C-626/24
ECLI:EU:C:2026:414
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0626
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0626
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 21. mája 2026 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb tovaru – Úradné kontroly potravín – Nariadenie (EÚ) 2017/625 – Článok 9 ods. 7 – Úplná harmonizácia – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca povinnosť ohlásiť príchod potravinových doplnkov z iných členských štátov – Podmienka nutnosti na účinnú organizáciu úradných kontrol s ohľadom na požiadavky ochrany ľudského zdravia a spotrebiteľov“
Vo veci C‑626/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Nejvyššího správního soudu (Najvyšší správny súd, Česká republika) zo 17. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 24. septembra 2024, ktorý súvisí s konaním:
PRAGON s. r. o.
proti
Státní zemědělské a potravinářské inspekci, Inspektorát v Praze,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei, S. Rodin (spravodajca), N. Piçarra a N. Fenger,
generálny advokát: A. Biondi,
tajomník: I. Illéssy, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. septembra 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
PRAGON s.r.o., v zastúpení: M. Kadlec, advokát,
–
česká vláda, v zastúpení: J. Očková, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
–
Európska komisia, v zastúpení: M. Salyková a F. Thiran, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 18. decembra 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 34 a 36 ZFEÚ, ako aj článku 9 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) ( Ú. v. EÚ L 95, 2017, s. 1 ).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého stranami sú spoločnosť PRAGON s. r. o. (ďalej len „Pragon“), založená podľa českého práva, a Státní zemědělská a potravinářská inspekce, Inspektorát v Praze (Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia, inšpektorát v Prahe, Česká republika) (ďalej len „Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia“) vo veci žaloby tejto spoločnosti na ochranu proti údajnému nezákonnému zásahu, ktorý spočíval vo vykonaní kontroly týmto orgánom.
Právny rámec
Právo Únie
Primárne právo
3
Článok 26 ZFEÚ v odseku 1 stanovuje:
„[Európska ú]nia prijíma opatrenia s cieľom vytvoriť vnútorný trh alebo zabezpečiť jeho fungovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv.“
4
Článok 34 ZFEÚ znie:
„Množstevné obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.“
5
Podľa článku 36 ZFEÚ:
„Ustanovenia článkov 34 a 35 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru odôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva. Tieto zákazy a obmedzenia však nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi.“
6
Článok 43 ZFEÚ v odseku 2 uvádza:
„Európsky parlament a Rada [Európskej únie] v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s [Európskym h]ospodárskym a sociálnym výborom ustanovia spoločnú organizáciu trhu ustanovenú v článku 40 ods. 1 a iné ustanovenia potrebné pre dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.“
7
Článok 114 ZFEÚ v odseku 1 stanovuje:
„Nasledujúce ustanovenia sa použijú na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 26, pokiaľ zmluvy neustanovujú inak. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s [Európskym h]ospodárskym a sociálnym výborom prijímajú opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu.“
8
Podľa článku 168 ods. 4 písm. b) ZFEÚ:
„Odchylne od článku 2 ods. 5 a článku 6 písm. a) a v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. k) a s cieľom riešiť spoločné otázky bezpečnosti, Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s [Európskym h]ospodárskym a sociálnym výborom a [Európskym v]ýborom regiónov prispievajú k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku prijatím:
…
b)
opatrení v oblastí veterinárnej starostlivosti a rastlinnej výroby, ktorých priamym cieľom je ochrana verejného zdravia.“
Sekundárne právo
9
Článok 2 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín ( Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1 ) stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia ‚potraviny‘ znamenajú akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené.
…“
– Smernica 2002/46/ES
10
Podľa článku 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov ( Ú. v. ES L 183, 2002, s. 51 ):
„S cieľom uľahčiť účinné sledovanie potravinových doplnkov, členské štáty môžu požadovať od výrobcu alebo osoby uvádzajúcej daný výrobok na trh na ich území, aby oznámili príslušnému úradu takéto uvedenie na trh tým, že mu postúpia vzor alebo označenie používané pre daný výrobok.“
– Nariadenie 2017/625
11
Odôvodnenia 1 až 3, 15, 19, 20, 37, 38, 43 a 99 nariadenia 2017/625 stanovujú:
„(1)
V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa vyžaduje, aby sa vo vymedzení a vykonávaní politík a činností Únie zabezpečila vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia. Uvedený cieľ by sa mal okrem iného dosiahnuť prostredníctvom opatrení vo veterinárnej a rastlinolekárskej oblasti, ktorých konečným cieľom je ochrana ľudského zdravia.
(2)
V ZFEÚ sa tiež stanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov prostredníctvom opatrení, ktoré prijme v rámci dobudovania vnútorného trhu.
(3)
V právnych predpisoch Únie sa stanovuje súbor harmonizovaných pravidiel s cieľom zabezpečiť, aby potraviny a krmivá boli bezpečné a bezchybné a aby sa činnosti, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečnosť agropotravinového reťazca alebo ochranu záujmov spotrebiteľov v súvislosti s potravinami a informáciami o potravinách, vykonávali v súlade s osobitnými požiadavkami. Existujú aj pravidlá Únie na zabezpečenie vysokej úrovne zdravia ľudí, zvierat a rastlín, ako aj dobrých životných podmienok zvierat v celom agropotravinovom reťazci a vo všetkých uvedených oblastiach činnosti, kde je hlavným cieľom boj proti možnému šíreniu chorôb zvierat, ktoré sú v niektorých prípadoch prenosné na ľudí, alebo proti možnému rozšíreniu škodcov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty, a na zabezpečenie ochrany životného prostredia pred rizikami, ktoré môžu vyplynúť z geneticky modifikovaných organizmov (GMO) alebo prípravkov na ochranu rastlín. Správne uplatňovanie uvedených pravidiel, ďalej spoločne označovaných ako ‚právne predpisy Únie týkajúce sa agropotravinového reťazca‘, prispieva k fungovaniu vnútorného trhu.
