C-527/24
ECLI:EU:C:2026:192
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0527
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0527
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (deviata komora)
z 12. marca 2026 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Vrátenie DPH – Smernica 2008/9/ES – Články 2, 15 a 23 – Zásady neutrality DPH, efektivity a proporcionality – Zdaniteľná osoba usadená v inom členskom štáte, než je štát vrátenia DPH – Žiadosť o vrátenie DPH – Technická porucha pri elektronickom postúpení žiadosti – Nečinnosť daňovej správy členského štátu vrátenia dane, v ktorom bola podaná žiadosť – Právoplatné súdne rozhodnutie – Právna sila rozhodnutej veci“
Vo veci C‑527/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Corte di Giustizia Tributaria di primo grado di Pescara (Prvostupňový daňový súd Pescara, Taliansko) z 19. júla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 31. júla 2024, ktorý súvisí s konaním:
Harry et Associés Sarl
proti
Agenzia delle entrate – Riscossione – Pescara,
Agenzia delle entrate – Centro operativo di Pescara,
SÚDNY DVOR (deviata komora),
v zložení: predseda deviatej komory M. Condinanzi, sudcovia N. Jääskinen a A. Kornezov (spravodajca),
generálny advokát: N. Emiliou,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
Harry et Associés Sarl, v zstúpení: L. Del Federico, avvocato,
–
talianska vláda, v zastúpení: S. Fiorentino, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. M. De Socio a A. Giovannini, avvocati dello Stato,
–
Európska komisia, v zastúpení: P. Carlin a F. Moro, splnomocnené zástupkyne,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 167 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ), zmenenej smernicou Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008 ( Ú. v. EÚ L 44, 2008, s. 11 ) (ďalej len „smernica o DPH“), v spojení so zásadami daňovej neutrality a proporcionality.
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Harry et Associés Sarl, spoločnosťou založenou podľa francúzskeho práva, a Agenzia delle entrate – Riscossione – Pescara (Daňová správa – oddelenie výberu daní – Pescara, Taliansko) a Agenzia delle entrate – Centro Operativo di Pescara (Daňová správa – operačné centrum Pescare, Taliansko) (ďalej len „COP“) vo veci žiadosti o vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH).
Právny rámec
Právo Únie
Smernica o DPH
3
Článok 167 smernice o DPH stanovuje:
„Právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná.“
4
Článok 169 tejto smernice stanovuje:
„Okrem odpočítania dane uvedeného v článku 168 má zdaniteľná osoba právo na odpočítanie DPH podľa článku 168 v prípade tovaru a služieb, ktoré sú použité na tieto účely:
a)
transakcie súvisiace s činnosťami uvedenými v druhom pododseku článku 9 ods. 1 uskutočnenými mimo členského štátu, v ktorom je táto daň splatná alebo zaplatená, pri ktorých by vzniklo právo odpočítať DPH, ak by boli uskutočnené na území tohto členského štátu;
b)
transakcie, ktoré sú oslobodené od dane v súlade s článkami 138, 142 a 144, článkami 146 až 149, článkami 151, 152, 153 a 156, článkom 157 ods. 1 písm. b), článkami 158 až 161 alebo článkom 164;
c)
transakcie, ktoré sú oslobodené od dane v súlade s článkom 135 ods. 1 písm. a) až f), ak je odberateľ usadený mimo [Európskeho s]poločenstva, alebo ak sú tieto transakcie priamo spojené s tovarom určeným na vývoz mimo Spoločenstva.“
5
Podľa článku 170 uvedenej smernice:
„Každá zdaniteľná osoba, ktorá v zmysle… článku 2 bodu 1 a článku 3 smernice [Rady] 2008/9/ES [z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá vrátenia dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte ( Ú. v. EÚ L 44, 2008, s. 23 ),] a článku 171 tejto smernice nie je usadená v členskom štáte, v ktorom nakupuje tovar a služby alebo do ktorého dováža tovar podliehajúci DPH, má právo na vrátenie DPH, pokiaľ sú tovar a služby použité na tieto účely:
a)
transakcie uvedené v článku 169;
b)
transakcie, pri ktorých platí daň výhradne odberateľ v súlade s článkami 194 až 197 a článkom 199.“
6
Článok 171 ods. 1 smernice o DPH stanovuje:
„DPH sa vracia zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte, v ktorom nakupujú tovar a služby alebo do ktorého dovážajú tovar podliehajúci DPH, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte, v súlade s podrobnými predpismi ustanovenými v smernici [2008/9].“
Smernica 2008/9
7
Podľa odôvodnenia 3 smernice 2008/9:
„Nový postup by mal podporiť pozíciu podnikateľov, keďže členské štáty budú povinné platiť úroky, ak daň vrátia neskoro, a keďže sa posilní právo podnikateľov na odvolanie.“
8
Článok 1 tejto smernice stanovuje:
„Táto smernica ustanovuje podrobné pravidlá pre vrátenie [DPH], ktoré sú ustanovené v článku 170 [smernice o DPH], zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane a ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v článku 3.“
9
Článok 2 smernice 2008/9 stanovuje:
„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
4)
‚žiadosť o vrátenie dane‘ je žiadosť o vrátenie DPH uplatnenej v členskom štáte vrátenia dane na zdaniteľnú osobu, ktorá nie je usadená v členskom štáte vrátenia dane, v súvislosti s tovarom alebo službami, ktoré jej dodali alebo poskytli iné zdaniteľné osoby v tomto členskom štáte, alebo v súvislosti s dovozom tovaru do tohto členského štátu.“
10
