C-545/24
ECLI:EU:C:2026:412
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0545
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0545
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 21. mája 2026 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Štátna pomoc – Schéma pomoci nezlučiteľná s vnútorným trhom – Podmienky uplatnenia článku 108 ZFEÚ – Nariadenie (EÚ) 2015/1589 – Vymáhanie pomoci – Povinnosť vymáhania – Článok 16 ods. 3 – Okamžité a účinné vymáhanie – Procesná autonómia priznaná členským štátom – Prerušenie vnútroštátneho daňového exekučného konania – Podmienka poskytnutia primeranej zábezpeky – Zlučiteľnosť“
Vo veci C‑545/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Administrativo e Fiscal do Funchal (Správny a daňový súd Funchal, Portugalsko) z 9. augusta 2024 a doručený Súdnemu dvoru 12. augusta 2024, ktorý súvisí s konaním:
Utiledulci – Comércio Internacional e Serviços, Sociedade Unipessoal, Lda. – Zona Franca da Madeira
proti
Autoridade Tributária e Assuntos Fiscais da Região Autónoma da Madeira,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia F. Schalin, Z. Csehi (spravodajca) a M. Bošnjak,
generálny advokát: A. Biondi,
tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. októbra 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
Utiledulci – Comércio Internacional e Serviços, Sociedade Unipessoal, Lda. – Zona Franca da Madeira, v zastúpení: A. Cantanhede Gonçalves, P. Dewerbe, J. Faria, A. M. Gaspar a L. M. Soares Romão, advogados,
–
Autoridade Tributária e Assuntos Fiscais da Região Autónoma da Madeira, v zastúpení: M. R. Correia Baroca a A. C. Garcês Rodrigues, splnomocnené zástupkyne,
–
belgická vláda, v zastúpení: P. Cottin a M. Van Regemorter, splnomocnení zástupcovia, a S. Hamerijck, expertka,
–
španielska vláda, v zastúpení: A. Pérez‑Zurita Gutiérrez, splnomocnená zástupkyňa,
–
Európska komisia, v zastúpení: I. Barcew, P. Caro de Sousa a M. Lagrue, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 18. decembra 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 16 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ) a článku 5 rozhodnutia Komisie (EÚ) 2022/1414 zo 4. decembra 2020 o schéme pomoci SA.21259 (2018/C) (ex 2018/NN) uplatňovanej Portugalskom v prospech Zona Franca da Madeira (ZFM) – režim III ( Ú. v. EÚ L 217, 2022, s. 49 , ďalej len „rozhodnutie Komisie zo 4. decembra 2020“).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Utiledulci – Comércio Internacional e Serviços, Sociedade Unipessoal, Lda. – Zona Franca da Madeira (ďalej len „Utiledulci“) a Autoridade Tributária e Assuntos Fiscais da Região Autónoma da Madeira (Úrad pre dane a daňové záležitosti autonómnej oblasti Madeira, Portugalsko) (ďalej len „daňový orgán“) vo veci daňového exekučného konania vedeného proti spoločnosti Utiledulci na účely vymáhania štátnej pomoci, ktorá bola tejto spoločnosti poskytnutá vo forme zníženia sadzby dane z príjmov.
Právny rámec
Právo Únie
3
V odôvodnení 25 nariadenia 2015/1589 sa uvádza:
„V prípadoch neoprávnenej pomoci, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, by sa mala obnoviť efektívna súťaž. Na tento účel je potrebné, aby bola pomoc vrátane úrokov bez meškania vymožená. Je vhodné, aby sa vymáhanie uskutočnilo v súlade s postupmi vnútroštátneho práva. Uplatnenie týchto postupov by nemalo sťažiť obnovu efektívnej súťaže tým, že zabráni okamžitému a efektívnemu vykonaniu rozhodnutia Komisie. Aby sa dosiahol tento výsledok, členské štáty by mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnosti rozhodnutia Komisie.“
4
Článok 16 tohto nariadenia, nazvaný „Vymáhanie pomoci“, v odsekoch 1 a 3 stanovuje:
„1. Ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu… Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Únie.
