C-528/24
ECLI:EU:C:2026:332
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0528
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0528
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 23. apríla 2026 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na druhej strane – Odovzdanie osoby do Spojeného kráľovstva na účely trestného stíhania – Článok 524 ods. 2 – Článok 604 písm. c) – Skutočné riziko pre ochranu základných práv – Článok 625 – Zásada špeciality – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Právo na účinný prostriedok nápravy“
Vo veci C‑528/24 [Boothnesse] ( i ),
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Supreme Court (Najvyšší súd, Írsko) z 31. júla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 31. júla 2024, v konaní, ktoré sa týka vykonania zatýkacích rozkazov proti
LQ,
NT,
RM,
za účasti:
Minister for Justice and Equality,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos (spravodajca), sudcovia O. Spineanu‑Matei, S. Rodin, N. Piçarra a N. Fenger,
generálna advokátka: L. Medina,
tajomník: C. Strömholm, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. septembra 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
LQ, v zastúpení: M. Lynn, SC, J. Mulrean, BL, N. Eustace a P. Hannon, solicitors,
–
NT a RM, v zastúpení: M. Lynam, SC, R. Prendergast, BL, a J. Boyle, solicitor,
–
Minister for Justice and Equality a Írsko, v zastúpení: M. Browne, Chief State Solicitor, S. Finnegan, A. Joyce a A. Shanley, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci S. Clarke, SC, a L. Dockery, BL,
–
Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid, H. Leupold, F. Ronkes Agerbeek a J. Vondung, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 4. decembra 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 625 Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej ( Ú. v. EÚ L 149, 2021, s. 10 , ďalej len „dohoda o obchode a spolupráci“) v spojení s článkami 47 až 50 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2
Tento návrh bol podaný v súvislosti s výkonom zatýkacích rozkazov v Írsku, pričom tieto zatýkacie rozkazy vydali súdy Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na LQ, NT a RM na účely výkonu trestného stíhania.
Právny rámec
Právo Únie
3
Odôvodnenie
23 dohody o obchode a spolupráci znie takto:
„[Berúc do úvahy], že spoluprácou medzi Spojeným kráľovstvom a Úniou v oblasti predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania trestných činov, ako aj výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu sa umožní posilnenie bezpečnosti Spojeného kráľovstva a Únie.“
4
V článku 1 dohody o obchode a spolupráci sa stanovuje:
„Touto dohodou sa stanovuje základ širokého partnerstva medzi zmluvnými stranami v priestore prosperity a dobrého susedstva, ktorý je charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci, v rámci ktorého sa rešpektuje nezávislosť a zvrchovanosť zmluvných strán.“
5
Článok 524 dohody o obchode a spolupráci stanovuje:
„1. Spolupráca stanovená v tejto časti je založená na dlhodobom dodržiavaní demokracie, právneho štátu a ochrany základných práv a slobôd jednotlivcov zmluvnými stranami a členskými štátmi vrátane tých práv a slobôd, ktoré sú uvedené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v [Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísanom 4. novembra 1950 v Ríme (EDĽP)], ako aj na dôležitosti dodržiavania práv a slobôd uvedených v uvedenom dohovore na vnútroštátnej úrovni.
2. Žiadne ustanovenie v tejto časti nemení povinnosť dodržiavať základné práva a právne zásady, ako sú vyjadrené najmä v [EDĽP] a v prípade Únie a jej členských štátov v [Charte].“
6
Článok 596 dohody o obchode a spolupráci znie takto:
„Cieľom tejto hlavy je zabezpečiť, aby bol systém vydávania osôb medzi členskými štátmi na jednej strane a Spojeným kráľovstvom na strane druhej založený na mechanizme odovzdania osoby podľa zatýkacieho rozkazu v súlade s podmienkami tejto hlavy.“
7
V článkoch 600 a 601 dohody o obchode a spolupráci sa uvádzajú dôvody povinného nevykonania zatykača a iné dôvody nevykonania zatykača.
8
V článku 604 písm. c) dohody o obchode a spolupráci sa stanovuje:
„Vykonanie zatýkacieho rozkazu vykonávajúcim justičným orgánom môže podliehať týmto zárukám:
…
c)
ak sú závažné dôvody domnievať sa, že existuje skutočné riziko v súvislosti s ochranou základných ľudských práv vyžiadanej osoby, vykonávajúci justičný orgán môže podľa potreby pred tým, ako rozhodne o vykonaní zatýkacieho rozkazu, požadovať ďalšie záruky, pokiaľ ide o zaobchádzanie s vyžiadanou osobou po jej odovzdaní.“
9
V článku 606 ods. 1 dohody o obchode a spolupráci sú vymenované informácie, ktoré musí obsahovať zatykač vydaný na základe tejto dohody.
