť“ žiadosti o prístup, a teda vylúčiť, že by došlo k zneužitiu práva.

40

V tejto súvislosti, pokiaľ ide v druhom rade o subjektívny prvok zneužívajúceho konania, treba uviesť, že na to, aby prevádzkovateľ mohol kvalifikovať žiadosť o prístup ako „neprimeranú“ v zmysle článku 12 ods. 5 GDPR, musí vzhľadom na všetky relevantné okolnosti každého jednotlivého prípadu preukázať existenciu zneužívajúceho úmyslu dotknutej osoby, pričom takýto úmysel možno konštatovať vtedy, ak táto osoba podá túto žiadosť na iný účel, než je oboznámenie sa so spracúvaním týchto údajov a overenie ich zákonnosti, aby následne mohla dosiahnuť ochranu práv, ktoré jej vyplývajú z tohto nariadenia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. januára 2025, Österreichische Datenschutzbehörde (Neprimerané žiadosti), C‑416/23 , EU:C:2025:3 , body 50 a 56 ].

44

V prejednávanej veci je tak úlohou predkladajúceho vnútroštátneho súdu, aby overil, či vzhľadom na všetky relevantné okolnosti Brillen Rottler preukázala existenciu zneužívajúceho úmyslu TC, pokiaľ ide o podanie predmetnej žiadosti o prístup.

45

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú až tretiu a na siedmu otázku odpovedať tak, že článok 12 ods. 5 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že prvú žiadosť o prístup k osobným údajom podanú dotknutou osobou prevádzkovateľovi podľa článku 15 tohto nariadenia možno považovať za „neprimeranú“ v zmysle tohto článku 12 ods. 5 vtedy, ak tento prevádzkovateľ vzhľadom na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci preukáže, že napriek tomu, že podmienky uvedené v týchto ustanoveniach boli formálne dodržané, dotknutá osoba túto žiadosť nepodala s cieľom oboznámiť sa so spracúvaním týchto údajov a overiť jeho zákonnosť, aby následne mohla získať ochranu práv, ktoré jej vyplývajú z uvedeného nariadenia, ale podala ju so zneužívajúcim úmyslom, ktorým je umelé vytvorenie podmienok vyžadovaných na získanie výhody vyplývajúcej z tohto nariadenia. Skutočnosť, že podľa verejne dostupných informácií dotknutá osoba predložila viacero žiadostí o prístup k svojim osobným údajom a následne podala návrhy na náhradu škody voči rôznym prevádzkovateľom, možno zohľadniť na účely preukázania existencie takéhoto zneužívajúceho úmyslu.

O piatej a šiestej otázke

46

Toto konštatovanie podporuje po prvé kontextuálna analýza uvedeného ustanovenia v spojení s odôvodnením 141 GDPR, ktoré stanovuje, že každá dotknutá osoba by mala mať v súlade s článkom 47 Charty právo na účinný súdny prostriedok nápravy, „ak sa domnieva, že boli porušené jej práva podľa [uvedeného] nariadenia“. Článok 82 ods. 1 GDPR sa totiž nachádza v kapitole VIII tohto nariadenia, ktorá upravuje prostriedky nápravy, pravidlá zodpovednosti a sankcie umožňujúce chrániť tieto práva. Tieto práva pritom zahŕňajú tak právo dotknutej osoby na informácie, stanovené v článku 12 uvedeného nariadenia, ako aj jej právo na prístup na základe článku 15 ods. 1 tohto nariadenia, a teda musia byť chránené článkom 82 tohto nariadenia, ktorý sa preto musí vykladať tak, že sa uplatňuje aj na ujmu vyplývajúcu z porušenia týchto článkov 12 a 15.

50

Takýto výklad nemožno spochybniť tým, že jednak z odôvodnenia 146 GDPR vyplýva, že prevádzkovateľ by mal nahradiť akúkoľvek škodu, ktorú môže osoba utrpieť „v dôsledku spracúvania“, ktoré je v rozpore s týmto nariadením, a jednak že článok 82 uvedeného nariadenia vo svojich odsekoch 2 a 4 zmieňuje „škodu spôsobenú spracúvaním“.

51

Ako totiž v podstate tvrdí Komisia vo svojich písomných pripomienkach, v prípade porušenia práv stanovených v ustanoveniach kapitoly III GDPR, najmä práva na prístup k údajom a práva na opravu, ako aj práva na vymazanie, obmedzenie spracúvania a prenosnosť, údajné porušenie nemusí vyplývať zo skutočného spracúvania osobných údajov ako takého, ale skôr z odmietnutia konať na základe žiadosti dotknutej osoby, pokiaľ ide o výkon týchto práv. Ak by sa teda právo na náhradu škody podľa článku 82 ods. 1 GDPR podmienilo existenciou škody vyplývajúcej zo spracúvania ako takého, malo by to za následok vylúčenie takýchto prípadov z pôsobnosti tohto ustanovenia, a teda narušenie jeho potrebného účinku.

55

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na piatu a šiestu otázku odpovedať tak, že článok 82 ods. 1 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že dotknutej osobe priznáva právo na náhradu škody vyplývajúcej z porušenia práva na prístup stanoveného v článku 15 ods. 1 tohto nariadenia.

O štvrtej otázke

56

Vzhľadom na odpoveď na piatu a šiestu prejudiciálnu otázku netreba odpovedať na štvrtú otázku.

O ôsmej otázke

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že nemožno usudzovať, že každé „porušenie“ ustanovení GDPR samo osebe zakladá právo dotknutej osoby na náhradu škody. V článku 82 ods. 1 GDPR sa totiž uvádza, že „každá osoba, ktorá utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v dôsledku porušenia tohto nariadenia, má právo na náhradu utrpenej škody od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa“. Z uvedeného jasne vyplýva, že existencia „ujmy“ alebo „škody“, ktorá bola „utrpená“, predstavuje jednu z podmienok vzniku práva na náhradu škody stanoveného v uvedenom ustanovení, rovnako ako aj existencia porušenia GDPR a príčinnej súvislosti medzi touto ujmou a týmto porušením, pričom tieto tri podmienky sú kumulatívne [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 2023, Österreichische Post (Nemajetková ujma súvisiaca so spracovaním osobných údajov), C‑300/21 , EU:C:2023:370 , body 31 až 33 , a zo 4. septembra 2025, Quirin Privatbank ( C‑655/23 , EU:C:2025:655 , bod 56 a citovanú judikatúru].

60

Osoba, ktorá sa domáha náhrady škody alebo nemajetkovej ujmy na základe tohto ustanovenia, je tak povinná preukázať nielen porušenie ustanovení GDPR, ale aj to, že toto porušenie jej spôsobilo takúto škodu alebo takúto ujmu. Takúto škodu alebo takúto ujmu teda nemožno len predpokladať z dôvodu, že došlo k uvedenému porušeniu (rozsudok zo 4. októbra 2024, Agencija po vpisvanjata, C‑200/23 , EU:C:2024:827 , bod 141 a citovaná judikatúra).

61

Súdny dvor už pritom uviedol, že z demonštratívneho zoznamu prípadov „škôd“ alebo „ujmy“, ktoré môžu utrpieť dotknuté osoby, uvedených v odôvodnení 85 prvej vete GDPR, vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle zahrnúť pod tieto pojmy najmä jednoduchú „stratu kontroly“ nad ich vlastnými osobnými údajmi v dôsledku porušenia tohto nariadenia, a to aj v prípade, že nedošlo ku konkrétnemu zneužitiu dotknutých údajov (rozsudok zo 4. októbra 2024, Agencija po vpisvanjata, C‑200/23 , EU:C:2024:827 , bod 145 a citovaná judikatúra).

65

Na účely poskytnutia užitočnej odpovede predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu treba ešte poukázať na to, že príčinná súvislosť medzi namietaným porušením a údajnou škodou môže byť pretrhnutá v dôsledku správania dotknutej osoby, pokiaľ sa ukáže, že toto správanie predstavuje rozhodujúcu príčinu tejto škody. Takýto úkon môže pozostávať okrem iného z rozhodnutia poškodenej osoby, avšak za predpokladu, že nebola povinná toto rozhodnutie prijať [pozri analogicky rozsudok z 18. decembra 2025, WS a i./Frontex (Spoločná návratová operácia), C‑679/23 P , EU:C:2025:976 , body 151 a 152 , ako aj citovanú judikatúru].

66

Okrem toho z judikatúry pripomenutej v bode 59 tohto rozsudku vyplýva, že existencia príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením GDPR a škodou, ktorú dotknutá osoba údajne utrpela, je nevyhnutnou podmienkou vzniku práva na náhradu škody podľa článku 82 ods. 1 tohto nariadenia. Dotknutej osobe preto nemožno na základe tohto ustanovenia priznať náhradu škody, ktorá jej údajne vznikla v dôsledku straty kontroly nad jej osobnými údajmi alebo jej neistoty týkajúcej sa toho, či tieto údaje boli spracúvané, pokiaľ došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti z dôvodu správania tejto osoby, pretože táto strata kontroly alebo táto neistota boli spôsobené rozhodnutím uvedenej osoby predložiť tieto údaje prevádzkovateľovi, s cieľom umelo vytvoriť podmienky vyžadované na účely uplatnenia uvedeného ustanovenia.

67

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na ôsmu otázku odpovedať tak, že článok 82 ods. 1 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že nemajetková ujma, ktorú trpela dotknutá osoba, zahŕňa stratu kontroly nad jej osobnými údajmi alebo jej neistotu týkajúcu sa toho, či tieto údaje boli spracúvané, a to za predpokladu, že sa konkrétne preukáže, že táto osoba takúto ujmu skutočne utrpela a že jej správanie nebolo rozhodujúcou príčinou vzniku tejto ujmy.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

prvú žiadosť o prístup k osobným údajom podanú dotknutou osobou prevádzkovateľovi podľa článku 15 tohto nariadenia možno považovať za „neprimeranú“ v zmysle tohto článku 12 ods. 5 vtedy, ak tento prevádzkovateľ vzhľadom na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci preukáže, že napriek tomu, že podmienky uvedené v týchto ustanoveniach boli formálne dodržané, dotknutá osoba túto žiadosť nepodala s cieľom oboznámiť sa so spracúvaním týchto údajov a overiť jeho zákonnosť, aby následne mohla získať ochranu práv, ktoré jej vyplývajú z uvedeného nariadenia, ale podala ju so zneužívajúcim úmyslom, ktorým je umelé vytvorenie podmienok vyžadovaných na získanie výhody vyplývajúcej z tohto nariadenia. Skutočnosť, že podľa verejne dostupných informácií dotknutá osoba predložila viacero žiadostí o prístup k svojim osobným údajom a následne podala návrhy na náhradu škody voči rôznym prevádzkovateľom, možno zohľadniť na účely preukázania existencie takéhoto zneužívajúceho úmyslu.

2.

Článok 82 ods. 1 nariadenia 2016/679

sa má vykladať v tom zmysle, že:

dotknutej osobe priznáva právo na náhradu škody vyplývajúcej z porušenia práva na prístup stanoveného v článku 15 ods. 1 tohto nariadenia.