…
3. Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek uznesenie Súdneho dvora Európskej únie podľa článku 278 ZFEÚ, vymáhanie sa uskutoční bez meškania a v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu za predpokladu, že umožnia okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento účel a v prípade konania na vnútroštátnych súdoch dotknuté členské štáty podniknú všetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslušných právnych systémoch, vrátane predbežných opatrení, bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie.“
Portugalské právo
– Všeobecný daňový zákon
5
Článok 52 lei Geral Tributária (Všeobecný daňový zákon), schváleného prostredníctvom Decreto‑Lei n o 398/98 (zákonný dekrét č. 398/98) zo 17. decembra 1998 ( Diário da República , I séria‑A, č. 290 zo 17. decembra 1998), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:
„1. Vymáhanie daňovej povinnosti sa v daňovom exekučnom konaní preruší v prípade platenia v splátkach alebo v prípade podania sťažnosti, súdneho opravného prostriedku na prvom alebo druhom stupni a námietky proti výkonu rozhodnutia, ktoré sa týkajú nezákonnosti alebo vymáhateľnosti vymáhaného dlhu, ako aj počas konania o urovnaní sporov podľa [dohovoru 90/436/EHS z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov (Ú. V. ES L 225, 1990, s. 10)] z rôznych členských štátov.
2. Prerušenie výkonu rozhodnutia uvedené v predchádzajúcom odseku je podmienené poskytnutím primeranej zábezpeky v súlade s daňovými právnymi predpismi.
…
4. Daňový orgán môže na žiadosť povinnej osoby upustiť od zábezpeky, ak by poskytnutie zábezpeky spôsobilo povinnej osobe nenapraviteľnú škodu, alebo v prípade zjavného nedostatku finančných prostriedkov, o ktorom svedčí nedostatok majetku, ktorý môže byť predmetom výkonu rozhodnutia, na úhradu vymáhaného dlhu a prípadných súm, o ktoré je zvýšený, a to za predpokladu, že neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že nedostatok alebo neexistencia majetku je spôsobená úmyselným zavinením dotknutej osoby.
…“
– Daňový poriadok
6
Článok 169 Código de Procedimento e de Processo Tributário (Daňový poriadok), schválený prostredníctvom Decreto‑Lei n o 433/99 (zákonný dekrét č. 433/99) z 26. októbra 1999 ( Diário da República , I séria‑A, č. 255 z 26. októbra 1999), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2000, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:
„1. Výkon rozhodnutia sa preruší až do vyriešenia sporu v prípade správneho opravného prostriedku alebo súdneho opravného prostriedku na prvom alebo druhom stupni, ktoré sa týkajú zákonnosti vymáhaného dlhu, ako aj počas trvania konania o urovnaní sporov podľa [dohovoru 90/436], alebo podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, a to za predpokladu, že bola zložená zábezpeka v súlade s článkom 195 alebo že takáto zábezpeka bola poskytnutá v súlade s článkom 199, alebo že sa zaistením majetku zaručuje celý vymáhateľný dlh a prípadné sumy, o ktoré je zvýšený, pričom príslušný úradník túto skutočnosť zaznamená do spisu.
…
13. Daňovníci, ktorým bolo prerušené daňové exekučné konanie v súlade s týmto článkom, sa považujú za daňovníkov, ktorí si upravili svoju daňovú situáciu, pričom tým nie sú dotknuté ustanovenia týkajúce sa upustenia od zábezpeky.
…“
7
Článok 199 Daňového poriadku v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:
„1. Ak zábezpeka ešte nebola poskytnutá, povinná osoba musí spolu so žiadosťou poskytnúť primeranú zábezpeku vo bankovej záruky, ručenia, poistenia záruky alebo akéhokoľvek iného prostriedku, ktorý môže zabezpečiť pohľadávku oprávneného v exekučnom konaní.
2. Primeraná zábezpeka uvedená v predchádzajúcom odseku môže na žiadosť povinnej osoby a so súhlasom daňového orgánu pozostávať aj z dobrovoľného záložného práva alebo hypotekárneho záložného práva, pričom ustanovenia článku 195 sa uplatňujú mutatis mutandis .
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
8
Dňa 4. decembra 2020 Komisia prijala rozhodnutie 2022/1414, ktorým vyhlásila schému pomoci „Zone Franche de Madeira (ZFM) – režim III“ (ďalej len „režim III“) za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, keďže ju Portugalská republika zaviedla v rozpore s rozhodnutiami Komisie o schválení z 27. júna 2007 a 2. júla 2013 vydanými vo veciach N 421/2006 a SA.34160 (2011/N), a teda v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.
