← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·19.3.2026

C-589/24

ECLI:EU:C:2026:217

Priznáva
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CJ0589

62024CJ0589

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 19. marca 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Lieky na humánne použitie – Smernica 2001/83/ES – Pôsobnosť – Článok 2 ods. 1 – Lieky vyrobené buď priemyselne alebo pomocou metódy zahŕňajúcej priemyselný proces – Článok 3 bod 2 – Lieky pripravené v lekárni v súlade s predpismi liekopisu, ktoré sa majú vydať priamo pacientom v tejto lekárni – Vylúčenie z pôsobnosti – Vnútroštátna právna úprava, ktorá podmieňuje tieto posledné uvedené lieky povinnosťou získať povolenie v závislosti od kritéria počtu“

Vo veci C‑589/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) zo 6. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 11. septembra 2024, ktorý súvisí s konaním:

Almirall BV,

Almirall SA

proti

Infinity Pharma BV,

Pharmaline BV,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, sudcovia M. Condinanzi, N. Jääskinen, R. Frendo (spravodajkyňa) a A. Kornezov,

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Almirall BV a Almirall SA, v zastúpení: C. I. de Geus, N. U. N. Kien, M. O. Meulenbelt a I L N. Timp, advocaten,

Infinity Pharma BV a Pharmaline BV, v zastúpení: T. van Malssen, A. J. H. W. M. Versteeg a T. G. Wouda, advocaten,

holandská vláda, v zastúpení: E. M. M. Besselink a M. K. Bulterman, splnomocnené zástupkyne,

estónska vláda, v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,

Írsko, v zastúpení: M. Browne, Chief State solicitor, S. Finnegan a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci S. Aherne, BL, a N. J. Travers, SC,

grécka vláda, v zastúpení: Z. Chatzipavlou, V. Karra a S. Trekli, splnomocnené zástupkyne,

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a D. Lutostańska, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: E. Mathieu, A. Spina a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. októbra 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 bodu 2, článku 6 a článku 40 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch ( Ú. v. ES L 311, 2001, s. 67 ; Mim. vyd. 13/027, s. 69), zmenenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1394/2007 z 13. novembra 2007 ( Ú. v. EÚ L 324, 2007, s. 121 ) (ďalej len „smernica 2001/83“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Almirall BV a Almirall SA (ďalej len „Almirall“), farmaceutickými podnikmi, na jednej strane a spoločnosťami Infinity BV a Pharmaline BV, lekárňami, na druhej strane vo veci zákazu vydaného pre tieto lekárne pripravovať alebo dodávať lieky presahujúce určité množstvo.

Právny rámec

Právo Únie

3

Smernica 2001/83 v odôvodneniach 2, 4, 5 a 14 stanovuje:

„(2)

Základným cieľom všetkých pravidiel, ktorými sa riadi výroba, distribúcia a používanie liekov musí byť ochrana verejného zdravotníctva [zdravia – neoficiálny preklad ].

(4)

Obchod s liekmi v rámci [Únie] obmedzujú nezrovnalosti medzi niektorými vnútroštátnymi ustanoveniami, najmä medzi ustanoveniami týkajúcimi sa liekov (s výnimkou látok alebo kombinácií látok, ktoré sú potravou, krmivom pre zvieratá alebo toaletným prípravkom), a tieto nezrovnalosti priamo ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu.

(5)

Tieto prekážky sa musia preto odstrániť; na dosiahnutie tohto cieľa je potrebná aproximácia príslušných ustanovení.

(14)

Táto smernica predstavuje významné opatrenie na dosiahnutie cieľa, ktorým je voľný pohyb liekov. So zreteľom na skúsenosti získané predovšetkým vo… Výbore pre farmaceutické špeciality budú potrebné ďalšie opatrenia, ktoré môžu zrušiť všetky zostávajúce prekážky voľného pohybu farmaceutických špecialít.“

4

Články 2, 3 a 5 tejto smernice sa nachádzajú v jej hlave II pod názvom „Rozsah pôsobnosti“.

5

Článok 2 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Táto smernica sa uplatňuje na lieky na humánne použitie, ktoré sa majú umiestniť na trhu členských štátov a sú vyrobené buď priemyselne alebo pomocou metódy zahrňujúcej priemyselný proces.“

6

Podľa článku 3 bodov 1 a 2 tejto smernice:

„Smernica sa nevzťahuje na:

1.

lieky pripravené v lekárni podľa lekárskeho predpisu pre jednotlivého pacienta (bežne známe ako magistraliter liek);

2.

Každý liek, ktorý sa pripravuje v lekárni v súlade s predpismi liekopisu a ktorý sa má vydať priamo pacientom v tejto lekárni (všeobecne známy ako magistraliter liek [liekopisný liek – neoficiálny preklad ])“.

7

Článok 5 smernice 2001/83 stanovuje určité prípady, v ktorých môže členský štát povoliť distribúciu liekov bez povolenia.

8

Článok 6 tejto smernice je súčasťou kapitoly 1 s názvom „Povolenie na uvedenie na trh“, ktorá sa nachádza v hlave III uvedenej smernice s názvom „Uvádzanie na trh“. Tento článok v odseku 1 prvom pododseku stanovuje:

„Žiadny liek sa nesmie uviesť na trh členského štátu, pokiaľ preň príslušné orgány tohto členského štátu nevydali povolenie na uvedenie na trh v súlade s touto smernicou alebo pokiaľ nevydali povolenie podľa nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky ( Ú. v. EÚ L 136, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 13/034, s. 229)] vykladaného v spojení s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1901/2006 z 12. decembra 2006 o liekoch na pediatrické použitie [( Ú. v. EÚ L 378, 2006, s. 1 )] a nariadením (ES) č. 1394/2007.“

9

Článok 40 ods. 1 a 2 tejto smernice, ktorý sa nachádza v jej hlave IV s názvom „Výroba a dovoz“, stanovuje:

„1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že výroba liekov na ich území sa uskutočňuje na základe držby povolenia. Toto povolenie na výrobu sa vyžaduje bez ohľadu na to, že lieky sa vyrábajú na vývoz.

2. Povolenie uvedené v odseku 1 sa vyžaduje na kompletnú aj čiastkovú výrobu, aj na rôzne procesy rozdeľovania, balenia alebo prezentácie.

Toto povolenie sa však nevyžaduje na prípravu, rozdeľovanie alebo na zmeny balenia alebo prezentácie výlučne pre maloobchodné dodávky [maloobchodný výdaj – neoficiálny preklad ], keď tieto činnosti vykonávajú lekárnici v lekárňach alebo osoby s legálnym povolením vykonávať tieto činnosti v členských štátoch.“

Holandské právo

10

Ustanovenia § 18 ods. 1 a 5 Geneesmiddelenwet (zákon o liekoch) z 8. februára 2007 (Stb. 2007, č. 93), v znení zákona zo 7. novembra 2011 (Stb. 2011, č. 572) (ďalej len „zákon o liekoch“), stanovuje:

„1. Je zakázané pripravovať alebo dovážať lieky určené na výskum bez povolenia [minister van Medische Zorg en Sport (holandský minister zdravotníctva a športu, ďalej len ‚minister‘)]. Bez povolenia ministra je tiež zakázané pripravovať, dovážať, skladovať, ponúkať na predaj, vydávať alebo vyvážať alebo inak dodávať na území Holandska alebo mimo neho alebo vykonávať veľkoobchodnú činnosť s liekmi inými ako liekmi uvedenými v prvej vete…

5. Druhá veta odseku 1 sa neuplatňuje na prípravu liekov v malých množstvách na účely ich výdaja v lekárni lekárnikom alebo na jeho pokyn alebo všeobecným lekárom [oprávneným pripravovať lieky] alebo na jeho pokyn a ani na skladovanie liekov alebo ich ponúkanie na predaj týmito osobami.

…“

11

Ustanovenie § 40 ods. 1 až 3 tohto zákona stanovuje:

„1. Je zakázané uvádzať na trh liek bez povolenia na uvedenie na trh Európskej únie udeleného podľa [nariadenia č. 726/2004] alebo podľa tohto nariadenia v spojení s nariadením č. 1394/2007, alebo Agentúry pre hodnotenie liekov udeleného podľa tejto kapitoly.

2. Je zakázané skladovať, ponúkať na predaj, predávať, dodávať, sprístupňovať, dovážať, vyvážať alebo iným spôsobom doviezť na holandské územie alebo vyviezť z holandského územia liek, ktorý nezískal povolenie na uvedenie na trh.

3. Zákaz stanovený v odsekoch 1 a 2 sa neuplatňuje:

a)

na lieky, ktoré sú pripravované a vydávané v malých množstvách lekárnikom alebo na jeho pokyn, alebo všeobecným lekárom [oprávneným pripravovať lieky] v jeho lekárni;

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12

Spoločnosť Almirall je medzinárodný farmaceutický podnik, ktorý vyrába a distribuuje liek Skilarence, ktorý sa používa na liečbu psoriázy. Má povolenie na uvedenie na trh a povolenie na výrobu tohto lieku vydané v súlade s § 18 a 40 zákona o liekoch. Uvedený liek, ktorého účinnou látkou je dimetylfumarát, je dostupný na holandskom trhu od 1. júla 2008.

13

Až do decembra 2021 Infinity, lekáreň so sídlom v Holandsku, pripravovala vo svojej lekárni liek Psorinovo, ktorý je tiež určený na liečbu psoriázy a obsahuje rovnakú účinnú látku. Spoločnosť Pharmaline, ktorá je sesterskou spoločnosťou spoločnosti Infinity a ktorej táto spoločnosť predala svoje aktíva, pripravuje Psorinovo vo svojej lekárni od 1. januára 2021. Infinity a Pharmaline nemajú povolenie na uvedenie na trh a výrobu tohto posledného uvedeného lieku.

14

Dňa 8. apríla 2019 minister zaslal Tweede Kamer der Staten‑Generaal (Druhá komora parlamentu, Holandsko) list, v ktorom spresnil, že lieky pripravené a dodávané lekárnikom alebo všeobecným lekárom alebo v ich mene sú oslobodené od povinnosti získať povolenie za určitých podmienok, medzi ktoré patrí podmienka, že prípravok musí byť určený pre maloobchodný výdaj alebo výdaj v malých množstvách. Táto podmienka sa považuje za splnenú za predpokladu, že v prípade dlhodobého užívania lieku (ďalej len „kritérium počtu“) nepresiahne mesačne počet 50 jednotlivých pacientov, ktorým sa liek vydáva.

15

Keďže Almirall sa domnievala, že príprava a výdaj lieku Psorinovo spoločnosťou Infinity nespĺňali toto kritérium počtu, začala občianskoprávne konanie proti spoločnosti Infinity, v rámci ktorého Rechtbank Oost‑Brabant (Súd vo východnom Brabantsku, Holandsko) nariadil spoločnosti Infinity predbežne vykonateľným rozsudkom z 8. septembra 2021, aby pripravovala lieky určené na individuálny výdaj už iba v rozsahu, v akom tento výdaj nepresiahne mesačne počet 50 jednotlivých pacientov v prípade dlhodobého užívania lieku.

16

Almirall tiež podala na Rechtbank Overijssel (súd v Overijsseli, Holandsko) návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby bol spoločnosti Pharmaline uložený rovnaký zákaz. Rozsudkom z 15. decembra 2021 tento súd od 1. januára 2022 zakázal spoločnosti Pharmaline pripravovať alebo vydávať Psorinovo alebo iný farmaceutický prípravok, ktorého účinnou látkou je dimetylfumarát, určený na individuálny výdaj nad rámec stanovený kritériom počtu.