Článok 3 tejto smernice stanovuje:
„Táto smernica sa vzťahuje na každú zdaniteľnú osobu, ktorá nie je usadená v členskom štáte vrátenia dane a ktorá spĺňa tieto podmienky:
a)
počas obdobia vrátenia dane nemala v členskom štáte vrátenia dane sídlo svojej ekonomickej činnosti ani stálu prevádzkareň, odkiaľ vykonávala podnikateľskú činnosť, alebo ak takéto sídlo ekonomickej činnosti alebo stála prevádzkareň neexistujú, nemala na tomto území svoje bydlisko alebo obvyklé miesto pobytu;
b)
počas obdobia vrátenia dane nedodávala žiaden tovar ani neposkytovala žiadne služby, ktoré sa považujú za dodané alebo poskytnuté v členskom štáte vrátenia dane, s výnimkou týchto transakcií:
i)
poskytovanie prepravných služieb a doplnkové služby pri preprave, ktoré sú oslobodené od dane podľa článkov 144, 146, 148, 149, 151, 153, 159 alebo 160 [smernice o DPH];
ii)
dodanie tovaru a poskytnutie služieb osobe, ktorá je povinná platiť DPH v súlade s článkami 194 až 197 a článkom 199 [smernice o DPH].“
11
Článok 5 smernice 2008/9 uvádza:
„Každý členský štát vráti každej zdaniteľnej osobe, ktorá nie je usadená v členskom štáte vrátenia dane, DPH uplatnenú na tovar alebo služby, ktoré jej dodali alebo poskytli iné osoby zdaniteľné v tomto členskom štáte, alebo uplatnenú na dovoz tovaru do tohto členského štátu, ak sa tento tovar a služby používajú na účely týchto transakcií:
a)
transakcií uvedených v článku 169 písm. a) a b) [smernice o DPH];
b)
transakcií osobe, ktorá je povinná platiť daň v súlade s článkami 194 až 197 a článkom 199 smernice o [DPH] tak, ako sa uplatňuje v členskom štáte vrátenie dane.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 6, na účely tejto smernice sa oprávnenie na vrátenie vstupnej dane stanoví podľa [smernice o DPH] tak, ako sa uplatňuje v členskom štáte vrátenia dane.“
12
Článok 7 smernice 2008/9 znie:
„Na účely vrátenia DPH v členskom štáte vrátenia dane zasiela zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte vrátenia dane, žiadosť o vrátenie dane v elektronickej forme členskému štátu vrátenia dane a podáva ju členskému štátu usadenia prostredníctvom elektronického portálu, ktorý tento členský štát vytvoril.“
13
Článok 15 tejto smernice stanovuje:
„1. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva členskému štátu usadenia najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období vrátenia dane. Žiadosť sa považuje za podanú, len ak v nej žiadateľ uviedol všetky informácie požadované podľa článkov 8, 9 a 11.
2. Členský štát usadenia bezodkladne elektronicky zašle žiadateľovi potvrdenie o prijatí.“
14
Článok 20 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:
„Ak členský štát vrátenia dane usúdi, že nemá všetky potrebné informácie na prijatie rozhodnutia týkajúceho sa celej žiadosti alebo časti žiadosti o vrátenie dane, môže v rámci štvormesačnej lehoty uvedenej v článku 19 ods. 2 elektronicky požadovať dodatočné informácie, najmä od žiadateľa alebo príslušných orgánov členského štátu usadenia. Ak sa dodatočné informácie požadujú od iného subjektu, než je žiadateľ alebo príslušný orgán členského štátu, zasiela sa požiadavka prostriedkami elektronickej komunikácie, iba ak sú tieto prostriedky dostupné jej adresátovi.
Ak je to potrebné, členský štát vrátenia dane môže požiadať o ďalšie dodatočné informácie.
…“
15
Podľa článku 23 tej istej smernice:
„1. V prípade, že sa celá žiadosť alebo časť žiadosti o vrátenie dane zamietne, členský štát vrátenia dane žiadateľovi spolu s rozhodnutím oznámi dôvody zamietnutia.
2. Žiadateľ sa môže proti zamietavému rozhodnutiu o žiadosti o vrátenie dane odvolať na príslušné orgány členského štátu vrátenia dane spôsobom a v lehotách stanovených pre odvolania v prípade žiadostí o vrátenie dane predložených osobami, ktoré sú usadené v uvedenom členskom štáte vrátenia dane.
Ak sa podľa právnych predpisov členského štátu vrátenia dane neprijatie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane v rámci lehôt stanovených v tejto smernici nepokladá za schválenie alebo zamietnutie žiadosti, sú všetky správne a súdne konania, ktoré sú v takejto situácii k dispozícii zdaniteľným osobám usadeným v tomto členskom štáte, rovnako prístupné žiadateľovi. Ak takéto konania nie sú k dispozícii, neprijatie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane v týchto lehotách znamená, že žiadosť sa považuje za zamietnutú.“
Talianske právo
Dekrét č. 633/1972
16
Decreto del Presidente della Repubblica n. 633 – Istituzione e disciplina dell’imposta sul valore aggiunto (dekrét prezidenta republiky č. 633 o zavedení a úprave dane z pridanej hodnoty) z 26. októbra 1972 (GURI č. 292 z 11. novembra 1972, riadny dodatok č. 1, ďalej len „dekrét č. 633/1972“), v článku 38 bis 2 s názvom „Vykonávanie vrátenia daní nerezidentom usadeným v inom členskom štáte Spoločenstva“ stanovuje:
„1. Osoby usadené v iných členských štátoch Spoločenstva, ktoré podliehajú dani v štáte, v ktorom majú bydlisko alebo pobyt, požiadajú o vrátenie dane zaplatenej pri dovoze tovaru a nadobudnutí tovaru a služieb, ak je daň odpočítateľná podľa článkov 19, 19 bis 1 a 19 bis 2 v súlade s ustanoveniami tohto článku. O vrátenie dane nemôžu žiadať osoby, ktoré mali počas referenčného obdobia stálu prevádzkareň na území štátu. …
…
4. Žiadosť o vrátenie sa zasiela elektronicky prostredníctvom členského štátu, v ktorom má žiadateľ bydlisko.
5. … Rozhodnutie o vrátení dane sa žiadateľovi oznámi do štyroch mesiacov od doručenia žiadosti, s výhradou ustanovení nasledujúcich odsekov.
6. V rámci štvormesačnej lehoty uvedenej v odseku 5 môže daňový úrad elektronicky požiadať žiadateľa o vrátenie dane alebo členský štát, v ktorom je usadený, o doplňujúce informácie s cieľom získať všetky relevantné dôkazy, na ktorých založí rozhodnutie o vrátení dane. Dodatočné informácie možno v prípade potreby požadovať od inej osoby, a to aj elektronickými prostriedkami, za predpokladu, že adresát má k dispozícii potrebné prostriedky. Požadované informácie sa musia daňovému úradu poskytnúť do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti adresátovi. V prípade žiadosti o doplňujúce informácie sa oznámenie uvedené v odseku 5 musí uskutočniť do dvoch mesiacov odo dňa prijatia týchto informácií daňovým úradom alebo do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty jedného mesiaca uvedenej v tretej vete bez prijatia rozhodnutia. Vyššie uvedené lehoty sa neuplatnia, ak uplynú pred uplynutím šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o vrátenie dane, pričom v takom prípade daňový úrad podá oznámenie uvedené v odseku 5 do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti.
7. Daňový úrad môže okrem informácií uvedených v odseku 6 požadovať aj ďalšie informácie. Požadované informácie sa musia daňovému úradu poskytnúť do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti adresátovi. V takom prípade sa oznámenie uvedené v odseku 5 musí v každom prípade uskutočniť do ôsmich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o vrátenie dane.
…
11. Osoby, ktoré získajú neoprávnene vrátenie dane, vrátia neoprávnené vyplatené sumy do 60 dní od oznámenia rozhodnutia prijatého na tento účel daňovým úradom…
12. Až do zaplatenia dlžnej sumy z dôvodu neoprávneného vrátenia a s tým súvisiacich pokút daňový úrad dotknutej osobe pozastaví akékoľvek ďalšie vyplatenie až do výšky tejto sumy.“
Legislatívny dekrét č. 546/1992
17
Článok 21 ods. 2 decreto legislativo n. 546 – Disposizioni sul processo tributario in attuazione della delega al Governo contenuta nell’art. 30 della legge 30 dicembre 1991, n. 413 (legislatívny dekrét č. 546 o ustanoveniach týkajúcich sa daňového konania na základe poverenia vlády podľa článku 30 zákona č. 413 z 30. decembra 1991) z 31. decembra 1992 (GURI č. 9 z 13. januára 1993, riadny dodatok č. 8, ďalej len „legislatívny dekrét č. 546/1992“), uvádza:
„Žalobu proti konkludentnému zamietnutiu v zmysle článku 19 ods. 1 písm. g) a g bis) možno podať po deväťdesiatom dni od podania žiadosti o vrátenie v lehote stanovenej v každom daňovom zákone, a to až do premlčania práva na vrátenie. Ak neexistujú osobitné ustanovenia, žiadosť o vrátenie sa nemôže podať po dvoch rokoch od vyplatenia alebo odo dňa, keď nastala rozhodujúca skutočnosť, ktorá viedla k vráteniu, podľa toho, čo nastane neskôr.“
18
Článok 2909 Codice civile (Občiansky zákonník) s názvom „Právoplatné rozhodnutie“ stanovuje:
„Zistenia uvedené v rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť, sú záväzné pre účastníkov konania, ich dedičov alebo právnych nástupcov.“
19
Článok 324 Codice di procedura civile (Civilný sporový poriadok), nazvaný „Formálne právoplatné rozhodnutie“, stanovuje:
„Rozhodnutím, ktoré sa stane právoplatným, sa rozumie súdne rozhodnutie, voči ktorému už nemôže byť vznesená námietka, s cieľom dosiahnuť urovnanie sporu o právomoc, ani podané odvolanie, kasačný opravný prostriedku či opravný prostriedok ,Revision‘ z dôvodov uvedených v článku 395 bodoch 4 a 5.“
Spor vo veci samej, prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore
20
Dňa 26. septembra 2016 Harry et Associés podala na francúzsku daňovú správu žiadosť o vrátenie DPH vo výške 98740,93 eura za transakcie uskutočnené v Taliansku v roku 2015.
21
Táto správa postúpila túto žiadosť elektronicky COP, ktorá bola daňovou správou členského štátu vrátenia dane. Elektronický súbor obsahujúci uvedenú žiadosť však obsahoval určité technické chyby, ktoré spôsobili, že bol nečitateľný. Z tohto dôvodu, hoci tú istú žiadosť riadne prijala francúzska daňová správa a neskôr COP, táto daňová správa ju nespracovala ani neskúmala.
22
Z dôvodu nevrátenia požadovanej DPH a chýbajúcej akejkoľvek reakcie zo strany COP podala Harry et Associés žalobu na Corte di Giustizia Tributaria di primo grado di Pescara (Daňový súd prvého stupňa Pescara, Taliansko), vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania. V prvom rozsudku tento súd potvrdil právo spoločnosti Harry et Associés na vrátenie DPH.
23
V dôsledku toho COP vrátila dotknutú DPH tejto spoločnosti, pričom proti tomuto rozsudku podala odvolanie na Corte di Giustizia Tributaria di secondo grado (Daňový súd druhého stupňa, Taliansko).
24
Tento posledný uvedený súd zmenil uvedený rozsudok tak, že konštatoval, že z dôvodu technických porúch pri elektronickom zasielaní žiadosti o vrátenie DPH táto žiadosť neexistuje, takže nečinnosť COP nemožno považovať za implicitné rozhodnutie o zamietnutí takejto žiadosti. V dôsledku toho bolo odvolanie podané spoločnosťou Harry et Associés zamietnuté ako neprípustné.
25
Harry et Associés teda podala kasačný opravný prostriedok na Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko), ktorý ho uznesením v podstate zamietol z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.
26
COP následne vydala voči spoločnosti Harry et Associés príkaz na vymáhanie sumy DPH, ktorá bola predtým vrátená, spolu s úrokmi z omeškania a súdnymi poplatkami.
27
Novou žalobou podanou na predkladajúci vnútroštátny súd Harry et Associés napadla tento príkaz na vymáhanie.
28
Predkladajúci vnútroštátny súd sa v podstate domnieva, že uvedený úkon vymáhania porušuje právo spoločnosti Harry et Associés na vrátenie DPH a zásadu neutrality DPH. Domnieva sa, že toto právo nemožno poprieť z dôvodu technickej poruchy elektronického postúpenia žiadosti o vrátenie dane, ktorú nemožno pripísať spoločnosti Harry et Associés.
29
Okrem toho sa pýta, či právna sila rozhodnutej veci, ktorá sa vzťahuje na uznesenie Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd), bráni tomu, aby sa vo veci samej vyjadril k existencii práva na vrátenie DPH v prospech spoločnosti Harry et Associés, najmä vzhľadom na rozsudky z 21. februára 2006, Halifax a i. ( C‑255/02 , EU:C:2006:121 ); z 18. júla 2007, Lucchini ( C‑119/05 , EU:C:2007:434 ), a z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub ( C‑2/08 , EU:C:2009:506 ).
30
Za týchto podmienok Corte di Giustizia tributaria di primo grado di Pescara (Daňový súd prvého stupňa Pescara) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Bránia článok 167 smernice [o DPH] a všeobecné zásady neutrality DPH a primeranosti obmedzenia práva na odpočítanie DPH:
a)
vnútroštátnym právnym predpisom, ako je [článok 21] ods. 2 legislatívneho dekrétu [č. 546/1992] a [článku] 38a 2 [č. 633/1972], ktoré v rámci vnútroštátneho práva umožňujú považovať žiadosť o vrátenie dane poznačenú technicko‑informatickými poruchami za neplatnú, čo má za následok vylúčenie prístupu k súdu a stratu práva na vrátenie dane v situácii, keď má daňovník právo na vrátenie DPH[;]
b)
právnej zásade, akou je zásada, ktorú potvrdil Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko), a podľa ktorej ,žiadosť o vrátenie DPH, ktorá z dôvodu technických porúch pri telematickom postúpení nie je pre daňovú správu čitateľná, nemôže viesť k nečinnosti, ktoré by predstavovalo implicitné rozhodnutie o zamietnutí, proti ktorému je možné podať odvolanie, pokiaľ daňová správa nemala možnosť konať‘, čo v danom prípade vylučuje priamy prístup k súdu, a môže teda viesť k strate práva na vrátenie dane aj v situácii, keď z vecného hľadiska právo na vrátenie dane existuje?“
31
Predkladajúci vnútroštátny súd tiež navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol o tejto veci v skrátenom konaní v súlade s článkom 105 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 21. októbra 2024, Harry et Associés ( C‑527/24 , EU:C:2024:966 ), bolo rozhodnuté o zamietnutí tohto návrhu.
O prejudiciálnej otázke
O prípustnosti
32
Talianska vláda tvrdí, že položená otázka je irelevantná z dôvodu, že z dôvodu technických porúch žiadosti o vrátenie DPH podanej spoločnosťou Harry et Associés nemožno túto žiadosť považovať za podanú v zmysle článku 15 ods. 1 smernice 2008/9.
33
V tejto súvislosti stačí uviesť, že v rozsahu, v akom sa tvrdenie tejto vlády týka otázky podania žiadosti o vrátenie DPH v zmysle článku 15 ods. 1 smernice 2008/9, sa táto problematika týka vecnej stránky prejudiciálnej otázky, a nie jej prípustnosti, takže ju treba preskúmať v rámci vecného preskúmania tejto otázky (pozri analogicky rozsudok z 19. septembra 2024, Consiglio nazionale delle Ricerche, C‑439/23 , EU:C:2024:773 , bod 27 a citovanú judikatúru).
34
Prejudiciálnu otázku preto treba vyhlásiť za prípustnú.
O veci samej
35
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného v článku 267 ZFEÚ prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, o ktorej tento vnútroštátny súd rozhoduje. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Okolnosť, že predkladajúci vnútroštátny súd po formálnej stránke položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto vnútroštátnemu súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie. V tejto súvislosti prináleží Súdnemu dvoru získať zo všetkých informácií, ktoré mu poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu (rozsudok zo 4. októbra 2024, Herbaria Kräuterparadies II, C‑240/23 , EU:C:2024:852 , bod 46 a citovaná judikatúra).
36
Pri formulovaní svojej jedinej otázky predkladajúci vnútroštátny súd žiada najmä o výklad článku 167 smernice o DPH, ktorý sa týka dátumu vzniku práva na odpočítanie DPH.
37
V prejednávanej veci pritom z návrhu na začatie prejudiciálneho konania na jednej strane vyplýva, že spor vo veci samej sa netýka práva na odpočítanie DPH, ale práva na jej vrátenie, ktoré upravuje článok 170 a článok 171 ods. 1 smernice o DPH, ako aj ustanovenia smernice 2008/9, ktorej článok 15 ods. 1 druhá veta, článok 20 ods. 1 a článok 23 ods. 2 majú osobitný význam na účely odpovede na prejudiciálnu otázku, keďže toto právo na vrátenie dane v prejednávanej veci požaduje zdaniteľná osoba usadená v inom členskom štáte, než je štát vrátenia DPH, teda v situácii, ktorá sa riadi ustanoveniami tejto poslednej uvedenej smernice.
38
Na druhej strane, ako bolo uvedené v bode 29 tohto rozsudku, predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či na to, aby bolo možné napraviť prípadnú nezlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy, ako ju vykladá Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd), s právom Únie, nemôže uplatniť uznesenie tohto súdu, ktoré nadobudlo právnu silu rozhodnutej veci.
39
Za týchto podmienok treba položenú otázku chápať tak, že sa od Súdneho dvora žiada, aby určil, či sa majú článok 170 a článok 171 ods. 1 smernice o DPH v spojení s článkom 15 ods. 1 druhou vetou, článkom 20 ods. 1 a článkom 23 ods. 2 smernice 2008/9, ako aj so zásadami neutrality DPH, proporcionality a riadnej správy vecí verejných vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ako bolo rozhodnuté o jej výklade právoplatným súdnym rozhodnutím, podľa ktorého zdaniteľná osoba usadená v inom členskom štáte, než je členský štát vrátenia DPH, je zbavená tak práva na vrátenie DPH, ako aj práva na prístup k súdu na účely spochybnenia nečinnosti daňového orgánu členského štátu vrátenia dane, ktorému bola predložená žiadosť tejto zdaniteľnej osoby o vrátenie DPH, pretože túto žiadosť nemožno považovať za podanú z dôvodu technickej poruchy, ku ktorej došlo pri jej elektronickom postúpení.
40
V prvom rade treba na jednej strane pripomenúť, že v súlade s článkom 170 písm. a) smernice o DPH v spojení s článkom 169 tejto smernice, ako aj s článkami 3 a 5 smernice 2008/9 každá zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte, v ktorom nakupuje tovar a služby alebo do ktorého dováža tovar podliehajúci DPH, má právo na vrátenie tejto dane v prípade tovaru a služieb, ktoré sú použité buď na účely transakcií súvisiacich s činnosťami uvedenými v článku 9 ods. 1 smernice o DPH, ktoré sa uskutočňujú mimo členského štátu, v ktorom je táto daň splatná alebo zaplatená, a pri ktorých by vzniklo právo odpočítať DPH, keby boli tieto transakcie uskutočnené v tomto členskom štáte, alebo na účely transakcií oslobodených od dane, uvedených v článku 169 písm. b) a c) tejto smernice. Na druhej strane článok 171 uvedenej smernice, pokiaľ ide o podmienky výkonu tohto práva na smernicu 2008/9, odkazuje na smernicu 2008/9 (rozsudok z 2. mája 2019, Sea Chefs Cruise Services, C‑133/18 , EU:C:2019:354 , bod 33 ).
41
Pokiaľ ide o právo na vrátenie DPH, Súdny dvor už spresnil, že právo zdaniteľnej osoby usadenej v členskom štáte na vrátenie DPH zaplatenej v inom členskom štáte podľa smernice 2008/9 zodpovedá právu na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe vo vlastnom členskom štáte, ktoré tejto zdaniteľnej osobe priznáva smernica o DPH (rozsudok z 2. mája 2019, Sea Chefs Cruise Services, C‑133/18 , EU:C:2019:354 , bod 34 a citovaná judikatúra).
42
Okrem toho Súdny dvor spresnil, že rovnako ako právo na odpočítanie dane, právo na vrátenie dane predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie, ktorého cieľom je úplne zbaviť podnikateľa zaťaženia DPH splatnou alebo zaplatenou v rámci všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje neutralitu, pokiaľ ide o daňové zaťaženie všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy v zásade podliehajú DPH (rozsudok z 2. mája 2019, Sea Chefs Cruise Services, C‑133/18 , EU:C:2019:354 , bod 35 a citovaná judikatúra).
43
Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou systému DPH a v zásade ho nemožno obmedziť. Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane uplatniteľné na plnenia uskutočnené na vstupe (rozsudok z 2. mája 2019, Sea Chefs Cruise Services, C‑133/18 , EU:C:2019:354 , bod 36 a citovaná judikatúra).
44
Základná zásada neutrality DPH však vyžaduje, aby vrátenie DPH zaplatenej na vstupe bolo priznané, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky, aj keď zdaniteľné osoby opomenuli určité formálne požiadavky. Inak to môže byť vtedy, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje predloženie jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené (rozsudok zo 17. decembra 2020, Bundeszentralamt für Steuern, C‑346/19 , EU:C:2020:1050 , body 47 a 48 , ako aj citovaná judikatúra).
45
Prísne uplatňovanie formálnych požiadaviek by teda bolo v rozpore so zásadami neutrality a proporcionality, pretože by neprimerane bránilo zdaniteľnej osobe využívať daňovú neutralitu prináležiacu jej plneniam (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2018, Vădan, C‑664/16 , EU:C:2018:933 , bod 42 ).
46
Pokiaľ ide o podrobné pravidlá uplatnenia práva na vrátenie DPH, ako sú definované v smernici 2008/9, treba uviesť, že článok 7 tejto smernice stanovuje, že zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte vrátenia dane, podá svoju žiadosť o vrátenie DPH členskému štátu, v ktorom je usadená, prostredníctvom elektronického portálu, ktorý tento druh členský štát vytvoril.
47
V súlade s článkom 15 ods. 1 druhou vetou uvedenej smernice sa takáto žiadosť považuje za podanú v členskom štáte usadenia len vtedy, ak táto zdaniteľná osoba poskytla všetky informácie požadované v článkoch 8, 9 a 11 tejto smernice.
48
V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že 26. septembra 2016 Harry et Associés predložila v lehote stanovenej v článku 15 ods. 1 smernice 2008/9 francúzskej daňovej správe, ktorou je daňová správa členského štátu, v ktorom je usadená, žiadosť o vrátenie DPH vzťahujúcu sa na transakcie uskutočnené v Taliansku v roku 2015. Táto správa túto žiadosť postúpila COP, daňovej správe členského štátu vrátenia dane elektronicky, ako to stanovuje článok 7 tejto smernice. Z tohto rozhodnutia tiež vyplýva, že uvedená žiadosť bola riadne doručená najprv francúzskej daňovej správe a neskôr COP. Okrem toho žiadna skutočnosť v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, neumožňuje dospieť k záveru, že tá istá žiadosť neobsahovala informácie požadované v článkoch 8, 9 a 11 uvedenej smernice, ani že podmienky uvedené v článku 3 tej istej smernice neboli splnené.
49
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania tiež vyplýva, že z dôvodu technickej poruchy, ktorú nemožno pripísať zdaniteľnej osobe, COP nemohla otvoriť elektronický súbor obsahujúci jej žiadosť o vrátenie.
50
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ak členský štát vykonáva právo Únie, v rámci daňovej kontroly sa uplatňujú požiadavky vyplývajúce zo všeobecnej zásady riadnej správy vecí verejných, a najmä právo každého na to, aby sa jeho záležitosti vybavovali nestranne a v primeranej lehote. Táto zásada riadnej správy vecí verejných vyžaduje, aby daňová správa, akou je COP, v rámci svojich povinností týkajúcich sa overovania vykonala náležité a nestranné preskúmanie všetkých relevantných skutočností tak, aby sa uistila, že pri prijímaní svojho rozhodnutia má na tieto účely k dispozícii čo najúplnejšie a najspoľahlivejšie dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2021, CHEP Equipment Pooling, C‑396/20 , EU:C:2021:867 , bod 48 ).
51
V dôsledku toho, ak sa takejto daňovej správe z dôvodu technickej poruchy nepodarí otvoriť elektronický súbor obsahujúci žiadosť o vrátenie DPH, ktorá jej bola riadne zaslaná elektronicky, v súlade s podmienkami stanovenými v smernici 2008/9, zásada riadnej správy vecí verejných vyžaduje, aby zdaniteľnej osobe, prípadne prostredníctvom daňovej správy členského štátu, v ktorom je táto osoba usadená, oznámila existenciu technickej poruchy, ktorá jej bráni otvoriť tento elektronický súbor, a požiada ju o nápravu, a to prípadným predložením nového plne funkčného elektronického súboru.
52
Okrem toho v súlade s článkom 20 ods. 1 smernice 2008/9 ak daňová správa členského štátu vrátenia dane usúdi, že nemá k dispozícii informácie, ktoré by mu umožnili rozhodnúť o celej takejto žiadosti alebo jej časti, môže elektronicky požadovať od zdaniteľnej osoby alebo príslušných orgánov členského štátu usadenia o dodatočné informácie. Toto ustanovenie by však bolo do veľkej miery zbavené potrebného účinku, ak by tento orgán mohol okamžite dospieť k záveru, že z dôvodu technickej poruchy nebola podaná žiadna žiadosť o vrátenie dane, hoci jej takúto žiadosť elektronicky postúpila daňová správa členského štátu, v ktorom je zdaniteľná osoba usadená, a bola riadne doručená správnemu orgánu členského štátu vrátenia dane.
53
V takej situácii, aká je opísaná v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a pripomenutá v bode 48 tohto rozsudku, zásady riadnej správy vecí verejných, neutrality DPH a proporcionality vyžadujú, aby daňová správa členského štátu vrátenia dane považovala žiadosť o vrátenie dane za „podanú“ v zmysle článku 15 ods. 1 smernice 2008/9 a aby prípadne využila možnosť, ktorú ponúka článok 20 ods. 1 tejto smernice, ktorý bol v podstate prebratý do talianskeho práva prostredníctvom článku 38‑bis 2 ods. 6 a 7 dekrétu č. 633/1972 s cieľom požiadať zdaniteľnú osobu, prípadne prostredníctvom daňovej správy členského štátu, v ktorom je táto osoba usadená, aby jej bol odovzdaný nový nepoškodený elektronický súbor obsahujúci túto žiadosť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2020, Bundeszentralamt für Steuern, C‑346/19 , EU:C:2020:1050 , body 49 až 51 ).
54
V prejednávanej veci však z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že COP neoznámila spoločnosti Harry et Associés priamo alebo prostredníctvom daňovej správy členského štátu, v ktorom je usadená, existenciu technickej poruchy, ktorá jej bránila otvoriť elektronický súbor obsahujúci žiadosť o vrátenie DPH, aby ju prípadne požiadala o nápravu predložením nového plne funkčného elektronického súboru. COP neprijala ani výslovné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vrátenie.
55
Za týchto okolností sa nemožno len z dôvodu technickej poruchy, ku ktorej došlo pri postúpení elektronického súboru obsahujúceho žiadosť o vrátenie DPH, domnievať, že nebola podaná žiadna žiadosť v zmysle článku 15 ods. 1 druhej vety smernice 2008/9, hoci takáto žiadosť bola skutočne postúpená spôsobom stanoveným touto smernicou a riadne prijatá tak daňovou správou členského štátu usadenia zdaniteľnej osoby, ako aj daňovou správou členského štátu vrátenia dane.
56
V druhom rade treba preskúmať, či zdaniteľná osoba má podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy, ako ju vykladajú vnútroštátne súdy, účinný súdny prostriedok nápravy proti nečinnosti daňovej správy členského štátu vrátenia dane.
57
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s článkom 23 ods. 2 prvým pododsekom smernice 2008/9 dotknutá zdaniteľná osoba sa môže proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie DPH, odvolať na príslušné orgány členského štátu vrátenia dane spôsobom a v lehotách stanovených pre odvolania v prípade žiadostí o vrátenie dane predložených osobami, ktoré sú usadené v tomto členskom štáte. Podľa druhého pododseku tohto článku 23 ods. 2 ak neexistencia rozhodnutia daňovej správy uvedeného členského štátu neznamená prijatie alebo zamietnutie, zdaniteľná osoba má mať prístup k akémukoľvek správnemu alebo súdnemu konaniu, ku ktorému majú prístup zdaniteľné osoby usadené v tom istom členskom štáte, ak sa nachádzajú v rovnakej situácii. V prípade neexistencie takýchto konaní sa neexistencia rozhodnutia považuje za zamietnutie žiadosti.
58
Toto ustanovenie treba vykladať s prihliadnutím na odôvodnenie 3 tejto smernice, z ktorého vyplýva, že jej cieľom je najmä posilniť právo podnikateľov na odvolanie (rozsudok zo 16. mája 2024, Slovenské Energetické Strojárne, C‑746/22 , EU:C:2024:403 , bod 41 ).
59
Hoci cieľom uvedeného ustanovenia je zaručiť právo zdaniteľných osôb, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, podať opravný prostriedok, nič to nemení na tom, že na základe zásady procesnej autonómie členských štátov spôsoby podania správnych alebo súdnych opravných prostriedkov patria do vnútroštátneho právneho poriadku tohto členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2024, Slovenské Energetické Strojárne, C‑746/22 , EU:C:2024:403 , bod 42 ).
60
Na základe toho pravidlá upravujúce tieto náležitosti však nesmú byť ani menej priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie), ani nesmú svojim účinkom prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv priznaných právnou úpravou Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2024, Slovenské Energetické Strojárne, C‑746/22 , EU:C:2024:403 , bod 43 a citovanú judikatúru).
61
V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania v podstate vyplýva, že podľa článku 21 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 546/1992 ak zdaniteľná osoba podala žiadosť o vrátenie DPH v stanovených lehotách a ak daňová správa členského štátu vrátenia dane nevydala výslovné (kladné alebo záporné) rozhodnutie do 90 dní odo dňa podania tejto žiadosti, táto nečinnosť sa považuje za implicitné rozhodnutie o zamietnutí uvedenej žiadosti. Podľa tohto ustanovenia môžu byť implicitné rozhodnutia o zamietnutí žiadostí o vrátenie DPH predmetom súdneho preskúmania.
62
Nezdá sa teda, že by toto ustanovenie ako také bolo nezlučiteľné s požiadavkami článku 23 ods. 2 smernice 2008/9.
63
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že Corte suprema di cassazione (Kasačný súd) v uznesení uvedenom v bodoch 25 a 29 tohto rozsudku prijal výklad článku 21 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 546/1992, podľa ktorého v podstate nečinnosť COP, na ktorú bola podaná žiadosť o vrátenie DPH, ktorá bola riadne prijatá, ale nečitateľná z dôvodu technických porúch pri jej telematickom postúpení, nepredstavuje implicitné rozhodnutie o zamietnutí, proti ktorému možno podať ma súd opravný prostriedok.
64
Za týchto podmienok výklad článku 21 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 546/1992, ktorý podal Corte suprema di cassazione (Kasačný súd), ako je uvedený v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, naráža na požiadavky stanovené v článku 23 ods. 2 smernice 2008/9, podľa ktorých musí byť v podstate možné napadnúť nerozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane na súde.
65
Tento výklad článku 23 ods. 2 smernice 2008/9 je navyše jediným výkladom, ktorý je v súlade s právom na účinný prostriedok nápravy zaručeným článkom 47 Charty základných práv Európskej únie každému, koho práva zaručené právom Únie boli porušené.
66
Za týchto podmienok možno dospieť k záveru, že zdaniteľnú osobu usadenú v inom členskom štáte, než je členský štát vrátenia DPH, nemožno zbaviť jej práv, ktoré jej priznáva právo Únie, a to jednak jej práva na vrátenie DPH a jednak jej práva na prístup k súdu na účely napadnutia nečinnosti daňového orgánu členského štátu vrátenia dane, ktorému bola predložená žiadosť tejto zdaniteľnej osoby o vrátenie DPH, pretože túto žiadosť nemožno považovať za podanú z dôvodu technickej poruchy, ku ktorej došlo pri jej elektronickom postúpení.
67
Treba však uviesť, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa nielen pýta na zlučiteľnosť uznesenia Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) s právom Únie, uvedeného v bodoch 25 a 29 tohto rozsudku, ale tiež vyjadruje pochybnosti o tom, či právo Únie bráni uplatneniu vnútroštátnych ustanovení zakotvujúcich zásadu právnej sily rozhodnutej veci, akými sú článok 2909 Občianskeho zákonníka a článok 324 Civilného sporového poriadku. Konkrétne by tieto ustanovenia mohli predstavovať právny základ pre námietku neprípustnosti voči žalobe v spore vo veci samej, keďže predkladajúci vnútroštátny súd je povinný uplatniť zásadu stanovenú Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) v predmetnom uznesení z dôvodu, že toto uznesenie nadobudlo právnu silu rozhodnutej veci.