9
V článku 5 rozhodnutia z roku 2020 Komisia uviedla, že vymáhanie neoprávnenej pomoci poskytnutej na základe uvedenej schémy sa uskutoční „bezodkladne a účinne“, pričom Portugalsko zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo „do ôsmich mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia“. Táto lehota uplynula 5. augusta 2021.
10
Na základe tohto rozhodnutia daňový orgán začal voči spoločnosti Utiledulci daňové exekučné konanie s cieľom vymáhať štátnu pomoc, ktorá bola tejto spoločnosti poskytnutá v rámci režimu III, vo forme zníženia sadzby dane z príjmov uplatniteľnej na spoločnosti, ktoré boli príjemcami tejto pomoci.
11
Portugalský právny poriadok nestanovuje žiadny osobitný režim upravujúci vymáhanie štátnej pomoci. Pokiaľ ide o vymáhanie štátnej pomoci, neexistuje žiadne pravidlo, ktoré by vylučovalo uplatnenie procesných záruk stanovených portugalským daňovým právom, najmä tých, ktoré sa týkajú prerušenia daňového exekučného konania. Za týchto podmienok je správnym konaním uplatniteľným na vymáhanie takejto pomoci daňové exekučné konanie.
12
Ustanovenia portugalského práva upravujúce toto daňové exekučné konanie stanovujú možnosť požiadať o prerušenie uvedeného konania v prípade sporu o daňový dlh alebo námietky proti exekučným úkonom a v prípade zaplatenia v splátkach pod podmienkou poskytnutia primeranej zábezpeky alebo akéhokoľvek iného prostriedku vhodného na zabezpečenie vymáhania daňovej pohľadávky, alebo v prípade neexistencie takejto zábezpeky, ak daňovník preukáže, že ju nie je schopný poskytnúť.
13
Utiledulci požiadala o takéto prerušenie. Daňový orgán túto žiadosť zamietol s odvolaním sa na zásadu prednosti práva Únie. Utiledulci napadla toto zamietavé rozhodnutie na Tribunal Administrativo e Fiscal do Funchal (Správny a daňový súd Funchal, Portugalsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.
14
Tento súd sa pýta na výklad článku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 a článku 5 rozhodnutia Komisie zo 4. decembra 2020. V podstate sa domnieva, že otázkou, ktorú treba vyriešiť, je, či okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia vyžaduje, aby sa neuplatnili ustanovenia portugalského daňového práva týkajúce sa prerušenia daňového exekučného konania.
15
Za týchto okolností Tribunal Administrativo e Fiscal do Funchal (Správny a daňový súd Funchal) rozhodol prerušiť konanie a položiť túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa výraz ‚bezodkladné a účinné vymáhanie‘, ktorý je uvedený v článku 5 [rozhodnutia Komisie zo 4. decembra 2020], a výraz ,vymáhanie sa uskutoční bez meškania a v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu za predpokladu, že umožnia okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie‘, ktorý je uvedený v článku 16 ods. 3 nariadenia [2015/1589], vykladať v tom zmysle, že sa nemajú uplatňovať pravidlá portugalského práva týkajúce sa procesných záruk stanovených pre daňové exekučné konania, a to predovšetkým tie, ktoré sa týkajú prerušenia daňového exekučného konania, alebo naopak v tom zmysle, že daňový orgán je naďalej povinný dodržiavať všetky procesné záruky stanovené v portugalskom daňovom práve, bez ohľadu na to, či ide o vymáhanie štátnej pomoci, ktorá bola [rozhodnutím Komisie zo 4. decembra 2020] vyhlásená za neoprávnenú?“
O prejudiciálnej otázke
16
Na úvod treba pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prislúcha prípadne preformulovať otázku, ktorá je mu predložená (pozri rozsudky zo 17. júla 1997, Krüger, C‑334/95 , EU:C:1997:378 , body 22 a 23 ; z 28. novembra 2000, Roquette Frères, C‑88/99 , EU:C:2000:652 , bod 18 , ako aj z 3. júna 2025, Kinsa, C‑460/23 , EU:C:2025:392 , bod 34 ).
