C-618/24

XK,

TR,

VQ

proti

SM,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

XK, TR a VQ, v zastúpení: M. Kinberger, Rechtsanwalt,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Wasmeier a W. Wils, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Odôvodnenia 7 až 9, 11, 14, 34 a 59 nariadenia č. 650/2012 stanovujú:

„(7)

Je potrebné uľahčiť riadne fungovanie vnútorného trhu odstránením prekážok voľného pohybu osôb, ktoré v súčasnosti narážajú na problémy pri uplatňovaní svojich práv v kontexte dedenia, ktoré má cezhraničné dôsledky. V európskom priestore spravodlivosti musia mať občania možnosť usporiadať svoje dedičstvo vopred. Musia byť efektívne zaručené práva dedičov a odkazovníkov [dedičov zo zákona a zo závetu – neoficiálny preklad ], ďalších osôb s blízkym vzťahom k zosnulému, ako aj veriteľov poručiteľa.

(8)

Na dosiahnutie týchto cieľov by toto nariadenie malo spojiť ustanovenia o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní – alebo prípadne prijímaní –, vykonateľnosti a výkone rozhodnutí, verejných listín a súdnych zmierov, ako aj o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve.

(14)

Majetkové práva, podiely a majetok, ktoré vznikli alebo sa previedli iným spôsobom ako dedením, napríklad darovaním, by sa mali tiež vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. To, či sa dary alebo iné formy právnych úkonov nakladania s majetkom medzi živými s okamžitým vecnoprávnym účinkom vrátia alebo započítajú na účely stanovenia podielov oprávnených osôb podľa rozhodného práva pre dedenie, by však malo stanoviť právo určené týmto nariadením ako rozhodné právo pre dedenie.

…

(34)

V záujme harmonického fungovania spravodlivosti by sa malo predchádzať vydávaniu nezlučiteľných rozhodnutí v rôznych členských štátoch. Na tento účel by sa mali v tomto nariadení ustanoviť všeobecné procesné pravidlá, ktoré budú podobné pravidlám obsiahnutým v iných nástrojoch Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach.

…

…

e)

iné vyživovacie povinnosti ako vyživovacie povinnosti z dôvodu smrti;

…

g)

majetkové práva, podiely a majetok vytvorený alebo prevedený inak ako dedením, napríklad darovaním, prostredníctvom spoluvlastníctva viacerých osôb prevoditeľného na preživšieho, dôchodkového zabezpečenia, poistných zmlúv a podobných dohôd bez toho, aby bol dotknutý článok 23 ods. 2 písm. i);

6

Podľa článku 4 toho istého nariadenia, nazvaného „Všeobecná právomoc“, právomoc konať vo veci celého dedičstva majú súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti.

7

Článok 21 nariadenia č. 650/2012, nazvaný „Všeobecné pravidlo“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak, rozhodným právom vo veci celého dedičstva je právny poriadok štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti.“

8

2. Uvedené právo upravuje najmä:

…

h)

disponibilnú časť dedičstva, povinné dedičské podiely a ostatné obmedzenia nakladania s majetkom pre prípad smrti, ako aj prípadné nároky osôb blízkych zosnulému voči dedičstvu alebo dedičom;

i)

povinnosť vrátiť alebo započítať do dedičstva pri výpočte podielov jednotlivých oprávnených osôb dary, záloh na dedičský podiel alebo odkazy

3. Blízkymi osobami sú osoby z okruhu zákonných dedičov zosnulého, ich manželský partner, registrovaný partner alebo partner, ako aj ich deti, a partner zosnulého a jeho deti.“

11

Ustanovenie § 678 ABGB stanovuje:

„1. Výška odkazu sa určuje podľa druhu, dĺžky a rozsahu služieb.

2. Odkaz v každom prípade prináleží popri povinnom podiele; popri iných plneniach z pozostalosti neprináleží len vtedy, ak tak zosnulý rozhodol. Odkaz za opatrovanie môže byť odňatý len v prípade existencie dôvodu na vydedenie.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

15

Landesgericht Salzburg (Krajinský súd Salzburg, Rakúsko) zamietol žalobu, ktorú v tejto súvislosti podal SM, pre nedostatok medzinárodnej právomoci. Zastával názor, že hoci opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, je vo vnútroštátnom práve formálne koncipované ako zákonný odkaz, z vecného hľadiska ide o náhradu za opatrovateľské služby poskytnuté počas života zosnulého. Podľa tohto súdu sa preto takéto opatrenie musí kvalifikovať ako „záväzkový nárok“, na ktorý sa vzťahuje záväzkové právo, a preto nepatrí do pôsobnosti nariadenia č. 650/2012.