…
(15)
Za presadzovanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa agropotravinového reťazca zodpovedajú členské štáty, ktorých príslušné orgány prostredníctvom organizácie úradných kontrol monitorujú a overujú, či sa relevantné požiadavky Únie skutočne dodržujú a presadzujú.
…
(19)
S cieľom zracionalizovať a zjednodušiť celkový legislatívny rámec, a zároveň sledovať cieľ lepšej regulácie, by sa mali pravidlá uplatniteľné na úradné kontroly v špecifických oblastiach integrovať do jedného legislatívneho rámca pre úradné kontroly. …
(20)
Zámerom tohto nariadenia by malo byť zriadenie harmonizovaného rámca Únie pre organizáciu úradných kontrol a úradných činností, ktoré nie sú úradnými kontrolami, v celom agropotravinovom reťazci, pričom by sa mali zohľadniť pravidlá o úradných kontrolách stanovené v nariadení [Európskeho parlamentu a Rady] (ES) č. 882/2004 [z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá ( Ú. v. EÚ L 165, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 03/045, s. 200)] a v relevantných odvetvových právnych predpisoch a skúsenosti získané z uplatňovania týchto pravidiel.
…
(37)
Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti stanovené v odvetvových právnych predpisoch, a v rozsahu nutnom na organizáciu úradných kontrol, by príslušné orgány členského štátu mali mať možnosť za výnimočných okolností požadovať od prevádzkovateľov, aby ohlásili príchod zvierat a tovaru z iného členského štátu.
(38)
Príslušné orgány by v záujme zabezpečenia správneho presadzovania právnych predpisov Únie týkajúcich sa agropotravinového reťazca mali mať právomoc vykonávať úradné kontroly na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie zvierat a tovaru, na ktoré sa vzťahujú tieto právne predpisy. Na zabezpečenie dôkladného vykonávania úradných kontrol a ich účinnosti by príslušné orgány mali mať tiež právomoc vykonávať úradné kontroly na všetkých stupňoch výroby a distribúcie tovaru, látok, materiálov alebo predmetov, na ktoré sa nevzťahujú právne predpisy Únie týkajúce sa agropotravinového reťazca, do tej miery, do akej je to potrebné na plné vyšetrenie možných porušení týchto právnych predpisov a na identifikáciu príčiny týchto porušení. Príslušné orgány by v záujme účinného vykonávania uvedených úradných kontrol mali vypracovať a viesť zoznam alebo register prevádzkovateľov, ktorí sa majú kontrolovať.
…
(43)
Týmto nariadením sa zriaďuje jeden legislatívny rámec na organizáciu úradných kontrol zameraných na overenie dodržiavania právnych predpisov Únie týkajúcich sa agropotravinového reťazca vo všetkých oblastiach, na ktoré sa takéto právne predpisy vzťahujú. …
…
(99)
Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie harmonizovaného prístupu v súvislosti s úradnými kontrolami a inými úradnými činnosťami vykonávanými s cieľom zabezpečiť uplatňovanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa agropotravinového reťazca, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho účinnosti, komplexnosti, cezhraničného a medzinárodného charakteru ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 [ZEÚ]….“
12
Podľa článku 1 ods. 1 písm. a) a článku 1 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/625:
„1. Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá:
a)
vykonávania úradných kontrol a iných úradných činností príslušnými orgánmi členských štátov;
…
2. Toto nariadenie sa uplatňuje na úradné kontroly vykonávané na overovanie dodržiavania pravidiel, ktoré sú stanovené na úrovni Únie alebo členskými štátmi s cieľom uplatňovať právne predpisy Únie v oblastiach:
a)
potravín a ich bezpečnosti, neporušenosti a bezchybnosti na ktoromkoľvek stupni výroby, spracovania a distribúcie potravín vrátane pravidiel zameraných na zaručenie slušných obchodných praktík a na ochranu záujmov a informovanosti spotrebiteľov, ako aj výroby a používania materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami.“
13
Článok 3 tohto nariadenia v bodoch 11, 12 a 29 stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
…
11.
‚tovar‘ je všetko, na čo sa vzťahuje jedno alebo viacero pravidiel uvedených v článku 1 ods. 2, okrem zvierat;
12.
‚potraviny‘ sú potraviny v zmysle článku 2 nariadenia [č. 178/2002];
…
29.