17

Pharmaline a Infinity podali proti rozsudkom uvedeným v bodoch 15 a 16 tohto rozsudku odvolanie na Gerechtshof Arnhem‑Leeuwarden (Odvolací súd Arnhem‑Leeuwarden, Holandsko). Rozsudkom z 15. novembra 2022 tento súd na jednej strane uložil spoločnosti Infinity rovnaký zákaz, aký uložil Rechtbank Oost‑Brabant (Súd vo východnom Brabantsku), ktorý už nie je spochybňovaný pred vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

18

Na druhej strane Gerechtshof Arnhem‑Leeuwarden (Odvolací súd Arnhem‑Leeuwarden) uložil spoločnosti Pharmaline zákaz menšieho rozsahu, než aký mu uložil prvostupňový súd. Konkrétne spoločnosti Pharmaline bolo s okamžitou účinnosťou zakázané pripravovať alebo vydávať Psorinovo alebo farmaceutický prípravok obsahujúci rovnakú účinnú látku, ktoré sú určené na individuálny výdaj ako liekopisný liek, hneď ako sa dosiahne kritérium počtu. Spresnil však, že tento zákaz sa vzťahuje len na prípady, keď tento liek alebo tento farmaceutický prípravok nie sú v súlade s liekopisom alebo nie sú vydávané priamo zákazníkom lekárne Pharmaline. V tejto súvislosti sa tento súd v prvom rade domnieval, že cieľom zákona o liekoch je najmä prebratie smernice 2001/83, a preto sa má vykladať v súlade s touto smernicou. Ďalej rozhodol, že príprava a výdaj lieku Psorinovo spoločnosťou Pharmaline spĺňa podmienky stanovené v článku 3 bode 2 uvedenej smernice, takže tento liek spadá pod pojem „liekopisný liek“ v zmysle tohto ustanovenia. Napokon uvedený súd zastával názor, že toto ustanovenie neukladá takú kvantitatívnu podmienku, akú stanovuje tento zákon, ani také kritérium počtu, aké stanovil minister, takže túto podmienku a toto kritérium nemožno zohľadniť. Pharmaline je teda oprávnená vydávať dotknutý liek vo svojej lekárni bez toho, aby bola povinná dodržať toto kritérium.

19

Almirall podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Almirall na podporu svojej žaloby uvádza, že kritérium počtu treba zohľadniť v rámci posúdenia článku 3 bodu 2 smernice 2001/83. Toto ustanovenie, ktoré definuje pôsobnosť tejto smernice, totiž neobsahuje vyčerpávajúce podmienky, ktorých splnenie by bránilo členským štátom stanoviť dodatočné podmienky alebo spresniť pravidlo, podľa ktorého na výdaj liekov v malých množstvách nie je potrebné povolenie. V dôsledku toho, ak sú splnené podmienky stanovené v uvedenom ustanovení, uvedená smernica sa neuplatní, takže suverenita členských štátov nie je obmedzená a dotknuté vnútroštátne ustanovenia sa nemusia vykladať v súlade s touto smernicou. Okrem toho podmienka stanovená v článku 3 bode 2 smernice 2001/83, podľa ktorej sú lieky určené priamo na výdaj pacientom v tejto lekárni, zahŕňa vlastný kvantitatívny aspekt.

20

Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či sa má článok 3 bod 2 smernice 2001/83 vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa neuplatňuje, ak liek spĺňa podmienky stanovené v tomto ustanovení, takže členské štáty môžu podmieniť výrobu alebo vydanie takéhoto lieku povinnosťou získať povolenie podľa vnútroštátneho práva.

21

Tento súd uvádza, že na účely odpovede na túto otázku treba overiť, či smernica 2001/83, alebo aspoň jej článok 3 bod 2 stanovuje úplnú harmonizáciu, keďže v prípade minimálnej harmonizácie by s ním mohlo byť zlučiteľné uplatnenie kvantitatívneho kritéria, akým je kritérium počtu, okrem kvalitatívnych podmienok stanovených v článku 3 bode 2 tejto smernice.

22

Okrem toho sa uvedený súd pýta, či je článok 40 ods. 2 druhý pododsek smernice 2001/83, ktorý obsahuje pojem „voor verstrekking in het klein“ (maloobchodný výdaj alebo výdaj v malých množstvách) použitý v holandskom znení výnimky stanovenej v článku 40 ods. 2 druhom pododseku tejto smernice, relevantný pre výklad článku 3 bodu 2 uvedenej smernice. Ak by to tak bolo, bolo by totiž možné z tohto pojmu, ktorý by nevyhnutne zahŕňal kvantitatívny aspekt, vyvodiť záver, že kritérium počtu dopĺňa definíciu uvedenú v tomto článku 3 bode 2 a že vnútroštátny zákonodarca je oprávnený stanoviť pri preberaní tejto smernice kvantitatívnu podmienku. V tejto súvislosti by však z anglickej („solely for retail supply“), francúzskej („uniquement en vue de la délivrance au détail“) a talianskej („soltanto per la fornitura al dettaglio“) verzie článku 40 ods. 2 druhého pododseku smernice 2001/83 bolo možné vyvodiť, že cieľom tohto ustanovenia je oslobodiť od povinnosti získať povolenie vykonávanie určitých činností lekárnikmi v rámci ich maloobchodnej činnosti, a teda predpokladá dodržanie kvalitatívnej podmienky.

23

Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Je výklad § 18 ods. 5 a § 40 ods. 3 [zákona o liekoch] v súlade so smernicou 2001/83 s ohľadom na právnu úpravu v článku 3 bode 2 tejto smernice zlučiteľný s tým, že pri posudzovaní výnimky z povinnosti získať povolenie prebratej do vnútroštátneho zákona sa aplikuje aj kvantitatívna podmienka, ktorá bola konkretizovaná kritériom počtu?

2.

Smú vnútroštátne orgány na základe kvantitatívnej podmienky stanovenej vo vnútroštátnom zákone, ktorá bola konkretizovaná kritériom počtu, podrobiť vnútroštátnej povinnosti získať povolenie liek, ktorý spadá pod článok 3 bod 2 smernice 2001/83, v dôsledku čoho sa neuplatňuje povinnosť získať povolenie upravená v článku 6 a článku 40 tejto smernice?

3.

Je pre odpoveď na prvú a druhú otázku relevantné, či smernica 2001/83 vo vzťahu k častiam relevantným v tejto právnej veci stanovuje úplnú harmonizáciu, a ak áno, stanovuje úplnú harmonizáciu?

4.

Do akej miery je pre odpoveď na prvú a druhú otázku relevantné, že výnimka upravená v článku 40 ods. 2 druhom pododseku smernice 2001/83 sa podľa holandskej jazykovej verzie uplatňuje ‚voor verstrekking in het klein‘ (pre maloobchodný výdaj alebo výdaj v malých množstvách), pričom podľa anglickej, francúzskej a talianskej jazykovej verzie tejto smernice sa javí, že sa vzťahuje na určité maloobchodné činnosti vykonávané lekárnikmi?“

O prejudiciálnych otázkach

O prípustnosti

24

V prvom rade Almirall spochybňuje skutkové zistenia predkladajúceho vnútroštátneho súdu, ako aj právnu kvalifikáciu činnosti vykonávanej spoločnosťami Pharmaline a Infinity z hľadiska článku 3 bodu 2 smernice 2001/83, ktorú prijal predkladajúci vnútroštátny súd, a tvrdí, že vzhľadom na skutočné okolnosti sporu vo veci samej sú položené otázky hypotetické.

25

V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že v rámci rozdelenia právomocí medzi Súdny dvor a vnútroštátne súdy prináleží Súdnemu dvoru zohľadniť skutkový a právny kontext, do ktorého patria prejudiciálne otázky, tak ako ho vymedzuje rozhodnutie vnútroštátneho súdu. Preto vzhľadom na to, že vnútroštátny súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého spadajú ním kladené otázky, Súdnemu dvoru neprináleží preverovať ich správnosť [rozsudok z 29. júna 2023, International Protection Appeals Tribunal a i. (Atentát v Pakistane), C‑756/21 , EU:C:2023:523 , body 37 a 38 , ako aj citovaná judikatúra].

26

V druhom rade Infinity tvrdí, že druhá a tretia otázka položená predkladajúcim vnútroštátnym súdom sú hypotetické. Vnútroštátna právna úprava totiž stanovuje len pojem „v malých množstvách“ a tento pojem sa má vykladať tak, že znamená „ktoré sa majú vydať priamo pacientom v tejto lekárni“ v súlade s článkom 3 bodom 2 smernice 2001/83. Neexistuje žiadna iná kvantitatívna podmienka stanovená holandskou právnou úpravou.

27

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zavedenej článkom 267 ZFEÚ prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o spore a ktorý musí prevziať zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré sa má vydať, aby s prihliadnutím na osobitosti veci samej posúdil relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Pokiaľ sa položené otázky týkajú výkladu alebo platnosti právneho predpisu Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. Z toho vyplýva, že pri prejudiciálnej otázke týkajúcej sa práva Únie platí domnienka relevantnosti. Z toho vyplýva, že pri prejudiciálnej otázke týkajúcej sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o takýchto otázkach len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudky z 13. júla 2000, Idéal tourisme, C‑36/99 , EU:C:2000:405 , bod 20 , a z 20. marca 2025, Arce, C‑365/23 , EU:C:2025:192 , bod 38 , ako aj citovaná judikatúra).

28

V prejednávanej veci však nie je zjavné, že by požadovaný výklad práva Únie nemal žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej alebo že by išlo o problém hypotetickej povahy. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta na pôsobnosť článku 3 bodu 2 smernice 2001/83 v rámci sporu, ktorý sa týka najmä výkladu vnútroštátnej právnej úpravy v súlade s touto smernicou, a konkrétnejšie, do akej miery možno vo vnútroštátnom práve použiť kritérium počtu, ak sú splnené podmienky na uplatnenie tohto článku.

29

Z toho vyplýva, že otázky položené predkladajúcim vnútroštátnym súdom sú prípustné.

O veci samej

30

Na úvod treba uviesť, že Almirall vytýka predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, že nesprávne formuloval prejudiciálne otázky, a vo svojich písomných pripomienkach navrhuje preformulovať tieto otázky, ako aj odpovedať na doplňujúce otázky, ktoré neboli položené predkladajúcim vnútroštátnym súdom.

31

V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru. Vnútroštátnemu súdu prináleží osobitne určiť a formulovať takéto otázky. Účastníci konania vo veci samej nemôžu meniť ich obsah. Preto nemožno vyhovieť návrhu jedného z účastníkov konania vo veci samej, ktorým sa domáha toho, aby položená otázka bola formulovaná v zmysle, ktorý sa v jeho návrhu uvádza (rozsudok zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association, C‑44/17 , EU:C:2018:415 , bod 22 a citovaná judikatúra).

32

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 bod 2 smernice 2001/83 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že príprava liekov v lekárni v súlade s predpismi liekopisu, ktoré sa majú vydať priamo pacientom v tejto lekárni, podlieha vnútroštátnej povinnosti získať povolenie, ak táto príprava nespĺňa podmienku, podľa ktorej dotknuté lieky musia byť určené na maloobchodný výdaj alebo výdaj v malých množstvách, pričom táto podmienka je v praxi vyjadrená ako osobitné kritérium počtu. V tomto kontexte sa predkladajúci vnútroštátny súd tiež pýta, či sú na účely odpovede na tieto otázky relevantné na jednej strane úroveň harmonizácie vykonanej touto smernicou a na druhej strane skutočnosť, že článok 40 ods. 2 druhý pododsek uvedenej smernice obsahuje pojem „maloobchodné dodávky [maloobchodný výdaj – neoficiálny preklad ]“, ktorý by sa vo svojom holandskom znení tiež mohol chápať tak, že sa týka výdaja liekov v malých množstvách.

33

V tejto súvislosti treba na úvod poznamenať, že článok 2 ods. 1 a článok 3 body 1 a 2 smernice 2001/83 sa uvádzajú v jej hlave II, ktorá definuje rozsah pôsobnosti tejto smernice.

34

Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že článok 2 ods. 1 smernice 2001/83 definuje rozsah pôsobnosti tejto smernice pozitívne, keď uvádza, že táto smernica sa uplatňuje na lieky na humánne použitie, ktoré sa majú umiestniť na trhu členských štátov a sú vyrobené buď priemyselne alebo pomocou metódy zahrňujúcej priemyselný proces, zatiaľ čo článok 3 body 1 a 2 uvedenej smernice uvádzajú určité výnimky z jej uplatňovania. Z toho vyplýva, že na to, aby dotknutý výrobok podliehal smernici 2001/83, musí na jednej strane spĺňať podmienky stanovené v článku 2 ods. 1 tejto smernice a na druhej strane sa naňho nesmie vzťahovať žiadna z výnimiek, ktoré sú výslovne stanovené v článku 3 uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. októbra 2016, Hecht‑Pharma, C‑276/15 , EU:C:2016:801 , bod 29 , a z 21. novembra 2018, Novartis Farma, C‑29/17 , EU:C:2018:931 , bod 55 , ako aj citovanú judikatúru).

35

Je to teda priemyselný charakter výrobného procesu lieku, ktorý určuje, či tento liek patrí do pôsobnosti smernice 2001/83, pričom normotvorca Únie spresnil, že lieky pripravené v lekárni podľa podmienok stanovených v článku 3 tejto smernice sú výslovne vylúčené z pôsobnosti tejto smernice (rozsudok z 21. novembra 2018, Novartis Farma, C‑29/17 , EU:C:2018:931 , bod 56 ).

36

Podľa článku 3 bodu 2 smernice 2001/83 sa smernica neuplatní na „každý liek, ktorý sa pripravuje v lekárni v súlade s predpismi liekopisu a ktorý sa má vydať priamo pacientom v tejto lekárni (všeobecne známy ako magistraliter liek [liekopisný liek – neoficiálny preklad ])“. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že jeho uplatnenie podlieha kumulatívnemu splneniu všetkých podmienok týkajúcich sa dotknutých liekov. Tieto lieky sa musia pripraviť „v lekárni“, „v súlade s predpismi liekopisu“, a majú sa „vydať priamo pacientom v tejto lekárni“. Tieto podmienky sú tiež kumulatívne, takže toto ustanovenie sa nemôže uplatniť, pokiaľ nie je splnená každá z nich (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2016, Hecht‑Pharma, C‑276/15 , EU:C:2016:801 , bod 37 citovanú judikatúru).

37

Uplatnenie článku 3 bodu 2 smernice 2001/83 totiž vyžaduje len splnenie podmienok, ktoré sú výslovne uvedené v tomto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, Abcur, C‑544/13 a C‑545/13 , EU:C:2015:481 , bod 55 ).

38

Z toho vyplýva, že na jednej strane článok 3 bod 2 smernice 2001/83 taxatívne vymenúva tieto podmienky. Na druhej strane okolnosť, na ktorú poukazuje predkladajúci vnútroštátny súd, podľa ktorej článok 40 ods. 2 druhý pododsek tejto smernice obsahuje pojem „maloobchodný výdaj“, ktorý by sa vo svojom holandskom znení tiež mohol chápať tak, že sa týka výdaja liekov v malých množstvách, je na účely výkladu článku 3 bodu 2 uvedenej smernice irelevantná. Tento článok 40 ods. 2 druhý pododsek totiž stanovuje podmienky, za ktorých sú určité plnenia týkajúce sa liekov, ktoré patria do pôsobnosti tej istej smernice, oslobodené od povinnosti získať povolenie na výrobu v zmysle odseku 1 tohto článku. Keďže ciele a pôsobnosť článku 3 bodu 2 a článku 40 ods. 2 druhého pododseku smernice 2001/83 sú odlišné, cieľom tohto posledného uvedeného článku nie je doplniť podmienky stanovené v tomto prvom uvedenom článku.

39

Ak teda liek spĺňa všetky podmienky stanovené v článku 3 bode 2 smernice 2001/83, pripomenuté v bode 36 tohto rozsudku, daný liek nespadá do pôsobnosti tejto smernice.

40

Keď teda členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve stanovujú povinnosť získať povolenie na výrobu alebo uvedenie takéhoto lieku na trh, táto povinnosť, ako aj podmienky získania takýchto povolení, patria do právomocí členských štátov, nie sú upravené smernicou 2001/83 a nemusia byť teda posudzované z hľadiska tejto smernice. Takáto právna úprava sa totiž týka situácie, ktorá je odlišná od situácie, keď akt Únie priznáva členským štátom možnosť voľby rozhodnúť sa medzi viacerými spôsobmi uplatnenia alebo diskrečnú či posudzovaciu právomoc, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou režimu zavedeného týmto aktom, alebo od situácie, keď takýto akt oprávňuje členské štáty prijať osobitné opatrenia, ktoré majú prispieť k uskutočneniu jeho cieľa alebo výnimky, ako sú opatrenia uvedené v článku 5 tejto smernice [pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2019, TSN a AKT, C‑609/17 a C‑610/17 , EU:C:2019:981 , body 50 a 52 , a z 10. júna 2021, Land Oberösterreich (Príspevok na bývanie), C‑94/20 , EU:C:2021:477 , body 46 až 48 , ako aj citovanú judikatúru].

41

Okrem toho vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že úroveň harmonizácie uskutočnenej smernicou 2001/83 nemá vplyv na mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú členské štáty pri prijímaní právnej úpravy týkajúcej sa liekov patriacich do pôsobnosti článku 3 bodu 2 tejto smernice, ani na jeho výklad.

42

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Psorinovo je pripravovaný v súlade s predpismi liekopisu dvoma lekárňami, Infinity a Pharmaline, ktoré vydávajú tento liek pacientom, v týchto lekárňach. S výhradou overení, ktoré prináleží vykonať predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, sa teda zdá, že všetky podmienky uplatnenia článku 3 bodu 2 smernice 2001/83 pripomenuté v bode 36 tohto rozsudku sú splnené, takže toto ustanovenie sa má uplatniť, pokiaľ ide o taký liek, o aký ide vo veci samej, a tento liek teda nepatrí do pôsobnosti tejto smernice.

43

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 3 bod 2 smernice 2001/83 sa má vykladať v tom zmysle, že do jej pôsobnosti nespadá vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že príprava liekov v lekárni v súlade s predpismi liekopisu, ktoré sa majú vydať priamo pacientom v tejto lekárni, podlieha vnútroštátnej povinnosti získať povolenie, ak táto príprava nespĺňa podmienku, podľa ktorej dotknuté lieky musia byť určené na maloobchodný výdaj alebo výdaj v malých množstvách, pričom táto podmienka je v praxi vyjadrená ako osobitné kritérium počtu.

O trovách

44

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 3 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, zmenenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1394/2007 z 13. novembra 2007,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

do jej pôsobnosti nespadá vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že príprava liekov v lekárni v súlade s predpismi liekopisu, ktoré sa majú vydať priamo pacientom v tejto lekárni, podlieha vnútroštátnej povinnosti získať povolenie, ak táto príprava nespĺňa podmienku, podľa ktorej dotknuté lieky musia byť určené na maloobchodný výdaj alebo výdaj v malých množstvách, pričom táto podmienka je v praxi vyjadrená ako osobitné kritérium počtu.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: holandčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-589/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik