C-623/24

Predbežné znenie

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 25. júna 2026( * )

„ Odvolanie – Verejná služba – Verejné výberové konanie EPSO/AD/380/19 – Výberové konanie na prijatie do zamestnania administrátorov v oblasti medzinárodnej spolupráce a riadenia pomoci krajinám mimo EÚ – Opakovanie písomných skúšok – Rozhodnutie nezapísať mená odvolateľov do rezervného zoznamu – Zásada rovnosti zaobchádzania – Zásada zhody medzi administratívnou sťažnosťou a správnou žalobou – Žaloba o neplatnosť “

Vo veci C‑623/24 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 20. septembra 2024,

UU,

UV,

v zastúpení: M. Velardo, avocate,

odvolatelia,

ďalší účastníci konania:

UM,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: S. Rodin, vykonávajúci funkciu predsedu ôsmej komory, sudcovia N. Piçarra a N. Fenger (spravodajca),

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

„Cieľom prijímania do služobného pomeru je zabezpečiť pre inštitúciu služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, prijatých na čo najširšom možnom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov [Európskej ú]nie. …“

3 V článku 90 tohto služobného poriadku sa uvádza:

„1. Každá osoba, na ktorú sa vzťahuje tento služobný poriadok, môže predložiť menovaciemu orgánu [ďalej len ‚MO‘] žiadosť, aby prijal rozhodnutie, ktoré sa jej týka. Orgán oznámi dotknutej osobe svoje odôvodnené rozhodnutie do štyroch mesiacov odo dňa predloženia žiadosti. Ak po uplynutí tejto lehoty nedostala dotknutá osoba žiadnu odpoveď, žiadosť sa pokladá za zamietnutú; proti takémuto zamietnutiu môže podať sťažnosť v súlade s nasledujúcim odsekom.

2. Každá osoba, na ktorú sa vzťahuje tento služobný poriadok, môže predložiť [MO] sťažnosť na akt, ktorý má na ňu negatívny účinok, ak uvedený orgán prijal rozhodnutie alebo ak neprijal opatrenie predpísané služobným poriadkom. …

…“

4 Článok 91 uvedeného služobného poriadku stanovuje:

5 Dňa 5. decembra 2019 Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o verejnom výberovom konaní na základe kvalifikácie a skúšok EPSO/AD/380/19, ktorého predmetom bolo prijatie do zamestnania administrátorov (AD 7/AD 9) v oblasti medzinárodnej spolupráce a riadenia pomoci krajinám mimo EÚ (Ú. v. EÚ C 409 A, 2019, s. 1), na vytvorenie dvoch rezervných zoznamov, a to jednak pre administrátorov platovej triedy AD 7 a jednak pre administrátorov platovej triedy AD 9.

6 Odvolatelia sa zúčastnili uvedeného výberového konania a po úspešnom absolvovaní testov typu „dotazník s výberom viacerých odpovedí“ a výberu na základe kvalifikácie (hodnotenie talentov) absolvovali skúšky v hodnotiacom centre.

7 Písomné skúšky v hodnotiacom centre, t. j. prípadová štúdia a písomná skúška v dotknutej oblasti, sa prvýkrát uskutočnili 9. septembra 2021.

8 Listom zo 4. októbra 2021 EPSO oznámil uchádzačom, že z dôvodu technických problémov, ktoré sa vyskytli na prvom termíne písomných skúšok, sa rozhodlo ponúknuť všetkým uchádzačom, ktorí sa zúčastnili na písomných skúškach 9. septembra 2021, dve možnosti, a to buď zachovať si výsledky písomných skúšok z prvého termínu, alebo sa zúčastniť na druhom termíne, pričom sa vzdajú výsledkov z pôvodného termínu.

9 Druhý termín písomných skúšok bol 10. novembra 2021. UJ, UL, UP, UU a UV sa rozhodli zúčastniť na tomto druhom termíne, zatiaľ čo UN, US a UT sa na ňom nezúčastnili.