‚prevádzkovateľ‘ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, na ktorú sa vzťahuje jedna alebo viacero povinností stanovených v pravidlách uvedených v článku 1 ods. 2“
14
Článok 9 nariadenia 2017/625 v odsekoch 1, 2 a 4 až 7 uvádza:
„1. Príslušné orgány vykonávajú pravidelne úradné kontroly všetkých prevádzkovateľov na základe rizika a s vhodnou frekvenciou,…
…
2. Príslušné orgány vykonávajú úradné kontroly pravidelne, s vhodnou frekvenciou určenou na základe rizika na zistenie možných zámerných porušení pravidiel uvedených v článku 1 ods. 2, spáchaných podvodnými alebo klamlivými praktikami, a zohľadnia informácie týkajúce sa takýchto porušení vymieňané prostredníctvom mechanizmov administratívnej pomoci stanovených v článkoch 102 až 108 a akékoľvek iné informácie, ktoré poukazujú na možnosť takýchto porušení.
…
4. Úradné kontroly sa vykonávajú bez oznámenia vopred okrem prípadov, keď je takéto oznámenie potrebné a riadne odôvodnené na to, aby sa úradná kontrola mohla vykonať. Pokiaľ ide o úradné kontroly na žiadosť prevádzkovateľa, môže príslušný orgán rozhodnúť o tom, či sa úradné kontroly majú vykonať na základe oznámenia vopred alebo bez neho. Úradné kontroly, ktoré sú oznamované vopred, nevylučujú možnosť úradných kontrol bez oznámenia vopred.
5. Úradné kontroly sa v maximálnej možnej miere vykonávajú takým spôsobom, aby sa administratívne zaťaženie a narušenie činností prevádzkovateľov minimalizovali na nevyhnutné minimum, ale aby sa tým negatívne neovplyvnila účinnosť týchto kontrol.
6. Príslušné orgány vykonávajú úradné kontroly rovnakým spôsobom, pričom zohľadňujú potrebu prispôsobiť kontroly špecifickým situáciám, a to bez ohľadu na to, či dotknuté zvieratá a tovar:
a)
sú sprístupnené na trhu Únie bez ohľadu na to, či majú pôvod v členskom štáte, v ktorom sa vykonávajú úradné kontroly, alebo v inom členskom štáte;
…
7. Členské štáty určenia môžu od prevádzkovateľov, ktorým boli dodané zvieratá alebo tovar z iného členského štátu, žiadať, avšak len v rozsahu nutnom na organizáciu úradných kontrol, aby ohlásili príchod takýchto zvierat alebo tovaru.“
15
Článok 10 tohto nariadenia v odseku 1 písm. a) a c), ako aj v odseku 2 stanovuje:
„1. Príslušné orgány vykonávajú v rozsahu nutnom na zistenie dodržiavania pravidiel uvedených v článku 1 ods. 2 úradné kontroly:
a)
zvierat a tovaru na akomkoľvek stupni výroby, spracovania, distribúcie a používania;
…
c)
prevádzkovateľov, pokiaľ ide o činnosti vrátane držania zvierat, vybavenie, dopravné prostriedky, priestory a iné miesta pod ich kontrolou, ako aj ich okolie a o súvisiacu dokumentáciu.
2. Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá týkajúce sa existujúcich zoznamov alebo registrov zostavených na základe pravidiel uvedených v článku 1 ods. 2, príslušné orgány vypracujú a vedú aktuálny zoznam prevádzkovateľov. Ak takýto zoznam alebo register už existuje na iné účely, možno ho použiť aj na účely tohto nariadenia.“
16
Článok 11 ods. 1 uvedeného nariadenia znie:
„Príslušné orgány vykonávajú úradné kontroly s vysokou úrovňou transparentnosti a minimálne raz za rok sprístupňujú verejnosti relevantné informácie týkajúce sa organizácie a vykonávania úradných kontrol vrátane uverejňovania na internete.
Zabezpečia aj pravidelné a včasné uverejňovanie informácií o:
a)
druhu, počte a výsledku úradných kontrol;
b)
druhu a počte zistených prípadov nedodržiavania pravidiel;
c)
druhu a počte prípadov, keď príslušné orgány prijali opatrenia v súlade s článkom 138, a
d)
druhu a počte prípadov, keď boli uložené sankcie uvedené v článku 139.“
17
Články 102 až 108 nariadenia 2017/625 stanovujú pravidlá týkajúce sa administratívnej pomoci a spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov v rámci postupov upravených týmto nariadením.
18
Článok 111 uvedeného nariadenia v odseku 1 uvádza:
„Členské štáty zabezpečia, aby viacročný národný plán kontroly stanovený v článku 109 ods. 1 bol dostupný verejnosti s výnimkou častí plánu, ktorých zverejnenie by mohlo narušiť účinnosť úradných kontrol.“
České právo
Zákon o potravinách
19
Ustanovenie § 3d ods. 3 zákona č. 110/1997 Sb., o potravinách a tabákových výrobcích a o změně a doplnění některých souvisejících zákonů (zákon č. 110/1997 o potravinách a tabakových výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov) (ďalej len „zákon o potravinách“) stanovuje:
„Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý v mieste určenia prijíma potraviny vymedzené vykonávacím právnym predpisom z iného členského štátu Európskej únie alebo z tretej krajiny, je povinný informovať orgán dozoru príslušný podľa § 16 ods. 4 alebo 5 o ich príchode v súlade s vykonávacím právnym predpisom, ktorý na základe analýzy rizika podľa článku 3 nariadenia [č. 178/2002] určí druh potraviny, termín, rozsah a spôsob informovania v rozsahu potrebnom na organizáciu úradných kontrol.“
20
Podľa § 1 vyhlášky č. 172/2015 Sb., o informační povinnosti příjemce potravin v místě určení (vyhláška č. 172/2015 o informačnej povinnosti príjemcu potravín v mieste určenia) v znení účinnom v čase skutkových okolností vo veci samej (ďalej len „vyhláška č. 172/2015“):
„1. Táto vyhláška upravuje rozsah informačných povinností prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v mieste určenia… v nadväznosti na priamo uplatniteľný právny predpis Európskej únie.
2. Táto vyhláška sa vzťahuje na
…
e)
potravinové doplnky;
…
3. Táto vyhláška sa vzťahuje len na prípady, keď je miestom určenia miesto prvého príjmu vrátane akéhokoľvek prvého zaobchádzania alebo manipulácie s potravinou uvedenou v odseku 2 na území Českej republiky.“
21
Ustanovenie § 2 ods. 1 vyhlášky č. 172/2015 uvádza:
„Príjemca potravín z iného členského štátu Európskej únie alebo z tretej krajiny v mieste určenia v prípade potravín uvedených v § 1 ods. 2 písm. a) až e) a v mieste určenia uvedenom v § 1 ods. 3 oznámi prostredníctvom informačného systému Štátnej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie najneskôr 24 hodín pred príchodom potravín na miesto určenia
a)
druh potraviny prichádzajúci na miesto určenia;
b)
množstvo potraviny prichádzajúce na miesto určenia;
c)
členský štát Európskej únie alebo tretej krajiny, názov a adresu prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý potravinu dodáva na miesto určenia;
d)
názov, adresu a identifikačné číslo miesta určenia a príjemcu potraviny v mieste určenia a
e)
dátum príchodu potraviny na miesto určenia.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
22
Dňa 7. júna 2021 vykonala Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia na základe vyhlášky č. 172/2015, ktorou sa vykonáva zákon o potravinách, úradnú kontrolu bezpečnosti potravinových doplnkov prijatých spoločnosťou Pragon. Táto kontrola sa uskutočnila v súlade s vnútroštátnym právnym rámcom, ktorý na základe § 3d ods. 3 tohto zákona v spojení s § 1 ods. 2 tejto vyhlášky stanovuje prevádzkovateľom potravinárskych podnikov povinnosť informovať príslušné dozorné orgány o príchode určitých potravín vrátane potravinových doplnkov z iného členského štátu Únie alebo z tretej krajiny.
23
Pragon sa proti kontrole vykonanej Štátnou poľnohospodárskou a potravinárskou inšpekciou bránila žalobou na ochranu pred nezákonnými zásahmi tohto orgánu z hľadiska práva Únie, ktorú podala na Městský soud v Praze (Mestský súd Praha, Česká republika), ktorý túto žalobu zamietol rozsudkom zo 6. októbra 2022.
24
Nejvyšší správní soud (Najvyšší správny súd, Česká republika), ktorý rozhoduje o kasačnej sťažnosti spoločnosti Pragon, 10. mája 2023 tento rozsudok zrušil z dôvodu, že Městský soud v Praze (Mestský súd Praha) dospel k nesprávnemu záveru, že vykonávanie kontroly na základe vyhlášky, ktorá by bola v rozpore s právom Únie, by nemohlo predstavovať nezákonný zásah. Tento najvyšší súd vrátil vec prvostupňovému súdu, aby preskúmal, či je vyhláška č. 172/2015 v súlade s právom Únie a či by sa mala uplatniť vo veci, ktorá mu bola predložená.
25
Rozsudkom z 12. októbra 2023 Městský soud v Praze (Mestský súd Praha) zamietol žalobu, ktorou Pragon napadla zákonnosť kontroly vykonanej na základe vyhlášky č. 172/2015. Podľa tohto súdu táto vyhláška spĺňa podmienky vyžadované článkom 9 ods. 7 nariadenia 2017/625, a to existenciu predchádzajúceho oznámenia zo strany dotknutých prevádzkovateľov o príchode potravinových doplnkov na české územie na účely organizácie úradných kontrol, ako aj nutnosť tohto oznámenia na tento účel. Primeranosť oznamovacej povinnosti vyplýva zo skutočnosti, že táto povinnosť sa nevzťahuje na všetky potraviny, ale len na určité kategórie potravín, ktorých zoznam sa mení v závislosti od hodnotenia rizika, ktoré predstavujú k určitému dátumu, a nejde teda o všeobecnú, ale o cielenú požiadavku. Uvedená povinnosť sa navyše vzťahuje len na informácie potrebné na analýzu rizika, ktoré majú k dispozícii subjekty, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje. Keďže oznámenie o príchode potravín musí byť okrem toho v súlade s § 2 ods. 1 vyhlášky č. 172/2015 uskutočnené prostredníctvom online formulára aspoň 24 hodín pred týmto príchodom, takáto povinnosť je menej zaťažujúca ako povinnosť vyplývajúca zo skoršej právnej úpravy, ktorá stanovovala povinnosť predchádzajúceho oznámenia 48 hodín pred uvedeným príchodom. Bez informácií, ktorých poskytnutie vyžaduje platná česká právna úprava, by nebolo možné splniť povinnosť vykonávať pravidelné úradné kontroly bez predchádzajúceho oznámenia, ako vyžaduje článok 9 ods. 2 a 4 nariadenia 2017/625.
26
Pragon následne podala proti rozsudku z 12. októbra 2023 kasačnú sťažnosť na Nejvyšší správní soud (Najvyšší správny súd), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom táto spoločnosť v podstate tvrdí, že oznamovacia povinnosť stanovená českou právnou úpravou zjavne porušuje voľný pohyb tovaru, keďže tovar nie je možné do Českej republiky dodať v deň jeho objednávky, čo predstavuje necolnú prekážku zakázanú právom Únie. Pragon ďalej tvrdí, že s potravinami, ktoré pochádzajú z územia mimo Českej republiky, sa zaobchádza diskriminačne v porovnaní s tovarom, ktorý sa už na území tohto členského štátu nachádza a ktorý nepodlieha povinnosti predchádzajúceho oznámenia, a teda môže byť na trh uvedený okamžite.
27
Predkladajúci vnútroštátny súd zdôrazňuje, že jedným z dôvodov, ktoré ho viedli k položeniu prejudiciálnej otázky je, že ak potraviny patriace do jednej z kategórií vymenovaných vo vyhláške č. 172/2015 pochádzajú z Českej republiky, môžu byť príjemcom týchto potravín uvedené na trh bez zbytočného odkladu a bez toho, aby bolo potrebné plniť akúkoľvek informačnú povinnosť. Ak však tie isté potraviny pochádzajú z iného členského štátu, v súlade s touto vyhláškou musí byť ich príchod do Českej republiky oznámený najmenej 24 hodín vopred. Takáto povinnosť pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov znamená zložitejšie plánovanie, pretože každá takáto objednávka môže byť doručená až 24 hodín po splnení tejto povinnosti, čo dotknutým prevádzkovateľom spôsobuje dodatočné náklady a zdržanie. Z týchto dôvodov sa tento súd prikláňa k názoru, že informačná povinnosť stanovená v § 3d ods. 3 zákona o potravinách a vykonaná vyhláškou č. 172/2015, môže prevádzkovateľov potravinárskych podnikov odradiť od zavádzania alebo uvádzania potravín pochádzajúcich z iných členských štátov na trh v Českej republike, a predstavuje teda opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie v zmysle článku 34 ZFEÚ.
28
Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu treba určiť, či je oznamovacia povinnosť stanovená českou právnou úpravou primeraná, t. j. či existuje porovnateľný spôsob ochrany ľudského zdravia – čo je cieľ, ktorý by podľa tohto súdu mohol túto povinnosť odôvodniť – ktorý by narúšal voľný pohyb tovaru v rámci Únie menej než spôsob, ktorý stanovuje táto právna úprava. Vzhľadom na to, že článok 9 ods. 7 nariadenia 2017/625 umožňuje uložiť príjemcovi potravín pochádzajúcich z iného členského štátu informačnú povinnosť, uvedený súd sa pýta, do akej miery by táto povinnosť mohla byť systematická vzhľadom na odôvodnenie 37 tohto nariadenia, z ktorého vyplýva, že ohlásenie príchodu tovaru možno vyžadovať len za výnimočných okolností. Zároveň sa pýta, či by oznamovacia povinnosť zameraná na aktuálne riziká, ktoré predstavujú prijaté potraviny, alebo oznamovacia povinnosť uložená až v čase príchodu takýchto potravín do členského štátu určenia alebo len na konkrétne dodávky, nepredstavovala dostatočné alternatívne opatrenie. Ten istý súd však nevylučuje, že požiadavku predchádzajúceho oznámenia je možné považovať za primeranú, keďže takéto oznámenie zvyšuje šance na zachytenie potraviny, ktorá nie je v súlade s požiadavkami stanovenými právom Únie.
29
Pokiaľ ide konkrétne o potravinové doplnky, predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že sa od čerstvých potravín alebo potravín živočíšneho pôvodu odlišujú špecifickými požiadavkami na trvanlivosť, prepravu, skladovanie, formu a použiteľnosť. Keďže potravinové doplnky nepodliehajú rýchlo skaze, nie je potrebné vykonať úradnú kontrolu do 24 hodín. Z českej právnej úpravy však vyplýva, že ponechanie potravinových doplnkov na zozname potravín stanovenom vo vyhláške č. 172/2015 je odôvodnené možnou prítomnosťou anabolík, farmaceutických výrobkov, hormónov a iných zakázaných látok v týchto doplnkoch, skutočnosťou, že uvádzanie látok obsiahnutých v uvedených doplnkoch na obaloch často nezodpovedá skutočnosti alebo prekračuje povolený obsah, ako aj prípadným obsahom nebezpečných látok, akými sú ťažké kovy alebo aromatické uhľovodíky, a vitamínov alebo minerálov, ktoré môžu mať obzvlášť škodlivé účinky, ak sa v strave konzumujú v nadmernom množstve. Predkladajúci vnútroštátny súd však aj napriek týmto vysvetleniam vyjadruje pochybnosti, či je nutné vykonať úradné kontroly potravinových doplnkov v rovnako krátkom čase po ich príchode na české územie, ako by to bolo prípadne potrebné v prípade potravín podliehajúcich rýchlej skaze.
30
Za týchto okolností Nejvyšší správní soud (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Bráni článok 34 ZFEÚ s prihliadnutím na článok 36 ZFEÚ a článok 9 ods. 7 nariadenia [2017/625] takej právnej úprave členského štátu, ktorá príjemcovi potravinových doplnkov z iného členského štátu ukladá všeobecnú povinnosť oznámiť ich príchod na miesto určenia aspoň 24 hodín vopred a poskytnúť pritom údaje potrebné na analýzu rizika a na plánovanie úradných kontrol?“
O prejudiciálnej otázke
31
Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa články 34 a 36 ZFEÚ, ako aj článok 9 ods. 7 nariadenia 2017/625 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá každému prevádzkovateľovi, ktorý je príjemcom potravinových doplnkov z iného členského štátu, ukladá povinnosť vopred oznámiť príchod týchto doplnkov na miesto ich určenia a poskytnúť pritom údaje potrebné na analýzu rizika, ktoré môžu predstavovať, a na plánovanie úradných kontrol.
32
Na úvod treba uviesť, že podľa článku 1 ods. 1 písm. a) a článku 1 ods. 2 nariadenia 2017/625 sa týmto nariadením stanovujú pravidlá týkajúce sa okrem iného vykonávania úradných kontrol príslušnými orgánmi členských štátov s cieľom overiť dodržiavanie pravidiel, ktoré sú stanovené na úrovni Únie alebo členskými štátmi v oblasti potravín a ich bezpečnosti, neporušenosti a bezchybnosti na ktoromkoľvek stupni výroby, spracovania a distribúcie potravín vrátane pravidiel zameraných na zaručenie slušných obchodných praktík a na potraviny a ich bezpečnosť, integritu a zdravie vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie takýchto potravín, vrátane pravidiel zameraných na zabezpečenie spravodlivých obchodných praktík a na ochranu záujmov a na informovanie spotrebiteľov.
33
Okrem toho z odôvodnení 15, 19, 20, 43 a 99 tohto nariadenia vyplýva, že pravidlá, ktoré toto nariadenie stanovuje, predstavujú jednotný legislatívny rámec, ktorého cieľom je zabezpečiť harmonizovaný prístup k organizácii úradných kontrol zo strany členských štátov, zameraných na overenie dodržiavania právnych predpisov Únie týkajúcich sa agropotravinového reťazca vo všetkých oblastiach, na ktoré sa takéto právne predpisy vzťahujú.
34
V rámci tohto jednotného legislatívneho rámca stanovuje článok 9 uvedeného nariadenia všeobecné pravidlá o úradných kontrolách. Konkrétne odsek 7 tohto článku stanovuje, že členské štáty môžu vyžadovať, aby prevádzkovatelia, ktorým boli dodané zvieratá alebo tovar z iného členského štátu, ohlásili príchod takýchto zvierat alebo tovaru, pod podmienkou, že je to nutné na organizáciu úradných kontrol.
35
V tejto súvislosti treba poznamenať, že potravinové doplnky spadajú pod pojem „tovar“ uvedený v tomto ustanovení. Tento pojem je totiž definovaný v článku 3 bode 11 nariadenia 2017/625 tak, že zahŕňa všetko, na čo sa vzťahuje jedno alebo viacero pravidiel uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, okrem zvierat. Ako na jednej strane vyplýva z článku 3 bodu 12 uvedeného nariadenia v spojení s článkom 2 nariadenia č. 178/2002, potravinové doplnky spadajú pod pojem „potraviny“ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2011, Bablok a i., C‑442/09 , EU:C:2011:541 , bod 69 ), a na druhej strane článok 1 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/625 výslovne odkazuje na pravidlá v oblasti „potravín a ich bezpečnosti“.
36
Zo znenia všetkých týchto ustanovení vyplýva, že podmienky, za ktorých môžu členské štáty prípadne uložiť povinnosť ohlásiť príchod potravinových doplnkov z iného členského štátu na miesto ich určenia, boli úplne harmonizované nariadením 2017/625.
37
V súlade s ustálenou judikatúrou je preto potrebné preskúmať vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá ukladá takúto povinnosť, len z hľadiska ustanovení tohto nariadenia, najmä jeho článku 9 ods. 7, a nie z hľadiska článkov 34 a 36 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudok z 19. januára 2023, CIHEF a i., C‑147/21 , EU:C:2023:31 , bod 26 a citovanú judikatúru).
38
V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa znenia článku 9 ods. 7 nariadenia 2017/625 môžu členské štáty určenia od prevádzkovateľov, ktorým boli dodané zvieratá alebo tovar z iného členského štátu, žiadať, aby ohlásili príchod takýchto zvierat alebo tovaru len v rozsahu nutnom na organizáciu úradných kontrol.
39
Pri výklade ustanovenia práva Únie je nutné vziať do úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj vzájomný kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82 , EU:C:1983:335 , bod 12 , ako aj z 19. júna 2025, Lietuvos bankas, C‑671/23 , EU:C:2025:457 , bod 27 a citovaná judikatúra).
40
Najprv je potrebné uviesť, že zo znenia článku 9 ods. 7 nariadenia 2017/625 vyplýva, že povinnosť ohlásiť príchod tovaru z iného členského štátu, ktorú majú členské štáty možnosť stanoviť, musí nielen sledovať cieľ spočívajúci v zabezpečení organizácie úradných kontrol, ale musí byť na tento účel aj nutná.
41
Podmienka „nutn[osti]“ sama osebe znamená, že na zabezpečenie účinnej organizácie úradných kontrol nesmú existovať menej zaťažujúce opatrenia než takáto ohlasovacia povinnosť.
42
Pokiaľ ide ďalej o kontext, do ktorého patrí toto ustanovenie, treba uviesť, že tým, že toto ustanovenie priznáva členským štátom možnosť zaobchádzať s tovarom rozdielne na základe jeho pôvodu, zavádza výnimku zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 9 ods. 6 tohto nariadenia, podľa ktorého síce úradné kontroly musia byť prispôsobené špecifickým situáciám, avšak musia byť vykonávané rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, či dotknutý tovar pochádza z členského štátu, v ktorom sa vykonávajú úradné kontroly, alebo z iného členského štátu. Podmienky vykonávania článku 9 ods. 7 tohto nariadenia, uvedené v bode 40 tohto rozsudku, sa preto majú vykladať reštriktívne (pozri analogicky rozsudok z 18. januára 2001, Stockholm Lindöpark, C‑150/99 , EU:C:2001:34 , bod 25 ).
43
Toto riešenie podporujú niektoré skutočnosti uvedené v preambule nariadenia 2017/625.
44
Z odôvodnenia 37 tohto nariadenia totiž vyplýva, že príslušné orgány členského štátu by mali mať možnosť „za výnimočných okolností“ požadovať od prevádzkovateľov, aby ohlásili príchod zvierat a tovaru z iného členského štátu.
45
Okrem toho z odôvodnenia 38 uvedeného nariadenia vyplýva, že úradné kontroly by malo byť možné vykonávať na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie zvierat a tovaru, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy Únie týkajúce sa agropotravinového reťazca. V tomto odôvodnení sa však vôbec neuvádza, že ak tieto zvieratá a tovar pochádzajú z iného členského štátu, príslušné kontroly by sa mali vykonávať systematicky a nutne hneď po príchode uvedených zvierat a tovaru na územie dotknutého členského štátu.
46
Článok 10 ods. 1 nariadenia 2017/625 v tejto súvislosti vyžaduje, aby príslušné orgány v nutnom rozsahu vykonávali úradné kontroly tovaru, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, na akomkoľvek stupni výroby, spracovania, distribúcie a používania.
47
Napokon, pokiaľ ide o cieľ nariadenia 2017/625, treba na jednej strane uviesť, že podľa odôvodnení 1 až 3, 15 a 20 je cieľom tohto nariadenia účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia, ako aj záujmy spotrebiteľov, a to prostredníctvom stanovenia harmonizovaného rámca Únie pre organizáciu úradných kontrol a iných úradných činností v celom agropotravinovom reťazci. Na druhej strane je potrebné poznamenať, že uvedené nariadenie bolo prijaté nielen na základe článku 168 ods. 4 písm. b) ZFEÚ, ktorý sa týka najmä ochrany verejného zdravia, ale aj na základe článku 43 ods. 2 a článku 114 ZFEÚ, čo naznačuje, že sleduje aj cieľ, ktorým je zabezpečenie voľného pohybu tovaru. Odôvodnenie 3 toho istého nariadenia navyše spresňuje, že správne uplatňovanie právnych predpisov Únie, ktoré sa týkajú agropotravinového reťazca, prispieva k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu.
48
Ako uviedol generálny advokát v bode 36 svojich návrhov, článok 9 ods. 7 nariadenia 2017/625 treba vzhľadom na tento dvojaký cieľ chápať tak, že vytvára osobitnú rovnováhu medzi voľným pohybom potravín na jednej strane a ochranou zdravia ľudí a zvierat, ako aj životného prostredia a záujmov spotrebiteľov na strane druhej.
49
Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že článok 9 ods. 7 nariadenia 2017/625 sa má vykladať v tom zmysle, že členským štátom umožňuje uložiť povinnosť ohlásiť príchod zvierat alebo tovaru z iného členského štátu len za výnimočných okolností, keď neexistujú menej zaťažujúce opatrenia a táto povinnosť je nutná na zaistenie účinnosti úradných kontrol s cieľom zabezpečiť predovšetkým ochranu ľudského zdravia a spotrebiteľov.
50
Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, či je ohlasovacia povinnosť, o ktorú ide vo veci samej, v súlade s článkom 9 ods. 7 nariadenia 2017/625. V tejto súvislosti môže Súdny dvor, ktorý rozhoduje o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, poskytnúť objasnenia, ktoré vnútroštátny súd usmernia pri jeho rozhodovaní (rozsudok z 12. marca 2026, Winderwill, C‑516/24 , EU:C:2026:185 , bod 42 a citovaná judikatúra).
51
V tejto súvislosti treba poznamenať, ako v podstate tvrdila česká vláda, že takáto ohlasovacia povinnosť môže sledovať cieľ spočívajúci v zabezpečení účinnej organizácie úradných kontrol týchto potravín tým, že na základe informácií vyplývajúcich z prijatých hlásení umožňuje príslušným orgánom vykonať úplnú analýzu rizika pre ľudské zdravie a spotrebiteľov, ktorá umožní určiť potraviny, ktoré majú podliehať takýmto kontrolám už na prvom stupni agropotravinového reťazca v Českej republike alebo pred ich distribúciou konečným spotrebiteľom.
52
Takýto cieľ zodpovedá cieľu uvedenému v bode 49 tohto rozsudku, na splnenie ktorého je možné na základe článku 9 ods. 7 nariadenia 2017/625 dotknutým prevádzkovateľom uložiť povinnosť ohlásiť príchod tovaru z iného členského štátu pod podmienkou, že je to nutné na zabezpečenie dosiahnutia tohto cieľa.