17
V prejednávanej veci treba uviesť, že ustanovenia portugalského práva upravujúce daňové exekučné konanie uplatniteľné v prípade, keď Portugalská republika pristúpi k vymáhaniu neoprávnenej štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom, stanovujú možnosť požiadať o prerušenie tohto konania najmä v prípade spochybnenia daňového dlhu alebo námietky proti exekučným úkonom a v prípade platenia v splátkach, pod podmienkou poskytnutia zábezpeky vo forme bankovej záruky, ručenia, poistenia záruky, zaistenia alebo záložného práva na nehnuteľnosť alebo akéhokoľvek iného prostriedku, ktorý je vhodný na zabezpečenie vymoženia daňovej pohľadávky. Daňovník môže byť na základe svojej žiadosti oslobodený od povinnosti poskytnúť takúto zábezpeku, ak mu táto záruka spôsobí nenapraviteľnú škodu alebo v prípade zjavného nedostatku finančných prostriedkov.
18
Treba preto konštatovať, že predkladajúci vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 vykladať v tom zmysle, že príslušným vnútroštátnym orgánom a vnútroštátnym súdom ukladá povinnosť neuplatniť vnútroštátne ustanovenia umožňujúce prerušenie daňového exekučného konania, ktorého cieľom je vymáhanie neoprávnenej štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom, ak príjemca pomoci poskytne zábezpeku vo forme bankovej záruky, ručenia, poistenia záruky, zaistenia alebo záložného práva na nehnuteľnosť alebo akéhokoľvek iného prostriedku, ktorý je vhodný na zabezpečenie vymoženia daňovej pohľadávky oprávneného, či dokonca v nadväznosti na žiadosť tohto príjemcu o oslobodenie od povinnosti poskytnúť takúto zábezpeku.
19
V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že podľa článku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek uznesenie Súdneho dvora podľa článku 278 ZFEÚ, vymáhanie sa uskutoční bez meškania a v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu za predpokladu, že umožnia okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie o vymáhaní. Na tento účel a v prípade konania na vnútroštátnych súdoch dotknuté členské štáty podniknú všetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslušných právnych systémoch, vrátane predbežných opatrení, bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie.
20
Odôvodnenie
25 tohto nariadenia spresňuje, že v prípadoch neoprávnenej pomoci, ktorá nie je zlučiteľná so spoločným trhom, by sa mala obnoviť efektívna súťaž, a na tento účel je potrebné, aby sa pomoc bez meškania vymohla. Uplatnenie vnútroštátnych postupov by teda nemalo sťažiť obnovu efektívnej súťaže tým, že zabráni okamžitému a efektívnemu vykonaniu rozhodnutia Komisie o vymáhaní. Na účely dosiahnutia tohto cieľa členské štáty musia prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie potrebného účinku tohto rozhodnutia.
21
Aj keď formulácia článku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 odráža požiadavky zásady efektivity, vyplýva z neho aj to, že uplatnenie práva dotknutého členského štátu na účel vymáhania neoprávnenej pomoci sa uskutoční v súlade so zásadou jeho procesnej autonómie v prípade, keď neexistujú pravidlá práva Únie v danej oblasti, a pri dodržaní základných práv, najmä práva na spravodlivý proces vrátane práva na obhajobu (rozsudok z 11. septembra 2014, Komisia/Nemecko, C‑527/12 , EU:C:2014:2193 , bod 39 ).
22
Voľnosť členských štátov pri voľbe prostriedkov vymáhania takej pomoci je však obmedzená, lebo tieto prostriedky nesmú prakticky znemožňovať vymoženie požadované právom Únie. Uplatnenie vnútroštátnych postupov tak podlieha podmienke, že umožňujú okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie o vymáhaní (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. októbra 2006, Komisia/Francúzsko, C‑232/05 , EU:C:2006:651 , bod 49 , ako aj z 11. septembra 2014, Komisia/Nemecko, C‑527/12 , EU:C:2014:2193 , bod 41 a citovaná judikatúra).
23
Členský štát, ktorý je na základe rozhodnutia Komisie povinný vrátiť neoprávnenú pomoc, môže túto povinnosť splniť len vtedy, ak opatrenia, ktoré prijme, sú schopné obnoviť normálne podmienky hospodárskej súťaže, ktoré boli narušené poskytnutím tejto neoprávnenej pomoci (rozsudky z 12. decembra 2002, Komisia/Nemecko, C‑209/00 , EU:C:2002:747 , bod 35 , a z 11. septembra 2014, Komisia/Nemecko, C‑527/12 , EU:C:2014:2193 , bod 42 ).
24
Cieľom vymáhania neoprávnenej štátnej pomoci je totiž obnoviť situáciu, ktorá existovala na vnútornom trhu pred poskytnutím tejto pomoci. Tento cieľ sa dosiahne vtedy, keď je predmetná pomoc, prípadne zvýšená o úroky z omeškania, vrátená jej príjemcom alebo, inými slovami, podnikmi, ktoré ju skutočne použili. Týmto vrátením stráca príjemca výhodu, z ktorej mal prospech v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a obnovuje sa situácia pred poskytnutím pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity, C‑164/15 P a C‑165/15 P , EU:C:2016:990 , body 89 a 90 ; z 19. októbra 2023, Ministar na zemedelieto, hranite i gorite, C‑325/22 , EU:C:2023:793 , bod 47 , ako aj z 29. júla 2024, Koiviston Auto Helsinki/Komisia, C‑697/22 P , EU:C:2024:641 , bod 79 a citovanú judikatúru).
25
V tejto súvislosti treba ešte spresniť, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 16 a 17 svojich návrhov, že povinnosť členského štátu, ktorému je určené rozhodnutie Komisie o vymáhaní podľa článku 16 ods. 1 nariadenia 2015/1589, prijať všetky nevyhnutné opatrenia na vymoženie pomoci od príjemcu, predstavuje povinnosť dosiahnuť konkrétny výsledok [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2025, Komisia/Bulharsko (Výmena lesných pozemkov II), C‑632/23 , EU:C:2025:890 , bod 64 ]. Táto povinnosť musí byť okrem toho splnená v lehotách stanovených Komisiou [pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2010, Komisia/Taliansko, C‑304/09 , EU:C:2010:812 , bod 32 , a z 13. novembra 2025, Komisia/Bulharsko (Výmena lesných pozemkov II), C‑632/23 , EU:C:2025:890 , bod 33 , ako aj citovanú judikatúru].
26
Na záver, ako uviedol generálny advokát v bode 21 svojich návrhov, procesná autonómia priznaná členským štátom pri vymáhaní je ohraničená požiadavkou zabezpečiť účinnosť konania správnych orgánov poverených týmto vymáhaním. Je preto úlohou tak vnútroštátnych súdov, ako aj týchto orgánov pod ich dohľadom, aby zabezpečili vykonanie v súlade s cieľom sledovaným rozhodnutím Komisie nariaďujúcim vymáhanie tejto pomoci, ktorým je zabrániť akémukoľvek narušeniu fungovania trhu vyplývajúcemu z poskytnutia štátnej pomoci poškodzujúcej hospodársku súťaž. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že členský štát sa nemôže odvolávať na ustanovenia svojho vnútroštátneho právneho poriadku, a to ani ústavné, aby odôvodnil nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. mája 2015, Komisia/Nemecko, C‑674/13 , EU:C:2015:302 , bod 59 a citovanú judikatúru).
27
V prejednávanej veci, ako je spresnené v bodoch 12 a 17 tohto rozsudku, ustanovenia portugalského práva uplatniteľné v prípade, že Portugalská republika pristúpi k vymáhaniu neoprávnenej štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom, stanovujú možnosť požiadať o prerušenie konania, v prípade spochybnenia daňového dlhu alebo námietky proti exekučným úkonom a v prípade platenia v splátkach, pod podmienkou poskytnutia zábezpeky vo forme bankovej záruky, ručenia, poistenia záruky, zaistenia alebo záložného práva na nehnuteľnosť alebo akéhokoľvek iného prostriedku, ktorý je vhodný na zabezpečenie vymoženia daňovej pohľadávky alebo v prípade absencie takejto zábezpeky, ak daňovník preukáže, že by mu táto zábezpeka spôsobila nenapraviteľnú škodu, alebo v prípade zjavného nedostatku finančných prostriedkov.
28
Treba teda preskúmať, či sa uplatnenie týchto ustanovení s prihliadnutím na všeobecný kontext vnútroštátneho práva, do ktorého patria, javí ako nezlučiteľné s požiadavkou okamžitého a účinného vymáhania dotknutej pomoci stanovenou v článku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 vykladanom s prihliadnutím na závery vyplývajúce z judikatúry pripomenutej v bodoch 21 až 25 tohto rozsudku.
29
V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že vnútroštátnu právnu úpravu stanovujúcu automatický odkladný účinok opravných prostriedkov podaných proti rozhodnutiu o vymáhaní neoprávnenej pomoci nemožno považovať za právnu úpravu umožňujúcu okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie smerujúceho k vymáhaniu tejto pomoci. Naopak, priznanie takéhoto odkladného účinku môže značne oddialiť vymáhanie uvedenej pomoci, a tým predĺžiť neoprávnenú konkurenčnú výhodu vyplývajúcu z tejto pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2006, Komisia/Francúzsko, C‑232/05 , EU:C:2006:651 , body 46 , 51 a 52 ). Takáto vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje automatický odkladný účinok opravných prostriedkov podaných proti rozhodnutiam o vymáhaní neoprávnenej pomoci, sa preto nemôže uplatniť (rozsudok z 5. októbra 2006, Komisia/Francúzsko, C‑232/05 , EU:C:2006:651 , bod 53 ).
30
V prejednávanej veci sa vnútroštátne daňové exekučné konanie vyznačuje, ako uviedol generálny advokát v bode 24 svojich návrhov, aj systematickými a automatickými prvkami, keďže portugalské daňové orgány nemajú nijakú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide prinajmenšom o prerušenie vymáhania, ak je splnená podmienka týkajúca sa poskytnutia zábezpeky.
31
Treba preto konštatovať, že automatická povaha prerušenia stanoveného vnútroštátnym exekučným konaním, o aké ide vo veci samej, môže značne oddialiť vymáhanie neoprávnenej pomoci, a tým predĺžiť neoprávnenú konkurenčnú výhodu, ktorú táto pomoc poskytla svojmu príjemcovi, čím sa porušuje požiadavka okamžitého a účinného vymáhania tejto pomoci, ako je stanovená v článku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589.
32
Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 26 svojich návrhov, nástroje, akými sú banková záruka, ručenie, poistenie záruky, zaistenie alebo záložné právo na nehnuteľnosť, nemajú a priori za následok získanie pomoci z majetku príjemcu, čím ho zbavujú výhody súvisiacej s touto pomocou. Ani účtovné dôsledky, ani náklady spojené s poskytnutím zábezpeky nemožno, pokiaľ ide o ich vplyv na hospodársku situáciu príjemcu, prirovnať k vráteniu prijatej pomoci. Výslovným cieľom týchto nástrojov je zabezpečiť pohľadávku oprávneného počas prerušenia exekučného konania, čo sa líši od účelu vymáhania neoprávnenej pomoci.
33
Inak by to bolo len v prípade, ak by sa narušenie hospodárskej súťaže úplne odstránilo napríklad zablokovaním alebo vkladom sumy neoprávnenej pomoci a súvisiacich úrokov na blokovaný účet, čo prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu. V takýchto prípadoch by sa totiž dosiahol cieľ sledovaný rozhodnutím Komisie smerujúcim k vymáhaniu tejto neoprávnenej pomoci, a to obnovenie bežných podmienok hospodárskej súťaže narušených poskytnutím tejto pomoci.
34
V druhom rade, pokiaľ ide o možnosť oslobodiť žalovaného od povinnosti poskytnúť zábezpeku, treba spresniť, že úvahy týkajúce sa hospodárskej ujmy vyplývajúcej z vrátenia dotknutej pomoci nemôžu odôvodniť omeškanie v konaní o vymáhaní. Aj keď sa protiprávne vyplatená štátna pomoc má vymáhať od podnikov príjemcov, ktoré sú v ťažkostiach alebo bol na ne vyhlásený konkurz, takéto ťažkosti nemajú vplyv na povinnosť vymáhať túto pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. decembra 2012, Komisia/Španielsko, C‑610/10 , EU:C:2012:781 , bod 71 , ako aj zo 17. januára 2018, Komisia/Grécko, C‑363/16 , EU:C:2018:12 , bod 36 ). Z toho vyplýva, že členský štát je povinný v závislosti od konkrétneho prípadu vyvolať likvidáciu dotknutej spoločnosti, zapísať svoju pohľadávku medzi pasíva tejto spoločnosti alebo prijať akékoľvek iné opatrenie umožňujúce vrátenie uvedenej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2007, Komisia/Taliansko, C‑280/05 , EU:C:2007:753 , bod 28 ).
35
V treťom rade, pokiaľ ide o možnosť zaplatenia dlžných súm v splátkach, treba zdôrazniť, že takéto spôsoby platby, ak sú povolené po uplynutí lehoty na vymáhanie stanovenej Komisiou, nie sú zlučiteľné s povinnosťou bezodkladne vykonať vymáhanie, ktorej cieľom je najmä zabezpečiť plnú účinnosť rozhodnutia Komisie o vymáhaní, v tomto prípade rozhodnutia Komisie zo 4. decembra 2020, a umožniť dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným týmto rozhodnutím, a to ubezpečiť sa, že príjemca pomoci nedisponuje, a to ani dočasne, finančnými prostriedkami zodpovedajúcimi už vrátenej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2010, Scott a Kimberly Clark, C‑210/09 , EU:C:2010:294 , bod 29 ).
36
Napokon treba pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že zrušenie neoprávnenej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je logickým dôsledkom konštatovania jej neoprávnenosti. V dôsledku toho vymáhanie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci na účely obnovenia predchádzajúceho stavu nemožno v zásade považovať za neprimerané opatrenie vo vzťahu k cieľom ustanovení Zmluvy v oblasti štátnej pomoci. Vymáhanie neoprávnenej štátnej pomoci je v rozpore so zásadou proporcionality len vtedy, ak suma, ktorú musí príjemca vrátiť, je vyššia ako aktualizovaná suma pomoci, ktorú dostal (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, C‑142/87 , EU:C:1990:125 , bod 66 , ako aj z 29. júla 2024, Koiviston Auto Helsinki/Komisia, C‑697/22 P , EU:C:2024:641 , body 79 a 80 ).
37
Z toho vyplýva, že taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje automatický odkladný účinok platby v splátkach alebo opravných prostriedkov podaných proti rozhodnutiu o vymáhaní neoprávnenej pomoci, sa zdá byť s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, nezlučiteľná s cieľmi zrušenia neoprávnenej pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a s požiadavkou zabezpečiť okamžitý a účinný výkon rozhodnutí nariaďujúcich jej vymáhanie. Preto, ako je uvedené v bode 29 tohto rozsudku, sa tieto vnútroštátne ustanovenia nemôžu uplatniť.
38
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 sa má vykladať v tom zmysle, že príslušným vnútroštátnym orgánom a vnútroštátnym súdom ukladá povinnosť neuplatniť vnútroštátne ustanovenia umožňujúce prerušenie daňového exekučného konania, ktorého cieľom je vymáhanie neoprávnenej štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom, ak príjemca pomoci poskytne zábezpeku vo forme bankovej záruky, ručenia, poistenia záruky, zaistenia alebo záložného práva na nehnuteľnosť alebo akéhokoľvek iného prostriedku vhodného na zabezpečenie vymáhania pohľadávky oprávneného, či dokonca na základe žiadosti tohto príjemcu o oslobodenie od povinnosti poskytnúť takúto zábezpeku, s výnimkou toho, že by poskytnutie zábezpeky zbavilo uvedeného príjemcu konkurenčnej výhody spojenej s touto pomocou.
O trovách
39
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
Článok 16 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ]
sa má vykladať v tom zmysle, že:
príslušným vnútroštátnym orgánom a vnútroštátnym súdom ukladá povinnosť neuplatniť vnútroštátne ustanovenia umožňujúce prerušenie daňového exekučného konania, ktorého cieľom je vymáhanie neoprávnenej štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom, ak príjemca pomoci poskytne zábezpeku vo forme bankovej záruky, ručenia, poistenia záruky, zaistenia alebo záložného práva na nehnuteľnosť alebo akéhokoľvek iného prostriedku vhodného na zabezpečenie vymáhania pohľadávky oprávneného, či dokonca na základe žiadosti tohto príjemcu o oslobodenie od povinnosti poskytnúť takúto zábezpeku, s výnimkou toho, že by poskytnutie zábezpeky zbavilo uvedeného príjemcu konkurenčnej výhody spojenej s touto pomocou.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: portugalčina.