C-575/24

Vodovody a kanalizace Přerov, a.s.

proti

Úřadu pro ochranu osobních údajů,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia J. Passer, E. Regan, D. Gratsias (spravodajca) a B. Smulders,

generálny advokát: R. Norkus,

– Európska komisia, v zastúpení: G. Meeßen a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 5. marca 2026,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 bodu 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 2019, s. 56).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého stranami sú spoločnosť Vodovody a kanalizace Přerov, a.s. (ďalej len „VaK Přerov“) a Úřad pro ochranu osobních údajů (Úrad na ochranu osobných údajov, Česká republika; ďalej len „úrad“) vo veci žiadosti o informácie, ktorú podala VaK Přerov na účely získania zápisníc z rokovaní svojich orgánov.

„‚Verejný podnik‘ je akýkoľvek podnik, v ktorom môžu verejní obstarávatelia priamo alebo nepriamo uplatňovať dominantný vplyv na základe svojho vlastníctva tohto podniku, na základe svojej finančnej účasti v ňom alebo na základe pravidiel, ktorými sa riadi.

Dominantný vplyv verejných obstarávateľov sa predpokladá v ktoromkoľvek z týchto prípadov, v ktorých títo obstarávatelia priamo alebo nepriamo:

a) vlastnia väčšinu upísaného kapitálu predmetného podniku;

b) kontrolujú väčšinu hlasovacích práv súvisiacich s akciami vydanými podnikom;

c) môžu vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu podniku.“

Smernica 2019/1024

…

(20) … Subjekty verejného sektora v rámci plnenia svojich verejných úloh zbierajú, vyhotovujú, reprodukujú a šíria dokumenty. Subjekty verejného sektora v rámci poskytovania služieb vo verejnom záujme zbierajú, vyhotovujú, reprodukujú a šíria dokumenty. Využitie takých dokumentov na iné účely predstavuje opakované použitie. Opatrenia členských štátov môžu presahovať rámec minimálnych štandardov stanovených v tejto smernici, a tým umožniť rozsiahlejšie opakované použitie. …

…

(23) … Touto smernicou sa členským štátom ukladá povinnosť sprístupniť na opakované použitie všetky existujúce dokumenty, pokiaľ nie je prístup k nim obmedzený alebo vylúčený na základe vnútroštátnych pravidiel prístupu k dokumentom alebo nie je predmetom iných výnimiek stanovených v tejto smernici. Táto smernica vychádza z existujúcich prístupových režimov členských štátov a nemenia sa ňou vnútroštátne pravidlá prístupu k dokumentom. Neuplatňuje sa v prípadoch, v ktorých môžu občania alebo právnické osoby podľa príslušného prístupového režimu získať dokument len vtedy, keď preukážu osobitný záujem. … Subjekty verejného sektora by sa mali nabádať, aby sprístupňovali na opakované použitie všetky dokumenty, ktoré majú v držbe. …

(24) Členské štáty často poverujú poskytovaním služieb všeobecného záujmu subjekty mimo verejného sektora, pričom si nad takýmito subjektmi zachovávajú vysoký stupeň kontroly. Smernica 2003/98/ES sa zároveň vzťahuje iba na dokumenty, ktoré majú v držbe subjekty verejného sektora, pričom z rozsahu jej pôsobnosti sú vylúčené verejné podniky. Z toho vyplýva nedostatočná dostupnosť na opakované použitie v prípade dokumentov, ktoré sa vyhotovujú pri vykonávaní služieb všeobecného záujmu v mnohých oblastiach, najmä v odvetviach verejných služieb. Takisto sa tým výrazne znižuje potenciál na vytváranie cezhraničných služieb na základe dokumentov, ktoré majú v držbe verejné podniky poskytujúce služby všeobecného záujmu.

(26) Táto smernica neobsahuje všeobecnú povinnosť umožniť opakované použitie dokumentov vyhotovených verejnými podnikmi. O tom, či sa povolí alebo nepovolí opakované použitie, by mal naďalej rozhodovať dotknutý verejný podnik s výnimkou prípadov, keď sa v tejto smernici alebo práve Únie či vnútroštátnom práve požaduje inak. Verejný podnik by mal dodržiavať príslušné povinnosti stanovené v kapitolách III a IV tejto smernice až po tom, ako sprístupní dokument na opakované použitie, najmä pokiaľ ide o formáty, spoplatňovanie, transparentnosť, licencie, nediskrimináciu a zákaz výhradných dohôd. Verejné podniky na druhej strane by nemali byť povinné dodržiavať požiadavky stanovené v kapitole II, ako sú pravidlá uplatniteľné na spracovanie žiadostí. Pri povoľovaní opakovaného použitia dokumentov by sa osobitná pozornosť mala venovať citlivým informáciám o ochrane kritickej infraštruktúry v zmysle vymedzenia v smernici Rady 2008/114/ES [z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (Ú. v. EÚ L 345, 2008, s. 75)] a základným službám v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 [zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 2016, s. 1)].

…

(29) Vymedzenie pojmu ‚subjekt verejného sektora‘ vychádza z vymedzenia pojmu v článku 2 ods. 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ [z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65)]. Vymedzenie pojmu ‚verejnoprávna inštitúcia‘ stanovené v uvedenej smernici a vymedzenie pojmu ‚verejný podnik‘ stanovené v smernici 2014/25/EÚ by sa mali uplatňovať na túto smernicu.“

iii) pôsobia ako leteckí dopravcovia pri plnení záväzkov v rámci služby vo verejnom záujme podľa článku 16 nariadenia (ES) č. 1008/2008 alebo

iv) pôsobia ako majitelia lodí Spoločenstva pri plnení záväzkov v rámci služby vo verejnom záujme podľa článku 4 nariadenia (EHS) č. 3577/92;

…

2. Táto smernica sa nevzťahuje na:

…

b) dokumenty v držbe verejných podnikov, ktoré:

iii) dôvernosť obchodných údajov (vrátane obchodného, profesionálneho alebo podnikového tajomstva);

…

f) dokumenty, ku ktorým je obmedzený prístup na základe prístupových režimov členských štátov, vrátane prípadov, keď občania alebo právnické osoby musia preukázať osobitný záujem o získanie prístupu k dokumentom;

…

3. Táto smernica vychádza z prístupových režimov Únie a vnútroštátnych prístupových režimov, a tieto ňou nie sú dotknuté.

…

b) majú právnu subjektivitu, a

c) sú z väčšej časti financované štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi, alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami; alebo podliehajú riadiacemu dozoru týchto orgánov alebo inštitúcií; alebo majú v správnom, riadiacom alebo dozornom orgáne viac ako polovicu členov menovaných štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami;

3. ‚verejnoprávny podnik‘ je každý podnik pôsobiaci v oblastiach uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), na ktorý môžu mať subjekty verejného sektora priamo alebo nepriamo dominantný vplyv prostredníctvom jeho vlastníctva, svojej finančnej účasti na ňom alebo pravidiel, ktorými sa riadi. Dominantný vplyv zo strany subjektov verejného sektora sa predpokladá v ktoromkoľvek z týchto prípadov, v ktorých tieto subjekty priamo alebo nepriamo:

a) majú v držbe väčšinu upísaného kapitálu podniku;

b) kontrolujú väčšinu hlasovacích práv súvisiacich s akciami vydanými podnikom;

c) môžu vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu podniku;

8 Zákon č. 106/1999 Sb., o svobodném přístupu k informacím (zákon č. 106/1999 o slobodnom prístupe k informáciám) bol novelizovaný zákonom č. 241/2022 Sb., kterým se mění zákon č. 106/1999 Sb., o svobodném přístupu k informacím, ve znění pozdějších předpisů, zákon č. 123/1998 Sb., o právu na informace o životním prostředí, ve znění pozdějších předpisů, a zákon č. 130/2002 Sb., o podpoře výzkumu, experimentálního vývoje a inovací z veřejných prostředků a o změně některých souvisejících zákonů (zákon o podpoře výzkumu, experimentálního vývoje a inovací), ve znění pozdějších předpisů [zákon č. 241/2022, ktorým sa mení zákon č. 106/1999 o slobodnom prístupe k informáciám, v znení neskorších predpisov, zákon č. 123/1998 o práve na informácie o životnom prostredí, v znení neskorších predpisov, a zákon č. 130/2002 o podpore výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií z verejných prostriedkov a o zmene niektorých súvisiacich zákonov (zákon o podpore výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií)] (ďalej len „zákon, ktorým sa preberá smernica 2019/1024“).

9 Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 106/1999 o slobodnom prístupe k informáciám, v znení zákona, ktorým sa preberá smernica 2019/1024 (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“), stanovuje:

„Povinnými subjektmi, ktoré majú podľa tohto zákona povinnosť poskytovať informácie týkajúce sa ich pôsobnosti, sú štátne orgány, územné samosprávne celky a ich orgány a verejné inštitúcie.“

10 V ustanovení § 2a tohto zákona sa uvádza:

„1. Povinným subjektom je ďalej verejný podnik, ktorým sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba, ktorá nie je povinným subjektom podľa § 2 ods. 1 a

2. Podmienka dominantného vplyvu sa považuje za splnenú, ak povinný subjekt podľa § 2 ods. 1 priamo alebo nepriamo

a) má v držbe väčšinový podiel na upísanom kapitále verejného podniku;

b) kontroluje väčšinu hlasovacích práv súvisiacich s akciami vydanými verejným podnikom, alebo

c) môže vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu podniku.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

11 VaK Přerov je akciovou spoločnosťou založenou podľa českého práva, ktorá pôsobí v odvetví zásobovania vodou a čistenia odpadových vôd. Je takmer v 100 % vlastníctve českých miest a obcí, pričom žiadny akcionár sám nevlastní väčšinový podiel.

16 VaK Přerov sa naopak domnieva, že takýto výklad nevyplýva zo smernice 2019/1024 a že v prejednávanej veci môže existovať „dominantný vplyv“ v zmysle tejto smernice len vtedy, ak by jeden z územných samosprávnych celkov, ktoré patria medzi jej akcionárov, mal sám väčšinový podiel, alebo ak by neboli pochybnosti o tom, že rôzni akcionári konajú v zhode.

17 Za týchto okolností Městský soud v Praze (Mestský súd Praha) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa článok 2 bod 3 smernice [2019/1024] vykladať v tom zmysle, že verejným podnikom je aj podnik, na ktorý môže mať viacero subjektov verejného sektora spoločne dominantný vplyv prostredníctvom vlastníctva [podniku], svojej finančnej účasti na ňom alebo pravidiel, ktorými sa riadi?

2. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, predpokladá sa dominantný vplyv podľa tohto článku smernice 2019/1024 aj vtedy, ak viacero subjektov verejného sektora spoločne majú v držbe väčšinu upísaného kapitálu podniku, kontrolujú väčšinu hlasovacích práv súvisiacich s akciami vydanými podnikom, alebo môžu vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu podniku, alebo je potrebné skúmať, či tieto subjekty verejného sektora skutočne konajú v zhode a majú spoločné záujmy?“

O prejudiciálnych otázkach

O právomoci Súdneho dvora

22 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor pri viacerých príležitostiach vyhlásil, že má právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa ustanovení práva Únie v situáciách, v ktorých, i keď skutkový stav vo veci samej nespadá priamo do pôsobnosti tohto práva, sú ustanovenia uvedeného práva na základe vnútroštátneho práva uplatniteľné z dôvodu odkazu stanoveného týmto právom na ich obsah. V takýchto situáciách totiž existuje jasný záujem Únie na tom, aby sa s cieľom predchádzať budúcim výkladovým rozdielom vykladali ustanovenia prebrané z práva Únie jednotným spôsobom (pozri rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, C‑297/88 a C‑197/89, EU:C:1990:360, bod 37; z 21. novembra 2019, Deutsche Post a i., C‑203/18 a C‑374/18, EU:C:2019:999, bod 36, ako aj z 10. decembra 2020, J & S Service, C‑620/19, EU:C:2020:1011, bod 34, ako aj citovanú judikatúru).

23 Výklad ustanovení práva Únie Súdnym dvorom v situáciách, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Únie, je teda odôvodnený, ak tieto ustanovenia sú na základe vnútroštátneho práva priamo a bezpodmienečne uplatniteľné na takéto situácie, aby sa zabezpečilo rovnaké posudzovanie týchto situácií a situácií, ktoré spadajú do pôsobnosti uvedených ustanovení (rozsudok z 21. novembra 2019, Deutsche Post a i., C‑203/18 a C‑374/18, EU:C:2019:999, bod 37, ako aj citovaná judikatúra).

24 V prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd tvrdí, že prijatím zákona, ktorým sa preberá smernica 2019/1024, v roku 2022 vnútroštátny zákonodarca rozšíril okruh subjektov povinných poskytovať informácie o tie subjekty, ktoré podľa tejto smernice majú byť povinnými subjektmi, čím sa vedome rozhodol zosúladiť osobnú pôsobnosť zákona o slobodnom prístupe k informáciám s osobnou pôsobnosťou uvedenej smernice.

27 Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 22 a 23 tohto rozsudku sa však takéto rozlišovanie v prejednávanej veci nezdá byť relevantné na určenie, či má Súdny dvor právomoc odpovedať na otázky položené v prejednávanej veci. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, totiž vyplýva, že § 2a zákona o slobodnom prístupe k informáciám rozširuje, podľa príkladu práva Únie upravujúceho opakované použitie informácií verejného sektora, osobnú pôsobnosť tohto zákona na verejné podniky, ktoré sú držiteľmi takýchto informácií. Ako v podstate uvádza generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, vnútroštátny zákonodarca sa neobmedzil na to, že by sa len inšpiroval smernicou 2019/1024, ale rozšíril jej normatívne účinky na situácie upravené vnútroštátnym právom bez toho, aby v tejto súvislosti urobil akékoľvek výhrady, a bez toho, aby zmenil obsah pojmu „verejný podnik“, ako je definovaný v článku 2 bode 3 tejto smernice. V tejto súvislosti treba uviesť, že § 2a uvedeného zákona takmer doslovne preberá kategórie verejných podnikov uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice.

28 Treba teda konštatovať, že uvedené ustanovenie sa stalo ako také uplatniteľné na základe vnútroštátneho práva (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 10. decembra 2020, J & S Service, C‑620/19, EU:C:2020:1011, body 50 a 51, ako aj citovanú judikatúru).

29 Za týchto podmienok existuje zjavný záujem na tom, aby Súdny dvor vyložil článok 2 bod 3 smernice 2019/1024 s cieľom zabezpečiť jeho jednotný výklad, v dôsledku čoho má Súdny dvor na základe článku 267 ZFEÚ právomoc odpovedať na otázky, ktoré v tejto súvislosti položil predkladajúci vnútroštátny súd.

34 Z vyššie uvedeného vyplýva, že normotvorca Únie sa výslovne rozhodol podriadiť pod pojem „verejný podnik“ v zmysle článku 2 bodu 3 smernice 2019/1024 nielen podniky, na ktoré môže mať dominantný vplyv jediný subjekt verejného sektora, ale aj podniky, na ktoré môže mať takýto vplyv viacero subjektov verejného sektora.

35 Po tretie takýto výklad článku 2 bodu 3 smernice 2019/1024 potvrdzujú aj ciele sledované touto smernicou. Na jednej strane, ako je uvedené v jej odôvodnení 13, cieľom tejto smernice je zabezpečiť, aby sa v prospech európskeho hospodárstva a európskej občianskej spoločnosti plne využil potenciál informácií verejného sektora a informácií zozbieraných, vytváraných, reprodukovaných a šírených v rámci výkonu úlohy vo verejnom záujme alebo služby všeobecného záujmu.

36 Na druhej strane z odôvodnení 24 a 25 uvedenej smernice vyplýva, že normotvorca Únie pri jej prijatí zamýšľal rozšíriť príslušný regulačný rámec Únie aj na dokumenty vytvorené v rámci poskytovania služieb všeobecného záujmu verejnými podnikmi, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/25, a to na účely čo najlepšie naplniť cieľ smernice 2019/1024.

37 Treba preto konštatovať, že vzhľadom na ciele smernice 2019/1024 pripomenuté v bodoch 35 a 36 tohto rozsudku treba ustanovenia vymedzujúce osobnú pôsobnosť tejto smernice, a najmä ustanovenia definujúce pojem „verejný podnik“, vykladať extenzívne.

38 V tejto súvislosti treba uviesť, že tak podniky, na ktoré má dominantný vplyv jediný subjekt verejného sektora, ako aj podniky, na ktoré má takýto vplyv spoločne viacero týchto subjektov, môžu plniť úlohu vo verejnom záujme alebo poskytovať službu všeobecného záujmu. Ak by sa teda článok 2 bod 3 tejto smernice mal vykladať tak, že sa uplatňuje len na prvé uvedené tvrdenie, neumožňoval by úplné dosiahnutie cieľov sledovaných uvedenou smernicou, a to plne využiť potenciál informácií verejného sektora a rozšíriť pôsobnosť predmetného regulačného rámca.

42 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prejudiciálne otázky odpovedať tak, že článok 2 bod 3 smernice 2019/1024 sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „verejný podnik“ v zmysle tohto ustanovenia spadá aj podnik, na ktorý môžu mať spoločne dominantný vplyv viaceré subjekty verejného sektora, pričom na to, aby bolo možné takýto vplyv predpokladať, nie je potrebné preskúmať, či tieto subjekty konajú v zhode a majú spoločné záujmy.

O trovách

43 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym súdom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora

sa má vykladať v tom zmysle, že: