C-588/24

62024CJ0588

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 15. januára 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Článok 101 ZFEÚ – Zákaz kartelov – Konania o porušení pravidiel práva hospodárskej súťaže vedené vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže – Dodržanie primeranej lehoty – Lehota na ukončenie fázy vyšetrovania v rámci konania o porušení – Vnútroštátna právna úprava umožňujúca vnútroštátnemu orgánu hospodárskej súťaže jednostranne predĺžiť túto lehotu z dôvodu okolností vedúcich k rozšíreniu predmetu tohto konania alebo počtu dotknutých podnikov – Všeobecná zásada práva na riadnu správu vecí verejných – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Zásada účinnej súdnej ochrany – Právo podnikov na obhajobu – Zásada efektivity“

Vo veci C‑588/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) z 26. augusta 2024 a doručený Súdnemu dvoru 10. septembra 2024, ktorý súvisí s konaním:

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: predseda desiatej komory J. Passer, predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa), sudca D. Gratsias,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

grécka vláda, v zastúpení: K. Boskovits, splnomocnený zástupca,

–

portugalská vláda, v zastúpení: C. Alves, P. Barros da Costa a A. Nogueira, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: E. Rousseva a P. Tomassi, splnomocnení zástupcovia,

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Imballaggi Piemontesi Srl na jednej strane a Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato (AGCM) (Úrad na ochranu hospodárskej súťaže a pravidiel trhu, Taliansko) na druhej strane vo veci sankcií, ktoré tento úrad uložil spoločnosti Imballaggi Piemontesi z dôvodu protisúťažného kartelu.

Právny rámec

Právo Únie

Zmluva o FEÚ

3

Podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ:

a)

právo každého na vypočutie pred prijatím akékohoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať;

…

c)

povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.

…“

Zákon č. 287/90

6

Článok 1 Legge n. 287 – Norme per la tutela della concorrenza e del mercato (zákon č. 287 o pravidlách na ochranu hospodárskej súťaže a trhu) z 10. októbra 1990 (GURI č. 240 z 13. októbra 1990, s. 3), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon č. 287/90“), nazvaný „Pôsobnosť a vzťah k právu [Únie]“, v odseku 4 stanovuje:

„Ustanovenia tejto hlavy sa vykladajú na základe zásad práva [Únie] uplatňujúcich sa v oblasti hospodárskej súťaže.“

7

Článok 12 tohto zákona, nazvaný „Právomoci vyšetrovania“, v odseku 1 stanovuje:

Článok 6 decreto del Presidente della Repubblica n. 217 – Regolamento recante norme in materia di procedure istruttorie di competenza dell’Autorità garante della concorrenza e del mercato (dekrét prezidenta republiky č. 217, ktorý stanovuje nariadenie o postupoch vyšetrovania v pôsobnosti Úradu na ochranu hospodárskej súťaže a pravidiel trhu) z 30. apríla 1998 (GURI č. 158 z 9. júla 1998), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „dekrét prezidenta republiky č. 217/98“), nazvaný „Začatie vyšetrovania“, v odseku 3 stanovuje:

„V rozhodnutí o začatí vyšetrovania musia byť uvedené podstatné náležitosti vytýkaných porušení, lehota na ukončenie konania, osoba zodpovedná za konanie, útvar, kde možno nahliadnuť do procesných písomností, ako aj lehota, v ktorej môžu podniky a zainteresované subjekty uplatniť právo byť vypočutý podľa článku 14 ods. 1 [zákona č. 287/90].“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

10

Rozhodnutím z 22. marca 2017 AGCM začal fázu vyšetrovania v konaní o porušení na základe článku 14 zákona č. 287/90 (ďalej len „dotknuté vyšetrovacie konanie“) vo vzťahu k 19 spoločnostiam vrátane spoločnosti Imballaggi Piemontesi, a to s cieľom konštatovať prípadné porušenia článku 101 ZFEÚ z dôvodu ich účasti na údajnom karteli na trhu s vlnitou lepenkou, označenom ako „lepenkový kartel“. Týmto rozhodnutím bola lehota na ukončenie tohto vyšetrovacieho konania stanovená na 31. mája 2018.

11

Rozhodnutím z 9. mája 2018 bolo dotknuté vyšetrovacie konanie ešte rozšírené na ďalšie štyri spoločnosti z dôvodu ich účasti na údajnom lepenkovom karteli, ako aj na dve ďalšie spoločnosti z dôvodu ich účasti na údajnom karteli s obalmi.

15

Rozhodnutím z 31. októbra 2018 bolo na jednej strane dotknuté vyšetrovacie konanie ešte rozšírené na ďalšie tri spoločnosti z dôvodu ich účasti na údajnom lepenkovom karteli, ako aj na šesť ďalších spoločností z dôvodu ich účasti na údajnom karteli s obalmi.

16

Na druhej strane predmet uvedeného vyšetrovacieho konania bol tiež rozšírený na konštatovanie, a to po prvé prípadných konaní vedúcich k obmedzeniu alebo kontrole výroby vlnenej lepenky, po druhé zosúladeného vymedzenia cenníka na rok 2004, ako aj po tretie, pokiaľ ide o trh s obalmi, rozdelenia zákazníkov v rámci prípadných verejných súťaží vyhlásených týmito zákazníkmi v rozpore s článkom 101 ZFEÚ.

17

Táto spoločnosť podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), ktorá rozsudkom z 1. marca 2023 čiastočne vyhovela tomuto odvolaniu a rozhodla o žalobe na prvom stupni, ale len pokiaľ ide o výšku pokuty.

21

Imballaggi Piemontesi podala na ten istý súd návrh na revíziu rozsudku z 1. marca 2023. Práve v rámci tejto žaloby Consiglio di Stato (Štátna rada), ktorá je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, podala tento návrh na začatie prejudiciálneho konania.

22

Vnútroštátny súd uvádza, že dotknuté vyšetrovacie konanie bolo mimoriadne zložité, keďže sa týkalo dvoch kartelov v rozpore s článkom 101 ZFEÚ, a to lepenkového kartelu a kartelu s obalmi, a že počet podnikov dotknutých týmto vyšetrovacím konaním, ako aj jeho predmet sa postupom času rozšírili. V dôsledku toho sa lehota na ukončenie vyšetrovania musela dvakrát predĺžiť, aby sa jednak zabezpečil správny a účinný výkon zákonných úloh AGCM s cieľom chrániť voľnú hospodársku súťaž podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ a aby sa jednak zaručilo právo na obhajobu tak pre podniky pôvodne dotknuté uvedeným vyšetrovacím konaním, ako aj pre podniky, na ktoré sa toto konanie rozšírilo.

23

Po prvé uvedený súd v tejto súvislosti uvádza, že článok 6 ods. 3 dekrétu prezidenta republiky č. 217/98 nekvalifikuje lehotu na ukončenie konania ako záväznú.

27

Po druhé je potrebné súhlasiť s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Consiglio di Stato (Štátna rada) z 29. mája 2018, podľa ktorej, rovnako ako AGCM má právomoc samostatne určiť v každom jednotlivom prípade lehotu potrebnú na ukončenie vyšetrovacieho konania, má tiež právomoc opätovne určiť dĺžku tohto konania počas vyšetrovania pod podmienkou, že tak urobí pred uplynutím pôvodne stanovenej lehoty na ukončenie vyšetrovania a prostredníctvom riadne odôvodneného aktu.

28

V niektorých rozsudkoch Consiglio di Stato (Štátna rada), pokiaľ ide o konania vedené inými vnútroštátnymi orgánmi kontroly a dohľadu, dospela k záveru o kogentnej povahe lehôt na ukončenie stanovených vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou na každý z týchto orgánov. Vnútroštátny súd však zdôrazňuje, že to nie je prípad konaní vedených AGCM v oblasti hospodárskej súťaže, v prípade ktorých dekrét prezidenta republiky č. 217/98 nestanovuje lehotu, v ktorej musí byť vyšetrovanie ukončené, ale ponecháva jej stanovenie na posúdenie AGCM v závislosti od zložitosti každej veci.

29

Vnútroštátny súd tvrdí, že v prejednávanej veci nie sú pochybnosti o tom, že Imballaggi Piemontesi nepreukázala, v čom predĺženie lehoty na ukončenie dotknutého vyšetrovacieho konania porušilo výkon jej práva na obhajobu. Naopak, toto odročenie bolo rozhodnuté s cieľom umožniť kontradiktórnu diskusiu s dotknutými podnikmi, a tým aj uplatnenie ich práva na obhajobu v plnom rozsahu v súvislosti so subjektívnym a objektívnym rozšírením tohto konania, a to konkrétne s novými okolnosťami, ktoré sa vyskytli v priebehu tohto konania. Tým sa pripája k názoru AGCM, podľa ktorého by zákaz odkladu pôvodne stanovenej lehoty na ukončenie v takýchto zložitých prípadoch znamenal systémové riziko, že konanie zakladajúce porušenie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže by zostalo nepotrestané, čo by bolo v rozpore so zásadou efektivity.

33

Na záver tento súd zdôrazňuje, že aj keby sa malo vychádzať z toho, že lehota na ukončenie vyšetrovacieho konania stanovená AGCM v oznámení o výhradách je kogentná, tento orgán by stratil len svoju sankčnú právomoc, ale nie svoju „donucovaciu právomoc“, teda právomoc konštatovať kartel a zakázať dotknutým podnikom, aby sa v budúcnosti dopúšťali podobného konania.

34

Za týchto podmienok Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Bránia články 41 a 47 [Charty] a článok [6] [EDĽP] takej právnej úprave, akou je vnútroštátna právna úprava v oblasti dohľadu nad kartelmi obmedzujúcimi voľnú hospodársku súťaž, ktorá na účely výkonu sankčnej právomoci a bez toho, aby bol dotknutý výkon donucovacích právomocí, výslovne nestanovuje, že lehota na ukončenie konania stanovená [AGCM] v oznámení o výhradách má záväznú povahu, a umožňuje tak tomuto orgánu jednostranne predĺžiť túto lehotu na ukončenie prostredníctvom odôvodnených aktov, ak nastanú okolnosti, ktoré vedú k rozšíreniu predmetu alebo okruhu osôb, ktorých sa týka konanie o určení?“

V tejto súvislosti treba pripomenúť že pôsobnosť Charty v súvislosti s konaním členských štátov je vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené členským štátom výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie, pričom toto ustanovenie potvrdzuje ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa základné práva zaručené v právnom poriadku Únie majú uplatniť vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, nie však mimo týchto situácií [pozri rozsudky z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson, C‑617/10 , EU:C:2013:105 , bod 19 , a zo 6. marca 2025, D. K. (Vylúčenie sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené), C‑647/21 a C‑648/21 , EU:C:2025:143 , bod 38 ].

38

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spor vo veci samej sa týka vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa lehôt uplatniteľných na fázu vyšetrovania v rámci konania vedeného vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže na účely vykonania práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, konkrétne článku 101 ZFEÚ.

39

Z uvedeného vyplýva, že dotknutá vnútroštátna právna úprava vo veci samej predstavuje vykonanie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty. Táto smernica je teda uplatniteľná na spor vo veci samej.

40

Pokiaľ ide po tretie o článok 41 Charty, treba pripomenúť, že zo znenia uvedeného článku jasne vyplýva, že nie je určený členským štátom, ale výlučne inštitúciám, orgánom a úradom Únie (rozsudok z 22. septembra 2022, Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság a i., C‑159/21 , EU:C:2022:708 , bod 34 , ako aj citovaná judikatúra).

44

Vzhľadom na to, v rozsahu, v akom si vnútroštátny súd kladie otázku v súvislosti s dodržaním primeranej lehoty v rámci konaní týkajúcich sa práva hospodárskej súťaže Únie vedených vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže, je tiež nutné pripomenúť, že právo na riadnu správu vecí verejných zakotvené v článku 41 Charty odráža všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá sa má uplatňovať na členské štáty pri uplatňovaní tohto práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2022, Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság a i., C‑159/21 , EU:C:2022:708 , bod 35 , ako aj citovanú judikatúru).

45

Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že dodržanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej súťaže predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C‑105/04 P , EU:C:2006:592 , bod 35 a citovanú judikatúru), ktoré je navyše prevzaté ako súčasť práva na riadnu správu vecí verejných článkom 41 ods. 1 Charty.

46

Členské štáty však musia pri výkone tejto právomoci dodržiavať právo Únie. S prihliadnutím na zásadu efektivity nemôžu prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť uplatňovanie práva Únie a konkrétne v oblasti práva hospodárskej súťaže musia dbať na to, aby pravidlá, ktoré stanovujú alebo uplatňujú, neohrozovali účinné uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ (rozsudok Caronte & Tourist, bod 44, ako aj citovaná judikatúra).

50

Vnútroštátne pravidlá stanovujúce procesné lehoty pri preukazovaní porušení a ukladaní sankcií vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže musia byť koncipované tak, aby bola vytvorená rovnováha medzi cieľmi zabezpečenia právnej istoty a zaručenia prejednania vecí v primeranej lehote ako všeobecnými zásadami práva Únie na jednej strane a skutočným a účinným uplatňovaním článkov 101 a 102 ZFEÚ na účely rešpektovania verejného záujmu, ktorým je zabrániť tomu, aby fungovanie vnútorného trhu bolo narušené dohodami alebo postupmi ohrozujúcimi hospodársku súťaž, na druhej strane (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2021, Whiteland Import Export, C‑308/19 , EU:C:2021:47 , bod 49 ).

51

Na účely určenia, či vnútroštátny systém lehôt rešpektuje takúto rovnováhu, treba vziať do úvahy najmä dĺžku dotknutej lehoty, ako aj všetky podmienky jej uplatnenia, akými sú dátum, od ktorého začína plynúť, podmienky na začatie jej plynutia, ako aj podmienky umožňujúce jej pozastavenie alebo prerušenie (rozsudok Caronte & Tourist, bod 47, ako aj citovaná judikatúra).

52

Pokiaľ ide o tieto lehoty, členské štáty môžu stanoviť, že tieto lehoty sa neurčujú abstraktným a všeobecným spôsobom, ale sú stanovené týmito orgánmi v každom jednotlivom prípade v závislosti od zložitosti každého konania o porušení, pokiaľ sú vnútroštátne pravidlá týkajúce sa uvedených lehôt v súlade s požiadavkami uvedenými v bodoch 50 až 53 tohto rozsudku (pozri analogicky rozsudok Caronte & Tourist, bod 51).

56

Pokiaľ ide o možnosť predĺžiť lehotu na ukončenie fázy vyšetrovania stanovenú vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže v oznámení o výhradách, treba po prvé pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že na to, aby si vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže mohli účinne splniť svoju povinnosť vykonať právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže, musia mať možnosť priznať rôzne stupne dôležitosti sťažnostiam, ktoré im boli predložené, a na tento účel disponovať širokou mierou voľnej úvahy (rozsudok Caronte & Tourist, bod 57, ako aj citovaná judikatúra).

57

Nemožno pritom vylúčiť, že v závislosti od priority, ktorú treba priznať jednému alebo viacerým prebiehajúcim konaniam o porušení, bude vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže nútený dočasne odročiť vyšetrovanie iného konania o porušení, a teda lehotu na ukončenie fázy jeho vyšetrovania.

58

Takýto zákaz by totiž mohol brániť tomuto orgánu viesť vyšetrovanie vzťahujúce sa na všetky aspekty protisúťažného postupu tým, že by bol nútený prijať rozhodnutie na základe potenciálne neúplných dôkazov, a to preto, aby nestratil možnosť sankcionovať podniky, ktorým bola lehota na ukončenie pôvodne oznámená. Výsledkom by bolo riziko beztrestnosti určitých skutkov zakladajúcich trestné činy podľa uvedených článkov a/alebo beztrestnosti konaní niektorých iných podnikov, ktoré sa tiež zúčastnili na týchto trestných činoch, ale ktoré neboli predmetom konania o nesplnení povinnosti od jeho začiatku.

62

Z uvedeného vyplýva, že vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže musia mať možnosť, ak je to potrebné na to, aby mohli uložiť účinné a odstrašujúce sankcie za porušenia práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, predĺžiť lehotu na ukončenie fázy vyšetrovania tohto konania.

63

Takéto predĺženie tejto lehoty na ukončenie by však v zásade nemalo mať za následok prekročenie primeranej lehoty, v ktorej musí byť uvedená fáza konania o nesplnení povinnosti ukončená.

64

Všeobecnejšie povedané, predĺženie lehoty na ukončenie fázy vyšetrovania konania o porušení by nemalo viesť k porušeniu základných práv dotknutých podnikov. Pri výkone svojej procesnej autonómie musí totiž členský štát zabezpečiť nielen plnú účinnosť práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ako aj stíhanie a potláčanie porušení tohto práva, ale aj dodržiavanie základných práv, najmä práva na obhajobu podnikov, ktorých sa týkajú konania o porušení (pozri v tomto zmysle rozsudok Caronte & Tourist, bod 62, ako aj citovanú judikatúru).

68

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že právo na riadnu správu vecí verejných zahŕňa povinnosť správneho orgánu odôvodniť svoje rozhodnutia (rozsudok z 24. novembra 2020, Minister van Buitenlandse Zaken, C‑225/19 a C‑226/19 , EU:C:2020:951 , bod 34 , ako aj citovaná judikatúra), pričom táto povinnosť je tiež dôsledkom zásady dodržiavania práva na obhajobu, keďže jej cieľom je umožniť dotknutej osobe pochopiť dôvody individuálneho opatrenia, ktoré jej spôsobuje ujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2019, PI, C‑230/18 , EU:C:2019:383 , bod 57 a citovanú judikatúru).

69

V dôsledku toho v prvom rade predĺženie lehoty na ukončenie fázy vyšetrovania v rámci konania o porušení musí byť v súlade so zásadou právnej istoty uvedenou v bode 53 tohto rozsudku a s požiadavkou predvídateľnosti, ktorá z nej vyplýva, oznámené dotknutému podniku čo najskôr a v každom prípade pred uplynutím predĺženej lehoty na ukončenie. Okrem toho rozhodnutie o predĺžení musí stanoviť novú lehotu na ukončenie tejto fázy vyšetrovania.

73

V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že dotknuté vyšetrovacie konanie bolo mimoriadne zložité a že tak počet podnikov dotknutých týmto konaním, ako aj jeho predmet sa postupom času rozšírili. To vysvetľuje, že lehota na ukončenie uvedeného konania bola dvakrát predĺžená, aby sa jednak zabezpečil účinný výkon úloh AGCM a aby sa jednak zabezpečilo právo na obhajobu tak podnikov, ktorých sa pôvodne týkalo to isté konanie, ako aj podnikov, na ktoré sa toto konanie rozšírilo. Tomuto súdu prináleží overiť, či rozhodnutia o predĺžení lehoty na ukončenie dotknutého vyšetrovacieho konania boli riadne odôvodnené existenciou takýchto okolností.

74

V treťom rade a napokon musí byť predĺženie lehoty na ukončenie fázy vyšetrovania v rámci konania o porušení v súlade so zásadou účinnej súdnej ochrany uvedenou v článku 47 Charty možné preskúmať súdom, aby sa overilo, či rozhodnutie o predĺžení tejto lehoty a stanovení novej lehoty na ukončenie bolo prijaté v súlade so zásadou primeranej lehoty a práva dotknutého podniku na obhajobu, čo predovšetkým znamená, že toto rozhodnutie bolo tomuto podniku oznámené včas a že bolo riadne odôvodnené vznikom okolností, v dôsledku ktorých bolo vyšetrovanie zložitejšie, než vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže predpokladal v čase stanovenia predĺženej lehoty.

75

V prejednávanej veci sa zdá, že existencia takéhoto súdneho preskúmania je preukázaná, ako to vyplýva tak z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj z písomných pripomienok spoločnosti Imballaggi Piemontesi, ktorá uvádza, že na talianskych súdoch napadla obe predĺženia lehoty na ukončenie dotknutého vyšetrovacieho konania.

79

Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 101 ZFEÚ v spojení so všeobecnou zásadou práva na riadnu správu vecí verejných, článkom 47 Charty, ako aj zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v rámci konania, ktorého predmetom je konštatovanie protisúťažného postupu vedeného vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže, výslovne nestanovuje, že lehota na ukončenie fázy vyšetrovania tohto konania stanovená týmto orgánom v oznámení o výhradách má kogentnú povahu, v dôsledku čoho môže uvedený orgán túto lehotu jednostranne predĺžiť súdne preskúmateľnými odôvodnenými aktmi, ak nastanú okolnosti, ktoré vedú k rozšíreniu predmetu uvedeného konania alebo počtu podnikov, ktorých sa toto konanie týka, pod podmienkou, že takéto predĺženie nemá za následok prekročenie primeranej lehoty, v ktorej sa má táto fáza vyšetrovania ukončiť.

O trovách

80

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto: