C-563/24

Verband Sozialer Wettbewerb eV

proti

PB Vi Goods GmbH,

SÚDNY DVOR (siedma komora),

v zložení: predseda siedmej komory F. Schalin (spravodajca), sudcovia M. Gavalec a Z. Csehi,

generálny advokát: M. Szpunar,

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a P.‑L. Krüger, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Eggers, Rechtsanwalt,

–

grécka vláda, v zastúpení: Z. Chatzipavlou a M. Tassopoulou, splnomocnené zástupkyne,

–

francúzska vláda, v zastúpení: P. Chansou a B. Travard, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: B. Rechena a M. Zerwes, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 10 ods. 7 a článku 12 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 zo 17. apríla 2019 o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín, používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 110/2008 ( Ú. v. EÚ L 130, 2019, s. 1 ), zmeneného delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/1096 z 21. apríla 2021 ( Ú. v. EÚ L 238, 2021, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie 2019/787“), ako aj platnosti článku 10 ods. 7 nariadenia 2019/787 s ohľadom na článok 16 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

Pravidlami, ktoré sa vzťahujú na liehoviny, by sa malo prispieť k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, odstráneniu informačnej asymetrie, predchádzaniu klamlivým praktikám a dosiahnutiu transparentnosti trhu a spravodlivej hospodárskej súťaže. Mala by sa nimi chrániť dobrá povesť, ktorú liehoviny Únie dosiahli v Únii a na svetovom trhu, pričom by sa naďalej mali zohľadňovať tradičné postupy používané pri výrobe liehovín, ako aj rastúce nároky na ochranu a informovanosť spotrebiteľa. …

(3)

Liehoviny predstavujú dôležitý odbyt pre odvetvie poľnohospodárstva Únie a ich výroba s uvedeným odvetvím úzko súvisí. Táto súvislosť určuje kvalitu, bezpečnosť a dobrú povesť liehovín vyrábaných v Únii. …

(10)

Mali by sa stanoviť pravidlá pre názvy podľa právnych predpisov, ktoré sa majú používať pre liehoviny umiestňované na trh Únie, aby sa zaistilo, že takéto názvy podľa právnych predpisov sa používajú v celej Únii harmonizovaným spôsobom a aby sa zabezpečila transparentnosť informácií pre spotrebiteľa.“

4

Príloha I k tomuto nariadeniu je nazvaná „Kategórie liehovín“. Bod 20 uvedenej prílohy, nazvaný „Gin“, znie:

„a)

Gin je liehovina aromatizovaná borievkami, vyrobená aromatizovaním etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu plodmi borievky ( Juniperus communis L .).

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny gin je 37,5 % obj.

c)

8

VSW, ktoré sa domnievalo, že reklama spoločnosti PB na tento nápoj porušuje ustanovenia nariadenia 2019/787, podalo 31. októbra 2023 proti tejto spoločnosti žalobu o zdržanie sa predaja uvedeného nápoja na Landgericht Potsdam (Krajinský súd Postupim, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. VSW v tejto súvislosti zastáva názor, že gin sa podľa bodu 20 prílohy I k nariadeniu 2019/787 musí vyrábať aromatizovaním etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu plodmi borievky a musí mať minimálny obsah alkoholu 37,5 % obj. Vzhľadom na nedodržanie týchto požiadaviek sa VSW domnieva, že PB musí prestať ponúkať na predaj dotknutý nápoj pod označením „gin“.

9

PB naopak tvrdí, že reklama na tento nápoj neporušuje nariadenie 2019/787, keďže je každému spotrebiteľovi zrejmé, že tento nápoj neobsahuje alkohol.

10

V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že má určité pochybnosti o platnosti článku 10 ods. 7 nariadenia 2019/787 z dôvodu prípadného obmedzenia slobody podnikania zakotvenej v článku 16 Charty. Zákaz prezentovať a označovať určitý nealkoholický nápoj ako „nealkoholický gin“ je totiž neprimeraný, keďže pravdepodobne nesleduje legitímny cieľ. Tento súd sa domnieva, že údaj „nealkoholický“ vylučuje riziko uvedenia spotrebiteľa do omylu. Tento zákaz je neprimeraný tiež z dôvodu, že podľa nariadenia 2019/787 nie je možné označovať nápoj napríklad ako „chuť ginu“, čo znamená, že výrobok nemôže byť pre spotrebiteľa opísaný zrozumiteľne. Táto situácia okrem toho poskytuje konkurenčnú výhodu výrobcom, ktorí distribuujú zároveň nealkoholické nápoje aj gin, v porovnaní s výrobcami, ktorí uvádzajú na trh výlučne nealkoholické nápoje, ktoré z tohto dôvodu nebudú spájané s ginom.

