C-554/24

Poľská republika , v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Európska komisia , v zastúpení: J. Estrada de Solà, K. Herrmann a O. Verheecke, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

Rozsudok

1

Poľská republika sa svojím odvolaním domáha jednak zrušenia rozsudku z 29. mája 2024, Poľsko/Komisia (T‑200/22 a T‑314/22, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2024:329 ), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žaloby proti rozhodnutiam Európskej komisie zo 7. a 8. februára 2022, zo 16. a 31. marca 2022, ako aj zo 16. mája 2022 (ďalej len spoločne „sporné rozhodnutia“), ktorými Komisia formou vzájomného započítania vymáhala sumy, ktoré mala Poľská republika zaplatiť z titulu denného penále uloženého podpredsedníčkou Súdneho dvora v jej uznesení z 20. septembra 2021, Česká republika/Poľsko (C‑121/21 R, ďalej len „uznesenie z 20. septembra 2021“, EU:C:2021:752 ), a jednak zrušenia sporných rozhodnutí.

Právny rámec

Zmluva o FEÚ

2

Článok 260 ZFEÚ stanovuje:

„1. Ak Súdny dvor Európskej únie zistí, že členský štát nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva zo zmlúv, tento štát je povinný urobiť potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora Európskej únie.

2. Ak sa Komisia domnieva, že dotknutý členský štát neprijal potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, môže predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie po tom, ako tomuto štátu umožní vyjadriť sa. Navrhne výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má dotknutý členský štát zaplatiť a ktoré pokladá v daných podmienkach za primerané.

Ak Súdny dvor Európskej únie zistí, že členský štát nevyhovel rozsudku, môže mu uložiť paušálnu pokutu alebo penále.

Tento postup nemá dopad na článok 259.

…“

„Rozsudky musia byť odôvodnené. …“

6

Článok 39 štvrtý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje:

„Uznesenie predsedu alebo sudcu, ktorý ho zastupuje, má predbežnú povahu a v žiadnom prípade nemá vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci samej.“

Rokovací poriadok Súdneho dvora

7

3. Návrhy uvedené v predchádzajúcich odsekoch musia uvádzať predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení.

…“

9

Článok 162 uvedeného rokovacieho poriadku stanovuje:

„1. O návrhu sa rozhodne odôvodneným uznesením, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok. Uznesenie sa bezodkladne doručí účastníkom konania.

2. Výkon uznesenia môže byť podmienený tým, že navrhovateľ zloží zábezpeku, ktorej výška a spôsob zloženia sa určia s prihliadnutím na okolnosti.

11

Dňa 26. februára 2021 Česká republika podala žalobu podľa článku 259 ZFEÚ, ktorou sa domáhala určenia, že Poľská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z práva Únie, z dôvodu rozšírenia a predĺženia ťažby hnedého uhlia v povrchovej bani Turów (Poľsko), ktorá sa nachádza v blízkosti hraníc Českej republiky a Spolkovej republiky Nemecko (vec C‑121/21).

12

Česká republika zároveň podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle článku 279 ZFEÚ, ktorým sa domáhala, aby sa Poľskej republike až do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora vo veci samej nariadilo okamžite ukončiť ťažbu hnedého uhlia v bani Turów.

13

Uznesením z 21. mája 2021, Česká republika/Poľsko (C‑121/21 R, ďalej len „uznesenie z 21. mája 2021“, EU:C:2021:420 ), podpredsedníčka Súdneho dvora vyhovela tomuto návrhu a nariadila Poľskej republike, aby okamžite až do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skončí konanie vo veci C‑121/21, ukončila ťažbu v tejto bani.

17

Dňa 19. októbra 2021 Komisia požiadala poľské orgány, aby poskytli dôkazy o zastavení ťažby hnedého uhlia v bani Turów. Keďže Poľská republika takéto dôkazy nepredložila, Komisia v období od 5. novembra 2021 do 8. marca 2022 na konci každého uplynulého obdobia tridsiatich kalendárnych dní zasielala tomuto členskému štátu žiadosti o zaplatenie súm dlžných z titulu denného penále.

18

Dňa 3. februára 2022 však Česká republika a Poľsko uzavreli dohodu o ukončení sporu, na základe ktorého bolo začaté konanie vo veci C‑121/21 (ďalej len „uzavretie zmieru“).

19

Dňa 4. februára 2022 oba členské štáty informovali Súdny dvor, že v nadväznosti na uzavretie zmieru berú svoje návrhy vo veci C‑121/21 späť, a poľské orgány požiadali Komisiu, aby ukončila konanie o vymáhaní penále uloženého uznesením z 20. septembra 2021.

23

Dňa 22. februára 2022 Komisia odpovedala na listy Poľskej republiky zo 4. a 11. februára 2022, pričom uviedla, že kým nebude uznesenie z 20. septembra 2021„zrušené“, má v úmysle pokračovať vo vymáhaní súm dlžných k 3. februáru 2022.

24

Uznesením z 19. mája 2022, Česká republika/Poľsko (Baňa Turów) (C‑121/21 R‑RAP, ďalej len „uznesenie z 19. mája 2022“, EU:C:2022:408 ), podpredseda Súdneho dvora zamietol návrh Poľskej republiky na zrušenie uznesenia z 20. septembra 2021. Bod 26 tohto uznesenia znie: „v dôsledku toho v prejednávanej veci od 4. februára 2022, t. j. odo dňa vydania uznesenia predsedu Súdneho dvora, Česká republika/Poľsko (Baňa Turów) (C‑121/21… EU:C:2022:82 ), ktorým bola vec C‑121/21 vymazaná z registra Súdneho dvora, už Poľská republika nie je povinná okamžite zastaviť ťažbu hnedého uhlia v bani Turów. Rovnako uloženie povinnosti tomuto členskému štátu zaplatiť Komisii penále vo výške 500000 eur za každý deň až do ukončenia týchto činností treba považovať za neplatné od tohto dátumu.“

25

27

Poľská republika na podporu svojich žalôb o neplatnosť uviedla dva rovnaké žalobné dôvody, z ktorých prvý bol založený na porušení článku 101 ods. 1 a článku 102 nariadenia o rozpočtových pravidlách v spojení s článkom 98 toho nariadenia a druhý na porušení článku 296 ZFEÚ, ako aj článku 41 ods. 2 písm. c) a článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

28

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd zamietol tieto dva žalobné dôvody ako nedôvodné, a v dôsledku toho zamietol žaloby v celom rozsahu.

29

Pokiaľ ide konkrétnejšie o dôsledky výmazu veci C‑121/21 na denné penále uložené Poľskej republike, Všeobecný súd v bode 40 napadnutého rozsudku v podstate najprv uviedol, že uznesenie zo 4. februára 2022 vôbec neuvádza predbežné opatrenia nariadené uznesením z 21. mája 2021 ani toto denné penále uložené na základe článku 279 ZFEÚ, ďalej že návrh Poľskej republiky na zrušenie uznesenia z 20. septembra 2021 bol zamietnutý uznesením z 19. mája 2022 a napokon že z bodu 26 tohto posledného uvedeného uznesenia výslovne vyplýva, že uloženie povinnosti Poľskej republike zaplatiť Komisii penále vo výške 500000 eur za každý deň až do ukončenia ťažby hnedého uhlia v bani Turów sa má považovať za neplatné od 4. februára 2022, takže toto penále prestalo vyvolávať svoje účinky od tohto dátumu.

33

V druhom rade v odpovedi na tvrdenie Poľskej republiky, podľa ktorého z väčšiny vnútroštátnych právnych systémov vyplýva, že ochranné opatrenia prestanú so spätnou účinnosťou vyvolávať účinky, keď sa konanie vo veci samej stane bezpredmetným, vyjadril názor, že odkaz na vnútroštátne procesné pravidlá je irelevantný, keďže v prejednávanej veci sa zákonnosť sporných rozhodnutí musí preskúmať výlučne z hľadiska pravidiel práva Únie. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 45 daného rozsudku spresnil, že tento členský štát pripustil, že procesné pravidlá členských štátov nie sú pre súdy Únie záväzné, a v bode 46 uvedeného rozsudku spresnil, že aj za predpokladu, že v niektorých vnútroštátnych právnych systémoch ochranné opatrenia nariadené až do vydania konečného rozhodnutia prestanú so spätnou účinnosťou vyvolávať účinky, keď sa konanie vo veci samej stane bezpredmetným, toto konštatovanie nemôže stačiť na preukázanie, že tieto procesné pravidlá sú súčasťou ústavných tradícií, ktoré sú spoločné členským štátom, a preto by mohli byť súčasťou právneho poriadku Európskej únie ako prameň práva.

34

–

zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu,

–

zrušil sporné rozhodnutia,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania na obidvoch stupňoch.

O odvolaní

38

Poľská republika na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 279 ZFEÚ a druhý na porušení článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

O prvom odvolacom dôvode vychádzajúcom z porušenia článku 279 ZFEÚ

39

Prvý odvolací dôvod uvedený Poľskou republikou sa delí na štyri časti. Keďže tvrdenia uvedené na podporu prvej až tretej časti sa prekrývajú, treba tieto časti preskúmať spoločne.

42

Zásada účinnosti práva Únie, ktorá sa vzhľadom na napadnutý rozsudok týka uznesenia z 20. septembra 2021, teda sekundárneho prvku vo vzťahu k uzneseniu z 21. mája 2021, ktorým boli nariadené hlavné predbežné opatrenia spočívajúce v okamžitom zastavení ťažby hnedého uhlia v bani Turów, nemôže mať prednosť pred všeobecnou zásadou, na ktorej sú založené opatrenia prijaté na základe článku 279 ZFEÚ, a to zásadou dočasnej a akcesorickej povahy týchto opatrení vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej. V bode 42 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nezohľadnil prvoradú úlohu predbežných opatrení, ktorá spočíva v zásade akcesorickej a predbežnej povahy konania o nariadení predbežného opatrenia vo vzťahu ku konaniu vo veci samej.

43

Druhou časťou svojho prvého odvolacieho dôvodu Poľská republika vytýka Všeobecnému súdu, že porušil zásadu dočasnej a akcesorickej povahy opatrení prijatých na základe článku 279 ZFEÚ tým, že prijal výklad, ktorý bráni účastníkovi v navrátení jeho majetkových práv do pôvodného stavu po skončení konania vo veci samej.

44

V tejto súvislosti Poľská republika na jednej strane tvrdí, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že ujmu finančnej povahy nemožno, s výnimkou výnimočných okolností, považovať za nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú, keďže ju za normálnych okolností možno napraviť prostredníctvom neskoršieho finančného vyrovnania. Prináleží sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení, aby určil, či majetkové práva účastníka konania môžu byť navrátené do pôvodného stavu po skončení konania vo veci samej, a v súlade s článkom 162 ods. 2 rokovacieho poriadku je možné podmieniť výkon uznesenia o nariadení predbežných opatrení zložením zábezpeky navrhovateľom. Táto možnosť slúži na zabezpečenie navrátenia majetkových práv žalovaného do pôvodného stavu v prípade úspechu v konaní vo veci samej. Prístup Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku by však znamenal, že uložené denné penále by malo nezvratnú povahu.

48

Komisia sa domnieva, že tieto tri časti prvého odvolacieho dôvodu sú nedôvodné, a preto musia byť zamietnuté.

– Posúdenie Súdnym dvorom

49

Treba pripomenúť, že skutočnosť, že členský štát je povinný rešpektovať predbežné opatrenia prijaté sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení, pričom pre prípad ich nerešpektovania sa uloží penále, slúži na zabezpečenie účinného uplatňovania práva Únie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou hodnoty právneho štátu zaručenej článkom 2 ZEÚ a na ktorom je založená Únia (uznesenie z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko, C‑441/17 R , EU:C:2017:877 , bod 102 ).

