C-564/24

Eisenberger Gerüstbau GmbH

proti

JK,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa), sudcovia J. Passer, E. Regan, D. Gratsias a B. Smulders,

generálny advokát: A. Biondi,

Európska komisia, v zastúpení: P. Kienapfel a I. Rubene, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 18. septembra 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 bodu 7, článku 9 ods. 1 a článku 14 ods. 4 písm. a) a ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES ( Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64 ).

„(4)

… Harmonizácia určitých aspektov spotrebiteľských zmlúv uzavretých na diaľku a mimo prevádzkových priestorov je potrebná na podporu skutočného spotrebiteľského vnútorného trhu vytvorením správnej rovnováhy medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov pri zabezpečení dodržiavania zásady subsidiarity.

(5)

… Úplná harmonizácia informácií pre spotrebiteľov a práva na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov preto prispeje k vysokej úrovni ochrany spotrebiteľa a lepšiemu fungovaniu spotrebiteľského vnútorného trhu.

…

(7)

Vymedzenie pojmu spotrebiteľ by sa malo vzťahovať na fyzické osoby konajúce na účely, ktoré sa netýkajú ich obchodnej ani podnikateľskej činnosti, remesla ani povolania. V prípade dvojúčelovej zmluvy, ak sa zmluva uzatvorí na účely čiastočne v rámci a čiastočne mimo obchodnej činnosti príslušnej osoby a obchodný účel je obmedzený tak, aby neprevažoval v celkovom kontexte zmluvy, takáto osoba by sa tiež mala považovať za spotrebiteľa.

…

(20)

… Pojem ‚systém predaja alebo poskytovania služieb organizovaný na diaľku‘ by mal zahŕňať systémy, ktoré ponúka iná tretia strana ako obchodník, ale obchodník ich využíva, ako napríklad platforma online. Nemal by sa však vzťahovať na prípady, keď internetová stránka iba poskytuje informácie o obchodníkovi, jeho tovare a/alebo službách a o jeho kontaktných údajoch.

…

(57)

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

‚spotrebiteľ‘ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely, ktoré sa netýkajú jej obchodnej ani podnikateľskej činnosti, remesla ani povolania;

2.

‚obchodník‘ je akákoľvek fyzická osoba alebo akákoľvek právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom, alebo verejnom vlastníctve, ktorá v súvislosti so zmluvami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely, ktoré sa týkajú jej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, remesla alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo z jej poverenia;

…

a)

uzatvorená za súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom obchodníka;

b)

v prípade ktorej predložil ponuku spotrebiteľ za rovnakých okolností, aké sa uvádzajú v písmene a);

c)

uzatvorená v prevádzkových priestoroch obchodníka alebo prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku hneď po tom, ako bol spotrebiteľ osobne a individuálne oslovený na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom obchodníka, za súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa, alebo

Článok 3 ods. 5 tej istej smernice stanovuje:

„Táto smernica nemá vplyv na vnútroštátne všeobecné zmluvné právo, ako sú predpisy o platnosti, zostavení alebo účinku zmluvy, pokiaľ sa aspekty všeobecného zmluvného práva v tejto smernici neupravujú.“

7

Podľa znenia článku 4 smernice 2011/83:

„Členské štáty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch neponechajú v platnosti ani nezavedú ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice, vrátane viac alebo menej prísnych ustanovení, ktoré zabezpečujú odlišnú úroveň ochrany spotrebiteľa, pokiaľ sa v tejto smernici neustanovuje inak.“

8

9

Podľa znenia článku 9 uvedenej smernice:

„1. Pokiaľ sa neuplatnia výnimky stanovené v článku 16, spotrebiteľ má 14‑dňovú lehotu na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov bez toho, aby uviedol dôvod, ako aj bez toho, aby znášal iné náklady ako tie, ktoré sú ustanovené v článku 13 ods. 2 a článku 14.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, lehota na odstúpenie od zmluvy uvedená v odseku 1 tohto článku uplynie po 14 dňoch:

a)

odo dňa uzavretia zmluvy v prípade zmlúv o službách;

11

Podľa článku 11 ods. 1 smernice 2011/83:

„Pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy spotrebiteľ informuje obchodníka o svojom rozhodnutí odstúpiť od zmluvy. Na tento účel môže spotrebiteľ:

a)

použiť vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v časti B prílohy I alebo

b)

o plnenie zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov alebo

b)

o uzatvorenie zmluvy na diaľku alebo zmluvy mimo prevádzkových priestorov v prípade, keď už spotrebiteľ predložil ponuku.“

13

Článok 13 ods. 1 prvý pododsek uvedenej smernice znie takto:

„Obchodník vráti spotrebiteľovi všetky uhradené platby, prípadne vrátane nákladov na doručenie, bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do 14 dní odo dňa, keď bol informovaný o rozhodnutí spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v súlade s článkom 11.“

i)

obchodník neposkytol informácie v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. h) alebo j) alebo

ii)

spotrebiteľ v súlade s článkom 7 ods. 3 a článkom 8 ods. 8 výslovne nepožiadal, aby sa poskytovanie služieb začalo počas lehoty na odstúpenie od zmluvy,

…

5. S výnimkou ustanovení článku 13 ods. 2 a tohto článku, spotrebiteľovi nevzniká z uplatňovania práva na odstúpenie od zmluvy žiadny záväzok.“

„Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich implementáciu. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“

Nemecké právo

17

V § 242 Bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník; ďalej len „BGB“) sa stanovuje:

„Dlžník je povinný poskytnúť plnenie v súlade s požiadavkou dobrej viery a so zreteľom na obchodné zvyklosti.“

18

…

8. Ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy o poskytovaní služieb…, spotrebiteľ je povinný zaplatiť obchodníkovi kompenzačnú náhradu za plnenie poskytnuté do odstúpenia od zmluvy, ak spotrebiteľ výslovne požadoval od obchodníka, aby začal poskytovať plnenie pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. Právo vyplývajúce z prvej vety vznikne len vtedy, ak obchodník riadne informoval spotrebiteľa v súlade s článkom 246a § 1 ods. 2 prvou vetou bodmi 1 až 3 [Einführungsgesetz zum Bürgerlichen Gesetzbuche (zákon, ktorým sa zavádza Občiansky zákonník)]. … Pri výpočte kompenzačnej náhrady je potrebné vychádzať z celkovej dohodnutej ceny. Ak je celková dohodnutá cena neprimerane vysoká, kompenzačnú náhradu treba vypočítať na základe trhovej hodnoty poskytnutého plnenia.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

20

Eisenberger Gerüstbau v rámci podnikania poskytuje na prenájom lešenia, ktoré montuje a následne demontuje pre svojich zákazníkov. JK, ktorá pôsobí ako spolková úradníčka v Nemecku, je vlastníčkou pozemku v Berlíne, na ktorom je postavený viacpodlažný bytový dom.

23

Dňa 1. januára 2021 Eisenberger Gerüstbau predložila JK e‑mailom návrh dodatku k predmetnej zmluve týkajúci sa dvoch dodatočných mobilných plošín v hodnote 7730 eur brutto za montáž, demontáž a údržbu týchto zariadení počas štyroch týždňov a na dodatočné nájomné vo výške 517,65 eura brutto týždenne od piateho týždňa ich poskytnutia. JK podpísala tento návrh dodatku a zaslala ho 22. januára 2021 e‑mailom späť spoločnosti Eisenberger Gerüstbau. V januári 2021 začala Eisenberger Gerüstbau s montážou lešenia.

24

Dňa 26. januára 2021 Eisenberger Gerüstbau odovzdala JK lešenie k dispozícii na vykonanie plánovaných stavebných prác na predmetnej budove. Ku koncu mája 2021 zaplatila JK na základe zálohových faktúr spoločnosti Eisenberger Gerüstbau celkovú sumu 95937,84 eura.

25

Listom zo 7. decembra 2021 JK oznámila spoločnosti Eisenberger Gerüstbau, že odvoláva svoje prejavy vôle smerujúce k uzavretiu predmetnej zmluvy, ako aj dodatku, že z tohto dôvodu odmieta vykonať ďalšie platby a požaduje vrátenie záloh vyplatených vo výške tejto sumy. V decembri 2021 boli dokončené všetky stavebné práce, ktoré JK plánovala a na účely ktorých bolo lešenie nevyhnutné. Na žiadosť JK bolo lešenie napokon 20. decembra 2021 demontované.