16

SM podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok Rekurs na Oberlandesgericht Linz (Vyšší krajinský súd Linz, Rakúsko), ktorý rozsudkom z 12. júna 2024 tomuto opravnému prostriedku vyhovel. Tento súd v podstate konštatoval, že pôsobnosť nariadenia č. 650/2012 sa vzťahuje na všetky občianskoprávne aspekty dedenia. Vzhľadom na to, že opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje zákonný odkaz, ktorý je svojím charakterom podobný povinnému podielu, okolnosť, že základ takéhoto práva vznikol za života zosnulého, nemôže podľa tohto súdu odôvodniť neuplatnenie tohto nariadenia. Za týchto podmienok uvedený súd vyhlásil, že má právomoc rozhodnúť.

17

XK, TR a VQ podali proti rozsudku Oberlandesgericht Linz (Vyšší krajinský súd Linz) opravný prostriedok Revisionsrekurs na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. V podstate tvrdia, že opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, nepatrí do pôsobnosti nariadenia č. 650/2012.

21

Tento súd ďalej spresňuje, že v právnej náuke existujú rozdielne názory na to, či takéto opatrenie patrí do dedičského práva alebo záväzkového práva.

22

Napokon uvedený súd zdôrazňuje, že sa v konečnom dôsledku prikláňa k názoru, že také opatrenie, o aké ide vo veci samej, spadá pod pojem „dedičstvo“ v zmysle článku 4 nariadenia č. 650/2012. V tejto súvislosti poukazuje jednak na dôsledky z hľadiska dedičského práva, ktoré sú s ním spojené, a jednak na široký výklad pojmu „dedenie“ v zmysle tohto nariadenia, ktorý sa uplatňuje v judikatúre Súdneho dvora.

23

Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

26

V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že predkladajúci vnútroštátny súd sa svojou otázkou pýta, či opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, spadá pod pojem „dedičstvo“ v zmysle článku 4 nariadenia č. 650/2012, ktorý stanovuje všeobecnú právomoc súdov členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase svojej smrti, konať vo veci celého dedičstva. Táto otázka teda zahŕňa aj posúdenie, či také opatrenie, o aké ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti tohto nariadenia, ako je vymedzená v jeho článku 1. Okrem toho treba zohľadniť článok 3 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia, ktorý definuje pojem „dedenie“. V dôsledku toho otázka položená prekladajúcim vnútroštátnym súdom zahŕňa výklad článku 4 toho istého nariadenia v spojení s jeho článkom 1 a článkom 3 ods. 1 písm. a).

27

Pokiaľ ide o opatrenie dotknuté vo veci samej, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania tiež vyplýva, že rakúska právna úprava priznáva po smrti poručiteľa, nezávisle od jeho závetnej dispozície, určitým osobám, ktoré mu boli blízke a ktoré mu počas určitého obdobia pred jeho smrťou poskytovali opatrovateľské služby, odkaz, ak za toto opatrovanie nedostali žiadny príspevok ani odmenu. Okrem toho tento odkaz v každom prípade prináleží popri povinnom podiele, pričom môže byť odňatý len v prípade existencie dôvodu na vydedenie.

28

Treba teda konštatovať, že svojou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 nariadenia č. 650/2012 v spojení s jeho článkom 1 a článkom 3 ods. 1 písm. a) vykladať v tom zmysle, že pod pojem „dedičstvo“ v zmysle tohto článku 4 spadá zákonný odkaz, ktorý po smrti poručiteľa, nezávisle od jeho závetnej dispozície, prináleží určitým osobám, ktoré mu boli blízke a ktoré mu počas určitého obdobia pred jeho smrťou poskytovali opatrovateľské služby, ak za toto opatrovanie nedostali žiadny príspevok ani odmenu, pričom tento odkaz prináleží v každom prípade popri povinnom podiele a môže byť odňatý len v prípade existencie dôvodu na vydedenie.

32

Navyše článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 650/2012 spresňuje, že na účely tohto nariadenia sa pod pojmom „dedenie“ rozumie „prechod dedičstva po zosnulom a zahŕňa všetky dôvody prechodu majetku, práv a povinností z dôvodu smrti nezávisle od toho, či ide o prechod na základe právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti, alebo zo zákona“.

33

Je pravda, ako uviedla Komisia, že nemecké znenie článku 1 ods. 1, ktorý sa týka pôsobnosti tohto nariadenia, a článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 650/2012, ktorý obsahuje vymedzenia pojmov, odkazuje na pojem „dedenie“ („ Rechtsnachfolge von Todes wegen “), zatiaľ čo znenie článku 4 tohto nariadenia, ktorý upravuje otázku všeobecnej právomoci súdov dotknutého členského štátu, odkazuje na pojem „dedičstvo“ („ Erbsachen “). Nič to však nemení na tom, že v mnohých iných jazykových zneniach uvedeného nariadenia, najmä v bulharskom, španielskom, dánskom, anglickom, francúzskom, chorvátskom, talianskom, litovskom, maltskom, fínskom a švédskom jazyku, tieto ustanovenia takúto terminologickú rozdielnosť nevykazujú.

34

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie sa nemôže chápať ako jediný základ pre výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami. V prípade rozdielu medzi týmito verziami sa má dotknuté ustanovenie vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou (pozri rozsudky z 27. marca 1990, Cricket St Thomas, C‑372/88 , EU:C:1990:140 , body 18 a 19 , ako aj zo 4. septembra 2025, Hakamp, C‑203/24 , EU:C:2025:662 , bod 34 ).

38

Súdny dvor už v tejto súvislosti rozhodol, že ak ustanovenie v dedičskej zmluve spočíva, podobne ako „darovanie“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. g) nariadenia č. 650/2012, v určitej forme daru, ale nadobúda účinnosť až smrťou poručiteľa, nepatrí pod túto výnimku, ale patrí do pôsobnosti tohto nariadenia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2021, UM (Zmluva o prevode vlastníctva pre prípad smrti), C‑277/20 , EU:C:2021:708 , bod 35 ].

39

Navyše treba zdôrazniť, že pokiaľ ide o pôsobnosť nariadenia č. 650/2012, Súdny dvor vychádzal z konštatovania, že hlavný cieľ vnútroštátneho právneho predpisu sa týkal dedenia po zosnulej osobe, a nie otázok súvisiacich s niektorou z výnimiek uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, ako sú otázky týkajúce sa majetkového režimu manželov, a dospel k záveru, že tento hlavný cieľ sa vzťahuje na otázky dedenia na účely uvedeného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. marca 2018, Mahnkopf, C‑558/16 , EU:C:2018:138 , bod 40 ).

40

Z toho vyplýva, že pojem „dedenie“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 650/2012 je definovaný široko, keďže – ako je uvedené v bode 32 tohto rozsudku – zahŕňa „všetky dôvody prechodu majetku, práv a povinností z dôvodu smrti“ vrátane opatrení, ktorých hlavným účelom je právne nástupníctvo v dôsledku smrti zosnulého a ktoré nadobúdajú účinnosť jeho smrťou.

44

Z judikatúry tiež vyplýva, že s cieľom prispieť k účinnému riešeniu sporov týkajúcich sa dedičstva sa nariadenie č. 650/2012 snaží uprednostniť jednotné prejednanie dedičstva. Súdny dvor tak už viackrát rozhodol, že výklad ustanovení tohto nariadenia, ktorý by viedol k rozdeleniu dedičstva na niekoľko častí, by bol nezlučiteľný s cieľmi uvedeného nariadenia [rozsudok zo 7. apríla 2022, V A a Z A (Subsidiárna právomoc v dedičských veciach), C‑645/20 , EU:C:2022:267 , bod 37 , ako aj citovaná judikatúra].

45

Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, v prejednávanej veci má také opatrenie, o aké ide vo veci samej, kompenzovať určité poskytnuté služby. Z tohto dôvodu vykazuje určitú podobnosť s pohľadávkou, ktorá patrí do záväzkového práva, keďže jeho cieľom je odškodniť blízke osoby zosnulého za opatrovateľské služby, ktoré mu poskytovali, pričom im počas jeho života nebol poskytnutý príspevok alebo dohodnutá odmena.

46

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že toto opatrenie, bez ohľadu na kvalifikáciu „odkazu“ podľa vnútroštátneho práva, má úzku štrukturálnu súvislosť s dedičskými vecami, keďže sa uplatňuje až po smrti poručiteľa a jeho režim sa tak javí ako úzko súvisiaci s dedením. Konkrétne, podľa uplatniteľného rakúskeho práva sa uvedené opatrenie uplatňuje nezávisle od závetnej dispozície poručiteľa, v každom prípade popri povinnom podiele, a môže byť odňaté len v prípade existencie dôvodu na vydedenie. Okrem toho sa opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, vzťahuje len na osoby blízke zosnulému definované ako osoby z okruhu zákonných dedičov zosnulého, ich manželský partner, registrovaný partner alebo partner, ako aj ich deti, a partner zosnulého a jeho deti. Z toho vyplýva, že hlavný cieľ uvedeného opatrenia sa týka práv opatrovateľa v rámci dedenia.

50

S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 4 nariadenia č. 650/2012 v spojení s jeho článkom 1 a článkom 3 ods. 1 písm. a) sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „dedičstvo“ v zmysle tohto článku 4 spadá zákonný odkaz, ktorý po smrti poručiteľa, nezávisle od jeho závetnej dispozície, prináleží určitým osobám, ktoré mu boli blízke a ktoré mu počas určitého obdobia pred jeho smrťou poskytovali opatrovateľské služby, ak za toto opatrovanie nedostali žiadny príspevok ani odmenu, pričom tento odkaz prináleží v každom prípade popri povinnom podiele a môže byť odňatý len v prípade existencie dôvodu na vydedenie.

O trovách

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: