C-535/24
ECLI:EU:C:2025:744
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0535
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0535
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (siedma komora)
z 2. októbra 2025 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Článok 2 ods. 1 písm. c) – Poskytovanie služieb za protihodnotu – Článok 24 ods. 1 – Poskytovanie služieb – Článok 26 ods. 1 písm. b) – Bezplatné poskytovanie služieb považované za poskytovanie služieb za protihodnotu – Vymáhanie pohľadávky – Vymáhanie pohľadávky v prospech tretej osoby“
Vo veci C‑535/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Administrativen săd Veliko Tărnovo (Správny súd Veliko Tarnovo, Bulharsko) z 22. júla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 6. augusta 2024, ktorý súvisí s konaním:
„Svilosa“ AD
proti
Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno‑osiguritelna praktika“ – Veliko Tărnovo,
SÚDNY DVOR (siedma komora),
v zložení: predseda siedmej komory M. Gavalec, sudcovia Z. Csehi a F. Schalin (spravodajca),
generálny advokát: A. Rantos,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
„Svilosa“ AD, v zastúpení: S. Ilieva a T. D. Tabakov, advokati,
–
Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno‑osiguritelna praktika“ – Veliko Tărnovo, v zastúpení: B. Nikolov,
–
Európska komisia, v zastúpení: M. Björkland a D. Drambozova, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 24 ods. 1 a článku 26 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 , ďalej len „smernica o DPH“).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „Svilosa“ AD na jednej strane a Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno‑osiguritelna praktika“ – Veliko Tărnovo (riaditeľ Riaditeľstva „Opravné prostriedky a prax v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia“, Veliko Tarnovo, Bulharsko) (ďalej len „Direktor“) na druhej strane vo veci dodatočného daňového výmeru týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty (DPH).
Právny rámec
Právo Únie
3
Podľa článku 2 ods. 1 písm. c) smernice o DPH podlieha DPH poskytovanie služieb za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká.
4
Podľa článku 24 ods. 1 tejto smernice:
„Poskytovaním služieb je každá transakcia, ktorá nie je dodaním tovaru.“
5
Článok 26 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:
„Za poskytovanie služieb za protihodnotu sa považujú tieto transakcie:
…
b)
bezplatné poskytovanie služieb zdaniteľnou osobou pre jej vlastné osobné použitie alebo pre použitie jej zamestnancami alebo na účely iné, ako sú jej podnikateľské účely.“
Bulharské právo
ZDDS
6
Ustanovenia § 8 Zakona za danăk vărchu dobavenata stojnost (zákon o dani z pridanej hodnoty) (DV č. 97 z 5. decembra 2017, ďalej len „ZDDS“) stanovuje, že „služba“ v zmysle tohto zákona je všetko, čo má hodnotu, ale nie tovar ani peniaze v obehu, ani cudzia mena, ktoré sa používajú ako platobný prostriedok.
7
Podľa § 9 ods. 1 ZDDS sa za „poskytovanie služieb“ považuje každé uskutočnenie služby.
8
Ustanovenie § 9 ods. 3 bod 2 ZDDS stanovuje, že bezodplatné poskytnutie služby na súkromné účely fyzickej osoby, ktorá je zdaniteľnou osobou, vlastníka, zamestnancov a agentov, alebo na účely iné ako samostatnej zárobkovej činnosti zdaniteľnej osoby sa považuje za poskytnutie služby za odplatu.
ZZD
9
Ustanovenie § 60 ods. 1 Zakona za zadălženijata i dogovorite (zákon o záväzkových vzťahoch a zmluvách) (DV č. 275 z 22. novembra 1950, ďalej len „ZZD“) stanovuje, že ten, kto sa zaviaže obstarať záležitosť, o ktorej vie, že ide o záležitosť inej osoby, bez toho, aby bol na to oprávnený, je povinný ju obstarávať dovtedy, kým ju nemôže ten, ktorého záležitosť bola obstaraná, sám prevziať.
10
Ustanovenie § 61 ods. 1 ZZD stanovuje, že ak bola záležitosť riadne obstaraná a bola správne obstaraná v záujme tretej osoby, je ten, ktorého záležitosť bola obstaraná, povinný splniť záväzky dohodnuté v jeho mene, odškodniť obstarávateľa za záväzky, ktoré uzavrel vo vlastnom mene, a uhradiť mu užitočné alebo potrebné výdavky, ktoré vynaložil, ako aj úroky, ktoré vznikli odo dňa ich zaplatenia.
11
Podľa § 61 ods. 2 ZZD, ak bola záležitosť obstarávaná aj vo vlastnom záujme, zodpovedá ten, ktorého záležitosť bola obstaraná, len do výšky svojho obohatenia.
12
Ustanovenie § 134 ods. 1 ZZD stanovuje, že veriteľ môže uplatniť majetkové práva dlžníka, ak jeho nečinnosť ohrozuje uspokojenie veriteľa, pokiaľ nejde o také práva, ktorých uplatnenie závisí výlučne od osobného rozhodnutia dlžníka.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
13
Svilosa je obchodná spoločnosť so sídlom v Bulharsku, ktorá vykonáva najmä holdingovú činnosť. Dňa 15. decembra 2022 bola v tejto spoločnosti vykonaná daňová kontrola týkajúca sa najmä zdaňovacích období na účely DPH od 1. decembra 2016 do 31. decembra 2020. V priebehu tejto kontroly sa zistilo, že Svilosa odpočítala DPH na vstupe týkajúcu sa plnení, ktorých predmetom boli právne služby poskytované advokátskymi kanceláriami so sídlom v Spojených štátoch amerických.
14
Cieľom týchto právnych služieb bolo vymôcť sumy zaplatené v rámci úveru, ktorý Svilosa poskytla nadácii „Mir za teb, mir za men“ (ďalej len „nadácia“) na účely organizácie koncertu, ktorého cieľom bolo získať finančné prostriedky na podporu detí postihnutých vojnou. Suma úveru nebola vyplatená na účet nadácie, ale bola priamo poskytnutá osobám a spoločnostiam, ktoré mali byť poverené organizáciou tohto koncertu. Tento koncert sa napokon z dôvodov, ktoré nemožno pripísať nadácii, nekonal, a Svilosa sa preto obrátila na služby advokátskych kancelárií s cieľom žalovať tieto rôzne osoby, ktoré si nesplnili svoje záväzky.
15
Po daňovej kontrole Teritorialna direkcija na Nacionalnata agencija za prichodite – Veliko Tărnovo (Oblastné riaditeľstvo Národnej agentúry pre verejné príjmy Veliko Tarnovo, Bulharsko) prijalo 9. novembra 2023 dodatočný daňový výmer. Tento výmer potvrdil Direktor, ktorý rozhodol, že Svilosa má zaplatiť na účely DPH sumu vo výške 517976,16 bulharského leva (BGN) (približne 260000 eur) spolu s úrokmi. V tejto súvislosti Direktor usúdil, že nadácia splnomocnila právneho zástupcu spoločnosti Svilosa, aby ju zastupoval v konaní s dotknutými advokátskymi kanceláriami, a že Svilosa financovala služby týchto kancelárií bez toho, aby jej nadácia za to vyplatila odmenu. Svilosa tak poskytovala nadácii služby bezodplatne.
16
Svilosa podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Administrativen săd Veliko Tărnovo (Správny súd Veliko Tarnovo), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento súd zastáva názor, že výkon právomoci spočívajúcej v právnom zastúpení nemožno považovať za poskytovanie služieb. Okrem toho tvrdí, že nadácia nesplnomocnila spoločnosť Svilosa, ale fyzickú osobu, aby ju zastupovala. Poznamenáva tiež, že faktúry za služby poskytnuté advokátskymi kanceláriami boli zaslané spoločnosti Svilosa a že táto spoločnosť tiež uhradila náklady za tieto služby. Okrem toho uvádza, že financovanie a výber týchto advokátskych kancelárií, ktoré zastupujú nadáciu pred súdmi USA, sa uskutočnili v bezprostrednom záujme tejto nadácie, ale aj v bezprostrednom záujme spoločnosti Svilosa ako veriteľa nadácie. Konštatuje tiež, že časť sumy dlhovanej nadáciou, ktorú sa podarilo vymôcť v nadväznosti na opatrenia prijaté advokátskymi kanceláriami, bola priamo prevedená na účet spoločnosti Svilosa. Toto splatenie súm bolo zmluvnými stranami zmluvy o úvere považované za amortizáciu.
17
Vzhľadom na tieto úvahy vnútroštátny súd uvádza dve možnosti právneho riešenia veci, ktorú prejednáva, z hľadiska bulharského práva. Po prvé by mohlo ísť o nepriamu žalobu, ktorá by veriteľovi umožnila vymáhať pohľadávky svojho dlžníka v prípade jeho nečinnosti. Po druhé by bolo možné konštatovať, že Svilosa obstarávala záležitosť na účet inej osoby bez toho, aby na to bola oprávnená, ako aj vo vlastnom záujme ako veriteľ nadácie.
18
Podľa vnútroštátneho súdu si existencia poskytovania služieb vyžaduje dva vzájomné prejavy vôle strán, ktoré sa zhodujú, pokiaľ ide o sledované právne účinky. V prejednávanej veci nie je táto podmienka splnená. Tento súd si však kladie otázky v súvislosti s výkladom relevantných pojmov smernice o DPH.
19
Za týchto podmienok Administrativen săd Veliko Tărnovo (Správny súd Veliko Tarnovo, Bulharsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Zahŕňa pojem ‚poskytovanie služieb‘ v zmysle článku 24 ods. 1 [smernice o DPH] a pojem ‚bezodplatné poskytovanie služieb‘ v zmysle článku [26] ods. 1 písm. b) tejto smernice právne alebo faktické úkony vykonané bez poverenia alebo mandátu osobou registrovanou na účely spoločného systému DPH, ktoré sú priamo určené na vymáhanie pohľadávky v prospech tretej osoby a nepriamo na uspokojenie nároku týkajúceho sa pohľadávky registrovanej osoby voči osobe, [v ktorej] bezprostrednom záujme boli predmetné úkony vykonané?“
O prejudiciálnej otázke
20
Podľa judikatúry Súdneho dvora platí, že v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotvenej v článku 267 ZFEÚ Súdnemu dvoru prislúcha poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, o ktorej tento súd rozhoduje. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. V tejto súvislosti je potrebné zo všetkých informácií, ktoré mu poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, získať prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu [rozsudok zo 6. októbra 2021, A (Prekročenie hraníc na rekreačnom plavidle), C‑35/20 , EU:C:2021:813 , bod 46 a citovaná judikatúra].
21
V prejednávanej veci, pokiaľ ide o žiadosť o výklad pojmu „poskytovanie služieb“, treba konštatovať, že podľa článku 24 ods. 1 smernice o DPH sa za takú považuje každá transakcia, ktorá nie je dodaním tovaru. Skutočnosť, že si vnútroštátny súd kladie otázku v súvislosti s existenciou požiadavky vzájomného prejavu vôle strán, aby bolo možné kvalifikovať transakciu ako „poskytovanie služieb“, treba chápať tak, že svojou otázkou sa v skutočnosti snaží získať výklad pojmu „poskytovanie služieb za protihodnotu“ uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice o DPH. V súlade s týmto posledným uvedeným ustanovením totiž DPH podlieha poskytovanie služieb za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká. Okrem toho vnútroštátny súd žiada o objasnenie významu pojmu bezplatné poskytovanie služieb porovnateľného s poskytovaním služieb za protihodnotu v zmysle článku 26 ods. 1 písm. b) smernice o DPH.
22
Nie je teda potrebné vyložiť pojem „poskytovanie služieb“ uvedený v článku 24 ods. 1 smernice o DPH, ale je potrebné podať výklad pojmu „poskytovanie služieb za protihodnotu“ uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice a v článku 26 ods. 1 písm. b) tej istej smernice.
23
Za týchto podmienok treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa majú článok 2 ods. 1 písm. c) a článok 26 ods. 1 písm. b) smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že úkony uskutočnené veriteľom s cieľom vymôcť svoju pohľadávku v situácii, keď boli tieto plnenia uskutočnené bez príkazu alebo poverenia zo strany dlžníka, možno kvalifikovať ako „poskytovanie služieb za protihodnotu“ alebo ako porovnateľné s týmto pojmom v zmysle týchto ustanovení.
24
V prvom rade, pokiaľ ide o pojem „poskytovanie služieb za protihodnotu“, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že poskytovanie služieb sa uskutočňuje „za protihodnotu“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice o DPH, a preto je zdaniteľné len vtedy, ak medzi poskytovateľom a príjemcom existuje právny vzťah, v rámci ktorého dochádza k vzájomnej výmene plnení. V tomto kontexte Súdny dvor opakovane rozhodol, že pojem „poskytovanie služieb za protihodnotu“ v zmysle tohto istého ustanovenia predpokladá existenciu priamej súvislosti medzi poskytnutou službou a prijatou protihodnotou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2023, GIS, C‑249/22 , EU:C:2023:813 , bod 33 a citovanú judikatúru).
25
V prejednávanej veci je nesporné, že na základe preklenovacej zmluvy o financovaní, ktorá ich spája, Svilosa poskytla nadácii úver. Úkony uskutočnené spoločnosťou Svilosa s cieľom vymôcť sumy, ktoré zaplatila tretím osobám v rámci uvedeného úveru, neboli predmetom nijakej dohody ani iného právneho vzťahu s nadáciou, počas ktorého došlo k výmene vzájomných plnení týkajúcich sa konkrétne týchto úkonov. V každom prípade sa zdá, že Svilosa v súvislosti s uvedenými úkonmi nedostala od nadácie nijakú odmenu.
26
V tomto rámci treba dodať, že okolnosť, že Svilosa mohla v nadväznosti na konania vedené v Spojených štátoch vymôcť časť pohľadávky, ktorú má voči nadácii, je irelevantná. Zdá sa totiž, že vyplatenie takto vymožených súm sa neuskutočnilo ako protihodnota zo strany nadácie za úkony spoločnosti Svilosa súvisiace s vymáhaním pohľadávky. Tieto úkony preto nemožno považovať za poskytovanie služieb za protihodnotu.
27
Napokon skutočnosť, že výklad vnútroštátneho občianskeho práva by mohol viesť k inému záveru, nie je rozhodujúca. Je potrebné pripomenúť, že smernica o DPH stanovuje spoločný systém DPH, ktorý je založený najmä na jednotnej definícii zdaniteľných plnení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2013, Newey, C‑653/11 , EU:C:2013:409 , bod 39 ). Pojmy práva Únie sa teda uplatnia bez ohľadu na okolnosť, že medzi veriteľom a jeho dlžníkom v situácii, o akú ide vo veci samej, môžu vzniknúť mimozmluvné vzťahy alebo iné právne vzťahy vnútroštátneho občianskeho práva.
28
Úkony spočívajúce vo vymáhaní uskutočnené veriteľom od tretej osoby bez príkazu alebo poverenia zo strany dlžníka teda nemožno kvalifikovať ako „poskytovanie služieb za protihodnotu“ v prospech tohto dlžníka v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice o DPH.
29
V druhom rade je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 26 ods. 1 písm. b) smernice o DPH sa za poskytovanie služieb za protihodnotu považuje poskytovanie služieb, ktoré bezodplatne uskutočňuje zdaniteľná osoba na svoju osobnú spotrebu alebo na osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo všeobecnejšie na iné účely ako účely jej podnikania. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť rovnosť zaobchádzania medzi zdaniteľnou osobou, ktorá poskytuje služby na svoju osobnú spotrebu alebo na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, a konečným spotrebiteľom, ktorý si obstará službu rovnakého druhu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2022, GE Aircraft Engine Services, C‑607/20 , EU:C:2022:884 , bod 25 a citovanú judikatúru).
30
V tejto súvislosti treba uviesť, že úkony spoločnosti Svilosa boli uskutočnené s cieľom vymôcť pohľadávku, ktorú má voči nadácii. Úkony uskutočnené pre potreby a v záujme podniku pritom nemožno považovať za úkony uskutočnené na iné účely ako na účely tohto podniku. Treba uviesť, že výhoda, ktorú by nadácia mohla získať z úkonov týkajúcich sa vymáhania uskutočnených spoločnosťou Svilosa, ktorá spočíva v amortizácii časti úveru, predstavuje len nepriamy dôsledok predmetných úkonov vymáhania.
31
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s výhradou overení, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, sa podmienky uplatnenia článku 26 ods. 1 písm. b) smernice o DPH v prejednávanej veci nezdajú byť splnené.
32
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 písm. c) a článok 26 ods. 1 písm. b) smernice o DPH sa majú vykladať v tom zmysle, že úkony uskutočnené veriteľom s cieľom vymôcť svoju pohľadávku v situácii, keď boli tieto plnenia uskutočnené bez príkazu alebo poverenia zo strany dlžníka, nemožno kvalifikovať ako „poskytovanie služieb za protihodnotu“ alebo ako porovnateľné s týmto pojmom v zmysle týchto ustanovení.
O trovách
33
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:
Článok 2 ods. 1 písm. c) a článok 26 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že úkony uskutočnené veriteľom s cieľom vymôcť svoju pohľadávku v situácii, keď boli tieto plnenia uskutočnené bez príkazu alebo poverenia zo strany dlžníka, nemožno kvalifikovať ako „poskytovanie služieb za protihodnotu“ alebo ako porovnateľné s týmto pojmom v zmysle týchto ustanovení.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.