C-617/24
ECLI:EU:C:2025:908
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0617
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0617
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (siedma komora)
z 20. novembra 2025 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 – Colný kódex Únie – Článok 24 písm. d) a článok 211 ods. 2 – Delegovanie právomoci na Európsku komisiu – Splnomocnenie ‚doplniť‘ legislatívny akt – Delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446 – Článok 172 ods. 1 a 2 – Platnosť – Spätná účinnosť povolenia na aktívny zušľachťovací styk“
Vo veci C‑617/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf, Nemecko) zo 4. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 23. septembra 2024, ktorý súvisí s konaním:
Siegfried PharmaChemikalien Minden GmbH
proti
Hauptzollamt Bielefeld,
SÚDNY DVOR (siedma komora),
v zložení: predseda siedmej komory F. Schalin (spravodajca), sudcovia M. Gavalec a Z. Csehi,
generálny advokát: A. Rantos,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
Siegfried PharmaChemikalien Minden GmbH, v zastúpení: C. Pötters, Rechtsanwältin, a R. Vobbe, Steuerberater,
–
Európska komisia, v zastúpení: B. Eggers a F. Moro, splnomocnené zástupkyne,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 172 ods. 1 a 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 1 ).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Siegfried PharmaChemikalien Minden GmbH (ďalej len „Siegfried Pharma“) a Hauptzollamt Bielefeld (Hlavný colný úrad Bielefeld, Nemecko) (ďalej len „hlavný colný úrad“) vo veci žiadosti o povolenie pre aktívny zušľachťovací styk s retroaktívnym účinkom.
Právny rámec
Colný kódex
3
V odôvodnení 39 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 , ďalej len „colný kódex“), sa uvádza:
„S cieľom chrániť finančné záujmy [Európskej ú]nie a členských štátov a doplniť pravidlá týkajúce sa colného dlhu a záruk, by sa mala na [Európsku k]omisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o miesto vzniku colného dlhu, výpočet sumy dovozného a vývozného cla, záruku vzťahujúcu sa na uvedenú sumu a vyberanie, vrátenie, odpustenie a zánik colného dlhu.“
4
Z článku 5 bodu 2 písm. a) colného kódexu pritom vyplýva, že „colné predpisy“ pozostávajú najmä z „[tohto] kódexu a ustanovení, ktorými sa kódex dopĺňa alebo vykonáva, prijatými na úrovni Únie alebo vnútroštátnej úrovni“.
5
Oddiel 3 kapitoly 2 hlavy I colného kódexu, nazvaný „Rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov“, obsahuje článok 22, ktorého odseky 2 a 4 stanovujú:
„2. Colné orgány bezodkladne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o rozhodnutie overia, či sú splnené podmienky pre prijatie tejto žiadosti.
Ak colné orgány konštatujú, že žiadosť obsahuje všetky požadované informácie, ktoré potrebujú na vydanie rozhodnutia, v lehote uvedenej v prvom pododseku informujú žiadateľa o prijatí žiadosti.
…
4. Ak nie je v rozhodnutí alebo colných predpisoch uvedené inak, rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom doručenia žiadateľovi alebo dňom, ktorý sa považuje za takýto deň. …“
6
Článok 24 colného kódexu stanovuje:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:
…
d)
prípady uvedené v článku 22 ods. 4, v ktorých rozhodnutie nadobúda účinnosť od iného dňa než je deň, v ktorom sa žiadateľovi toto rozhodnutie doručí alebo sa považuje za doručené;
…“
7
Článok 211 tohto kódexu stanovuje:
„1. Povolenie od colných orgánov sa vyžaduje na:
a)
použitie colných režimov aktívny alebo pasívny zušľachťovací styk, dočasné použitie alebo konečné použitie,
…
2. Colné orgány udelia povolenie s retroaktívnym účinkom, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
existuje preukázaná ekonomická potreba;
…
e)
v rámci troch rokov pred dňom prijatia žiadosti sa žiadateľovi neudelilo povolenie s retroaktívnym účinkom;
…
h)
ak sa žiadosť týka obnovenia povolenia na rovnaký druh operácie a tovaru, žiadosť je predložená do troch rokov po skončení platnosti pôvodného povolenia.
…“
8
Článok 212 tohto kódexu znie:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 284 prijímať delegované akty s cieľom určiť:
a)
podmienky na udelenie povolenia na colné režimy uvedené v článku 211 ods. 1;
…“
9
Článok 284 colného kódexu s názvom „Výkon delegovanej právomoci“ udeľuje Komisii právomoc prijímať okrem iného delegované akty uvedené v článkoch 24 a 212 tohto kódexu a spresňuje podmienky výkonu tohto delegovania.
Delegované nariadenie 2015/2446
10
Odôvodnenia 1 a 14 delegovaného nariadenia 2015/2446 uvádzajú:
„(1)
[Colný kódex] v súlade so Zmluvou o [FEÚ] deleguje na Komisiu právomoc dopĺňať určité nepodstatné prvky kódexu v súlade s článkom 290 [ZFEÚ]. …
…
(14)
V niektorých prípadoch by rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť dátumom, ktorý sa odlišuje od dátumu jeho doručenia žiadateľovi, alebo dátumu, ktorý sa považuje za dátum doručenia, a to najmä ak žiadateľ požiadal o odlišný dátum nadobudnutia účinnosti alebo nadobudnutie účinnosti rozhodnutia je podmienené splnením určitých formalít žiadateľom. V záujme zrozumiteľnosti a právnej istoty by sa uvedené prípady mali dôkladne identifikovať.“
11
Článok 172 tohto delegovaného nariadenia s názvom „Retroaktívny účinok“ stanovuje:
„1. Ak colné orgány udelia povolenie s retroaktívnym účinkom v súlade s článkom 211 ods. 2 [colného] kódexu, povolenie nadobúda účinnosť najskôr dátumom prijatia žiadosti.
2. Za výnimočných okolností môžu colné orgány dať súhlas, aby povolenie uvedené v odseku 1 nadobudlo účinnosť najskôr jeden rok pred dátumom prijatia žiadosti, a v prípade tovaru, na ktorý sa vzťahuje príloha 71‑02, tri mesiace pred dátumom prijatia žiadosti.
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
12
V novembri 2018 Siegfried Pharma podala na hlavný colný úrad žiadosť o povolenie na aktívny zušľachťovací styk podľa článku 211 ods. 1 písm. a) colného kódexu pre tovar dovezený z Číny. Táto žiadosť neobsahovala všetky požadované informácie a dokumenty, čo hlavný colný úrad oznámil spoločnosti Siegfried Pharma. Táto spoločnosť svoju žiadosť okamžite nedoplnila a do 18. júla 2019 deklarovala tovar na účely jeho prepustenia do voľného obehu. Z tohto dôvodu zaplatila clo vo výške 1173497,14 eura.
13
Dňa 12. apríla 2021 Siegfried Pharma požiadala hlavný colný úrad, aby jej vydal povolenie na aktívny zušľachťovací styk s retroaktívnym účinkom podľa článku 211 ods. 2 colného kódexu pre tovar, ktorý doviezla z Číny, s odkazom na svoju predchádzajúcu žiadosť. Zamýšľala tak a posteriori odstrániť hospodárske nevýhody, ktoré utrpela z dôvodu zaplatenia tohto cla. Rozhodnutím z 11. júla 2021 hlavný colný úrad zamietol žiadosť spoločnosti Siegfried Pharma z dôvodu, že táto spoločnosť stále neposkytla všetku potrebnú dokumentáciu. Okrem toho táto spoločnosť podľa neho nepreukázala existenciu ekonomickej potreby v zmysle tohto článku 211 ods. 2 písm. a).
14
Siegfried Pharma podala proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, pričom tvrdila, že podmienka týkajúca sa ekonomickej potreby stanovená v tomto poslednom uvedenom ustanovení bola splnená a že Komisia prekročila svoje právomoci tým, že v článku 172 delegovaného nariadenia 2015/2446 časovo obmedzila retroaktívny účinok takéhoto povolenia. Podľa nej totiž žiadne ustanovenie neoprávňuje Komisiu na prijatie tohto článku a v každom prípade Komisia mala prekročiť právny rámec definovaný v článku 211 ods. 2 colného kódexu.
15
Keďže hlavný colný úrad túto sťažnosť zamietol rozhodnutím z 26. júla 2023, Siegfried Pharma napadla toto rozhodnutie na Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf, Nemecko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento súd konštatuje, že podľa článku 172 ods. 1 a 2 delegovaného nariadenia 2015/2446 (ďalej len „sporné ustanovenie“) by vydanie povolenia s retroaktívnym účinkom spoločnosti Siegfried Pharma podľa článku 211 ods. 2 colného kódexu nemalo za následok zánik colného dlhu tejto spoločnosti. Hlavný colný úrad totiž žiadosti o povolenie na aktívny zušľachťovací styk v zmysle článku 22 ods. 2 tohto kódexu vyhovel až 14. júla 2021 a posledný dovoz podliehajúci clu sa uskutočnil v priebehu roka 2019, teda viac ako rok pred dátumom prijatia tejto žiadosti.
16
Uvedený súd vyjadruje pochybnosti o platnosti sporného ustanovenia z dôvodu, že Komisia podľa neho nebola oprávnená prijať ustanovenia časovo obmedzujúce retroaktívne povolenia. Konštatuje, že Komisia pri prijímaní sporného ustanovenia vychádzala z článku 24 písm. d) colného kódexu. Okrem toho uvádza, že podľa článku 212 písm. a) tohto kódexu je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom určiť podmienky udelenia povolenia na účely colných režimov uvedených v článku 211 ods. 1 uvedeného kódexu, a to okrem iného na účely colného režimu aktívny zušľachťovací styk. Naproti tomu článok 212 písm. a) toho istého kódexu výslovne neodkazuje na odsek 2 tohto článku 211, ktorý sa týka práve povolenia s retroaktívnym účinkom.
17
Tento súd sa domnieva, že znenie článku 24 písm. d) a článku 212 písm. a) colného kódexu neumožňuje určiť, či Komisia môže prijať akty, ktoré „dopĺňajú“ nepodstatné prvky colného kódexu alebo akty, ktoré ich „menia“ v zmysle článku 290 ods. 1 prvého pododseku ZFEÚ.
18
Uvedený súd okrem toho uvádza, že článok 211 ods. 2 tohto kódexu nestanovuje časové obmedzenia týkajúce sa retroaktívneho účinku povolení, čo podľa neho naznačuje, že sporné ustanovenie nemohlo zaviesť takéto obmedzenia. Okrem toho časový rámec by mohol predstavovať „podstatný prvok“ colného práva Únie, v dôsledku čoho nemôže byť predmetom delegovania právomoci v súlade s článkom 290 ods. 1 druhým pododsekom ZFEÚ.
19
Vnútroštátny súd má navyše pochybnosti o tom, či sporné ustanovenie spĺňa požiadavku odôvodnenia upravenú v článku 296 druhom odseku ZFEÚ, keďže dôvody uvedené všeobecným spôsobom v odôvodnení 14 delegovaného nariadenia 2015/2446 nie sú dostatočné.
20
Za týchto okolností Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„[Je sporné ustanovenie] platné?“
O prejudiciálnej otázke
21
Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je sporné ustanovenie neplatné jednak z dôvodu, že Komisia prekročila hranice delegovania právomoci stanovené v článku 24 písm. d) a článku 212 písm. a) colného kódexu, a jednak preto, že odôvodnenie sporného ustanovenia nespĺňa požiadavku stanovenú v článku 296 druhom odseku ZFEÚ.
22
Prvý dôvod neplatnosti uvedený vnútroštátnym súdom sa týka otázky, či Komisia prekročila hranice delegovania právomoci stanovené v článku 24 písm. d) a článku 212 písm. a) colného kódexu tým, že stanovila, že povolenie na aktívny zošľachťovací styk s retroaktívnym účinkom nadobúda účinnosť najskôr dňom prijatia žiadosti alebo výnimočne najskôr jeden rok pred týmto dátumom.
23
Podľa článku 290 ods. 1 prvého pododseku ZFEÚ „legislatívny akt môže na Komisiu delegovať právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu“.
24
Účelom tejto možnosti delegovať právomoci je umožniť normotvorcovi Únie sústrediť sa na podstatné prvky právnej úpravy, ako aj na prvky, ktoré nie sú podstatné, ale ktorých úpravu považuje za vhodnú, pričom Komisii zveruje úlohu „doplniť“ určité nepodstatné prvky prijatého legislatívneho aktu alebo zmeniť tieto prvky v rámci delegovania, ktoré jej bolo udelené. Tieto dve kategórie delegovania právomocí stanovené v článku 290 ods. 1 ZFEÚ sa teda zjavne líšia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2016, Parlament/Komisia, C‑286/14 , EU:C:2016:183 , body 40 a 54 ).
25
V súlade s článkom 290 ods. 1 druhým pododsekom prvou vetou tohto ustanovenia musia byť ciele, obsah, rozsah, ako aj trvanie delegovania právomoci výslovne vymedzené legislatívnym aktom udeľujúcim takéto delegovanie. Z tejto požiadavky vyplýva, že priznanie delegovanej právomoci sa týka prijatia pravidiel, ktoré patria do takého právneho rámca, aký je definovaný základným legislatívnym aktom (rozsudok zo 17. marca 2016, Parlament/Komisia, C‑286/14 , EU:C:2016:183 , bod 30 a citovaná judikatúra). Okrem toho z uvedeného článku 290 ods. 1 druhého pododseku druhej vety vyplýva, že podstatné prvky dotknutej oblasti musia byť stanovené v základnej právnej úprave a nemôžu byť predmetom delegovania právomoci. Z judikatúry vyplýva, že tieto podstatné prvky sú tie, ktorých prijatie si vyžaduje vykonať politické rozhodnutia, čo spadá do vlastnej zodpovednosti normotvorcu Únie (rozsudok z 11. mája 2017, Dyson/Komisia, C‑44/16 P , EU:C:2017:357 , body 59 a 61 , ako aj citovaná judikatúra).
26
V prejednávanej veci treba najskôr zdôrazniť, že článok 284 colného kódexu sa na jednej strane všeobecným spôsobom obmedzuje na to, že splnomocňuje Komisiu okrem iného na prijímanie delegovaných aktov uvedených v článkoch 24 a 212 tohto kódexu, a na druhej strane spresňuje podmienky výkonu tohto delegovania právomocí.
27
Okrem toho ani znenie článku 24 písm. d), ani článku 212 písm. a) uvedeného kódexu neumožňuje vyriešiť otázku, či bola Komisia oprávnená doplniť alebo zmeniť ten istý kódex.
28
Tieto ustanovenia totiž oprávňujú Komisiu prijať delegované akty v súlade s článkom 284 colného kódexu s cieľom „určiť“ prípady uvedené v článku 22 ods. 4 tohto kódexu, v ktorých rozhodnutie nadobúda účinnosť k inému dátumu, než je ten, keď je žiadateľ o ňom informovaný alebo sa o ňom považuje za informovaného, a podmienky udelenia povolenia na účely colných režimov uvedených v článku 211 ods. 1 uvedeného kódexu.
29
Článok 290 ods. 1 ZFEÚ stanovuje len dve kategórie delegovania právomocí, a to také, ktorými sa „dopĺňajú“, a také, ktorými sa „menia“ legislatívne akty. Možnosť „určiť“ niektoré nepodstatné prvky takého aktu teda nie je v tomto článku stanovená (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2016, Parlament/Komisia, C‑286/14 , EU:C:2016:183 , bod 32 ).
30
Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ normotvorca Únie udelí Komisii právomoc „doplniť“ legislatívny akt, vzdá sa vyčerpávajúcej legislatívnej úpravy a obmedzí sa na stanovenie podstatných prvkov a úlohu ich konkretizovať prenechá Komisii. Poverenie Komisie je teda obmedzené na detailné rozvinutie nepodstatných prvkov dotknutej právnej úpravy, ktoré normotvorca nedefinoval, pri rešpektovaní celého legislatívneho aktu prijatého normotvorcom. Naopak účelom delegovania právomoci meniť legislatívny akt je poveriť Komisiu, aby zmenila alebo zrušila nepodstatné prvky, ktoré v tomto akte ustanovil normotvorca. Pokiaľ Komisia vykonáva takú právomoc, nie je povinná konať za rešpektovania prvkov, ktoré má práve „meniť“ v súlade s jej udeleným poverením (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2016, Parlament/Komisia, C‑286/14 , EU:C:2016:183 , body 41 a 42 ).
31
Rozdiely konštatované v predchádzajúcom bode tohto rozsudku medzi dvoma kategóriami delegovaných právomocí stanovených článkom 290 ods. 1 ZFEÚ bránia tomu, aby sa Komisii mohla priznať právomoc, na základe ktorej by ona sama mohla určiť povahu jej udelenej delegovanej právomoci. Za týchto podmienok a na účely zabezpečenia transparentnosti legislatívneho procesu toto ustanovenie ukladá normotvorcovi povinnosť určiť povahu delegovania, ktoré má v úmysle udeliť Komisii (rozsudok zo 17. marca 2016, Parlament/Komisia, C‑286/14 , EU:C:2016:183 , bod 46 ).
32
V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že odôvodnenie 39 colného kódexu uvádza, že s cieľom chrániť finančné záujmy Únie a členských štátov a „doplniť“ pravidlá týkajúce sa colného dlhu a záruk by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o zánik colného dlhu. Tak odôvodnenie 1, ako aj samotný názov delegovaného nariadenia 2015/2446 preukazujú, že Komisia týmto spôsobom pochopila oprávnenie, ktoré jej priznáva článok 284 tohto kódexu.
33
Po druhé sporné ustanovenie konkretizuje článok 211 ods. 2 colného kódexu tým, že obmedzuje najmä retroaktívny účinok povolenia na aktívny zušľachťovací styk.
34
Je pravda, že článok 212 písm. a) tohto kódexu oprávňuje Komisiu len na určenie podmienok udelenia povolenia na účely colných režimov uvedených v článku 211 ods. 1 uvedeného kódexu, v dôsledku čoho sa toto oprávnenie nevzťahuje na odsek 2 tohto článku 211.
35
Vzhľadom na to nebolo potrebné, aby bol článok 211 ods. 2 colného kódexu spomenutý v článku 212 písm. a) tohto kódexu, keďže podľa článku 24 písm. d) uvedeného kódexu v spojení s článkom 22 ods. 4 toho istého kódexu už Komisia bola oprávnená doplniť pravidlá stanovené colným kódexom, pokiaľ ide o časové účinky colných povolení, najmä povolení na aktívny zušľachťovací styk.
36
Z článku 22 ods. 4 colného kódexu – teda ustanovenia, ktoré je Komisia oprávnená doplniť podľa článku 24 písm. d) tohto kódexu – totiž vyplýva, že rozhodnutie colného orgánu týkajúce sa uplatňovania colných predpisov nadobúda účinnosť dňom, keď bolo doručené alebo sa považuje za doručené žiadateľovi, pokiaľ toto rozhodnutie alebo colné predpisy nestanovujú inak. Z článku 5 bodu 2 písm. a) colného kódexu pritom vyplýva, že „colné predpisy“ zahŕňajú najmä tento kódex a ustanovenia, ktoré ho dopĺňajú alebo vykonávajú, prijaté na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni. Z toho vyplýva, že delegované nariadenie 2015/2446 je nepochybne súčasťou colných predpisov v zmysle článku 5 bodu 2 písm. a) uvedeného kódexu a že z tohto dôvodu mohlo zmeniť dátum nadobudnutia účinnosti rozhodnutia colného orgánu týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov.
37
Mlčanie normotvorcu Únie v článku 211 ods. 2 colného kódexu, pokiaľ ide o časový aspekt retroaktívneho účinku povolení na aktívny zušľachťovací styk, pritom vôbec neznamená, že by sa Komisii zakázalo časovo obmedziť možnosť vydať takéto povolenie. Práve naopak, ide o ilustráciu toho, keď normotvorca Únie zverí Komisii právomoc „doplniť“ legislatívny akt, neprijme vyčerpávajúcu právnu úpravu a obmedzuje sa na stanovenie podstatných prvkov, pričom úlohu konkretizovať ich ponecháva Komisii, ako bolo pripomenuté v bode 30 tohto rozsudku.
38
Okrem toho článok 211 ods. 2 colného kódexu možno o to menej považovať za článok, ktorý už vyriešil otázku nadobudnutia účinnosti rozhodnutí týkajúcich sa povolení s retroaktívnym účinkom, keďže upravuje hlavne hmotnoprávne podmienky na vydanie takéhoto povolenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2021, Beeren‑, Wild‑, Feinfruchta, C‑825/19 , EU:C:2021:869 , bod 33 ). Konkrétne cieľom požiadaviek uvedených v tomto článku 211 ods. 2 písm. e) a h) nie je stanoviť dátum tohto nadobudnutia účinnosti. V súlade s týmito požiadavkami totiž takéto povolenia nemohli byť žiadateľovi udelené v lehote troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť prijatá. Žiadosť o obnovenie povolenia sa navyše musí predložiť do troch rokov od skončenia platnosti pôvodného povolenia.
39
Po tretie sporné ustanovenie tým, že obmedzuje najmä retroaktívny účinok povolenia na aktívny zušľachťovací styk, nemení podstatné pravidlo colného kódexu. Samotné obmedzenie časového účinku takéhoto povolenia, ktoré je všeobecne stanovené v colnom kódexe, totiž vôbec neznamená uskutočnenie politických rozhodnutí, ktoré patria do vlastnej zodpovednosti normotvorcu Únie, keďže cieľom tohto obmedzenia nie je premietnuť základné smery politiky Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 1992, Nemecko/Komisia, C‑240/90 , EU:C:1992:408 , bod 37 ).
40
Po štvrté sa zdá nevyhnutné, aby nadobudnutie účinnosti rozhodnutí týkajúcich sa povolení s retroaktívnym účinkom nebolo časovo neobmedzené, ale aby bolo vymedzené a spresnené v colných predpisoch. Z tohto hľadiska sporné ustanovenie slúži na zabezpečenie cieľov jasnosti a právnej istoty, uvedených v odôvodnení 14 delegovaného nariadenia 2015/2446, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania s právnymi subjektmi. Táto zásada najmä vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo odlišne, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2021, Austrian Airlines, C‑826/19 , EU:C:2021:318 , bod 41 citovanú judikatúru). Vzhľadom na chýbajúcu harmonizáciu na úrovni Únie, pokiaľ ide o dátum tohto nadobudnutia účinnosti, by sa prax colných orgánov členských štátov v tejto oblasti mohla značne líšiť v porovnateľných situáciách bez toho, aby to bolo odôvodnené z objektívneho hľadiska.
41
V piatom a poslednom rade ustanovenia, akým je článok 211 ods. 2 colného kódexu, stanovujúce uplatnenie oslobodenia od cla, predstavujú výnimku zo zásady, podľa ktorej výrobky dovážané do Únie vo všeobecnosti podliehajú clu. Z tohto dôvodu sa musia ako odchylné ustanovenia vykladať reštriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. februára 2011, Marishipping and Transport, C‑11/10 , EU:C:2011:91 , bod 16 , a z 12. decembra 2024, Malmö Motorrenovering, C‑781/23 , EU:C:2024:1014 , bod 21 ).
42
Sporné ustanovenie sa tak tým, že obmedzilo najmä retroaktívny účinok povolenia na aktívny zušľachťovací styk udeleného v súlade s týmto článkom 211 ods. 2, obmedzilo na uplatnenie pravidla reštriktívneho výkladu výnimiek z tejto zásady, a tým prispelo k ochrane finančných záujmov Únie, ktorá je uvedená najmä v odôvodnení 39 colného kódexu.
43
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že prvý dôvod neplatnosti uvádzaný vnútroštátnym súdom nemôže spôsobiť neplatnosť sporného ustanovenia.
44
Druhý dôvod neplatnosti uvádzaný týmto súdom sa týka otázky, či odôvodnenie sporného ustanovenia spĺňa požiadavku odôvodnenia uvedenú v článku 296 druhom odseku ZFEÚ.
45
Podľa judikatúry z odôvodnenia vyžadovaného článkom 296 ZFEÚ musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie Únie, ktorá prijala predmetný akt. Odôvodnenie teda musí dotknutým osobám umožniť oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia a Súdnemu dvoru musí umožniť vykonať preskúmanie. Nie je však potrebné uviesť všetky relevantné právne alebo skutkové okolnosti. Okrem toho, pokiaľ ide o všeobecne záväzné akty, odôvodnenie sa môže obmedziť na jednej strane na uvedenie celkovej situácie, ktorá viedla k prijatiu predmetného aktu, a na druhej strane na uvedenie všeobecných cieľov, ktoré má tento akt dosiahnuť. V dôsledku toho platí, že ak z napadnutého rozhodnutia vyplýva podstata cieľa sledovaného inštitúciou, bolo by zbytočné požadovať osobitné odôvodnenie každej technickej voľby vykonanej inštitúciou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2016, Pesce a i., C‑78/16 a C‑79/16 , EU:C:2016:428 , body 88 až 90 ).
46
V prejednávanej veci treba uviesť, že odôvodnenie 14 delegovaného nariadenia 2015/2446 uvádza dôvody, pre ktoré by sa mali určiť dátumy nadobudnutia účinnosti rozhodnutí týkajúcich sa uplatňovania colných predpisov. Podľa tohto odôvodnenia treba v záujme jasnosti a právnej istoty podrobne identifikovať prípady, v ktorých takéto rozhodnutie nadobúda účinnosť od iného dátumu, než je dátum, ku ktorému ho žiadateľ dostal alebo sa považuje za doručené. Treba tak postupovať najmä vtedy, keď žiadateľ požiadal o iný dátum nadobudnutia účinnosti.
47
Z toho vyplýva, že podstata cieľa sledovaného Komisiou vyplýva z delegovaného nariadenia 2015/2446, v dôsledku čoho táto inštitúcia splnila požiadavku odôvodnenia, a preto preskúmanie druhého dôvodu neplatnosti uvádzaného vnútroštátnym súdom, ktorý sa týka prípadného nedodržania tejto požiadavky Komisiou, nemôže spôsobiť neplatnosť sporného ustanovenia.
48
Odôvodnenie
delegovaného nariadenia 2015/2446 bolo menej podrobné, pretože sporné ustanovenie bolo prijaté v kontexte, ktorý bol dotknutým hospodárskym subjektom dobre známy, pretože v podstate zachoval predchádzajúci právny stav. Ako totiž uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, rovnako ako sporné ustanovenie, aj článok 508 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1 ; Mim. vyd. 02/006, s. 3), v znení nariadenia Komisie (ES) č. 993/2001 zo 4. mája 2001 ( Ú. v. ES L 141, 2001, s. 1 ; Mim. vyd. 02/011, s. 286), stanovoval retroaktívny účinok povolenia na aktívny zošľachťovací styk obmedzený na jeden rok.
49
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že jej preskúmaním nebolo zistené nič, čo by mohlo mať vplyv na platnosť sporného ustanovenia.
O trovách
50
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veciach samých incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:
Preskúmaním prejudiciálnej otázky nebolo zistené nič, čo by mohlo mať vplyv na platnosť článku 172 ods. 1 a 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: nemčina.