10 Po druhom termíne písomných skúšok výberová komisia umožnila ôsmim uchádzačom, ktorí sa zúčastnili na tomto termíne, opätovne absolvovať buď prípadovú štúdiu, písomnú skúšku v dotknutej oblasti alebo obe tieto skúšky, z dôvodu technických ťažkostí, s ktorými sa títo uchádzači stretli počas uvedeného termínu. Predovšetkým táto komisia umožnila UJ, ktorý 10. novembra 2021 oznámil EPSO, že sa nemohol pripojiť v stanovenom čase na skúšky v druhom termíne organizovanom v predchádzajúci deň, aby sa znovu zúčastnil na oboch predmetných skúškach.

16 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 5. marca 2023 podali žalobcovia žalobu o neplatnosť rozhodnutí z 5. mája 2022, ktorými výberová komisia verejného výberového konania EPSO/AD/380/19 rozhodla o nezapísaní ich mien do rezervného zoznamu na prijatie do zamestnania administrátorov platovej triedy AD 7 v oblasti medzinárodnej spolupráce a riadenia pomoci krajinám mimo EÚ. Navrhli tiež zrušenie rozhodnutí z 15. júla 2022, ktorými boli zamietnuté žiadosti UJ a UL o preskúmanie rozhodnutí o nezapísaní ich mien do rezervného zoznamu.

17 Všeobecný súd zamietol túto žalobu v celom rozsahu.

Návrhy účastníkov konania

18 Odvolatelia svojimi odvolaniami navrhujú, aby Súdny dvor:

– zrušil napadnutý rozsudok,

– vyhovel žalobe v prvostupňovom konaní aj odvolaniu a

O prvom odvolacom dôvode

O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

21 V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodov 103 až 109 napadnutého rozsudku, odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri výklade zásady rovnosti zaobchádzania, tak ako sa uplatňuje v oblasti výberových konaní, keďže nekonštatoval porušenie tejto zásady, hoci výberová komisia neprijala všetky opatrenia nevyhnutné na obmedzenie rizika nerovnosti príležitostí na také riziko nerovnosti príležitostí, ktoré je vo všeobecnosti vlastné akémukoľvek preskúmaniu.

22 V tejto súvislosti uvádzajú, že spomedzi uchádzačov o platovú triedu AD 7, ktorí podali toto odvolanie, sa len päť z nich zúčastnilo na písomných skúškach dvakrát, zatiaľ čo len jedna uchádzačka sa na nich zúčastnila trikrát, pričom ďalší traja uchádzači si ponechali výsledok dosiahnutý na prvom termíne týchto skúšok.

23 Odvolatelia tvrdia, že samotný Všeobecný súd v bodoch 107 a 108 napadnutého rozsudku potvrdil opatrenie vedúce k rovnakému zaobchádzaniu s uchádzačmi nachádzajúcimi sa v odlišných situáciách podľa toho, či sa na písomných skúškach zúčastnili len raz, dvakrát, ba dokonca trikrát, a to bez akéhokoľvek objektívneho odôvodnenia. Z uvedených bodov 107 a 108 napadnutého rozsudku totiž podľa nich vyplýva, že všetci uchádzači sa nenachádzali v rovnakej situácii a že niektorí z nich, ktorí sa nestretli so žiadnym technickým problémom, alebo len s menšími ťažkosťami, ktoré nemali rozhodujúci vplyv na ich výsledok počas písomných skúšok, boli napriek tomu pripustení k opätovnej účasti na týchto skúškach.

27 Komisia sa ďalej domnieva, že v dôsledku rozptýlenosti a rôznorodosti zistených technických výpadkov by bolo nemožné zistiť ich rozsah a presné dôsledky jednotlivo pre každého z uchádzačov. Dodáva, že aj za predpokladu, že niektorí uchádzači by sa nestretli s ťažkosťami, a napriek tomu by sa rozhodli zúčastniť sa na druhom termíne písomných skúšok, takáto voľba by mala za následok len to, že by sa znovu dostali do situácie súťaže s ostatnými uchádzačmi, ktorí sa na prvom termíne stretli s takýmito ťažkosťami. V tomto prípade sa tak na prvom, ako aj na druhom termíne písomných skúšok uchádzači zúčastnili na skúškach za rovnakých podmienok, a to vo vzťahu súťaže s inými uchádzačmi, ktorých výberová komisia tiež pripustila k účasti na týchto skúškach. Z toho teda podľa nej nevyplýva žiadna nerovnosť príležitostí ponúknutých uchádzačom.

28 Napokon, pokiaľ ide o tretí termín písomných skúšok, Komisia tvrdí, že upozornenia, ktoré EPSO adresovali uchádzači, ktorí požiadali o opakovanie písomných skúšok, boli predmetom primeraného preskúmania výberovou komisiou a EPSO. Tvrdenie odvolateľov, podľa ktorého predmetné rozdielne zaobchádzanie vyplýva z údajného nekonštatovania technických problémov, s ktorými sa stretli, je preto podľa nej zjavne nedôvodné.

– Posúdenie Súdneho dvora

29 Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu otvára otázku, či skutočnosť, že Komisia ponúkla druhú šancu zúčastniť sa na písomných skúškach všetkým uchádzačom, ktorí sa na týchto skúškach zúčastnili, bez ohľadu na to, či sa na týchto skúškach stretli s technickými problémami, môže predstavovať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.

33 V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 107 napadnutého rozsudku konštatoval, že v prejednávanej veci vzhľadom na rozsah technických problémov a veľmi veľký počet dotknutých uchádzačov výberová komisia neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keď všetkým uchádzačom, ktorí sa zúčastnili na prvom termíne písomných skúšok, ponúkla možnosť zúčastniť sa nového termínu, hoci všetci uchádzači neoznámili technické problémy, ku ktorým došlo na tomto termíne. V bode 108 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že rozdielnemu zaobchádzaniu vyplývajúcemu z tohto riešenia bolo vzhľadom na rozsah a rôznorodosť technických problémov ťažké predísť. V tomto bode 108 napadnutého rozsudku tiež uviedol, že toto riešenie malo v súlade s legitímnym cieľom všeobecného záujmu výhodu, že všetci uchádzači, ktorí sa stretli s problémami alebo poruchami, mohli využiť nový termín bez toho, aby sa s uchádzačmi, ktorí sa uspokojili s priebehom svojich písomných skúšok, zaobchádzalo horšie ako s tými, ktorí boli nespokojní s podmienkami, za ktorých sa tieto skúšky uskutočnili a rozhodli sa zúčastniť na novom termíne.

34 Skutočnosť, že všetkým uchádzačom, ktorí sa zúčastnili na prvom termíne písomných skúšok, sa ponúkla možnosť zúčastniť sa na týchto skúškach po druhýkrát, mala za následok, že uchádzačom, ktorí sa nestretli so žiadnymi, alebo sa stretli len zanedbateľnými technickými problémami počas písomných skúšok, bola ponúknutá druhá príležitosť zúčastniť sa na týchto skúškach, a prípadne možnosť napraviť svoj neuspokojivý výkon v porovnaní s inými uchádzačmi, ktorí sa stretli s vážnymi technickými problémami, ktoré im nemožno pripísať a ktoré vážne ohrozili ich šancu uspieť v uvedených skúškach.

39 Ako totiž v podstate zdôraznil generálny advokát v bodoch 47 a 49 svojich návrhov, vzhľadom na to, že Komisia mohla vyhlásiť prvý termín za neplatný a zorganizovať nový termín otvorený pre všetkých uchádzačov, čím sa vyhla tomu, aby sa niektorým uchádzačom poskytla výhoda druhej šance spojenej s možnosťou rozhodnúť sa, či sa znovu zúčastnia alebo nezúčastnia na písomných skúškach, riešenie prijaté Komisiou išlo nad rámec toho, čo bolo nevyhnutné na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v náprave nezrovnalostí vyplývajúcich z vážnych technických problémov, ktoré ovplyvnili prvý termín písomných skúšok, a v obnovení neskreslených podmienok výberového konania. Naopak, toto riešenie malo za následok skreslenie týchto podmienok tým, že vytvorilo novú nerovnosť medzi uchádzačmi, ktorí sa stretli s vážnymi technickými problémami, ktoré im nemožno pripísať, a tými, ktorí sa s takýmito problémami nestretli, čím išlo nad rámec riešenia, ktorého riziko je vo všeobecnosti vlastné každému výberovému konaniu.

40 Z uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 109 napadnutého rozsudku konštatoval, že výberová komisia neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že umožnila všetkým uchádzačom, ktorí sa zúčastnili na prvom termíne písomných skúšok, zúčastniť sa na druhom termíne.

41 Pokiaľ ide o tvrdenia odvolateľov týkajúce sa tretieho termínu písomných skúšok, treba ich zamietnuť ako irelevantné vzhľadom na body napadnutého rozsudku uvedené v prvej časti prvého odvolacieho dôvodu, ktoré sa netýkajú tohto termínu.

46 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvej časti prvého odvolacieho dôvodu treba vyhovieť, pokiaľ ide o UJ, UL, UP, UU a UV, a treba ju zamietnuť vo vzťahu k ostatným odvolateľom.

O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

47 V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodov 110 až 114 napadnutého rozsudku, odvolatelia tvrdia, že pokiaľ ide o písomnú skúšku v dotknutej oblasti, súhlasia s konštatovaním Všeobecného súdu uvedeným v bode 111 napadnutého rozsudku, ale pritom na jednej strane tvrdia, že zadanie, z ktorého vychádzala táto skúška, ktorá sa pôvodne uskutočnila 9. septembra 2021, bolo uverejnené už v auguste 2021. Z toho vyvodzujú, že uchádzači, ktorí sa zúčastnili na uvedenej skúške v druhom termíne, ktorý sa konal 10. novembra 2021 a vychádzal z rovnakého zadania, mali k dispozícii podstatne dlhší čas na prípravu na túto skúšku.

48 Všeobecný súd sa však podľa nich v bode 114 napadnutého rozsudku domnieval, že takýto spôsob organizácie nemohol porušiť zásadu rovnosti zaobchádzania, keďže nič neumožňuje predpokladať, že výberová komisia mala v úmysle obmedziť čas, ktorý mali uchádzači na to, aby sa oboznámili s týmto zadaním.

49 Odvolatelia sa domnievajú, že tento záver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keďže čas potrebný na oboznámenie sa so zadaním patrí svojou povahou medzi objektívne podmienky, ktoré môžu mať vplyv na dodržanie zásady rovnosti zaobchádzania.

53 Pokiaľ ide o vec samu, Komisia poznamenáva, že pokiaľ ide o údajnú „nižšiu náročnosť“ druhého a tretieho termínu písomných skúšok, odvolatelia sa obmedzujú na tvrdenie, že „zadanie“ skúšok bolo v každom prípade známe a že Všeobecný súd sa v bode 114 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, že čas, ktorý mali uchádzači k dispozícii na to, aby sa pripravili na tento zadanie, je irelevantný.

54 Komisia však uvádza, že odvolatelia nevysvetlili, v čom je bod 113 napadnutého rozsudku, v ktorom sa Všeobecný súd vyjadril k dvom písomným skúškam, ktoré spočívali v prípadovej štúdii a písomnej skúške v dotknutej oblasti, poznačený nesprávnym právnym posúdením.

– Posúdenie Súdneho dvora

58 Prináležalo mu totiž preskúmať, či dodatočný čas, ktorý mali uchádzači zúčastňujúci sa na druhom termíne na to, aby sa oboznámili so zadaním písomnej skúšky, bol objektívne, to znamená nezávisle od úmyslu výberovej komisie výberového konania, spôsobilý poskytnúť im významnú výhodu v porovnaní s uchádzačmi, ktorí sa zúčastnili len na prvom termíne týchto skúšok, čo malo za následok riziko nerovnosti príležitostí presahujúce riziko, ktoré je v zásade vlastné každému výberovému konaniu.

59 Ako Všeobecný súd rozhodol v bode 111 napadnutého rozsudku, bez toho, aby to odvolatelia spochybnili, jedine uchádzači, ktorí sa nezúčastnili na druhom termíne písomných skúšok, majú záujem tvrdiť, že skúšky v tomto termíne boli menej náročné ako skúšky v prvom termíne. Toto konštatovanie je navyše potvrdené predchádzajúcim bodom tohto rozsudku. Preto len v prípade týchto uchádzačov je prípustné, aby namietali nesprávne právne posúdenie, z ktorého v tejto súvislosti vychádzal Všeobecný súd.

60 Hoci dotknutými uchádzačmi sú v prejednávanej veci UN, US a UT, treba ešte pripomenúť, ako je uvedené v bode 12 tohto rozsudku, že UT nebol zapísaný do rezervného zoznamu platovej triedy AD 7 z dôvodu, že nezískal požadovaný minimálny počet bodov počas skúšok v hodnotiacom centre.

61 Keďže sa údajná nerovnosť zaobchádzania v prejednávanej veci týka výhody neoprávnene priznanej uchádzačom, ktorí získali požadovaný minimálny počet bodov a zúčastnili sa na druhom termíne písomných skúšok, v porovnaní s uchádzačmi, ktorí tiež získali takýto počet bodov, ale nezúčastnili sa na tomto druhom termíne, táto nerovnosť nemôže mať nepriaznivý účinok na uchádzača, akým je UT, ktorý tento minimálny počet bodov nezískal.

66 V tejto súvislosti Komisia na jednej strane poznamenáva, že judikatúra vychádzajúca z rozsudku z 27. októbra 1976, Prais/Rada (130/75, EU:C:1976:142), nie je v prejednávanej veci relevantná, keďže vec, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa podľa nej týkala situácie uchádzačky, ktorá požiadala o účasť na písomných skúškach v inom termíne z osobných dôvodov. Naproti tomu v prejednávanej veci bola výberová komisia povinná napraviť technické problémy, s ktorými sa stretol veľký počet uchádzačov počas písomných skúšok.

67 Na druhej strane tvrdí, že vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek spresnenia týkajúceho sa tých odvolateľov, ktorí mohli byť znevýhodnení organizáciou tretieho termínu písomných skúšok, ktoré nebolo uvedené ani v rámci žaloby v prvostupňovom konaní, ani v rámci tohto odvolania, je tvrdenie odvolateľov, podľa ktorého mali niektorí uchádzači získať významnú výhodu, zjavne nedôvodné.

– Posúdenie Súdneho dvora

68 V bodoch 119 až 122 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal a zamietol výhradu odvolateľov, pričom konštatoval, že to, že na rozdiel od uchádzačov, ktorí sa zúčastnili na druhom termíne písomných skúšok, mali tí, ktorí sa zúčastnili na treťom termíne týchto skúšok, možnosť absolvovať buď prípadovú štúdiu, písomnú skúšku v dotknutej oblasti alebo obe tieto skúšky, nie je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.

69 Hoci z týchto bodov napadnutého rozsudku nevyplýva, že by odvolatelia v prvostupňovom konaní tvrdili, že výberová komisia tým, že organizovala písomné skúšky na trikrát namiesto toho, aby ich zorganizovala v ten istý deň, porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, nič to nemení na tom, že Komisia nenamietala neprípustnosť tretej časti prvého odvolacieho dôvodu.

74 Vzhľadom na to, že chýba akékoľvek osobitné tvrdenie, ktoré by malo preukázať, že všetci odvolatelia boli znevýhodnení organizáciou tretieho termínu písomných skúšok, nie je zrejmé, že by Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 119 napadnutého rozsudku konštatoval, že okolnosť, že uchádzači, ktorí sa zúčastnili na tomto treťom termíne, mali možnosť zúčastniť sa buď na prípadovej štúdii, alebo na písomnej skúške v dotknutej oblasti, alebo na oboch týchto skúškach, nebola v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.

75 Z uvedeného vyplýva, že tretiu časť tohto odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

O druhom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

76 Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 149, 206 a 207 napadnutého rozsudku, odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 207 napadnutého rozsudku vyhlásil ich žalobný dôvod založený na porušení oznámenia o výberovom konaní za neprípustný, keďže neprimerane prísne uplatnil zásadu zhody medzi administratívnou sťažnosťou a správnou žalobou, čím porušil právo na účinnú súdnu ochranu zakotvené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

77 V tejto súvislosti zdôrazňujú, že podľa judikatúry Súdneho dvora je zásada zhody odôvodnená samotným účelom konania pred podaním žaloby, ktorým je umožniť administratíve preskúmať svoje rozhodnutie a prípadne dospieť k mimosúdnemu urovnaniu sporov medzi úradníkmi alebo zamestnancami a administratívou, kvalifikovanému ako „zmier“. Na tento účel sa síce nepochybne vyžaduje, aby MO mohol dostatočne presným spôsobom poznať výhrady formulované dotknutou osobou voči napadnutému rozhodnutiu. Nič to však nemení na tom, že zmier je do veľkej miery uľahčený absenciou nadmerného právneho formalizmu v rámci tohto konania pred podaním žaloby.

83 V každom prípade sa Komisia domnieva, že Všeobecný súd „nerozšíril svojvoľne výklad pravidla zhody tak, aby doň zahrnul aj prípad neposkytnutia odpovede na sťažnosť pred podaním správnej žaloby“, keďže je podľa nej nesporné, že MO v prejednávanej veci výslovne odpovedal na sťažnosť odvolateľov.

Posúdenie Súdneho dvora

84 Treba pripomenúť, že ak dotknutá osoba podá sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku namiesto toho, aby sa priamo obrátila na Všeobecný súd, je povinná dodržať všetky procesné požiadavky, ktoré sa vzťahujú na spôsob predchádzajúcej sťažnosti, ktorý si zvolila (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. mája 1986, Rihoux a. i/Komisia, 52/85, EU:C:1986:199, bod 11).

85 Keďže účelom konania pred podaním žaloby je podľa článku 91 služobného poriadku umožniť zmierlivé urovnanie sporov medzi úradníkmi alebo zamestnancami a administratívou, tento cieľ možno dosiahnuť len pod podmienkou, že MO môže dostatočne presne poznať výhrady, ktoré dotknuté osoby vzniesli voči napadnutému rozhodnutiu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. mája 1986, Rihoux a i./Komisia 52/85, EU:C:1986:199, bod 12, ako aj zo 14. marca 1989, Del Amo Martinez/Parlament, 133/88, EU:C:1989:124, bod 9).

86 V žalobách podaných na základe článku 270 ZFEÚ môžu mať návrhy predložené Všeobecnému súdu iba rovnaký predmet ako návrhy uvedené v sťažnosti a môžu obsahovať len námietky založené na tom istom dôvode, ako sú dôvody uvedené v sťažnosti. Tieto námietky môžu byť pred Súdnym dvorom rozvinuté predložením dôvodov a tvrdení, ktoré nemusia byť nevyhnutne uvedené v sťažnosti, ale ktoré s ňou úzko súvisia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 1989, Del Amo Martinez/Parlament, 133/88, EU:C:1989:124, bod 10 citovanú judikatúru).

91 Skutočnosť, že Komisia neodpovedala na sťažnosť podanú odvolateľmi tejto inštitúcii, je, ako uviedol generálny advokát v bode 103 svojich návrhov, v tejto súvislosti irelevantná a nemôže zmeniť obsah zásady zhody, keďže takéto neposkytnutie odpovede sa považuje za implicitné rozhodnutie o zamietnutí.

92 Druhý odvolací dôvod preto treba zamietnuť ako nedôvodný.

93 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba odvolaniu vyhovieť vo vzťahu ku všetkým odvolateľom s výnimkou UT a napadnutý rozsudok preto treba zrušiť v rozsahu, v akom sa týka UJ, UL, UN, UP, US, UU a UV.

O žalobe na Všeobecnom súde

94 Článok 61 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje, že ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu a môže sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu.

95 V prejednávanej veci najmä vzhľadom na okolnosť, že žaloba odvolateľov podaná na Všeobecný súd je založená na žalobných dôvodoch, ktoré boli predmetom kontradiktórnej diskusie pred Všeobecným súdom a ktorých preskúmanie si nevyžaduje prijatie žiadneho dodatočného opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo na dokazovanie zo spisu, Súdny dvor sa domnieva, že stav konania dovoľuje, aby o tejto žalobe, ako ju podali UJ, UL, UN, UP, US, UU a UV, bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou (pozri analogicky rozsudok z 12. marca 2026, VP/Cedefop, C‑209/24 P, EU:C:2026:186, bod 71).

99 Z uvedeného vyplýva, že uchádzačom, ktorí sa zúčastnili na druhom termíne písomných skúšok, ktorý sa konal 10. novembra 2021, bol v porovnaní s UN a US poskytnutý dodatočný čas, konkrétne viac než dva mesiace na to, aby sa oboznámili s tým istým vopred uverejneným zadaním.

100 Tento výrazne dlhší čas na prípravu na to isté zadanie, nevyhnutne spojený s určitou znalosťou podmienok, za ktorých sa toto zadanie mohlo vypracovať, získanou na prvom termíne, môže viesť, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 67 svojich návrhov, k významnému rozdielu, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa najmä uchádzači v každom z prvých dvoch termínov písomných skúšok zúčastnili na písomnej skúške v dotknutej oblasti.

101 Takéto rozdielne zaobchádzanie je pritom v prvom rade v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, ktorá, ako bolo pripomenuté v bode 32 tohto rozsudku, vyžaduje, aby všetci uchádzači vo výberovom konaní absolvovali rovnocenné skúšky rovnocennými spôsobmi, v dôsledku čoho majú mať tieto skúšky v podstate rovnaký stupeň náročnosti pre všetkých uchádzačov, a v druhom rade môže negatívne poznačiť výsledok výberového konania, keďže výberová komisia tohto výberového konania neprijala žiadne opatrenie na obmedzenie rizika nerovnosti príležitostí medzi na jednej strane uchádzačmi, ktorí sa zúčastnili len na prvom termíne písomnej skúšky v dotknutej oblasti, a na druhej strane uchádzačmi, ktorí sa zúčastnili aj na druhom termíne tejto skúšky.

102 V tejto súvislosti treba poznamenať, že rovnako, ako uviedol generálny advokát v bode 68 svojich návrhov, menej reštriktívne alternatívne riešenie, ktoré by mohlo napraviť túto situáciu, mohlo spočívať najmä v uverejnení nového zadania s rovnocenným stupňom náročnosti.

108 Keďže v prejednávanej veci Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, pokiaľ ide o UJ, UL, UN, UP, US, UU a UV, tak v rámci prvostupňového, ako aj odvolacieho konania a títo odvolatelia navrhli uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania, je opodstatnené uložiť Komisii povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť všetky trovy konania, ktoré vznikli UJ, UL, UN, UP, UP, US, UU a UV v súvislosti s týmito dvoma konaniami.

109 Keďže UT nemal úspech vo svojich dôvodoch a Komisia navrhla uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania, je potrebné uložiť UT povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania Komisie tak v prvostupňovom, ako aj odvolacom konaní.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

1. Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 10. júla 2024, UJ a i./Komisia (T ‑ 120/23, EU:T:2024:464), sa zrušuje, pokiaľ ide o UJ, UL, UN, UP, US, UU a UV.

2. Odvolanie sa zamieta, pokiaľ ide o UT.

3. Rozhodnutia z 5. mája 2022, ktorými výberová komisia všeobecného výberového konania EPSO/AD/380/19 rozhodla nezapísať mená UJ, UL, UN, UP, US, UU a UV do rezervného zoznamu na prijatie do zamestnania administrátorov platovej triedy AD 7 v oblasti medzinárodnej spolupráce a riadenia pomoci krajinám mimo EÚ, ako aj rozhodnutia z 15. júla 2022, ktorými tá istá výberová komisia zamietla žiadosti UJ a UL o preskúmanie rozhodnutí z 5. mája 2022 o nezapísaní ich mien do tohto zoznamu, sa zrušujú.