2.

Subsidiárne: Má sa článok 10 ods. 7 alebo článok 12 ods. 1 [nariadenia 2019/787] vykladať v tom zmysle, že podľa týchto predpisov prezentácia alebo označovanie nealkoholického nápoja ako ‚nealkoholický gin‘ nie je zakázaná už preto, že nápoj nedosahuje minimálny obsah alkoholu nevyhnutný na označovanie ako ‚gin‘ a nevyrába sa aromatizovaním etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu (ale aromatizovaním vody) plodmi borievky?“

O prejudiciálnych otázkach

O prípustnosti

13

Talianska vláda namieta prípustnosť položených otázok. Pokiaľ ide o prvú otázku, vnútroštátny súd podľa talianskej vlády neposkytol dostatok informácií na to, aby Súdny dvor mohol posúdiť platnosť článku 10 ods. 7 nariadenia 2019/787. V rámci druhej otázky vnútroštátny súd nevysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k položeniu otázky týkajúcej sa výkladu predmetných ustanovení práva Únie. Naopak sa domnieval, že tieto ustanovenia jasne obsahujú zákaz prezentácie a označovania určitých nealkoholických nápojov ako „nealkoholický gin“.

O veci samej

17

Keďže prvá otázka týkajúca sa platnosti článku 10 ods. 7 nariadenia 2019/787 sa kladie len za predpokladu, ak sa toto ustanovenie vykladalo v tom zmysle, že zakazuje prezentovať a označovať určité nealkoholické nápoje ako „nealkoholický gin“, je potrebné v prvom rade preskúmať druhú prejudiciálnu otázku.

O druhej otázke

18

Touto druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 10 ods. 7 a článok 12 ods. 1 nariadenia 2019/787 majú vykladať v tom zmysle, že zakazujú používať názov „nealkoholický gin“ pri prezentácii a označovaní nealkoholického nápoja z dôvodu, že nespĺňa požiadavky stanovené v bode 20 písm. a) a b) prílohy I k tomuto nariadeniu pre kategóriu liehovín, ktoré zodpovedajú názvu „gin“.

22

Pokiaľ ide o článok 12 ods. 1 nariadenia 2019/787, na ktorý vnútroštátny súd odkázal vo svojej druhej otázke, je potrebné konštatovať, že toto ustanovenie nie je relevantné pre odpoveď na túto otázku. Uvedené ustanovenie sa totiž uplatňuje len na potraviny, ktoré sa vyrábajú použitím alkoholu. Nemožno ho teda uplatniť v rámci sporu vo veci samej.

23

Treba konštatovať, že zo samotného znenia článku 10 ods. 7 nariadenia 2019/787 jasne vyplýva, že je zakázané prezentovať a označovať nápoj dotknutý vo veci samej ako „nealkoholický gin“, a to zo samotného dôvodu, že tento nápoj neobsahuje alkohol. Nie je teda vyrobený aromatizovaním etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu, čo naráža na jednu z požiadaviek stanovených pre používanie názvu „gin“ podľa právnych predpisov, na ktoré odkazuje tento článok 10 ods. 7 a ktoré sú stanovené v bode 20 prílohy I k tomuto nariadeniu.

24

Okrem toho z uvedeného článku 10 ods. 7 vyplýva, že skutočnosť, že k názvu „gin“ podľa právnych predpisov je pripojený údaj „nealkoholický“, nie je relevantná, keďže zákaz platí aj pre prítomnosť výrazov použitých na účely označenia, že daný nápoj sa nemá zamieňať s liehovinou s týmto názvom.

Právo slobodne podnikať predovšetkým zahŕňa právo každého podniku slobodne nakladať s disponibilnými ekonomickými, technickými a finančnými zdrojmi v medziach zodpovednosti, ktorú nesie za svoje vlastné konanie. Okrem toho toto právo zahŕňa slobodu vykonávať hospodársku alebo obchodnú činnosť, zmluvnú slobodu a slobodnú hospodársku súťaž (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Lidl, C‑134/15 , EU:C:2016:498 , body 27 a 28 , ako aj citovanú judikatúru).

28

Treba pripomenúť, že podľa článku 52 ods. 1 Charty akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto Charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

29

Podľa judikatúry Súdneho dvora právo na slobodný výkon povolania nie je absolútnym právom, ale musí byť vnímané s prihliadnutím na jeho spoločenskú funkciu. V dôsledku toho je možné stanoviť obmedzenia pre výkon slobody podnikania, pokiaľ tieto obmedzenia v skutočnosti zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu presadzovaného Úniou a pokiaľ so zreteľom na sledovaný cieľ nie sú neprimeraným a neadekvátnym zásahom do samotnej podstaty tohto práva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2012, Deutsches Weintor, C‑544/10 , EU:C:2012:526 , bod 54 a citovanú judikatúru).

30

Pokiaľ ide napokon o dodržiavanie zásady proporcionality, hoci vnútroštátny súd odkazuje na článok 16 Charty, treba tiež zohľadniť jej článok 38, ktorého cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov. Táto ochrana je okrem toho spomenutá v odôvodnení 2 nariadenia 2019/787 ako cieľ, ktorý toto nariadenie sleduje. Rovnako je jeho cieľom podľa toho istého odôvodnenia a odôvodnenia 10 tohto nariadenia predchádzať klamlivým praktikám a zachovať transparentnosť informácií poskytovaných spotrebiteľom. Okrem toho z odôvodnení 2 a 3 uvedeného nariadenia vyplýva, že liehoviny predstavujú dôležitý odbyt pre odvetvie poľnohospodárstva Únie a že cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž, ako aj chrániť dobrú povesť týchto nápojov. Takéto ciele predstavujú ciele všeobecného záujmu (pozri analogicky rozsudky z 13. decembra 1994, SMW Winzersekt, C‑306/93 , EU:C:1994:407 , bod 25 ; z 8. mája 2014, Assica a Kraft Foods Italia, C‑35/13 , EU:C:2014:306 , bod 37 , ako aj z 30. júna 2016, Lidl, C‑134/15 , EU:C:2016:498 , bod 37 ).

34

Pokiaľ ide o spôsobilosť predmetného zákazu zaručiť dosiahnutie takto sledovaných cieľov, je potrebné konštatovať, že dodržiavanie definícií nápojov označených názvami podľa právnych predpisov a uvádzaných na trh Únie zaručuje spotrebiteľom, že všetky tieto výrobky budú spĺňať rovnaké normy kvality a budú ich chrániť pred akoukoľvek pravdepodobnosťou zámeny, pokiaľ ide o zloženie výrobkov, ktoré zamýšľajú nadobudnúť. Okrem toho tento zákaz zaručuje, že pod dotknutým názvom podľa právnych predpisov bude možné uvádzať na trh len nápoje vyrobené určitým spôsobom a s rovnakými vlastnosťami. Takéto opatrenie umožňuje zabrániť tomu, aby výrobca nápoja nespĺňajúceho požiadavky stanovené v nariadení 2019/787 mohol mať pre svoj vlastný výrobok prospech z dobrej povesti výrobcov liehovín používajúcich názov podľa právnych predpisov. Predmetný zákaz je preto vhodný na dosiahnutie cieľov sledovaných nariadením 2019/787.

37

Za týchto okolností zákaz používania názvov podľa právnych predpisov pre akýkoľvek nápoj, ktorý nespĺňa požiadavky dotknutých kategórií nápojov, ako sú stanovené v nariadení 2019/787, neporušuje zásadu proporcionality.

38

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že z preskúmania prvej otázky nevyplynula nijaká skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 10 ods. 7 nariadenia 2019/787 s ohľadom na slobodu podnikania zakotvenú v článku 16 Charty.

O trovách

39

2.

Z preskúmania prvej prejudiciálnej otázky nevyplynula nijaká skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 10 ods. 7 nariadenia 2019/787, zmeneného delegovaným nariadením 2021/1096, s ohľadom na slobodu podnikania zakotvenú v článku 16 Charty základných práv Európskej únie.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.