10
Podľa článku 611 ods. 1 dohody o obchode a spolupráci:
„Ak zatknutá osoba uvedie, že s odovzdaním súhlasí, tento súhlas a prípadne jej vyhlásenie, že sa výslovne vzdáva práva na uplatnenie zásady špeciality uvedenej v článku 625 ods. 2 [(ďalej len ‚zásada špeciality‘)] sa musí predložiť vykonávajúcemu justičnému orgánu v súlade s vnútroštátnym právom vykonávajúceho štátu.“
11
Článok 625 dohody o obchode a spolupráci stanovuje:
„1. Spojené kráľovstvo a Únia konajúca v mene ktoréhokoľvek zo svojich členských štátov môžu Osobitnému výboru pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva a justičnú spoluprácu oznámiť, že vo vzťahoch s inými štátmi, na ktoré sa vzťahuje rovnaké oznámenie, sa predpokladá existencia súhlasu s trestným stíhaním, odsúdením alebo so zadržaním osoby na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia za trestný čin, ktorý bol spáchaný pred odovzdaním osoby a ktorý nie je trestným činom, pre ktorý bola táto osoba odovzdaná, pokiaľ v konkrétnom prípade vykonávajúci justičný orgán vo svojom rozhodnutí o odovzdaní neuvedie inak.
2. Odovzdaná osoba sa s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 1 a 3 nemôže trestne stíhať, odsúdiť alebo inak pozbaviť slobody pre iný trestný čin spáchaný pred odovzdaním tejto osoby ako pre ten, pre ktorý bola osoba odovzdaná.
3. Odsek 2 tohto článku sa neuplatňuje v týchto prípadoch:
…
e)
osoba súhlasila s odovzdaním, zároveň, ako sa vzdala nároku na uplatnenie zásady špeciality podľa článku 611;
…
g)
vykonávajúci justičný orgán, ktorý osobu odovzdal, udelí svoj súhlas v súlade s odsekom 4 tohto článku.
4. Žiadosť o súhlas sa predloží vykonávajúcemu justičnému orgánu spolu s informáciou uvedenou v článku 606 ods. 1 a s prekladom uvedeným v článku 606 ods. 2 Súhlas sa udelí, ak trestný čin, pre ktorý sa oň žiada, podlieha odovzdaniu v súlade s ustanoveniami tejto hlavy. Súhlas sa odmietne z dôvodov uvedených v článku 600, inak sa môže odmietnuť iba z dôvodov uvedených v článku 601 alebo v článku 602 ods. 2 a článku 603 ods. 2 Rozhodnutie sa prijme najneskôr do 30 dní po prijatí žiadosti. V prípadoch stanovených v článku 604 musí vydávajúci štát poskytnúť záruky ustanovené v uvedenom článku.“
Írske právo
12
Výkon zatýkacích rozkazov vydaných na základe dohody o obchode a spolupráci v Írsku upravuje European Arrest Warrant Act 2003 (zákon z roku 2003 o európskom zatykači).
13
Článok 22 tohto zákona stanovuje:
„1. Ak nie je stanovené inak, pod pojmom ‚trestný čin‘ sa v tomto článku vo vzťahu k osobe, na ktorú bol vydaný príslušný zatykač, rozumie trestný čin (iný ako trestný čin uvedený v príslušnom zatykači, pre ktorý sa odovzdanie osoby nariaďuje podľa tohto zákona) podľa práva vydávajúceho štátu spáchaný pred odovzdaním osoby, s výnimkou trestného činu, ktorý v celom rozsahu spočíva v skutkoch alebo opomenutiach, ktoré úplne alebo čiastočne predstavujú trestný čin uvedený v európskom zatykači.
2. S výhradou tohto článku High Court [Vyšší súd, Írsko] odmietne odovzdať osobu podľa tohto zákona, ak sa domnieva, že:
a)
právo štátu pôvodu nestanovuje, že osoba, ktorá jej bola odovzdaná na základe príslušného zatykača, nebude stíhaná, odsúdená alebo zadržaná na účely výkonu trestu alebo ochranného opatrenia, alebo sa na ňu nebude vzťahovať iné opatrenie obmedzujúce jej osobnú slobodu za trestný čin, a
b)
osoba bude stíhaná, odsúdená alebo zadržaná na účely výkonu trestu alebo ochranného opatrenia alebo sa na ňu bude vzťahovať iné opatrenie obmedzujúce jej osobnú slobodu za trestný čin.“
Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky
14
Proti LQ, NT a RM sa vo Veľkej Británii vedie trestné konanie za podvod, ktorý údajne spáchali ako spoluvlastníci a konatelia spoločnosti.
15
V marci 2021 Reading Crown Court (Korunný súd Reading, Spojené kráľovstvo) vydal príkazy na zmrazenie majetku tejto spoločnosti, ako aj majetku LQ, NT a RM. Dňa 5. augusta 2021 tento súd rozhodol, že LQ, NT a RM porušili tieto príkazy a v dôsledku toho ich odsúdil za pohŕdanie súdom na trest odňatia slobody na šesť mesiacov.
16
Dňa 6. decembra 2022 Portsmouth Magistrates’ Court (Magistrátny súd Portsmouth, Spojené kráľovstvo), súdny orgán, vydal tri zatykače na základe dohody o obchode a spolupráci, v ktorých žiadal o odovzdanie LQ, NT a RM na účely trestného stíhania za trestné činy podvodu. Tento súdny orgán v týchto zatykačoch spresnil, že zistenie Reading Crown Court (Korunný súd Reading), podľa ktorého LQ, NT a RM porušili rozhodnutie o zmrazení majetku a dopustili sa pohŕdania súdom, nepredstavuje odsúdenie v trestnom konaní, keďže porušenie príkazov na zmrazenie majetku nie je trestným činom podľa práva Spojeného kráľovstva. Podľa tohto súdneho orgánu sa teda tieto zatykače mali považovať za vydané výlučne na účely trestného stíhania.
17
LQ, NT a RM boli zatknutí a predvolaní na High Court (Vyšší súd, Írsko). Rozsudkom z 8. apríla 2024 tento súd zamietol námietku LQ, NT a RM voči odovzdaniu založenú na riziku porušenia zásady špeciality v prípade odovzdania do Spojeného kráľovstva a uzneseniami z toho istého dňa nariadil ich odovzdanie do Spojeného kráľovstva.
18
Dňa 5. júna 2024 sa LQ, NT a RM povolilo podať odvolanie na Supreme Court (Najvyšší súd, Írsko), vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania.
19
LQ, NT a RM pred týmto súdom tvrdili, že ich odovzdanie do Spojeného kráľovstva sa musí zamietnuť. V tejto súvislosti tvrdia, že takéto odovzdanie ich vystavuje riziku, že každý z nich by musel vykonať trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov za trestný čin, ktorý nie je predmetom na nich vydaných zatykačov, takže toto odovzdanie by znamenalo porušenie zásady špeciality uvedenej v článku 22 ods. 2 zákona z roku 2003 o európskom zatykači a článku 625 dohody o obchode a spolupráci.
20
LQ, NT a RM tak tvrdia, že pojem „trestný čin“ uvedený v tomto článku 625 sa má vykladať autonómne, pričom musí okrem iného vychádzať z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcej sa pojmu „obvinenie z trestného činu“. Naopak írske orgány sa podobne ako High Court (Vyšší súd) domnievajú, že pojem „trestný čin“ v zmysle uvedeného článku 625 sa vzťahuje len na trestné činy, ktoré sa považujú za trestné podľa práva vydávajúceho štátu.
21
Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či článok 625 ods. 2 dohody o obchode a spolupráci zakazuje odovzdanie LQ, NT a RM do Spojeného kráľovstva z dôvodu, že im hrozí, že budú pozbavení osobnej slobody za iný trestný čin spáchaný pred týmto odovzdaním, ktorý nie je trestným činom, ktorý bol dôvodom tohto odovzdania. V tejto súvislosti sa pýta najmä na kritériá, ktoré sa majú použiť na vymedzenie „trestného činu“ v zmysle tohto ustanovenia.
22
Tento súd okrem toho spresňuje, že v rámci konaní týkajúcich sa opatrení na zmrazenie majetku boli v prípade LQ, NT a RM dodržané všetky procesné práva zakotvené v článkoch 6 a 13 EDĽP.
23
Za týchto okolností Supreme Court (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Vzťahujú sa ustanovenia hlavy VII [dohody o obchode a spolupráci] týkajúce sa ‚odovzdania‘ len na trestné stíhanie a/alebo na výkon trestu/ochranného opatrenia, ktoré boli uložené za trestné činy?
2.
V článku 625 ods. 2 [dohody o obchode a spolupráci], v ktorom sa stanovuje, že s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 1 a 3 článku 625 ‚odovzdaná osoba sa nemôže… trestne stíhať, odsúdiť alebo inak pozbaviť slobody pre iný trestný čin spáchaný pred odovzdaním tejto osoby ako pre ten, pre ktorý bola osoba odovzdaná‘, pojem ‚trestný čin‘ znamená [po prvé] trestný čin v zmysle práva vydávajúceho štátu alebo [po druhé] trestný čin v zmysle práva vykonávajúceho štátu alebo [po tretie] má v práve Európskej únie autonómny význam?
3.
V prípade, že ‚trestný čin‘ v článku 625 ods. 2 [dohody o obchode a spolupráci] má takýto autonómny význam, aké sú kritériá na určenie toho, čo predstavuje takýto ‚trestný čin‘?
4.
Sú v tejto súvislosti relevantné články 47 [až] 50 [Charty] [ktoré odkazujú na ‚účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces‘ (článok 47), ‚obvineného‘ (článok 48), ‚trestný čin‘ (článok 49) a ‚trestné konanie pre trestný čin‘ (článok 50)] alebo články 6 a 13 [EDĽP] (ktoré odkazujú na ‚akékoľvek obvinenie z trestného činu‘ a ‚účinný prostriedok nápravy‘)?
5.
Bráni článok 625 ods. 2 [dohody o obchode a spolupráci] odovzdaniu v situácii, keď bola osoba odsúdená na šesť mesiacov odňatia slobody za pohŕdanie súdom, ale ak sa nepožiadalo o odovzdanie na účely výkonu tohto trestu odňatia slobody, lebo právo vydávajúceho štátu považuje pohŕdanie súdom za pohŕdanie súdom v občianskoprávnom konaní a nepovažuje ho za trestný čin alebo trestnú vec?“
O prejudiciálnych otázkach
24
Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 625 dohody o obchode a spolupráci vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že osoba, na ktorú bol na základe tejto dohody vydaný zatykač na účely trestného stíhania za trestný čin, bola vo vydávajúcom štáte odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov za iný čin, ktorý má podľa práva tohto štátu občianskoprávnu povahu, a na ktorý sa teda tento zatykač nevzťahuje, ukladá alebo umožňuje vykonávajúcemu súdnemu orgánu odmietnuť vykonanie tohto zatykača.
25
Na úvod treba zdôrazniť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vykonávajúci súdny orgán je v zásade povinný vyhovieť zatykaču vydanému Spojeným kráľovstvom na základe dohody o obchode a spolupráci a že môže odmietnuť vykonať takýto zatykač len z dôvodov vyplývajúcich z tejto dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, Alchaster, C‑202/24 , EU:C:2024:649 , body 46 až 48 ).
26
Na účely určenia, či článok 625 dohody o obchode a spolupráci stanovuje takýto dôvod, treba v súlade s požiadavkami článku 31 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. mája 1969 ( Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov , vol. 1155, s. 331), ktoré odrážajú pravidlá medzinárodného obyčajového práva, vykladať tento článok 625 dobromyseľne v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva jeho výrazom v ich celkovej súvislosti, a s prihliadnutím na predmet a účel tohto článku, pričom sa zohľadnia všetky relevantné pravidlá medzinárodného práva uplatniteľné vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami dohody o obchode a spolupráci (pozri analogicky rozsudky z 25. februára 2010, Brita, C‑386/08 , EU:C:2010:91 , body 42 a 43 , ako aj z 21. januára 2025, Conti 11. Container Schiffahrt II, C‑188/23 , EU:C:2025:26 , bod 47 ).
27
Pokiaľ ide v prvom rade o znenie článku 625 dohody o obchode a spolupráci, treba konštatovať, že z neho nijako nevyplýva, že by vykonávajúci súdny orgán mal povinnosť alebo možnosť odmietnuť vykonať zatykač, ak má k dispozícii dôkazy preukazujúce, že v prípade odovzdania orgány vydávajúceho štátu nedodržia zásadu špeciality.
28
Zo znenia tohto článku ani nijako nevyplýva, že vykonávajúcemu súdnemu orgánu prináleží, aby pred rozhodnutím o odovzdaní vyžiadanej osoby overil, či sú orgány štátu pôvodu povinné dodržiavať zásadu špeciality alebo či tieto orgány skutočne dodržiavajú túto zásadu v praxi.
29
Po prvé článok 625 ods. 1 dohody o obchode a spolupráci sa obmedzuje na to, že stanovuje možnosť zmluvnej strany tejto dohody oznámením vyjadriť súhlas s odchýlením sa od zásady špeciality. Toto ustanovenie sa navyše vzťahuje na situáciu, v ktorej už došlo k odovzdaniu, pretože sa výslovne týka trestného činu „iného ako ten, pre ktorý bola osoba odovzdaná“.
30
Hoci teda tento článok 625 ods. 1 upravuje možnosť vykonávajúceho súdneho orgánu zaujať stanovisko k zásade špeciality v „rozhodnutí o odovzdaní“, cieľom takéhoto stanoviska nie je odmietnuť odovzdanie s cieľom zabrániť porušeniu tohto pravidla, ale rozhodnúť, že uvedené pravidlo sa výnimočne uplatní v danej veci tým, že sa odchýli od predchádzajúceho rozhodnutia vykonávajúceho štátu o všeobecnom súhlase s odchýlením sa od toho istého pravidla.
31
Po druhé článok 625 ods. 2 a 3 dohody o obchode a spolupráci stanovuje pravidlá, ktoré nie sú určené vykonávajúcemu justičnému orgánu, ale orgánom vydávajúceho štátu. Tento článok 625 ods. 2 výslovne odkazuje na prípad „odovzdanej osoby“. Tieto pravidlá sa zároveň týkajú len represívnych opatrení, ktoré môžu alebo nemôžu byť prijaté voči vyžiadanej osobe po jej odovzdaní.
32
Vykonávajúci súdny orgán je uvedený v článku 625 ods. 3 písm. e) a g) dohody o obchode a spolupráci len okrajovo, keďže tento orgán by mohol dosiahnuť, aby sa vyžiadaná osoba vzdala výhody zásady špeciality v súlade s článkom 611 ods. 1 tejto dohody, alebo že by uvedený orgán mohol po odovzdaní tejto osoby sám súhlasiť s výnimkou z tohto pravidla podľa článku 625 ods. 4 tejto dohody.
33
Po tretie, hoci článok 625 ods. 4 dohody o obchode a spolupráci stanovuje pravidlá, ktoré sa v podstate vzťahujú na vykonávajúci súdny orgán, tieto pravidlá sa vzťahujú výlučne na podmienky, za ktorých tento orgán musí súhlasiť s tým, aby osoba, ktorá bola predtým odovzdaná, mohla byť stíhaná, odsúdená alebo pozbavená slobody za iný trestný čin spáchaný pred jej odovzdaním, než je ten, pre ktorý bola odovzdaná, ako sa uvádza v článku 625 ods. 3 písm. g) dohody o obchode a spolupráci.
34
V tejto súvislosti treba v prvom rade zdôrazniť, že tento článok 625 ods. 3 písm. g) výslovne stanovuje, že tento súhlas udelí „vykonávajúci justičný orgán, ktorý osobu odovzdal“.
35
Z prvej vety článku 625 ods. 4 dohody o obchode a spolupráci ďalej vyplýva, že žiadosť o súhlas podaná vykonávajúcemu súdnemu orgánu je v zásade oddelená od zatykača, takže nepatrí pod postup odovzdania. Táto veta totiž spresňuje, že táto žiadosť sa predloží „spolu s informáciou uvedenou v článku 606 ods. 1 [dohody o obchode a spolupráci]“, t. j. informáciami, ktoré musí obsahovať zatykač, čo je požiadavka, ktorá by bola bezpredmetná, keby sa táto žiadosť formulovala v rámci zatykača.
36
Napokon Súdny dvor v kontexte rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi ( Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 19/006, s. 34) spresnil, že takýto súhlas je potrebný len od okamihu, keď trestné konanie vedené vo vydávajúcom štáte pre iný trestný čin, než je ten, pre ktorý bola osoba odovzdaná, vedie k uplatneniu opatrenia obmedzujúceho slobodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. decembra 2008, Leymann a Pustovarov, C‑388/08 PPU , EU:C:2008:669 , body 73 až 74 ).
37
Zo skutočností uvedených v bodoch 34 až 36 tohto rozsudku vyplýva, že o súhlas uvedený v článku 625 ods. 3 písm. g) a článku 625 ods. 4 dohody o obchode a spolupráci sa v zásade žiada po odovzdaní vyžiadanej osoby, čo svedčí o tom, že dodržanie zásady špeciality vykonávajúci súdny orgán nemá preskúmať pred odovzdaním, a teda nemôže predstavovať dôvod odmietnutia odovzdania.
38
Pokiaľ ide v druhom rade o kontext článku 625 dohody o obchode a spolupráci, články 600 a 601 tejto dohody, v ktorých sú vymenované prípady, v ktorých sa vykonanie zatykača vydaného na základe tejto dohody musí alebo môže odmietnuť (rozsudok z 29. júla 2024, Alchaster, C‑202/24 , EU:C:2024:649 , bod 44 ), nestanovujú dôvody odmietnutia vykonania zatykača založené na porušení zásady špeciality orgánmi vydávajúceho štátu, ani všeobecne na porušení pravidiel tejto dohody týmito orgánmi. Tieto články 600 a 601 navyše neobsahujú žiadny odvolanie sa ani odkaz na článok 625 dohody o obchode a spolupráci.
39
Pokiaľ ide v treťom rade o ciele dohody o obchode a spolupráci, treba pripomenúť, že v článku 1 tejto dohody sa uvádza, že danou dohodou sa stanovuje základ širokého partnerstva medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom v priestore prosperity a dobrého susedstva, ktorý je charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci, v rámci ktorého sa rešpektuje nezávislosť a zvrchovanosť zmluvných strán.
40
Na tento účel je cieľom dohody o obchode a spolupráci, ako sa uvádza v jej odôvodnení 23, posilniť najmä bezpečnosť Únie a Spojeného kráľovstva umožnením spolupráce v oblasti predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, ako aj výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu (rozsudok z 29. júla 2024, Alchaster, C‑202/24 , EU:C:2024:649 , bod 40 ).
41
V rámci tejto spolupráce je cieľom hlavy VII tretej časti dohody o obchode a spolupráci podľa jej článku 596 zabezpečiť, aby bol systém vydávania osôb medzi členskými štátmi na jednej strane a Spojeným kráľovstvom na druhej strane založený na mechanizme odovzdania osoby podľa zatykača v súlade s podmienkami tejto hlavy (rozsudok z 29. júla 2024, Alchaster, C‑202/24 , EU:C:2024:649 , bod 43 ).
42
Účinnosť tohto mechanizmu odovzdávania by však bola narušená, ak by vykonávajúci súdny orgán mal pred rozhodnutím o vykonaní zatykača vydaného na základe dohody o obchode a spolupráci vo všeobecnosti overiť, či sú ustanovenia tejto dohody týkajúce sa tohto mechanizmu v praxi plne dodržané vo vydávajúcom štáte.
43
Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že článok 625 dohody o obchode a spolupráci nemožno vykladať tak, že zavádza dôvod na odmietnutie vykonania zatykača vydaného na základe tejto dohody.
44
Článok 524 ods. 2 dohody o obchode a spolupráci však spresňuje, že žiadne ustanovenie tretej časti tejto dohody nemení povinnosť rešpektovať základné práva a právne zásady vyjadrené najmä v EDĽP a v prípade Únie a jej členských štátov v Charte.
45
Povinnosť dodržiavať Chartu, ktorá sa v tomto článku 524 ods. 2 pripomína, pre členské štáty platí, keď rozhodujú o odovzdaní osoby do Spojeného kráľovstva, keďže rozhodnutie o takomto odovzdaní predstavuje vykonávanie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty. Vykonávajúce súdne orgány členských štátov sú preto povinné pri prijímaní tohto rozhodnutia zabezpečiť dodržiavanie základných práv priznaných Chartou osobe, na ktorú bol zatykač vydaný na základe dohody o obchode a spolupráci, pričom skutočnosť, že Charta sa v Spojenom kráľovstve neuplatňuje, nie je v tomto ohľade relevantná (rozsudok z 29. júla 2024, Alchaster, C‑202/24 , EU:C:2024:649 , bod 49 ).
46
Konkrétne v súlade s článkom 524 ods. 2 a článkom 604 písm. c) dohody o obchode a spolupráci vykonávajúci súdny orgán, ktorý má rozhodnúť o zatykači vydanom na základe tejto dohody, nemôže nariadiť odovzdanie vyžiadanej osoby, ak sa po konkrétnom a presnom preskúmaní situácie tejto osoby domnieva, že existujú platné dôvody domnievať sa, že v prípade odovzdania do Spojeného kráľovstva by uvedená osoba bola vystavená skutočnému ohrozeniu ochrany svojich základných práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, Alchaster, C‑202/24 , EU:C:2024:649 , bod 78 ).
47
Ak teda osoba, na ktorú bol vydaný zatykač na základe dohody o obchode a spolupráci, pred týmto vykonávajúcim súdnym orgánom namieta existenciu rizika porušenia jedného alebo viacerých jej základných práv v prípade jej odovzdania do Spojeného kráľovstva, uvedený vykonávajúci súdny orgán nemôže bez porušenia povinnosti dodržiavať základné práva, stanovenej v článku 524 ods. 2 danej dohody, nariadiť toto odovzdanie bez toho, aby po náležitom preskúmaní osobitne určil, či existujú platné dôvody domnievať sa, že uvedená osoba je vystavená skutočnému riziku takéhoto porušenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, Alchaster, C‑202/24 , EU:C:2024:649 , bod 79 ).
48
V tejto súvislosti treba uviesť, že zásada špeciality nie je uvedená v Charte a nemožno ju považovať za priamo vyplývajúcu z jedného z práv zaručených Chartou alebo všeobecnou zásadou práva Únie.
49
Okrem toho z dohody o obchode a spolupráci nevyplýva, že jej autori zamýšľali priznať požiadavke dodržiavania zásady špeciality rovnocennú hodnotu s hodnotou základného práva najmä na účely uplatnenia článku 524 ods. 2 a článku 604 písm. c) tejto dohody.
50
Z článku 625 tejto dohody totiž vyplýva, že jej autori stanovili, že vykonávajúci členský štát môže pred odovzdaním a v zásade musí po odovzdaní súhlasiť s odchýlením sa od zásady špeciality bez toho, aby takáto výnimka musela byť odôvodnená alebo aby sa vyžadovalo, aby vyžiadaná osoba súhlasila s touto výnimkou.
51
Článok 625 ods. 1 dohody o obchode a spolupráci stanovuje, ako je uvedené v bode 29 tohto rozsudku, že Spojené kráľovstvo alebo Únia konajúca v mene ktoréhokoľvek zo svojich členských štátov môžu Osobitnému výboru pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva a justičnú spoluprácu oznámiť, že vo vzťahoch s inými štátmi, na ktoré sa vzťahuje rovnaké oznámenie, sa predpokladá existencia súhlasu s trestným stíhaním, odsúdením alebo so zadržaním osoby na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia za trestný čin, ktorý bol spáchaný pred odovzdaním osoby a ktorý nie je trestným činom, pre ktorý bola táto osoba odovzdaná, pokiaľ v konkrétnom prípade vykonávajúci justičný orgán vo svojom rozhodnutí o odovzdaní neuvedie inak.
52
Vykonanie takej možnosti teda v praxi umožňuje Spojenému kráľovstvu alebo každému z členských štátov všeobecne vylúčiť z pôsobnosti zásady špeciality osoby, ktoré odovzdávajú na základe dohody o obchode a spolupráci.
53
Zároveň z článku 625 ods. 4 dohody o obchode a spolupráci vyplýva, že vykonávajúci súdny orgán je povinný súhlasiť po odovzdaní vyžiadanej osoby s tým, že sa odchýli od zásady špeciality v situáciách, keď by bol povinný pristúpiť k tomuto odovzdaniu v prípade vydania zatykača týkajúceho sa predmetného trestného činu.
54
Z vyššie uvedeného vyplýva, že požiadavka dodržiavania zásady špeciality nepredstavuje základné právo a že prípadná existencia rizika porušenia tejto zásady sama osebe nepostačuje na odôvodnenie uplatnenia článku 524 ods. 2 a článku 604 písm. c) dohody o obchode a spolupráci.
55
Existencia takéhoto rizika však môže byť popri iných skutočnostiach relevantná na účely posúdenia existencie skutočného rizika pre ochranu základných práv v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia.
56
V prvom rade tak článok 524 ods. 2 a článok 604 písm. c) dohody o obchode a spolupráci ukladajú povinnosť odmietnuť vykonať zatykač vydaný na základe tejto dohody v situácii, keď by predvídateľné porušenie zásady špeciality viedlo ku skutočnému riziku následného porušenia základných práv vyžiadanej osoby, napríklad ak trest, ktorý sa má uložiť v rozpore s týmto pravidlom, bol tejto osobe uložený v rozpore s jej právom na obhajobu a jej právom na účinnú súdnu ochranu.
57
Predkladajúci vnútroštátny súd však nepoukázal na žiadne takéto riziko a naopak výslovne spresnil, že konania, ktoré viedli k odsúdeniu vyžiadaných osôb za pohŕdanie súdom, prebehli pri plnom rešpektovaní ich základných práv, takže Súdnemu dvoru v prejednávanej veci neprináleží skúmať takúto hypotézu uplatnenia článku 524 ods. 2 a článku 604 písm. c) dohody o obchode a spolupráci.
58
V druhom rade treba zdôrazniť, že medzi základné práva, ktorých skutočné riziko porušenia znamená podľa článku 524 ods. 2 a článku 604 písm. c) dohody o obchode a spolupráci je odmietnutie vykonať zatykač vydaný na základe tejto dohody, je zakotvené v článku 47 ods. 1 Charty, ktorý stanovuje, že každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. januára 2023, Puig Gordi a i., C‑158/21 , EU:C:2023:57 , bod 97 ).
59
Hoci požiadavka dodržiavania zásady špeciality nepredstavuje základné právo, nič to nemení na tom, že toto pravidlo zavádza v medziach svojej pôsobnosti procesnú záruku poskytnutú vyžiadanej osobe, ktorú táto osoba musí mať možnosť aj skutočne využiť, pokiaľ sa jej nezriekla za podmienok stanovených v článku 611 dohody o obchode a spolupráci alebo ak vykonávajúci štát súhlasil s výnimkou z tohto pravidla. Článok 625 tejto dohody teda zavádza „práv[o]… zaručené právom Únie“ v zmysle článku 47 ods. 1 Charty.
60
Z toho vyplýva, že tento článok 47 ods. 1 by bol porušený, keby vyžiadaná osoba nemala vo vydávajúcom štáte k dispozícii nijaký opravný prostriedok, ktorý by jej umožňoval chrániť toto právo tým, že by sa po svojom odovzdaní odvolávala na údajné porušenie zásady špeciality s cieľom zabrániť tomu, aby bola stíhaná, odsúdená alebo pozbavená slobody v situácii, keď článok 625 dohody o obchode a spolupráci vylučuje také stíhania, odsúdenia alebo pozbavenia osobnej slobody.
61
V rámci logiky, ktorá je vlastná mechanizmu odovzdávania osôb zavedenému dohodou o obchode a spolupráci, je navyše nedostatok právomoci vykonávajúceho súdneho orgánu na to, aby sám uplatnil zásadu špeciality, práve dôsledkom povinnosti súdov vydávajúceho štátu zabezpečiť dodržiavanie tohto pravidla.
62
Treba zdôrazniť, že v prejednávanej veci z informácií poskytnutých Írskom na pojednávaní vyplýva, že osoba odovzdaná do Spojeného kráľovstva má na súdoch tohto štátu k dispozícii účinné právne prostriedky, ktoré jej umožňujú dovolávať sa údajného porušenia zásady špeciality a dosiahnuť, aby súd preskúmal dôvodnosť výhrady vznesenej v tejto súvislosti.
63
Existencia takýchto opravných prostriedkov, ktorú má prípadne overiť predkladajúci vnútroštátny súd, stačí na vylúčenie existencie skutočného rizika porušenia článku 47 ods. 1 Charty v prípade odovzdania, a teda uplatnenia článku 524 ods. 2 a článku 604 písm. c) dohody o obchode a spolupráci.
64
V prípade pochybností v tejto súvislosti môže vykonávajúci súdny orgán v každom prípade odmietnuť vyhovieť zatykaču vydanému na základe dohody o obchode a spolupráci až po tom, keď jednak požiada vydávajúci súdny orgán o informácie o opravných prostriedkoch dostupných v Spojenom kráľovstve a jednak požiada o poskytnutie dodatočných záruk (pozri analogicky rozsudok z 29. júla 2024, Alchaster, C‑202/24 , EU:C:2024:649 , body 89 až 91 ).
65
Vzhľadom na uvedené treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 625 dohody o obchode a spolupráci sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že osoba, na ktorú bol na základe tejto dohody vydaný zatykač na účely trestného stíhania za trestný čin, bola vo vydávajúcom štáte odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov za iný čin, ktorý má podľa práva tohto štátu občianskoprávnu povahu a na ktorý sa teda tento zatykač nevzťahuje, neumožňuje vykonávajúcemu súdnemu orgánu odmietnuť vykonanie tohto zatykača.
O trovách
66
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Článok 625 Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej
sa má vykladať v tom zmysle, že:
skutočnosť, že osoba, na ktorú bol na základe tejto dohody vydaný zatykač na účely trestného stíhania za trestný čin, bola vo vydávajúcom štáte odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov za iný čin, ktorý má podľa práva tohto štátu občianskoprávnu povahu a na ktorý sa teda tento zatykač nevzťahuje, neumožňuje vykonávajúcemu súdnemu orgánu odmietnuť vykonanie tohto zatykača.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: angličtina.
( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.