29

Tento súd sa domnieva, že predmetná zmluva uzavretá prostredníctvom architekta, ktorý konal ako pomocník pri rokovaniach, nepatrí do pôsobnosti § 312c ods. 1 BGB, ktorým sa do nemeckého práva preberá článok 2 bod 7 smernice 2011/83.

30

V tejto súvislosti uvedený súd spresňuje, že je pravda, že až do uzavretia tejto zmluvy Eisenberger Gerüstbau na jednej strane a JK aj architekt na druhej strane komunikovali výlučne prostriedkami komunikácie na diaľku, a to poštou alebo e‑mailom. Skutočnosť, že JK sa obrátila na architekta, ktorý je profesionálom – obchodníkom, z dôvodu prípravy zmluvy, by podľa jeho názoru mohla vylučovať uplatnenie ochrany podľa § 312c BGB.

31

V súlade s prípravnými prácami k § 312c BGB, ako aj judikatúrou Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) je cieľom tohto ustanovenia, ktoré sa opiera aj o odôvodnenie 37 smernice 2011/83, chrániť spotrebiteľa, ktorý nemôže preskúmať predmetný tovar alebo službu pred uzavretím zmluvy a ktorý v tejto súvislosti nemôže získať dodatočné informácie.

35

Za predpokladu, že by sa v prejednávanej veci napriek tomu uznalo právo JK odstúpiť od predmetnej zmluvy, predkladajúci súd sa domnieva, že Eisenberger Gerüstbau nemá nárok na odmenu za poskytnutú službu a v súlade s § 357 ods. 8 BGB a článkom 14 ods. 4 písm. a) a článkom 14 ods. 5 smernice 2011/83 nemá ani nárok na kompenzačnú náhradu.

36

Tento súd sa domnieva, že skutočnosť, že spotrebiteľ, ktorý odstúpil od zmluvy za okolností, o aké ide vo veci, o ktorej rozhoduje, odmietne zaplatiť obchodníkovi, s ktorým je viazaný touto zmluvou, kompenzačnú náhradu, možno kvalifikovať ako odporujúcu požiadavke dobrej viery.

37

Uvedený súd sa však pýta na súlad tohto posúdenia s rozsudkom zo 17. mája 2023, DC (Odstúpenie od zmluvy po splnení zmluvy) ( C‑97/22 , EU:C:2023:413 ), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že článok 14 ods. 4 písm. a) a článok 14 ods. 5 smernice 2011/83 sa majú vykladať v tom zmysle, že zbavujú spotrebiteľa akejkoľvek povinnosti zaplatiť za služby poskytnuté v rámci plnenia zmluvy uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov, pokiaľ mu dotknutý obchodník neposkytol informácie uvedené v tomto článku 14 ods. 4 písm. a) bode i) a tento spotrebiteľ uplatnil svoje právo na odstúpenie od zmluvy po splnení tejto zmluvy.

Ide o zmluvu uzavretú na diaľku podľa článku 2 bodu 7 smernice 2011/83, od ktorej môže spotrebiteľ odstúpiť podľa článku 9 ods. 1 tej istej smernice, a to aj vtedy, keď je splnená jedna z nasledujúcich doplňujúcich podmienok:

a)

kontakt medzi spotrebiteľom a dodávateľom iniciatívne nadviazal obchodník, ktorý poskytoval podporu spotrebiteľovi;

b)

obchodník, ktorý poskytoval podporu spotrebiteľovi, pred uzavretím zmluvy ovplyvnil podstatné časti jej obsahu (napríklad zostavením zoznamu plnení alebo poskytnutím návrhu zmluvy)?

3.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej a druhej otázke

39

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci súd v podstate pýta, či sa má článok 2 bod 7 smernice 2011/83 vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že spotrebiteľovi pred a pri uzavretí zmluvy medzi týmto spotrebiteľom a obchodníkom pomáha iný obchodník podľa jeho výberu, ktorý inicioval kontakt medzi spotrebiteľom a prvým obchodníkom a ktorý mal vplyv na podstatné časti obsahu tejto zmluvy, je relevantná na účely kvalifikácie uvedenej zmluvy ako „zmluvy uzavretej na diaľku“ v zmysle tohto ustanovenia.

40

Na úvod treba pripomenúť, že podľa uvedeného ustanovenia na to, aby zmluva mohla byť kvalifikovaná ako zmluva uzavretá na diaľku, musia byť kumulatívne splnené tri podmienky. Po prvé táto zmluva musí byť uzavretá medzi spotrebiteľom a obchodníkom v zmysle definícií stanovených v bodoch 1 a 2 článku 2 smernice 2011/83. Po druhé musí byť uzavretá v rámci systému predaja alebo poskytovania služieb organizovaného na diaľku. Po tretie k uzavretiu uvedenej zmluvy musí dôjsť bez súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa a zmluvný vzťah medzi zmluvnými stranami musí byť založený výhradne s využitím jedného alebo viacerých prostriedkov komunikácie na diaľku, a to až do uzavretia zmluvy vrátane tohto okamihu.

44

Podľa ustálenej judikatúry smernica 2011/83 má za cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, ktorí sa nachádzajú v slabšom postavení v porovnaní s obchodníkmi v tom zmysle, že musia byť považovaní za menej informovaných, ekonomicky slabších a právne menej skúsených ako ich zmluvní partneri [pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. marca 2019, slewo, C‑681/17 , EU:C:2019:255 , bod 32 , a zo 14. mája 2020, NK (Projekt individuálneho domu), C‑208/19 , EU:C:2020:382 , bod 39 ].

45

Pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288), ktorý zodpovedá pojmu „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2011/83, má objektívnu povahu a nezávisí od konkrétnych vedomostí, ktoré dotknutá osoba môže mať, alebo od informácií, ktoré táto osoba skutočne má k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2015, Costea, C‑110/14 , EU:C:2015:538 , bod 21 , a z 8. mája 2025, Pielatak, C‑410/23 , EU:C:2025:325 , bod 36 ).

46

Na účel overenia, či dotknutá osoba môže byť kvalifikovaná ako „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia, vnútroštátny súd musí zohľadniť všetky okolnosti prejednávanej veci a najmä povahu tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom posudzovanej zmluvy a môžu odhaliť účel nadobudnutia tovaru alebo služby [rozsudok z 8. júna 2023, YYY. (Pojem spotrebiteľ), C‑570/21 , EU:C:2023:456 , bod 55 a citovaná judikatúra].

50

V prípade, že sa predkladajúci súd domnieva, že JK treba na účely zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, kvalifikovať ako spotrebiteľku, treba v druhom rade preskúmať, či vzhľadom na skutkové okolnosti uvedené týmto súdom v jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktoré sa týkajú podmienok uzavretia tejto zmluvy medzi JK a spoločnosťou Eisenberger Gerüstbau a pomoci poskytnutej v tomto rámci architektom, ktorého JK využila, treba takúto zmluvu považovať za uzavretú v rámci systému predaja alebo poskytovania služieb organizovaného na diaľku, v zmysle článku 2 bodu 7 smernice 2011/83.

51

V tejto súvislosti odôvodnenie 20 tejto smernice uvádza, že pojem systém predaja alebo poskytovania služieb organizovaný na diaľku by mal zahŕňať systémy, ktoré ponúka iná tretia strana ako obchodník, ale obchodník ich využíva, ako napríklad platforma online, ale nemal by sa vzťahovať na prípady, keď internetová stránka iba poskytuje informácie o obchodníkovi, jeho tovare a/alebo službách a o jeho kontaktných údajoch.

52

O tretej otázke

54

Svojou treťou otázkou sa predkladajúci súd v podstate pýta, či sa má článok 2 bod 7 smernice 2011/83 vykladať v tom zmysle, že ak zmluvné strany zmluvy, ktorú nemožno kvalifikovať ako „zmluvu uzavretú na diaľku“ v zmysle tohto ustanovenia, uzavrú výlučne prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku dodatok k tejto zmluve týkajúci sa doplňujúcich plnení, ktoré majú druhoradý význam vo vzťahu k plneniam stanoveným v uvedenej zmluve, tento dodatok predstavuje „zmluvu uzavretú na diaľku“ v zmysle uvedeného ustanovenia.

55

S cieľom odpovedať na túto otázku treba na úvod pripomenúť, že článok 2 bod 15 smernice 2011/83 definuje „doplnkovú zmluvu“ ako zmluvu, ktorou spotrebiteľ nadobúda tovar alebo služby, ktoré sú spojené so zmluvou uzatvorenou na diaľku alebo zmluvou uzatvorenou mimo prevádzkových priestorov, pričom daný tovar je dodaný alebo služby sú poskytnuté obchodníkom alebo treťou stranou na základe dohody medzi touto treťou stranou a obchodníkom.

56

V dôsledku uvedeného treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 2 bod 7 smernice 2011/83 sa má vykladať v tom zmysle, že ak zmluvné strany zmluvy, ktorú nemožno kvalifikovať ako „zmluvu uzavretú na diaľku“ v zmysle tohto ustanovenia, uzavrú výlučne prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku dodatok k tejto zmluve týkajúci sa doplňujúcich plnení, ktoré majú druhoradý význam vo vzťahu k plneniam stanoveným v uvedenej zmluve, tento dodatok predstavuje „zmluvu uzavretú na diaľku“ v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v tomto ustanovení.

O štvrtej otázke

60

Svojou štvrtou otázkou sa predkladajúci súd v podstate pýta, či sa má smernica 2011/83 vykladať v tom zmysle, že v prípade, že spotrebiteľ odstúpil od zmluvy uzatvorenej na diaľku na konci lehoty na odstúpenie od zmluvy predĺženej v súlade s článkom 10 ods. 1 tejto smernice a v čase, keď už boli poskytnuté plnenia, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, pričom tieto plnenia sú povahy, ktorá neumožňuje ich vrátenie, obchodník môže platne tvrdiť, že tento spotrebiteľ uplatnil právo na odstúpenie od zmluvy zneužívajúcim spôsobom.

61

V tejto súvislosti článok 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83 stanovuje, že predtým, ako sa zmluva uzavretá na diaľku stane pre spotrebiteľa záväznou, obchodník mu jasným a zrozumiteľným spôsobom poskytne informácie o podmienkach, lehote a postupoch na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy v súlade s článkom 11 ods. 1 tejto smernice, ako aj vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v časti B prílohy I k uvedenej smernici.

65

Navyše článok 14 ods. 4 písm. a) bod i) uvedenej smernice stanovuje, že spotrebiteľ neznáša žiadne náklady za poskytnutie služieb, ak obchodník neposkytol informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. h) alebo j) tej istej smernice.

66

Okrem toho v súlade s článkom 14 ods. 5 smernice 2011/83, pokiaľ článok 13 ods. 2 tejto smernice a jej článok 14 nestanovujú inak, spotrebiteľovi nevzniká z uplatňovania práva na odstúpenie od zmluvy žiadny záväzok.

67

Na úvod treba konštatovať, že položená otázka vychádza z predpokladu, že JK spĺňa podmienky upravujúce uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy stanoveného v článku 9 smernice 2011/83 v spojení s článkom 10 ods. 1 tejto smernice.

71

Overenie existencie zneužívajúceho konania si vyžaduje, aby vnútroštátny súd zohľadnil všetky skutočnosti a okolnosti danej veci, vrátane tých, ktoré nastali po úkone, ktorého zneužívajúca povaha sa namieta (rozsudok z 21. decembra 2023, BMW Bank a i., C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21 , EU:C:2023:1014 , bod 286 ).

72

Vnútroštátnemu súdu teda prináleží, aby v súlade s vnútroštátnymi pravidlami dokazovania overil, pokiaľ tým nie je dotknutá účinnosť práva Únie, či sú také okolnosti zakladajúce zneužitie práva, aké sú pripomenuté v bode 70 tohto rozsudku, naplnené v spore vo veci samej. Súdny dvor však prípadne môže prostredníctvom svojho rozhodnutia v prejudiciálnom konaní poskytnúť určité objasnenia, ktoré vnútroštátny súd usmernia pri jeho výklade (rozsudok z 21. decembra 2023, BMW Bank a i., C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21 , EU:C:2023:1014 , bod 287 ).

73

Pokiaľ ide o existenciu objektívnej skutočnosti odhaľujúcej zneužívajúce konanie, ktorá je uvedená v bode 70 tohto rozsudku, treba uviesť, ako vyplýva z článku 1 smernice 2011/83 v spojení s jej odôvodneniami 4, 5 a 7, že účelom uvedenej smernice je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, a to tak, že sa im v rámci transakcií s obchodníkmi zaručí informovanosť a bezpečnosť. Cieľom tej istej smernice je teda poskytnúť spotrebiteľom širokú ochranu tým, že im priznáva určité práva najmä v oblasti zmlúv uzavretých na diaľku vrátane práva na odstúpenie od zmluvy. Cieľom normotvorcu Únie je vyhnúť sa tomu, aby použitie prostriedkov komunikácie na diaľku viedlo k zníženiu množstva informácií poskytovaných spotrebiteľovi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2019, Walbusch Walter Busch, C‑430/17 , EU:C:2019:47 , body 34 a 35 ).

77

Z podobných dôvodov sa nemožno domnievať, že samotná skutočnosť, že spotrebiteľ uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 9 ods. 1 smernice 2011/83, ku koncu lehoty na odstúpenie od zmluvy, ktorá bola predĺžená podľa článku 10 ods. 1 tejto smernice, sama osebe postačuje na preukázanie takejto objektívnej skutočnosti.

78

V prejednávanej veci však spotrebiteľ nielenže uplatnil svoje právo na odstúpenie od zmluvy ku koncu takto na dvanásť mesiacov od uplynutia pôvodnej lehoty na odstúpenie predĺženej lehoty, ale aj, ako bolo uvedené v bode 52 tohto rozsudku a ako v podstate zdôraznil generálny advokát v bode 61 svojich návrhov, zmluva bola uzavretá na základe návrhu pripraveného na výhradnú zodpovednosť spotrebiteľa sprostredkovateľom podľa jeho výberu a v súlade s informáciami, ktoré tento sprostredkovateľ formuloval v súvislosti s presnými plneniami očakávanými od obchodníka, a tento návrh následne tento obchodník podpísal bez zmien.

79

V takom prípade sa však nezdá byť vylúčené, že skutočnosť, že spotrebiteľ uplatnil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, nezodpovedá cieľom uvedeným v bode 73 tohto rozsudku.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že smernica 2011/83 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, že spotrebiteľ odstúpil od zmluvy uzatvorenej na diaľku na konci lehoty na odstúpenie od zmluvy predĺženej v súlade s článkom 10 ods. 1 tejto smernice a v čase, keď už boli poskytnuté plnenia, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, pričom tieto plnenia sú povahy, ktorá neumožňuje ich vrátenie, obchodník môže platne tvrdiť, že tento spotrebiteľ z dôvodu svojho vlastného správania uplatnil právo na odstúpenie od zmluvy zneužívajúcim spôsobom, ak zo všetkých okolností vyplýva, že jednak skutočnosť, že spotrebiteľ uplatnil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, nezodpovedá cieľom sledovaným uvedenou smernicou, ktoré sa týkajú informovania spotrebiteľa a bezpečnosti pri transakciách s obchodníkom, a jednak spotrebiteľ sa svojím správaním usiluje získať zneužívajúcim spôsobom výhodu na úkor obchodníka.

O trovách

83

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

ak zmluvné strany zmluvy, ktorú nemožno kvalifikovať ako „zmluvu uzavretú na diaľku“ v zmysle tohto ustanovenia, uzavrú výlučne prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku dodatok k tejto zmluve týkajúci sa doplňujúcich plnení, ktoré majú druhoradý význam vo vzťahu k plneniam stanoveným v uvedenej zmluve, tento dodatok predstavuje „zmluvu uzavretú na diaľku“ v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v tomto ustanovení.

3.

Smernica 2011/83

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v prípade, že spotrebiteľ odstúpil od zmluvy uzatvorenej na diaľku na konci lehoty na odstúpenie od zmluvy predĺženej v súlade s článkom 10 ods. 1 tejto smernice a v čase, keď už boli poskytnuté plnenia, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, pričom tieto plnenia sú povahy, ktorá neumožňuje ich vrátenie, obchodník môže platne tvrdiť, že tento spotrebiteľ z dôvodu svojho vlastného správania uplatnil právo na odstúpenie od zmluvy zneužívajúcim spôsobom, ak zo všetkých okolností vyplýva, že jednak skutočnosť, že spotrebiteľ uplatnil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, nezodpovedá cieľom sledovaným uvedenou smernicou, ktoré sa týkajú informovania spotrebiteľa a bezpečnosti pri transakciách s obchodníkom, a jednak spotrebiteľ sa svojím správaním usiluje získať zneužívajúcim spôsobom výhodu na úkor obchodníka.

Podpisy