C-626/24

62024CJ0626

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 21. mája 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb tovaru – Úradné kontroly potravín – Nariadenie (EÚ) 2017/625 – Článok 9 ods. 7 – Úplná harmonizácia – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca povinnosť ohlásiť príchod potravinových doplnkov z iných členských štátov – Podmienka nutnosti na účinnú organizáciu úradných kontrol s ohľadom na požiadavky ochrany ľudského zdravia a spotrebiteľov“

Vo veci C‑626/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Nejvyššího správního soudu (Najvyšší správny súd, Česká republika) zo 17. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 24. septembra 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: I. Illéssy, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. septembra 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

PRAGON s.r.o., v zastúpení: M. Kadlec, advokát,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 34 a 36 ZFEÚ, ako aj článku 9 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) ( Ú. v. EÚ L 95, 2017, s. 1 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého stranami sú spoločnosť PRAGON s. r. o. (ďalej len „Pragon“), založená podľa českého práva, a Státní zemědělská a potravinářská inspekce, Inspektorát v Praze (Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia, inšpektorát v Prahe, Česká republika) (ďalej len „Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia“) vo veci žaloby tejto spoločnosti na ochranu proti údajnému nezákonnému zásahu, ktorý spočíval vo vykonaní kontroly týmto orgánom.

Právny rámec

Právo Únie

„Množstevné obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.“

5

Podľa článku 36 ZFEÚ:

„Ustanovenia článkov 34 a 35 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru odôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva. Tieto zákazy a obmedzenia však nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi.“

6

Článok 43 ZFEÚ v odseku 2 uvádza:

„Odchylne od článku 2 ods. 5 a článku 6 písm. a) a v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. k) a s cieľom riešiť spoločné otázky bezpečnosti, Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s [Európskym h]ospodárskym a sociálnym výborom a [Európskym v]ýborom regiónov prispievajú k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku prijatím:

…

b)

opatrení v oblastí veterinárnej starostlivosti a rastlinnej výroby, ktorých priamym cieľom je ochrana verejného zdravia.“

Sekundárne právo

– Nariadenie (ES) č. 178/2002

Podľa článku 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov ( Ú. v. ES L 183, 2002, s. 51 ):

„S cieľom uľahčiť účinné sledovanie potravinových doplnkov, členské štáty môžu požadovať od výrobcu alebo osoby uvádzajúcej daný výrobok na trh na ich území, aby oznámili príslušnému úradu takéto uvedenie na trh tým, že mu postúpia vzor alebo označenie používané pre daný výrobok.“

– Nariadenie 2017/625

11

Odôvodnenia 1 až 3, 15, 19, 20, 37, 38, 43 a 99 nariadenia 2017/625 stanovujú:

„(1)

V právnych predpisoch Únie sa stanovuje súbor harmonizovaných pravidiel s cieľom zabezpečiť, aby potraviny a krmivá boli bezpečné a bezchybné a aby sa činnosti, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečnosť agropotravinového reťazca alebo ochranu záujmov spotrebiteľov v súvislosti s potravinami a informáciami o potravinách, vykonávali v súlade s osobitnými požiadavkami. Existujú aj pravidlá Únie na zabezpečenie vysokej úrovne zdravia ľudí, zvierat a rastlín, ako aj dobrých životných podmienok zvierat v celom agropotravinovom reťazci a vo všetkých uvedených oblastiach činnosti, kde je hlavným cieľom boj proti možnému šíreniu chorôb zvierat, ktoré sú v niektorých prípadoch prenosné na ľudí, alebo proti možnému rozšíreniu škodcov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty, a na zabezpečenie ochrany životného prostredia pred rizikami, ktoré môžu vyplynúť z geneticky modifikovaných organizmov (GMO) alebo prípravkov na ochranu rastlín. Správne uplatňovanie uvedených pravidiel, ďalej spoločne označovaných ako ‚právne predpisy Únie týkajúce sa agropotravinového reťazca‘, prispieva k fungovaniu vnútorného trhu.

…

(15)

Za presadzovanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa agropotravinového reťazca zodpovedajú členské štáty, ktorých príslušné orgány prostredníctvom organizácie úradných kontrol monitorujú a overujú, či sa relevantné požiadavky Únie skutočne dodržujú a presadzujú.

…

(19)

(38)

Príslušné orgány by v záujme zabezpečenia správneho presadzovania právnych predpisov Únie týkajúcich sa agropotravinového reťazca mali mať právomoc vykonávať úradné kontroly na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie zvierat a tovaru, na ktoré sa vzťahujú tieto právne predpisy. Na zabezpečenie dôkladného vykonávania úradných kontrol a ich účinnosti by príslušné orgány mali mať tiež právomoc vykonávať úradné kontroly na všetkých stupňoch výroby a distribúcie tovaru, látok, materiálov alebo predmetov, na ktoré sa nevzťahujú právne predpisy Únie týkajúce sa agropotravinového reťazca, do tej miery, do akej je to potrebné na plné vyšetrenie možných porušení týchto právnych predpisov a na identifikáciu príčiny týchto porušení. Príslušné orgány by v záujme účinného vykonávania uvedených úradných kontrol mali vypracovať a viesť zoznam alebo register prevádzkovateľov, ktorí sa majú kontrolovať.

…

(43)

Týmto nariadením sa zriaďuje jeden legislatívny rámec na organizáciu úradných kontrol zameraných na overenie dodržiavania právnych predpisov Únie týkajúcich sa agropotravinového reťazca vo všetkých oblastiach, na ktoré sa takéto právne predpisy vzťahujú. …

…

vykonávania úradných kontrol a iných úradných činností príslušnými orgánmi členských štátov;

…

2. Toto nariadenie sa uplatňuje na úradné kontroly vykonávané na overovanie dodržiavania pravidiel, ktoré sú stanovené na úrovni Únie alebo členskými štátmi s cieľom uplatňovať právne predpisy Únie v oblastiach:

a)

potravín a ich bezpečnosti, neporušenosti a bezchybnosti na ktoromkoľvek stupni výroby, spracovania a distribúcie potravín vrátane pravidiel zameraných na zaručenie slušných obchodných praktík a na ochranu záujmov a informovanosti spotrebiteľov, ako aj výroby a používania materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami.“

13

‚potraviny‘ sú potraviny v zmysle článku 2 nariadenia [č. 178/2002];

…

29.

‚prevádzkovateľ‘ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, na ktorú sa vzťahuje jedna alebo viacero povinností stanovených v pravidlách uvedených v článku 1 ods. 2“

14

Článok 9 nariadenia 2017/625 v odsekoch 1, 2 a 4 až 7 uvádza:

6. Príslušné orgány vykonávajú úradné kontroly rovnakým spôsobom, pričom zohľadňujú potrebu prispôsobiť kontroly špecifickým situáciám, a to bez ohľadu na to, či dotknuté zvieratá a tovar:

a)

sú sprístupnené na trhu Únie bez ohľadu na to, či majú pôvod v členskom štáte, v ktorom sa vykonávajú úradné kontroly, alebo v inom členskom štáte;

…

7. Členské štáty určenia môžu od prevádzkovateľov, ktorým boli dodané zvieratá alebo tovar z iného členského štátu, žiadať, avšak len v rozsahu nutnom na organizáciu úradných kontrol, aby ohlásili príchod takýchto zvierat alebo tovaru.“

15

prevádzkovateľov, pokiaľ ide o činnosti vrátane držania zvierat, vybavenie, dopravné prostriedky, priestory a iné miesta pod ich kontrolou, ako aj ich okolie a o súvisiacu dokumentáciu.

2. Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá týkajúce sa existujúcich zoznamov alebo registrov zostavených na základe pravidiel uvedených v článku 1 ods. 2, príslušné orgány vypracujú a vedú aktuálny zoznam prevádzkovateľov. Ak takýto zoznam alebo register už existuje na iné účely, možno ho použiť aj na účely tohto nariadenia.“

16

Článok 11 ods. 1 uvedeného nariadenia znie:

„Príslušné orgány vykonávajú úradné kontroly s vysokou úrovňou transparentnosti a minimálne raz za rok sprístupňujú verejnosti relevantné informácie týkajúce sa organizácie a vykonávania úradných kontrol vrátane uverejňovania na internete.

Zabezpečia aj pravidelné a včasné uverejňovanie informácií o:

d)

druhu a počte prípadov, keď boli uložené sankcie uvedené v článku 139.“

17

Články 102 až 108 nariadenia 2017/625 stanovujú pravidlá týkajúce sa administratívnej pomoci a spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov v rámci postupov upravených týmto nariadením.

18

Článok 111 uvedeného nariadenia v odseku 1 uvádza:

Vyhláška č. 172/2015

20

Podľa § 1 vyhlášky č. 172/2015 Sb., o informační povinnosti příjemce potravin v místě určení (vyhláška č. 172/2015 o informačnej povinnosti príjemcu potravín v mieste určenia) v znení účinnom v čase skutkových okolností vo veci samej (ďalej len „vyhláška č. 172/2015“):

„1. Táto vyhláška upravuje rozsah informačných povinností prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v mieste určenia… v nadväznosti na priamo uplatniteľný právny predpis Európskej únie.

2. Táto vyhláška sa vzťahuje na

…

„Príjemca potravín z iného členského štátu Európskej únie alebo z tretej krajiny v mieste určenia v prípade potravín uvedených v § 1 ods. 2 písm. a) až e) a v mieste určenia uvedenom v § 1 ods. 3 oznámi prostredníctvom informačného systému Štátnej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie najneskôr 24 hodín pred príchodom potravín na miesto určenia

a)

druh potraviny prichádzajúci na miesto určenia;

b)

množstvo potraviny prichádzajúce na miesto určenia;

c)

22

Dňa 7. júna 2021 vykonala Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia na základe vyhlášky č. 172/2015, ktorou sa vykonáva zákon o potravinách, úradnú kontrolu bezpečnosti potravinových doplnkov prijatých spoločnosťou Pragon. Táto kontrola sa uskutočnila v súlade s vnútroštátnym právnym rámcom, ktorý na základe § 3d ods. 3 tohto zákona v spojení s § 1 ods. 2 tejto vyhlášky stanovuje prevádzkovateľom potravinárskych podnikov povinnosť informovať príslušné dozorné orgány o príchode určitých potravín vrátane potravinových doplnkov z iného členského štátu Únie alebo z tretej krajiny.

23

Pragon sa proti kontrole vykonanej Štátnou poľnohospodárskou a potravinárskou inšpekciou bránila žalobou na ochranu pred nezákonnými zásahmi tohto orgánu z hľadiska práva Únie, ktorú podala na Městský soud v Praze (Mestský súd Praha, Česká republika), ktorý túto žalobu zamietol rozsudkom zo 6. októbra 2022.

24

Nejvyšší správní soud (Najvyšší správny súd, Česká republika), ktorý rozhoduje o kasačnej sťažnosti spoločnosti Pragon, 10. mája 2023 tento rozsudok zrušil z dôvodu, že Městský soud v Praze (Mestský súd Praha) dospel k nesprávnemu záveru, že vykonávanie kontroly na základe vyhlášky, ktorá by bola v rozpore s právom Únie, by nemohlo predstavovať nezákonný zásah. Tento najvyšší súd vrátil vec prvostupňovému súdu, aby preskúmal, či je vyhláška č. 172/2015 v súlade s právom Únie a či by sa mala uplatniť vo veci, ktorá mu bola predložená.

27

Predkladajúci vnútroštátny súd zdôrazňuje, že jedným z dôvodov, ktoré ho viedli k položeniu prejudiciálnej otázky je, že ak potraviny patriace do jednej z kategórií vymenovaných vo vyhláške č. 172/2015 pochádzajú z Českej republiky, môžu byť príjemcom týchto potravín uvedené na trh bez zbytočného odkladu a bez toho, aby bolo potrebné plniť akúkoľvek informačnú povinnosť. Ak však tie isté potraviny pochádzajú z iného členského štátu, v súlade s touto vyhláškou musí byť ich príchod do Českej republiky oznámený najmenej 24 hodín vopred. Takáto povinnosť pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov znamená zložitejšie plánovanie, pretože každá takáto objednávka môže byť doručená až 24 hodín po splnení tejto povinnosti, čo dotknutým prevádzkovateľom spôsobuje dodatočné náklady a zdržanie. Z týchto dôvodov sa tento súd prikláňa k názoru, že informačná povinnosť stanovená v § 3d ods. 3 zákona o potravinách a vykonaná vyhláškou č. 172/2015, môže prevádzkovateľov potravinárskych podnikov odradiť od zavádzania alebo uvádzania potravín pochádzajúcich z iných členských štátov na trh v Českej republike, a predstavuje teda opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie v zmysle článku 34 ZFEÚ.

28

Pokiaľ ide konkrétne o potravinové doplnky, predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že sa od čerstvých potravín alebo potravín živočíšneho pôvodu odlišujú špecifickými požiadavkami na trvanlivosť, prepravu, skladovanie, formu a použiteľnosť. Keďže potravinové doplnky nepodliehajú rýchlo skaze, nie je potrebné vykonať úradnú kontrolu do 24 hodín. Z českej právnej úpravy však vyplýva, že ponechanie potravinových doplnkov na zozname potravín stanovenom vo vyhláške č. 172/2015 je odôvodnené možnou prítomnosťou anabolík, farmaceutických výrobkov, hormónov a iných zakázaných látok v týchto doplnkoch, skutočnosťou, že uvádzanie látok obsiahnutých v uvedených doplnkoch na obaloch často nezodpovedá skutočnosti alebo prekračuje povolený obsah, ako aj prípadným obsahom nebezpečných látok, akými sú ťažké kovy alebo aromatické uhľovodíky, a vitamínov alebo minerálov, ktoré môžu mať obzvlášť škodlivé účinky, ak sa v strave konzumujú v nadmernom množstve. Predkladajúci vnútroštátny súd však aj napriek týmto vysvetleniam vyjadruje pochybnosti, či je nutné vykonať úradné kontroly potravinových doplnkov v rovnako krátkom čase po ich príchode na české územie, ako by to bolo prípadne potrebné v prípade potravín podliehajúcich rýchlej skaze.

30

Za týchto okolností Nejvyšší správní soud (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Bráni článok 34 ZFEÚ s prihliadnutím na článok 36 ZFEÚ a článok 9 ods. 7 nariadenia [2017/625] takej právnej úprave členského štátu, ktorá príjemcovi potravinových doplnkov z iného členského štátu ukladá všeobecnú povinnosť oznámiť ich príchod na miesto určenia aspoň 24 hodín vopred a poskytnúť pritom údaje potrebné na analýzu rizika a na plánovanie úradných kontrol?“

Okrem toho z odôvodnení 15, 19, 20, 43 a 99 tohto nariadenia vyplýva, že pravidlá, ktoré toto nariadenie stanovuje, predstavujú jednotný legislatívny rámec, ktorého cieľom je zabezpečiť harmonizovaný prístup k organizácii úradných kontrol zo strany členských štátov, zameraných na overenie dodržiavania právnych predpisov Únie týkajúcich sa agropotravinového reťazca vo všetkých oblastiach, na ktoré sa takéto právne predpisy vzťahujú.

34

V rámci tohto jednotného legislatívneho rámca stanovuje článok 9 uvedeného nariadenia všeobecné pravidlá o úradných kontrolách. Konkrétne odsek 7 tohto článku stanovuje, že členské štáty môžu vyžadovať, aby prevádzkovatelia, ktorým boli dodané zvieratá alebo tovar z iného členského štátu, ohlásili príchod takýchto zvierat alebo tovaru, pod podmienkou, že je to nutné na organizáciu úradných kontrol.

35

V tejto súvislosti treba poznamenať, že potravinové doplnky spadajú pod pojem „tovar“ uvedený v tomto ustanovení. Tento pojem je totiž definovaný v článku 3 bode 11 nariadenia 2017/625 tak, že zahŕňa všetko, na čo sa vzťahuje jedno alebo viacero pravidiel uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, okrem zvierat. Ako na jednej strane vyplýva z článku 3 bodu 12 uvedeného nariadenia v spojení s článkom 2 nariadenia č. 178/2002, potravinové doplnky spadajú pod pojem „potraviny“ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2011, Bablok a i., C‑442/09 , EU:C:2011:541 , bod 69 ), a na druhej strane článok 1 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/625 výslovne odkazuje na pravidlá v oblasti „potravín a ich bezpečnosti“.

39

Pri výklade ustanovenia práva Únie je nutné vziať do úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj vzájomný kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82 , EU:C:1983:335 , bod 12 , ako aj z 19. júna 2025, Lietuvos bankas, C‑671/23 , EU:C:2025:457 , bod 27 a citovaná judikatúra).

40

Najprv je potrebné uviesť, že zo znenia článku 9 ods. 7 nariadenia 2017/625 vyplýva, že povinnosť ohlásiť príchod tovaru z iného členského štátu, ktorú majú členské štáty možnosť stanoviť, musí nielen sledovať cieľ spočívajúci v zabezpečení organizácie úradných kontrol, ale musí byť na tento účel aj nutná.

41

Podmienka „nutn[osti]“ sama osebe znamená, že na zabezpečenie účinnej organizácie úradných kontrol nesmú existovať menej zaťažujúce opatrenia než takáto ohlasovacia povinnosť.

45

Okrem toho z odôvodnenia 38 uvedeného nariadenia vyplýva, že úradné kontroly by malo byť možné vykonávať na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie zvierat a tovaru, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy Únie týkajúce sa agropotravinového reťazca. V tomto odôvodnení sa však vôbec neuvádza, že ak tieto zvieratá a tovar pochádzajú z iného členského štátu, príslušné kontroly by sa mali vykonávať systematicky a nutne hneď po príchode uvedených zvierat a tovaru na územie dotknutého členského štátu.

46

Článok 10 ods. 1 nariadenia 2017/625 v tejto súvislosti vyžaduje, aby príslušné orgány v nutnom rozsahu vykonávali úradné kontroly tovaru, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, na akomkoľvek stupni výroby, spracovania, distribúcie a používania.

47

Napokon, pokiaľ ide o cieľ nariadenia 2017/625, treba na jednej strane uviesť, že podľa odôvodnení 1 až 3, 15 a 20 je cieľom tohto nariadenia účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia, ako aj záujmy spotrebiteľov, a to prostredníctvom stanovenia harmonizovaného rámca Únie pre organizáciu úradných kontrol a iných úradných činností v celom agropotravinovom reťazci. Na druhej strane je potrebné poznamenať, že uvedené nariadenie bolo prijaté nielen na základe článku 168 ods. 4 písm. b) ZFEÚ, ktorý sa týka najmä ochrany verejného zdravia, ale aj na základe článku 43 ods. 2 a článku 114 ZFEÚ, čo naznačuje, že sleduje aj cieľ, ktorým je zabezpečenie voľného pohybu tovaru. Odôvodnenie 3 toho istého nariadenia navyše spresňuje, že správne uplatňovanie právnych predpisov Únie, ktoré sa týkajú agropotravinového reťazca, prispieva k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu.

51

V tejto súvislosti treba poznamenať, ako v podstate tvrdila česká vláda, že takáto ohlasovacia povinnosť môže sledovať cieľ spočívajúci v zabezpečení účinnej organizácie úradných kontrol týchto potravín tým, že na základe informácií vyplývajúcich z prijatých hlásení umožňuje príslušným orgánom vykonať úplnú analýzu rizika pre ľudské zdravie a spotrebiteľov, ktorá umožní určiť potraviny, ktoré majú podliehať takýmto kontrolám už na prvom stupni agropotravinového reťazca v Českej republike alebo pred ich distribúciou konečným spotrebiteľom.

52

Takýto cieľ zodpovedá cieľu uvedenému v bode 49 tohto rozsudku, na splnenie ktorého je možné na základe článku 9 ods. 7 nariadenia 2017/625 dotknutým prevádzkovateľom uložiť povinnosť ohlásiť príchod tovaru z iného členského štátu pod podmienkou, že je to nutné na zabezpečenie dosiahnutia tohto cieľa.

53

Treba však uviesť, že povinnosť, o ktorú ide vo veci samej, sa týka príchodu všetkých potravinových doplnkov pochádzajúcich z iných členských štátov na územie Českej republiky a že sa teda uplatňuje na všetkých prevádzkovateľov, ktorí sú príjemcami takýchto doplnkov.

57

Tieto informácie umožňujú dotknutému členskému štátu stanoviť povinnosť ohlásiť príchod výživových doplnkov z iného členského štátu, ktorej cieľom je organizácia úradných kontrol tohto tovaru, a to v závislosti od rizika vyplývajúceho z týchto informácií, alebo z nedostatku týchto informácií.

58

Na druhej strane podľa článku 10 ods. 2 nariadenia 2017/625 príslušné orgány vypracujú a vedú aktuálny zoznam „prevádzkovateľov“ v zmysle článku 3 bodu 29 tohto nariadenia vrátane prevádzkovateľov, ktorí sú na území jedného členského štátu príjemcami potravinových doplnkov z iných členských štátov.

59

Prostredníctvom tohto zoznamu môžu byť aj potravinové doplnky, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť ohlásiť ich príchod z iných členských štátov vymedzená na základe rizika vyplývajúceho z informácií uvedených v bode 56 tohto rozsudku alebo z nedostatku týchto informácií, podrobené úradným kontrolám zameraným na prevádzkovateľov, ktorí sú príjemcami týchto doplnkov, už na prvom stupni agropotravinového reťazca v členskom štáte príchodu, ak sú tieto kontroly organizované s vhodnou frekvenciou a na základe rizika v súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia 2017/625.

63

Z týchto úvah predovšetkým nevyplýva, že by príchod potravinových doplnkov pochádzajúcich z iného členského štátu na české územie predstavoval skutočné riziko narušenia ochrany ľudského zdravia alebo spotrebiteľov ešte predtým, ako sa tieto potravinové doplnky dostanú ku konečnému spotrebiteľovi, pričom tomuto riziku nebolo možné účinne zabrániť menej zaťažujúcimi opatreniami, ako sú individualizovaná oznamovacia povinnosť pri príchode alebo úradné kontroly vykonávané na rôznych stupňoch agropotravinového reťazca na základe mechanizmov uvedených v bodoch 55 až 60 tohto rozsudku.

64

Platí to o to viac, že ako správne poznamenala Európska komisia, samotná skutočnosť, že výrobok pochádza z iného členského štátu, sama osebe neznamená, že tento výrobok automaticky predstavuje určité riziko, keďže výrobky pochádzajúce z iných členských štátov podliehali v týchto členských štátoch uplatňovaniu harmonizovaných pravidiel Únie, ktorých cieľom je zaručiť potravinovú bezpečnosť.

65

Vzhľadom na vyššie uvedené sa má článok 9 ods. 7 nariadenia 2017/625 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá každému prevádzkovateľovi, ktorý je príjemcom potravinových doplnkov z iného členského štátu, povinnosť vopred oznámiť príchod týchto doplnkov na miesto ich určenia a poskytnúť pritom údaje potrebné na analýzu rizika, ktoré môžu predstavovať, a na plánovanie úradných kontrol.

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá každému prevádzkovateľovi, ktorý je príjemcom potravinových doplnkov z iného členského štátu, povinnosť vopred oznámiť príchod týchto doplnkov na miesto ich určenia a poskytnúť pritom údaje potrebné na analýzu rizika, ktoré môžu predstavovať, a na plánovanie úradných kontrol.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: čeština.