50

Z judikatúry uvedenej v bodoch 49 až 52 tohto rozsudku vyplýva, že uloženie denného penále sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení v prípade, že členský štát nerešpektuje hlavné predbežné opatrenie nariadené proti tomuto štátu, treba považovať za akcesorické predbežné opatrenie určené na zabezpečenie plnej účinnosti jednak uznesenia, ktorým bolo uložené toto hlavné predbežné opatrenie, a jednak konečného rozhodnutia, ktoré má byť prijaté, a teda účinného uplatňovania práva Únie.

54

56

Výklad, podľa ktorého účastníci konania môžu podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa článku 279 ZFEÚ len do budúcnosti a nie do minulosti, je podporený tak článkom 163, ako aj článkom 162 rokovacieho poriadku.

57

Pokiaľ totiž ide o článok 163 rokovacieho poriadku, treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora cieľom návrhu podaného na základe tohto ustanovenia nie je dosiahnuť, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení retroaktívne zrušil uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, ale len jeho zmena alebo zrušenie, pričom sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení môže takéto uznesenie prehodnotiť len do budúcnosti, vrátane prípadného opätovného posúdenia skutkových a právnych dôvodov, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie predmetného predbežného opatrenia, vzhľadom na okolnosti existujúce v čase jeho rozhodnutia (uznesenie z 19. mája 2022, bod 22 a citovaná judikatúra). Hoci sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení môže prehodnotiť takéto uznesenie len do budúcnosti, je zjavné, že ani procesné úkony strán sporu, vrátane urovnania sporu zmierom, nemôžu mať za následok retroaktívnu zmenu, neplatnosť alebo zrušenie uznesenia ukladajúceho takéto predbežné opatrenia alebo jeho účinky.

58

Pokiaľ ide o článok 162 rokovacieho poriadku, treba konštatovať, že vzhľadom na to, že toto ustanovenie stanovuje, že proti uzneseniam o nariadení predbežných opatrení nemožno podať „opravný prostriedok“, neposkytuje žiadny priestor na prípadnú retroaktívnu zmenu, neplatnosť alebo zrušenie predbežných opatrení nariadených sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení.

Výklad uvedený v bode 54 tohto rozsudku navyše nevyvracia tvrdenie, podľa ktorého predbežné opatrenia majú len akcesorickú povahu vo vzťahu ku konaniu vo veci samej. Ako totiž vyplýva z bodov 51 a 52 tohto rozsudku, Súdny dvor síce uznal, že rozsah konania o nariadení predbežného opatrenia podľa článku 279 ZFEÚ je obmedzený jeho akcesorickou povahou vo vzťahu ku konaniu vo veci samej a predbežnou povahou opatrení, ktoré môžu byť prijaté ako výsledok konania o nariadení predbežného opatrenia, skonštatoval však, že sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení má na základe článku 279 ZFEÚ právomoc uložiť penále členskému štátu pre prípad, že nebude nariadené predbežné opatrenie rešpektovať. Skutočnosť, že predbežné opatrenia majú akcesorickú povahu vo vzťahu ku konaniu vo veci samej, nebráni tomu, aby niektoré z týchto opatrení mali napriek ich uplatňovaniu počas určitého obdobia nezvratné účinky počas tohto obdobia, keďže v súlade s článkom 162 rokovacieho poriadku a bez toho, aby bol dotknutý článok 163 toho istého rokovacieho poriadku, vyvolávajú tieto účinky až do dátumu stanoveného v uznesení, ktorým boli vydané, alebo až do vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

62

Pokiaľ ide o tvrdenie Poľskej republiky, podľa ktorého sa po vyriešení sporu zmierom, ktorý uzavrela s Českou republikou, stalo uznesenie z 21. mája 2021, ktorým boli uložené hlavné predbežné opatrenia, bezpredmetným, takže už nebolo potrebné zabezpečiť jeho účinnosť prostredníctvom denného penále, a že uznesenie z 20. septembra 2021, ktorým sa toto penále ukladá, sa tiež stalo bezpredmetným, stačí konštatovať, ako vyplýva z predchádzajúcich úvah, že účinky akcesorického predbežného opatrenia možno odstrániť len do budúcnosti a nemôžu byť retroaktívne zrušené alebo zmenené.

66

Keďže denné penále uložené sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení na zabezpečenie účinného uplatňovania uznesenia, ktorým sa ukladajú hlavné predbežné opatrenia, zvyšuje účinnosť týchto opatrení tým, že podnecuje dotknutý členský štát k ukončeniu nesplnenia povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto uznesenia, toto penále zaručuje od okamihu jeho uloženia plnú účinnosť konečného rozhodnutia, ktoré sa má prijať, ako aj účinné uplatňovanie práva Únie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou hodnoty právneho štátu zaručenej článkom 2 ZEÚ a na ktorom je založená Únia, a teda nepochybne patrí do rámca cieľa článku 279 ZFEÚ [pozri v tomto zmysle uznesenie z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko, C‑441/17 R , EU:C:2017:877 , bod 105 , a rozsudok z 18. decembra 2025, Komisia/Poľsko (Preskúmanie ultra vires judikatúry Súdneho dvora – Prednosť práva Únie), C‑448/23 , EU:C:2025:975 , bod 130 ]. Takéto denné penále má teda preventívnu, a nie represívnu povahu.

67

Samotná skutočnosť, že – ako v prejednávanej veci – dotknutý členský štát pred skončením konania vo veci samej nedodržal uznesenie, ktorým sa ukladajú hlavné predbežné opatrenia, ani uznesenie ukladajúce akcesorické predbežné opatrenia, teda zaplatenie denného penále, nemôže zmeniť preventívnu povahu denného penále uloženého sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení podľa článku 279 ZFEÚ. Akýkoľvek iný výklad by totiž spochybnil potrebný účinok takéhoto akcesorického predbežného opatrenia tým, že by sa povinnému subjektu umožnilo odvolávať sa na svoju vlastnú nečinnosť pri napadnutí zákonnosti prijatého opatrenia.

71

Z toho vyplýva, že keď Všeobecný súd v bodoch 32, 42 a 48 napadnutého rozsudku rozhodol, že prijatie prístupu zastávaného Poľskou republikou, podľa ktorého by v prejednávanej veci výmaz veci samej mal za následok zánik povinnosti tohto členského štátu zaplatiť sumu dlžnú z titulu denného penále uloženého v uznesení z 20. septembra 2021, by znamenalo odchýliť sa od účelu tohto penále, ktorým je zabezpečiť účinné uplatňovanie práva Únie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou hodnoty právneho štátu zaručenej článkom 2 ZEÚ, prijal výklad článku 279 ZFEÚ, ktorý je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a nedopustil sa žiadneho nesprávneho právneho posúdenia.

72

Prvá až tretia časť prvého odvolacieho dôvodu sa teda musia zamietnuť ako nedôvodné.

O štvrtej časti prvého odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

Pokiaľ ide o štvrtú časť prvého odvolacieho dôvodu, treba uviesť, ako správne uviedla Poľská republika, že Všeobecný súd v bode 40 napadnutého rozsudku výslovne odkázal na bod 26 uznesenia z 19. mája 2022 a vyvodil z toho, že denné penále uložené v uznesení z 20. septembra 2021„prestalo vyvolávať účinky od 4. februára 2022“. V tom istom bode 40 daného rozsudku však Všeobecný súd tiež konštatoval, že na jednej strane uznesenie zo 4. februára 2022 neuvádza ani predbežné opatrenia nariadené uznesením z 21. mája 2021, ani denné penále uložené na základe článku 279 ZFEÚ, a na druhej strane že návrh Poľskej republiky na zrušenie uznesenia z 20. septembra 2021 bol zamietnutý v uznesení z 19. mája 2022.

76

Ako vyplýva z použitia výrazu „teda“ na začiatku bodu 41 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd na základe troch konštatovaní uvedených v bode 40 daného rozsudku a pripomenutých v predchádzajúcom bode tohto rozsudku rozhodol, že „denné penále… skutočne plynulo počas obdobia medzi dňom doručenia uznesenia z 20. septembra 2021… a dňom výmazu veci C‑121/21 z registra“.

