C-562/24

S. H. d.o.o.,

M. A. d.o.o.

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia J. Passer, E. Regan (spravodajca), D. Gratsias a B. Smulders,

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 ods. 2 písm. d) rámcového rozhodnutia Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy o konfiškácii ( Ú. v. ES L 328, 2006, s. 59 ) a článku 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

„(1)

Európska rada na zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 zdôraznila, že zásada vzájomného uznávania by sa mala v rámci Únie stať základným kameňom justičnej spolupráce tak v občianskych, ako aj v trestných veciach.

…

(8)

Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o uznávanie a výkon príkazov na konfiškáciu [konfiškáciu majetku – neoficiálny preklad ], aby sa členský štát zaviazal, že bude na svojom území uznávať a vykonávať príkazy na konfiškáciu, ktoré sú vydané súdom príslušným pre trestné veci v inom členskom štáte. Rámcové rozhodnutie je prepojené s rámcovým rozhodnutím Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii výnosov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti [ Ú. v. EÚ L 68, 2005, s. 49 ]. Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je zabezpečiť, aby všetky členské štáty mali účinné predpisy, ktorými sa riadi konfiškácia výnosov z trestnej činnosti, medziiným vo vzťahu k dôkaznému bremenu, pokiaľ ide o zdroj majetku, ktorý osoba odsúdená z trestného činu spojeného s organizovanou trestnou činnosťou vlastní.

(9)

Podľa článku 2 tohto rámcového rozhodnutia s názvom „Vymedzenia pojmov“:

„Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

a)

‚štát pôvodu‘ znamená členský štát, v ktorom súd v rámci trestného konania vydal príkaz na konfiškáciu;

b)

‚vykonávajúci štát‘ znamená členský štát, do ktorého bol príkaz na konfiškáciu poslaný na účely jeho výkonu;

alebo

ii)

predstavuje nástroje takéhoto trestného činu,

…

e)

‚výnosy‘ znamenajú akýkoľvek hospodársky prospech pochádzajúci z trestnej činnosti. Môžu pozostávať z akejkoľvek formy majetku;

7

Článok 8 tohto rámcového rozhodnutia, nazvaný „Dôvody neuznania alebo nevykonania“, v odsekoch 2 a 4 stanovuje:

„2. Príslušný justičný orgán vykonávajúceho štátu, ako je vymedzený vo vnútroštátnom práve daného štátu, môže taktiež odmietnuť uznať a vykonať príkaz, ak sa zistí, že:

…

d)

práva ktorejkoľvek zainteresovanej strany vrátane tretích strán v dobrej viere podľa práva vykonávajúceho štátu znemožňujú výkon príkazu na konfiškáciu vrátane toho, ak ide o dôsledok uplatnenia právnych opravných prostriedkov v súlade s článkom 9;

8

Článok 9 rámcového rozhodnutia 2006/783, nazvaný „Prostriedky právnej nápravy vo vykonávajúcom štáte voči uznaniu a výkonu“, stanovuje:

„1. Každý členský štát zavedie potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ktorákoľvek zainteresovaná strana vrátane tretích strán v dobrej viere mala prostriedky právnej nápravy voči uznaniu a výkonu príkazu na konfiškáciu podľa článku 7 na účely ochrany jej práv. Žaloba sa podáva na súd vo vykonávajúcom štáte v súlade s právom tohto štátu. Žaloba môže mať podľa zákonov vykonávajúceho štátu odkladný účinok.

…

3. Ak sa žaloba podá vo vykonávajúcom štáte, je o tom informovaný príslušný orgán štátu pôvodu.“

9

11

Článok 1 tohto rámcového rozhodnutia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:

„Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

–

‚príjmy‘ znamenajú akýkoľvek ekonomický prospech z trestnej činnosti. Môže pozostávať z akéhokoľvek majetku, ktorý je vymedzený v nasledujúcej zarážke,

–

Podľa odôvodnení 24 a 33 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii ( Ú. v. EÚ L 127, 2014, s. 39 ):

„(24)

Podozrivé alebo obvinené osoby čoraz častejšie prevádzajú majetok na informované tretie osoby s cieľom vyhnúť sa konfiškácii. Súčasný právny rámec Únie neobsahuje záväzné pravidlá upravujúce konfiškáciu majetku prevedeného na tretie osoby. Stále naliehavejšou sa tak stáva potreba umožniť konfiškáciu majetku prevedeného na tretie osoby alebo nadobudnutého tretími osobami. Nadobudnutím treťou osobou sa myslia napríklad situácie, keď tretia osoba nadobudla majetok priamo alebo nepriamo, napríklad prostredníctvom sprostredkovateľa, od podozrivej alebo obvinenej osoby vrátane situácií, keď sa trestný čin spáchal v ich mene alebo v ich prospech a keď obvinená osoba nemá majetok, ktorý by sa mohol skonfiškovať. Takáto konfiškácia by mala byť možná aspoň v prípadoch, keď tretia osoba vedela alebo mala vedieť, že účelom prevodu alebo nadobudnutia bolo predísť konfiškácii, a to na základe konkrétnych skutočností a okolností vrátane toho, že prevod sa uskutočnil bezodplatne alebo za protihodnotu, ktorá bola podstatne nižšia ako trhová hodnota. Ustanovenia o konfiškácii majetku tretích osôb by sa mali rozšíriť tak na fyzické, ako aj právnické osoby. V žiadnom prípade by však nemali byť dotknuté práva tretích osôb konajúcich v dobrej viere.

…

(33)

Táto smernica podstatným spôsobom zasahuje do práv osôb, a to nielen podozrivých alebo obvinených osôb, ale aj do práv tretích osôb, ktoré nie sú trestne stíhané. Je preto potrebné stanoviť osobitné záruky a prostriedky súdnej nápravy, aby sa zaručila ochrana ich základných práv pri vykonávaní tejto smernice. To zahŕňa právo byť vypočutý pre tretie osoby, ktoré tvrdia, že sú vlastníkmi dotknutého majetku alebo ktoré tvrdia, že k nemu majú iné majetkové práva (‚vecné práva‘), ako napríklad ususfructus . Príkaz na zaistenie by sa dotknutej osobe mal oznámiť čo najskôr po jeho vykonaní. Príslušné orgány však môžu odložiť oznámenie takýchto príkazov dotknutej osobe z dôvodov týkajúcich sa potrieb vyšetrovania.“

Ustanovenie článku 210 Zakon o sodelovanju v kazenskih zadevah z državami članicami Evropske unije (zákon o justičnej spolupráci v trestných veciach s členskými štátmi Európskej únie) (ďalej len „zákon o justičnej spolupráci v trestných veciach“), nazvaný „Dôvody odmietnutia uznania a vykonania“, v odseku 1 stanovuje:

„Súdny orgán nevykoná príkaz na konfiškáciu majetku alebo výnosov z trestnej činnosti vydaný príslušným súdnym orgánom iného členského štátu, ak sa zistí, že:

…

(8) výkon sa týka práv tretích strán konajúcich v dobrej viere,

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

18

Rozsudkom z 9. marca 2019 (ďalej len „príkaz na konfiškáciu“), ktorý nadobudol právoplatnosť 18. apríla 2019, giudice per le indagini preliminari del Tribunale di Pordenone (sudca poverený predbežným vyšetrovaním pri súde v Pordenone, Taliansko) nariadil konfiškáciu nehnuteľného majetku predstavujúceho výnosy z trestných činov, za ktoré bola S. H. odsúdená, a to najmä nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Koperi (Slovinsko) a nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Plavje, na základe zápisu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech Slovinskej republiky, a v prípade, že to nebude možné, konfiškáciu celého majetku, peňazí alebo iného výnosu z trestnej činnosti, ktoré majú odsúdené osoby v držbe, až do výšky hodnoty výnosov z trestnej činnosti. Tento príkaz tiež nariadil zaistenie majetku nachádzajúceho sa v Slovinsku.

19

Príkaz na konfiškáciu bol zaslaný príslušným slovinským orgánom na účely jeho uznania a výkonu. V súlade s týmto príkazom bolo v priebehu trestného konania prebiehajúceho v Taliansku do katastra nehnuteľností Slovinskej republiky zapísané rozhodnutie o zmrazení majetku spolu so zákazom jeho prevodu a zaťaženia novými ťarchami v prospech tohto členského štátu.

20

Uznesením z 5. apríla 2019 bolo v Slovinskej republike začaté konkurzné konanie na návrh spoločnosti M. A. na Okrožno sodišče v Kopru (Krajský súd Koper, Slovinsko) voči spoločnosti S. H. na účely vytvorenia konkurznej podstaty, keďže M. A. sa domnievala, že nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané do katastra nehnuteľností ako majetok spoločnosti S. H., mali byť súčasťou tejto konkurznej podstaty. V rámci tohto konania M. A. uplatnila svoje prednostné právo. Slovinská republika naopak neprihlásila svoju pohľadávku. V rámci tohto konania tento súd povolil predaj nehnuteľností, ale predaj oboch nehnuteľností bol zrušený.

24

Správca konkurznej podstaty spoločnosti S. H., ako aj správca spoločnosti M. A. podali proti tomuto uzneseniu odvolanie na Okrožno sodišče v Kopru (Krajský súd Koper). Tento správca konkurznej podstaty tvrdil, že uvedené uznesenie poškodzuje vlastnícke a iné vecné práva, ako aj práva tretích strán, keďže Slovinská republika mala v rámci konkurzného konania uplatniť svoju pohľadávku alebo svoje prednostné právo. M. A. tvrdila, že bola treťou stranou konajúcou v dobrej viere, keďže zapísala záložné práva na jednu z dotknutých nehnuteľností, v dôsledku čoho dôvod na odmietnutie uznania a výkonu uvedený v článku 210 ods. 1 bode 8 zákona o justičnej spolupráci v trestných veciach bol uplatniteľný, pokiaľ ide o príkaz o konfiškáciu.

25

Uznesením z 31. januára 2023 Okrožno sodišče v Kopru (Krajský súd Koper) tieto odvolania zamietol. Tento súd sa najmä domnieval, že okolnosť, že M. A. zapísala záložné právo zriadené rozhodnutím súdu na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Plavje, ktorej vlastníkom je S. H., predtým, ako bol v katastri nehnuteľností zapísaný zákaz nakladať s touto nehnuteľnosťou a jej zaťaženie novými ťarchami v prospech Slovinskej republiky, nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia o uznaní a výkone príkazu na konfiškáciu. Keďže týmto rozhodnutím neboli dotknuté práva tretích strán, dôvod odmietnutia uznania a výkonu stanovený v článku 210 ods. 1 bode 8 zákona o justičnej spolupráci v trestných veciach nie je uplatniteľný.

26

M. A. podala proti uvedenému uzneseniu ústavnú sťažnosť na Ustavno sodišče (Ústavný súd, Slovinsko). Rozhodnutím z 19. októbra 2023 tento súd zrušil toto uznesenie a vrátil vec na Okrožno sodišče v Kopru (Krajský súd Koper), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, na opätovné rozhodnutie.

„Majú sa článok 8 ods. 2 písm. d) rámcového rozhodnutia [2006/783] a článok 17 ods. 1 [Charty] vykladať v tom zmysle, že aj majitelia záložných práv zriadených rozhodnutím súdu zapísaných pred uznaním rozhodnutia súdu iného členského štátu alebo pred zmrazením majetku na účely výkonu rozhodnutia sa majú považovať za tretie strany, ktorých práva sa majú zohľadniť v rámci konania o výkone príkazu na konfiškáciu majetku nezákonného pôvodu?“

O prejudiciálnej otázke

30

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 2 písm. d) rámcového rozhodnutia 2006/783 v spojení s článkom 17 ods. 1 Charty vykladať v tom zmysle, že príslušný justičný orgán vykonávajúceho členského štátu môže odmietnuť uznať alebo vykonať príkaz na konfiškáciu vydaný v inom členskom štáte v súvislosti s nehnuteľnosťou, ktorá predstavuje„výnosy“ z trestného činu, ako je definované v článku 2 písm. e) tohto rámcového rozhodnutia, z dôvodu, že práva hypotekárneho veriteľa znemožňujú, vzhľadom na jeho postavenie „tretej strany v dobrej viere“ v zmysle tohto článku 8 ods. 2 písm. d), ak tento veriteľ zapísal záložné právo zriadené rozhodnutím súdu na túto nehnuteľnosť vo vykonávajúcom členskom štáte pred začatím konania o uznaní a výkone uvedeného rozhodnutia v tom istom členskom štáte.

31

Na účely odpovede na túto otázku treba určiť rozsah pojmu „tretie strany v dobrej viere“ uvedeného v článku 8 ods. 2 písm. d) rámcového rozhodnutia 2006/783.

35

Zo znenia článku 8 ods. 2 písm. d) rámcového rozhodnutia 2006/783 v spojení so znením článku 9 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia teda vyplýva, že hoci tieto ustanovenia nespresňujú ani pojem „zainteresovaná strana“, ani pojem „tretie strana v dobrej viere“, ktorých práva môžu brániť uznaniu a výkonu príkazu na konfiškáciu v zmysle prvého z uvedených ustanovení, zodpovedajú, ako uviedla Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, tým osobám, ktoré musia mať k dispozícii účinný prostriedok právnej nápravy, aby napadli takéhoto rozhodnutie, v súlade s druhým z týchto ustanovení.

36

Z judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, že medzi tieto osoby patria okrem osôb odsúdených za trestný čin aj tretie osoby, ktorých majetok je dotknutý alebo ktorého sa týka príkaz na konfiškáciu [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky zo 14. januára 2021, Okražna prokuratura – Chaskovo a Apelativna prokuratura – Plovdiv, C‑393/19 , EU:C:2021:8 , bod 61 ; z 21. októbra 2021, Okražna prokuratura – Varna, C‑845/19 a C‑863/19 , EU:C:2021:864 , bod 76 , ako aj z 12. mája 2022, RR a JG (Zaistenie majetku tretích osôb), C‑505/20 , EU:C:2022:376 , bod 34 ].

37

Pokiaľ ide v druhom rade o kontext, do ktorého patrí článok 8 ods. 2 písm. d) rámcového rozhodnutia 2006/783, treba uviesť, ako vyplýva z jeho odôvodnenia 8, že toto rámcové rozhodnutie je úzko spojené so spoločnými minimálnymi pravidlami v oblasti príkazov na konfiškáciu uvedenými v rámcovom rozhodnutí 2005/212 a v smernici 2014/42, ktorá ho čiastočne nahradila. Tieto spoločné pravidlá totiž tým, že zabezpečujú, aby všetky členské štáty mali účinné predpisy, ktorými sa riadi konfiškácia výnosov z trestnej činnosti, posilňujú vzájomnú dôveru potrebnú na uznávanie a výkon príkazov na konfiškáciu.

41

Z vyššie uvedeného vyplýva, že hypotekárneho veriteľa možno považovať za „zainteresovanú stranu“, ktorá má postavenie „tretej strany v dobrej viere“ v zmysle článku 8 ods. 2 písm. d) rámcového rozhodnutia 2006/783, ktorej práva môžu byť dotknuté príkazom na konfiškáciu týkajúcim sa nehnuteľnosti predstavujúcej výnosy z trestného činu, ak tento veriteľ zapísal záložné právo na túto nehnuteľnosť pred prijatím tohto rozhodnutia, a teda pred začatím konania o jeho uznaní, pokiaľ sa preukáže, že táto tretia strana nevedela alebo nemohla vedieť, že účelom tohto záložného práva je, aby podozrivá alebo obvinená osoba predišla konfiškácii prevodom vecného práva k tomuto majetku na uvedenú tretiu stranu.

42

Tento výklad je plne v súlade s cieľmi, ktoré sleduje toto rámcové rozhodnutie.

43

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom uvedeného rámcového rozhodnutia, ako vyplýva z jeho článku 1 ods. 1 v spojení s jeho odôvodneniami 1 a 8, je v súlade so zásadou vzájomného uznávania, ktorá predstavuje základný kameň justičnej spolupráce medzi členskými štátmi v trestných veciach, a s cieľom uľahčiť túto spoluprácu, stanoviť pravidlá, podľa ktorých členský štát uzná a vykoná na svojom území príkaz na konfiškáciu vydaný príslušným súdom iného členského štátu v trestných veciach (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. januára 2019, ET, C‑97/18 , EU:C:2019:7 , bod 16 , ako aj z 19. marca 2020, Agro In 2001, C‑234/18 , EU:C:2020:221 , bod 55 ).

47

Ako totiž vyplýva z článku 1 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia, zásada vzájomného uznávania musí byť v súlade s dodržiavaním základných práv, ktoré sú zakotvené najmä v Charte.

48

Ako však vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, konfiškácia majetku má za následok citeľný zásah do práv osôb, keďže vedie ku konečnému odňatiu vlastníckeho práva k nemu, ktoré je základným právom zakotveným v článku 17 Charty, ktorého odsek 1 najmä stanovuje, že každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2021, Okražna prokuratura – Chaskovo a Apelativna prokuratura – Plovdiv, C‑393/19 , EU:C:2021:8 , body 52 a 55 ).

49

Na účely dosiahnutia spravodlivej rovnováhy medzi zásadou vzájomného uznávania a dodržiavaním tohto základného práva je cieľom článku 8 ods. 2 písm. d) rámcového rozhodnutia 2006/783 zabezpečiť ochranu práv dotknutých tretích strán v dobrej viere, podobne ako to napokon vyplýva z odôvodnenia 3 rámcového rozhodnutia 2005/212 a odôvodnenia 33 smernice 2014/42, spoločných minimálnych pravidiel v oblasti príkazov na konfiškáciu stanovených v týchto aktoch Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2021, Okražna prokuratura – Varna, C‑845/19 a C‑863/19 , EU:C:2021:864 , bod 77 ).

53

V tejto súvislosti treba poznamenať, že skutočnosť, že záložné práva zriadené rozhodnutím súdu, o ktoré ide vo veci samej, boli zapísané spoločnosťou M. A. nielen pred začatím konania o uznaní príkazu na konfiškáciu vo vykonávajúcom členskom štáte, ale aj pred prijatím tohto rozhodnutia v členskom štáte pôvodu, by mohla predstavovať skutočnosť preukazujúcu neexistenciu podvodného konania, a teda dobrú vieru uvedeného veriteľa.

54

Vnútroštátnemu súdu teda prináleží, aby prípadne po konzultácii s príslušnými orgánmi vydávajúceho členského štátu v súlade s článkom 8 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2006/783 preskúmal všetky okolnosti prejednávanej veci, a najmä skutočnosť, že tieto záložné práva zriadené rozhodnutím súdu boli zapísané vo vykonávajúcom členskom štáte po začatí konkurzného konania proti dlžníkovi v členskom štáte, v ktorom má sídlo, a to aj napriek tomu, že nie je vylúčené, že konanie, ktoré viedlo k prijatiu uvedeného príkazu na konfiškáciu, už prebiehalo v členskom štáte pôvodu. Takéto skutočnosti by totiž mohli preukázať existenciu podvodného konania, a tým aj neexistenciu dobrej viery veriteľa.

55

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 8 ods. 2 písm. d) rámcového rozhodnutia Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy o konfiškácii v spojení s článkom 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie

treba vykladať v tom zmysle, že:

príslušný justičný orgán vykonávajúceho členského štátu môže odmietnuť uznať alebo vykonať príkaz na konfiškáciu vydaný v inom členskom štáte v súvislosti s nehnuteľnosťou, ktorá predstavuje „výnosy“ z trestného činu, ako je to definované v článku 2 písm. e) tohto rámcového rozhodnutia, z dôvodu, že práva hypotekárneho veriteľa znemožňujú výkon tohto rozhodnutia z dôvodu jeho postavenia „tretej strany v dobrej viere“ v zmysle tohto článku 8 ods. 2 písm. d), ak tento veriteľ zapísal záložné právo zriadené rozhodnutím súdu na túto nehnuteľnosť vo vykonávajúcom členskom štáte pred začatím konania o uznaní a výkone uvedeného rozhodnutia v tom istom členskom štáte, pričom vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, či uvedeného veriteľa možno považovať za konajúceho „v dobrej viere“ v zmysle tohto ustanovenia, s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých bol vo vykonávajúcom členskom štáte vydaný exekučný titul zakladajúci hypotekárnu pohľadávku.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: slovinčina.