C-527/24

62024CJ0527

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

z 12. marca 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Vrátenie DPH – Smernica 2008/9/ES – Články 2, 15 a 23 – Zásady neutrality DPH, efektivity a proporcionality – Zdaniteľná osoba usadená v inom členskom štáte, než je štát vrátenia DPH – Žiadosť o vrátenie DPH – Technická porucha pri elektronickom postúpení žiadosti – Nečinnosť daňovej správy členského štátu vrátenia dane, v ktorom bola podaná žiadosť – Právoplatné súdne rozhodnutie – Právna sila rozhodnutej veci“

Vo veci C‑527/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Corte di Giustizia Tributaria di primo grado di Pescara (Prvostupňový daňový súd Pescara, Taliansko) z 19. júla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 31. júla 2024, ktorý súvisí s konaním:

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Harry et Associés Sarl, v zstúpení: L. Del Federico, avvocato,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 167 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ), zmenenej smernicou Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008 ( Ú. v. EÚ L 44, 2008, s. 11 ) (ďalej len „smernica o DPH“), v spojení so zásadami daňovej neutrality a proporcionality.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Harry et Associés Sarl, spoločnosťou založenou podľa francúzskeho práva, a Agenzia delle entrate – Riscossione – Pescara (Daňová správa – oddelenie výberu daní – Pescara, Taliansko) a Agenzia delle entrate – Centro Operativo di Pescara (Daňová správa – operačné centrum Pescare, Taliansko) (ďalej len „COP“) vo veci žiadosti o vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH).

Právny rámec

Článok 169 tejto smernice stanovuje:

„Okrem odpočítania dane uvedeného v článku 168 má zdaniteľná osoba právo na odpočítanie DPH podľa článku 168 v prípade tovaru a služieb, ktoré sú použité na tieto účely:

a)

transakcie súvisiace s činnosťami uvedenými v druhom pododseku článku 9 ods. 1 uskutočnenými mimo členského štátu, v ktorom je táto daň splatná alebo zaplatená, pri ktorých by vzniklo právo odpočítať DPH, ak by boli uskutočnené na území tohto členského štátu;

b)

transakcie, ktoré sú oslobodené od dane v súlade s článkami 138, 142 a 144, článkami 146 až 149, článkami 151, 152, 153 a 156, článkom 157 ods. 1 písm. b), článkami 158 až 161 alebo článkom 164;

transakcie uvedené v článku 169;

b)

transakcie, pri ktorých platí daň výhradne odberateľ v súlade s článkami 194 až 197 a článkom 199.“

6

Článok 171 ods. 1 smernice o DPH stanovuje:

„DPH sa vracia zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte, v ktorom nakupujú tovar a služby alebo do ktorého dovážajú tovar podliehajúci DPH, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte, v súlade s podrobnými predpismi ustanovenými v smernici [2008/9].“

„Táto smernica ustanovuje podrobné pravidlá pre vrátenie [DPH], ktoré sú ustanovené v článku 170 [smernice o DPH], zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane a ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v článku 3.“

9

Článok 2 smernice 2008/9 stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

4)

b)

počas obdobia vrátenia dane nedodávala žiaden tovar ani neposkytovala žiadne služby, ktoré sa považujú za dodané alebo poskytnuté v členskom štáte vrátenia dane, s výnimkou týchto transakcií:

i)

poskytovanie prepravných služieb a doplnkové služby pri preprave, ktoré sú oslobodené od dane podľa článkov 144, 146, 148, 149, 151, 153, 159 alebo 160 [smernice o DPH];

ii)

dodanie tovaru a poskytnutie služieb osobe, ktorá je povinná platiť DPH v súlade s článkami 194 až 197 a článkom 199 [smernice o DPH].“

transakcií osobe, ktorá je povinná platiť daň v súlade s článkami 194 až 197 a článkom 199 smernice o [DPH] tak, ako sa uplatňuje v členskom štáte vrátenie dane.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 6, na účely tejto smernice sa oprávnenie na vrátenie vstupnej dane stanoví podľa [smernice o DPH] tak, ako sa uplatňuje v členskom štáte vrátenia dane.“

12

Článok 7 smernice 2008/9 znie:

„Na účely vrátenia DPH v členskom štáte vrátenia dane zasiela zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte vrátenia dane, žiadosť o vrátenie dane v elektronickej forme členskému štátu vrátenia dane a podáva ju členskému štátu usadenia prostredníctvom elektronického portálu, ktorý tento členský štát vytvoril.“

13

Ak je to potrebné, členský štát vrátenia dane môže požiadať o ďalšie dodatočné informácie.

…“

15

Podľa článku 23 tej istej smernice:

„1. V prípade, že sa celá žiadosť alebo časť žiadosti o vrátenie dane zamietne, členský štát vrátenia dane žiadateľovi spolu s rozhodnutím oznámi dôvody zamietnutia.

2. Žiadateľ sa môže proti zamietavému rozhodnutiu o žiadosti o vrátenie dane odvolať na príslušné orgány členského štátu vrátenia dane spôsobom a v lehotách stanovených pre odvolania v prípade žiadostí o vrátenie dane predložených osobami, ktoré sú usadené v uvedenom členskom štáte vrátenia dane.

…

4. Žiadosť o vrátenie sa zasiela elektronicky prostredníctvom členského štátu, v ktorom má žiadateľ bydlisko.

5. … Rozhodnutie o vrátení dane sa žiadateľovi oznámi do štyroch mesiacov od doručenia žiadosti, s výhradou ustanovení nasledujúcich odsekov.

6. V rámci štvormesačnej lehoty uvedenej v odseku 5 môže daňový úrad elektronicky požiadať žiadateľa o vrátenie dane alebo členský štát, v ktorom je usadený, o doplňujúce informácie s cieľom získať všetky relevantné dôkazy, na ktorých založí rozhodnutie o vrátení dane. Dodatočné informácie možno v prípade potreby požadovať od inej osoby, a to aj elektronickými prostriedkami, za predpokladu, že adresát má k dispozícii potrebné prostriedky. Požadované informácie sa musia daňovému úradu poskytnúť do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti adresátovi. V prípade žiadosti o doplňujúce informácie sa oznámenie uvedené v odseku 5 musí uskutočniť do dvoch mesiacov odo dňa prijatia týchto informácií daňovým úradom alebo do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty jedného mesiaca uvedenej v tretej vete bez prijatia rozhodnutia. Vyššie uvedené lehoty sa neuplatnia, ak uplynú pred uplynutím šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o vrátenie dane, pričom v takom prípade daňový úrad podá oznámenie uvedené v odseku 5 do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti.

7. Daňový úrad môže okrem informácií uvedených v odseku 6 požadovať aj ďalšie informácie. Požadované informácie sa musia daňovému úradu poskytnúť do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti adresátovi. V takom prípade sa oznámenie uvedené v odseku 5 musí v každom prípade uskutočniť do ôsmich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o vrátenie dane.

„Žalobu proti konkludentnému zamietnutiu v zmysle článku 19 ods. 1 písm. g) a g bis) možno podať po deväťdesiatom dni od podania žiadosti o vrátenie v lehote stanovenej v každom daňovom zákone, a to až do premlčania práva na vrátenie. Ak neexistujú osobitné ustanovenia, žiadosť o vrátenie sa nemôže podať po dvoch rokoch od vyplatenia alebo odo dňa, keď nastala rozhodujúca skutočnosť, ktorá viedla k vráteniu, podľa toho, čo nastane neskôr.“

Občiansky zákonník

18

Článok 2909 Codice civile (Občiansky zákonník) s názvom „Právoplatné rozhodnutie“ stanovuje:

„Zistenia uvedené v rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť, sú záväzné pre účastníkov konania, ich dedičov alebo právnych nástupcov.“

Civilný sporový poriadok

21

Táto správa postúpila túto žiadosť elektronicky COP, ktorá bola daňovou správou členského štátu vrátenia dane. Elektronický súbor obsahujúci uvedenú žiadosť však obsahoval určité technické chyby, ktoré spôsobili, že bol nečitateľný. Z tohto dôvodu, hoci tú istú žiadosť riadne prijala francúzska daňová správa a neskôr COP, táto daňová správa ju nespracovala ani neskúmala.

22

Z dôvodu nevrátenia požadovanej DPH a chýbajúcej akejkoľvek reakcie zo strany COP podala Harry et Associés žalobu na Corte di Giustizia Tributaria di primo grado di Pescara (Daňový súd prvého stupňa Pescara, Taliansko), vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania. V prvom rozsudku tento súd potvrdil právo spoločnosti Harry et Associés na vrátenie DPH.

23

V dôsledku toho COP vrátila dotknutú DPH tejto spoločnosti, pričom proti tomuto rozsudku podala odvolanie na Corte di Giustizia Tributaria di secondo grado (Daňový súd druhého stupňa, Taliansko).

27

Novou žalobou podanou na predkladajúci vnútroštátny súd Harry et Associés napadla tento príkaz na vymáhanie.

28

Predkladajúci vnútroštátny súd sa v podstate domnieva, že uvedený úkon vymáhania porušuje právo spoločnosti Harry et Associés na vrátenie DPH a zásadu neutrality DPH. Domnieva sa, že toto právo nemožno poprieť z dôvodu technickej poruchy elektronického postúpenia žiadosti o vrátenie dane, ktorú nemožno pripísať spoločnosti Harry et Associés.

29

Okrem toho sa pýta, či právna sila rozhodnutej veci, ktorá sa vzťahuje na uznesenie Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd), bráni tomu, aby sa vo veci samej vyjadril k existencii práva na vrátenie DPH v prospech spoločnosti Harry et Associés, najmä vzhľadom na rozsudky z 21. februára 2006, Halifax a i. ( C‑255/02 , EU:C:2006:121 ); z 18. júla 2007, Lucchini ( C‑119/05 , EU:C:2007:434 ), a z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub ( C‑2/08 , EU:C:2009:506 ).

právnej zásade, akou je zásada, ktorú potvrdil Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko), a podľa ktorej ,žiadosť o vrátenie DPH, ktorá z dôvodu technických porúch pri telematickom postúpení nie je pre daňovú správu čitateľná, nemôže viesť k nečinnosti, ktoré by predstavovalo implicitné rozhodnutie o zamietnutí, proti ktorému je možné podať odvolanie, pokiaľ daňová správa nemala možnosť konať‘, čo v danom prípade vylučuje priamy prístup k súdu, a môže teda viesť k strate práva na vrátenie dane aj v situácii, keď z vecného hľadiska právo na vrátenie dane existuje?“

31

Predkladajúci vnútroštátny súd tiež navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol o tejto veci v skrátenom konaní v súlade s článkom 105 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 21. októbra 2024, Harry et Associés ( C‑527/24 , EU:C:2024:966 ), bolo rozhodnuté o zamietnutí tohto návrhu.

O prejudiciálnej otázke

O prípustnosti

32

35

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného v článku 267 ZFEÚ prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, o ktorej tento vnútroštátny súd rozhoduje. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Okolnosť, že predkladajúci vnútroštátny súd po formálnej stránke položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto vnútroštátnemu súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie. V tejto súvislosti prináleží Súdnemu dvoru získať zo všetkých informácií, ktoré mu poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu (rozsudok zo 4. októbra 2024, Herbaria Kräuterparadies II, C‑240/23 , EU:C:2024:852 , bod 46 a citovaná judikatúra).

36

Pri formulovaní svojej jedinej otázky predkladajúci vnútroštátny súd žiada najmä o výklad článku 167 smernice o DPH, ktorý sa týka dátumu vzniku práva na odpočítanie DPH.

37

V prejednávanej veci pritom z návrhu na začatie prejudiciálneho konania na jednej strane vyplýva, že spor vo veci samej sa netýka práva na odpočítanie DPH, ale práva na jej vrátenie, ktoré upravuje článok 170 a článok 171 ods. 1 smernice o DPH, ako aj ustanovenia smernice 2008/9, ktorej článok 15 ods. 1 druhá veta, článok 20 ods. 1 a článok 23 ods. 2 majú osobitný význam na účely odpovede na prejudiciálnu otázku, keďže toto právo na vrátenie dane v prejednávanej veci požaduje zdaniteľná osoba usadená v inom členskom štáte, než je štát vrátenia DPH, teda v situácii, ktorá sa riadi ustanoveniami tejto poslednej uvedenej smernice.

V prvom rade treba na jednej strane pripomenúť, že v súlade s článkom 170 písm. a) smernice o DPH v spojení s článkom 169 tejto smernice, ako aj s článkami 3 a 5 smernice 2008/9 každá zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte, v ktorom nakupuje tovar a služby alebo do ktorého dováža tovar podliehajúci DPH, má právo na vrátenie tejto dane v prípade tovaru a služieb, ktoré sú použité buď na účely transakcií súvisiacich s činnosťami uvedenými v článku 9 ods. 1 smernice o DPH, ktoré sa uskutočňujú mimo členského štátu, v ktorom je táto daň splatná alebo zaplatená, a pri ktorých by vzniklo právo odpočítať DPH, keby boli tieto transakcie uskutočnené v tomto členskom štáte, alebo na účely transakcií oslobodených od dane, uvedených v článku 169 písm. b) a c) tejto smernice. Na druhej strane článok 171 uvedenej smernice, pokiaľ ide o podmienky výkonu tohto práva na smernicu 2008/9, odkazuje na smernicu 2008/9 (rozsudok z 2. mája 2019, Sea Chefs Cruise Services, C‑133/18 , EU:C:2019:354 , bod 33 ).

41

Pokiaľ ide o právo na vrátenie DPH, Súdny dvor už spresnil, že právo zdaniteľnej osoby usadenej v členskom štáte na vrátenie DPH zaplatenej v inom členskom štáte podľa smernice 2008/9 zodpovedá právu na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe vo vlastnom členskom štáte, ktoré tejto zdaniteľnej osobe priznáva smernica o DPH (rozsudok z 2. mája 2019, Sea Chefs Cruise Services, C‑133/18 , EU:C:2019:354 , bod 34 a citovaná judikatúra).

42

Okrem toho Súdny dvor spresnil, že rovnako ako právo na odpočítanie dane, právo na vrátenie dane predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie, ktorého cieľom je úplne zbaviť podnikateľa zaťaženia DPH splatnou alebo zaplatenou v rámci všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje neutralitu, pokiaľ ide o daňové zaťaženie všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy v zásade podliehajú DPH (rozsudok z 2. mája 2019, Sea Chefs Cruise Services, C‑133/18 , EU:C:2019:354 , bod 35 a citovaná judikatúra).

46

Pokiaľ ide o podrobné pravidlá uplatnenia práva na vrátenie DPH, ako sú definované v smernici 2008/9, treba uviesť, že článok 7 tejto smernice stanovuje, že zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte vrátenia dane, podá svoju žiadosť o vrátenie DPH členskému štátu, v ktorom je usadená, prostredníctvom elektronického portálu, ktorý tento druh členský štát vytvoril.

47

V súlade s článkom 15 ods. 1 druhou vetou uvedenej smernice sa takáto žiadosť považuje za podanú v členskom štáte usadenia len vtedy, ak táto zdaniteľná osoba poskytla všetky informácie požadované v článkoch 8, 9 a 11 tejto smernice.

48

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že 26. septembra 2016 Harry et Associés predložila v lehote stanovenej v článku 15 ods. 1 smernice 2008/9 francúzskej daňovej správe, ktorou je daňová správa členského štátu, v ktorom je usadená, žiadosť o vrátenie DPH vzťahujúcu sa na transakcie uskutočnené v Taliansku v roku 2015. Táto správa túto žiadosť postúpila COP, daňovej správe členského štátu vrátenia dane elektronicky, ako to stanovuje článok 7 tejto smernice. Z tohto rozhodnutia tiež vyplýva, že uvedená žiadosť bola riadne doručená najprv francúzskej daňovej správe a neskôr COP. Okrem toho žiadna skutočnosť v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, neumožňuje dospieť k záveru, že tá istá žiadosť neobsahovala informácie požadované v článkoch 8, 9 a 11 uvedenej smernice, ani že podmienky uvedené v článku 3 tej istej smernice neboli splnené.

52

Okrem toho v súlade s článkom 20 ods. 1 smernice 2008/9 ak daňová správa členského štátu vrátenia dane usúdi, že nemá k dispozícii informácie, ktoré by mu umožnili rozhodnúť o celej takejto žiadosti alebo jej časti, môže elektronicky požadovať od zdaniteľnej osoby alebo príslušných orgánov členského štátu usadenia o dodatočné informácie. Toto ustanovenie by však bolo do veľkej miery zbavené potrebného účinku, ak by tento orgán mohol okamžite dospieť k záveru, že z dôvodu technickej poruchy nebola podaná žiadna žiadosť o vrátenie dane, hoci jej takúto žiadosť elektronicky postúpila daňová správa členského štátu, v ktorom je zdaniteľná osoba usadená, a bola riadne doručená správnemu orgánu členského štátu vrátenia dane.

53

V takej situácii, aká je opísaná v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a pripomenutá v bode 48 tohto rozsudku, zásady riadnej správy vecí verejných, neutrality DPH a proporcionality vyžadujú, aby daňová správa členského štátu vrátenia dane považovala žiadosť o vrátenie dane za „podanú“ v zmysle článku 15 ods. 1 smernice 2008/9 a aby prípadne využila možnosť, ktorú ponúka článok 20 ods. 1 tejto smernice, ktorý bol v podstate prebratý do talianskeho práva prostredníctvom článku 38‑bis 2 ods. 6 a 7 dekrétu č. 633/1972 s cieľom požiadať zdaniteľnú osobu, prípadne prostredníctvom daňovej správy členského štátu, v ktorom je táto osoba usadená, aby jej bol odovzdaný nový nepoškodený elektronický súbor obsahujúci túto žiadosť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2020, Bundeszentralamt für Steuern, C‑346/19 , EU:C:2020:1050 , body 49 až 51 ).

57

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s článkom 23 ods. 2 prvým pododsekom smernice 2008/9 dotknutá zdaniteľná osoba sa môže proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie DPH, odvolať na príslušné orgány členského štátu vrátenia dane spôsobom a v lehotách stanovených pre odvolania v prípade žiadostí o vrátenie dane predložených osobami, ktoré sú usadené v tomto členskom štáte. Podľa druhého pododseku tohto článku 23 ods. 2 ak neexistencia rozhodnutia daňovej správy uvedeného členského štátu neznamená prijatie alebo zamietnutie, zdaniteľná osoba má mať prístup k akémukoľvek správnemu alebo súdnemu konaniu, ku ktorému majú prístup zdaniteľné osoby usadené v tom istom členskom štáte, ak sa nachádzajú v rovnakej situácii. V prípade neexistencie takýchto konaní sa neexistencia rozhodnutia považuje za zamietnutie žiadosti.

58

Toto ustanovenie treba vykladať s prihliadnutím na odôvodnenie 3 tejto smernice, z ktorého vyplýva, že jej cieľom je najmä posilniť právo podnikateľov na odvolanie (rozsudok zo 16. mája 2024, Slovenské Energetické Strojárne, C‑746/22 , EU:C:2024:403 , bod 41 ).

59

Hoci cieľom uvedeného ustanovenia je zaručiť právo zdaniteľných osôb, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, podať opravný prostriedok, nič to nemení na tom, že na základe zásady procesnej autonómie členských štátov spôsoby podania správnych alebo súdnych opravných prostriedkov patria do vnútroštátneho právneho poriadku tohto členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2024, Slovenské Energetické Strojárne, C‑746/22 , EU:C:2024:403 , bod 42 ).

63

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že Corte suprema di cassazione (Kasačný súd) v uznesení uvedenom v bodoch 25 a 29 tohto rozsudku prijal výklad článku 21 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 546/1992, podľa ktorého v podstate nečinnosť COP, na ktorú bola podaná žiadosť o vrátenie DPH, ktorá bola riadne prijatá, ale nečitateľná z dôvodu technických porúch pri jej telematickom postúpení, nepredstavuje implicitné rozhodnutie o zamietnutí, proti ktorému možno podať ma súd opravný prostriedok.

64

Za týchto podmienok výklad článku 21 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 546/1992, ktorý podal Corte suprema di cassazione (Kasačný súd), ako je uvedený v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, naráža na požiadavky stanovené v článku 23 ods. 2 smernice 2008/9, podľa ktorých musí byť v podstate možné napadnúť nerozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane na súde.

65

Tento výklad článku 23 ods. 2 smernice 2008/9 je navyše jediným výkladom, ktorý je v súlade s právom na účinný prostriedok nápravy zaručeným článkom 47 Charty základných práv Európskej únie každému, koho práva zaručené právom Únie boli porušené.

V tejto súvislosti stačí konštatovať, že Súdny dvor už rozhodol, že ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré nielenže bránia spochybneniu súdneho rozhodnutia s právnou silou rozhodnutej veci, aj keď toto rozhodnutie obsahuje porušenie práva Únie, ale ktoré tiež bránia tomu, aby sa pri súdnom preskúmaní iného rozhodnutia príslušného daňového orgánu týkajúceho sa toho istého daňovníka alebo zdaniteľnej osoby, ale iného zdaňovacieho obdobia, spochybnili akékoľvek konštatovanie týkajúce sa spoločného základného bodu obsiahnutého v súdnom rozhodnutí, ktoré má právnu silu rozhodnutej veci, predstavujú prekážky takéhoto rozsahu pre účinné uplatňovanie pravidiel práva Únie v oblasti DPH, ktoré v zásade nemôžu byť riadne odôvodnené právnou istotou, a majú sa teda považovať za ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zásadou efektivity (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C‑2/08 , EU:C:2009:506 , body 29 a 31 , ako aj z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines, C‑370/17 a C‑37/18 , EU:C:2020:260 , bod 94 ).

69

To isté logicky platí aj v prípade súdneho preskúmania iného rozhodnutia príslušného daňového orgánu týkajúceho sa tej istej zdaniteľnej osoby alebo zdaniteľnej osoby, ktoré má však iný predmet (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2025, BALTIC CONTAINER TERMINAL, C‑376/23 , EU:C:2025:20 , bod 75 a citovanú judikatúru).

70

Takéto uplatnenie zásady právnej sily rozhodnutej veci by totiž malo za následok, že v prípade, ak by sa právoplatné súdne rozhodnutie zakladalo na výklade, ktorý je v rozpore s právom Únie, nesprávne uplatnenie tohto práva by sa opakovalo v každom rozhodnutí prijatom súdmi týkajúcom sa toho istého skutkového stavu bez toho, aby bolo možné opraviť tento výklad uskutočnený v rozpore s uvedeným právom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C‑2/08 , EU:C:2009:506 , bod 30 , ako aj z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines, C‑370/17 a C‑37/18 , EU:C:2020:260 , bod 95 ).

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 170 a článok 171 ods. 1 smernice o DPH v spojení s článkom 15 ods. 1 druhou vetou, článkom 20 ods. 1 a článkom 23 ods. 2 smernice 2008/9, ako aj so zásadami neutrality DPH, proporcionality a riadnej správy vecí verejných, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ako bolo rozhodnuté o jej výklade právoplatným súdnym rozhodnutím, podľa ktorého zdaniteľná osoba usadená v inom členskom štáte, než je členský štát vrátenia DPH, je zbavená tak práva na vrátenie DPH, ako aj práva na prístup k súdu na účely spochybnenia nečinnosti daňového orgánu členského štátu vrátenia dane, ktorému bola predložená žiadosť tejto zdaniteľnej osoby o vrátenie DPH, pretože túto žiadosť nemožno považovať za podanú z dôvodu technickej poruchy, ku ktorej došlo pri jej elektronickom postúpení.

O trovách

74

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

Článok 170 a článok 171 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, v spojení s článkom 15 ods. 1 druhou vetou, článkom 20 ods. 1 a článkom 23 ods. 2 smernice Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa stanovujú podmienky vrátenia dane z pridanej hodnoty podľa smernice 2006/112/ES daňovníkom, ktorí nie sú usadení v členskom štáte vrátenia dane, ale v inom členskom štáte, ako aj so zásadami neutrality dane z pridanej hodnoty (DPH), proporcionality a riadnej správy vecí verejných,