77

V rozsahu, v akom Poľská republika nespochybňuje bod 41 napadnutého rozsudku, a teda v ňom uvedené predbežné posúdenie, treba dospieť k záveru, že konštatovania uvedené v bodoch 40 a 41 daného rozsudku postačujú na odôvodnenie posúdenia, ktoré Všeobecný súd uviedol v bode 42 uvedeného rozsudku, podľa ktorého výmaz veci samej nemal za následok zánik povinnosti tohto členského štátu zaplatiť sumu dlžnú z titulu dotknutého penále, pričom toto posúdenie sa len čiastočne opiera o bod 26 uznesenia z 19. mája 2022, ktorý Všeobecný súd navyše len bezo zmeny prevzal do bodu 40 napadnutého rozsudku.

O druhom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie

Argumentácia účastníkov konania

81

Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý v podstate smeruje proti bodu 46 napadnutého rozsudku, Poľská republika vytýka Všeobecnému súdu, že porušil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že riadne neuviedol dôvody, pre ktoré odmietol tvrdenie, podľa ktorého vnútroštátne procesné pravidlá stanovujúce, že ochranné opatrenia nariadené až do vydania konečného rozhodnutia prestanú so spätnou účinnosťou vyvolávať účinky, keď sa konanie vo veci samej stane bezpredmetným, sú súčasťou ústavných tradícií, ktoré sú spoločné členským štátom, a ako také môžu byť súčasťou právneho poriadku Únie ako prameň práva.

82

Všeobecný súd totiž po tom, čo v bode 45 napadnutého rozsudku odmietol argumentáciu Poľskej republiky z dôvodu, že zákonnosť sporných rozhodnutí sa musí preskúmať výlučne z hľadiska pravidiel práva Únie, v bode 46 daného rozsudku uviedol jednoduché konštatovanie, aby zamietol tvrdenie založené na tom, že vnútroštátne ustanovenia, na ktoré sa odvoláva tento členský štát, možno považovať za súčasť právneho poriadku Únie ako prameň práv v zmysle článku 6 ods. 3 ZEÚ, pričom však neidentifikoval ustanovenie Zmlúv ani všeobecnú zásadu práva Únie, ktoré by bránili takejto kvalifikácii. Toto tvrdenie tak Poľskej republike neumožňuje oboznámiť sa s dôvodmi rozhodnutia Všeobecného súdu.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musia z odôvodnenia rozsudku jasne a jednoznačne vyplývať úvahy Všeobecného súdu, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého rozhodnutia a Súdny dvor mohol vykonať svoje súdne preskúmanie (rozsudok z 23. januára 2025, Parlament/Axa Assurances Luxembourg a i., C‑766/21 P , EU:C:2025:31 , bod 80 , ako aj citovaná judikatúra).

86

V bode 46 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že „za predpokladu, že v niektorých vnútroštátnych právnych systémoch ochranné opatrenia nariadené až do vydania konečného rozhodnutia prestanú so spätnou účinnosťou vyvolávať účinky, keď sa konanie vo veci samej stane bezpredmetným, toto konštatovanie nemôže stačiť na preukázanie, že tieto procesné pravidlá sú súčasťou ústavných tradícií, ktoré sú spoločné členským štátom, a preto by mohli byť súčasťou právneho poriadku Európskej únie ako prameň práva“.

87

Z tohto odôvodnenia pritom jednoznačne vyplýva, že Všeobecný súd zastával názor, že v súlade s požiadavkami v oblasti dokazovania procesné pravidlá, na ktoré sa odvoláva Poľská republika na podporu svojej argumentácie, nemožno považovať za súčasť ústavných tradícií spoločných pre členské štáty. Z toho vyplýva, že v prípade napadnutého rozsudku nedošlo, pokiaľ ide o jeho bod 46, k žiadnemu neexistujúcemu alebo nedostatočnému odôvodneniu.

88

91

V súlade s článkom 138 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatniteľným na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

92

Keďže Komisia navrhla uložiť Poľskej republike povinnosť náhrady trov konania a Poľská republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť, že Poľská republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.