68
V tejto súvislosti stačí konštatovať, že Súdny dvor už rozhodol, že ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré nielenže bránia spochybneniu súdneho rozhodnutia s právnou silou rozhodnutej veci, aj keď toto rozhodnutie obsahuje porušenie práva Únie, ale ktoré tiež bránia tomu, aby sa pri súdnom preskúmaní iného rozhodnutia príslušného daňového orgánu týkajúceho sa toho istého daňovníka alebo zdaniteľnej osoby, ale iného zdaňovacieho obdobia, spochybnili akékoľvek konštatovanie týkajúce sa spoločného základného bodu obsiahnutého v súdnom rozhodnutí, ktoré má právnu silu rozhodnutej veci, predstavujú prekážky takéhoto rozsahu pre účinné uplatňovanie pravidiel práva Únie v oblasti DPH, ktoré v zásade nemôžu byť riadne odôvodnené právnou istotou, a majú sa teda považovať za ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zásadou efektivity (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C‑2/08 , EU:C:2009:506 , body 29 a 31 , ako aj z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines, C‑370/17 a C‑37/18 , EU:C:2020:260 , bod 94 ).
69
To isté logicky platí aj v prípade súdneho preskúmania iného rozhodnutia príslušného daňového orgánu týkajúceho sa tej istej zdaniteľnej osoby alebo zdaniteľnej osoby, ktoré má však iný predmet (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2025, BALTIC CONTAINER TERMINAL, C‑376/23 , EU:C:2025:20 , bod 75 a citovanú judikatúru).
70
Takéto uplatnenie zásady právnej sily rozhodnutej veci by totiž malo za následok, že v prípade, ak by sa právoplatné súdne rozhodnutie zakladalo na výklade, ktorý je v rozpore s právom Únie, nesprávne uplatnenie tohto práva by sa opakovalo v každom rozhodnutí prijatom súdmi týkajúcom sa toho istého skutkového stavu bez toho, aby bolo možné opraviť tento výklad uskutočnený v rozpore s uvedeným právom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C‑2/08 , EU:C:2009:506 , bod 30 , ako aj z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines, C‑370/17 a C‑37/18 , EU:C:2020:260 , bod 95 ).
71
V prejednávanej veci sa s výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom zdá, že predmetom veci, v ktorej bolo vydané uznesenie Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd), uvedené v bodoch 25 a 29 tohto rozsudku, bola v podstate otázka, či nečinnosť COP predstavovala implicitné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vrátenie DPH a či mohla byť predmetom súdneho preskúmania. Zdá sa teda, že Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) nezaujal stanovisko k otázke, či Harry et Associés má z vecného hľadiska právo na vrátenie DPH. Naproti tomu predmet sporu vo veci samej sa týka zákonnosti aktu o vymáhaní predtým vrátenej DPH, ktorý daňový úrad adresoval spoločnosti Harry et Associés. S výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa teda zdá, že predmet oboch sporov je odlišný.
72
Za predpokladu, že by predkladajúci vnútroštátny súd potvrdil takýto rozdiel v predmete medzi oboma spormi, sa zdá teda, že uplatnenie článku 2909 Občianskeho zákonníka a článku 324 Civilného sporového poriadku, ako ich vykladá predkladajúci vnútroštátny súd, by viedlo k trvalému nesprávnemu výkladu práva Únie bez toho, aby ho bolo možné opraviť, a to aj v rámci sporu, ktorý má odlišný predmet od predmetu, v ktorom došlo k tomuto vkladu, keďže sa týka iného rozhodnutia príslušného daňového orgánu, čo by bolo v rozpore so zásadou efektivity, ako ju vykladá judikatúra pripomenutá v bodoch 68 až 70 tohto rozsudku.
73
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 170 a článok 171 ods. 1 smernice o DPH v spojení s článkom 15 ods. 1 druhou vetou, článkom 20 ods. 1 a článkom 23 ods. 2 smernice 2008/9, ako aj so zásadami neutrality DPH, proporcionality a riadnej správy vecí verejných, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ako bolo rozhodnuté o jej výklade právoplatným súdnym rozhodnutím, podľa ktorého zdaniteľná osoba usadená v inom členskom štáte, než je členský štát vrátenia DPH, je zbavená tak práva na vrátenie DPH, ako aj práva na prístup k súdu na účely spochybnenia nečinnosti daňového orgánu členského štátu vrátenia dane, ktorému bola predložená žiadosť tejto zdaniteľnej osoby o vrátenie DPH, pretože túto žiadosť nemožno považovať za podanú z dôvodu technickej poruchy, ku ktorej došlo pri jej elektronickom postúpení.
O trovách
74
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:
Článok 170 a článok 171 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, v spojení s článkom 15 ods. 1 druhou vetou, článkom 20 ods. 1 a článkom 23 ods. 2 smernice Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa stanovujú podmienky vrátenia dane z pridanej hodnoty podľa smernice 2006/112/ES daňovníkom, ktorí nie sú usadení v členskom štáte vrátenia dane, ale v inom členskom štáte, ako aj so zásadami neutrality dane z pridanej hodnoty (DPH), proporcionality a riadnej správy vecí verejných,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia vnútroštátnej právnej úprave, ako bolo rozhodnuté o jej výklade právoplatným súdnym rozhodnutím, podľa ktorého zdaniteľná osoba usadená v inom členskom štáte, než je členský štát vrátenia DPH, je zbavená tak práva na vrátenie DPH, ako aj práva na prístup k súdu na účely spochybnenia nečinnosti daňového orgánu členského štátu vrátenia dane, ktorému bola predložená žiadosť tejto zdaniteľnej osoby o vrátenie DPH, pretože túto žiadosť nemožno považovať za podanú z dôvodu technickej poruchy, ku ktorej došlo pri jej elektronickom postúpení.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: taliančina.