53
Treba však uviesť, že povinnosť, o ktorú ide vo veci samej, sa týka príchodu všetkých potravinových doplnkov pochádzajúcich z iných členských štátov na územie Českej republiky a že sa teda uplatňuje na všetkých prevádzkovateľov, ktorí sú príjemcami takýchto doplnkov.
54
V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že podľa článku 9 ods. 1 nariadenia 2017/625 sa úradné kontroly musia organizovať tak, aby boli vykonávané pravidelne u všetkých prevádzkovateľov na základe rizika a s vhodnou frekvenciou.
55
Vzhľadom na mechanizmy uchovávania, výmeny a zberu informácií stanovené v nariadení 2017/625, najmä v článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2, článku 11 ods. 1 a článku 111 ods. 1 tohto nariadenia, sa však povinnosť ohlasovať príchod všetkých výživových doplnkov z iného členského štátu, uložená všetkým prevádzkovateľom, ktorí sú príjemcami takýchto doplnkov, nezdá byť nutná na organizáciu úradných kontrol, ktoré spĺňajú požiadavky článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 1 tohto nariadenia.
56
Členské štáty majú totiž na jednej strane podľa článku 11 ods. 1 nariadenia 2017/625 v zásade k dispozícii informácie týkajúce sa najmä druhu, počtu a výsledkov úradných kontrol, ako aj druhu a počtu zistených prípadov nedodržiavania pravidiel a prípadov, keď boli uložené sankcie v priebehu jedného roka v iných členských štátoch, a podľa článku 111 ods. 1 tohto nariadenia aj viacročný národný plán kontroly členských štátov. Okrem toho z článku 9 ods. 2 uvedeného nariadenia vyplýva, že členské štáty majú k dispozícii aj informácie o prípadných zámerných porušeniach pravidiel uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, ktoré si vymieňali prostredníctvom mechanizmov administratívnej pomoci stanovených v článkoch 102 až 108 toho istého nariadenia.
57
Tieto informácie umožňujú dotknutému členskému štátu stanoviť povinnosť ohlásiť príchod výživových doplnkov z iného členského štátu, ktorej cieľom je organizácia úradných kontrol tohto tovaru, a to v závislosti od rizika vyplývajúceho z týchto informácií, alebo z nedostatku týchto informácií.
58
Na druhej strane podľa článku 10 ods. 2 nariadenia 2017/625 príslušné orgány vypracujú a vedú aktuálny zoznam „prevádzkovateľov“ v zmysle článku 3 bodu 29 tohto nariadenia vrátane prevádzkovateľov, ktorí sú na území jedného členského štátu príjemcami potravinových doplnkov z iných členských štátov.
59
Prostredníctvom tohto zoznamu môžu byť aj potravinové doplnky, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť ohlásiť ich príchod z iných členských štátov vymedzená na základe rizika vyplývajúceho z informácií uvedených v bode 56 tohto rozsudku alebo z nedostatku týchto informácií, podrobené úradným kontrolám zameraným na prevádzkovateľov, ktorí sú príjemcami týchto doplnkov, už na prvom stupni agropotravinového reťazca v členskom štáte príchodu, ak sú tieto kontroly organizované s vhodnou frekvenciou a na základe rizika v súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia 2017/625.
60
Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že aby členské štáty mohli prostredníctvom účinnej kontroly predchádzať osobitným rizikám, ktoré môže predstavovať uvedenie potravinového doplnku na trh, článok 10 smernice 2002/46 im umožňuje požadovať od výrobcu alebo osoby uvádzajúcej takýto doplnok na trh na ich území, aby oznámili príslušnému úradu takéto uvedenie na trh tým, že mu postúpia vzor alebo označenie používané pre daný výrobok.
61
V tomto kontexte však česká vláda tvrdí, že taká všeobecná právna úprava, o akú ide vo veci samej, je nutná na organizáciu úradných kontrol potravinových doplnkov, keďže po prvé bolo opakovane konštatované, že potravinové doplnky obsahujú anaboliká, farmaceutické výrobky, hormóny a iné zakázané látky, po druhé, že údaje uvedené na ich obale často nezodpovedajú jeho obsahu, napríklad pokiaľ ide o obsah vitamínov, a po tretie, že v týchto doplnkoch sú často prítomné nepovolené formy minerálnych látok alebo nebezpečných kontaminujúcich látok, ako sú ťažké kovy a aromatické uhľovodíky.
62
Takéto úvahy však vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 55 až 60 tohto rozsudku nemôžu preukázať existenciu výnimočných okolností, za ktorých by povinnosť systematicky ohlasovať príchod potravinových doplnkov pochádzajúcich z iného členského štátu mala byť považovaná za nutnú na zabezpečenie účinnosti úradných kontrol.
63
Z týchto úvah predovšetkým nevyplýva, že by príchod potravinových doplnkov pochádzajúcich z iného členského štátu na české územie predstavoval skutočné riziko narušenia ochrany ľudského zdravia alebo spotrebiteľov ešte predtým, ako sa tieto potravinové doplnky dostanú ku konečnému spotrebiteľovi, pričom tomuto riziku nebolo možné účinne zabrániť menej zaťažujúcimi opatreniami, ako sú individualizovaná oznamovacia povinnosť pri príchode alebo úradné kontroly vykonávané na rôznych stupňoch agropotravinového reťazca na základe mechanizmov uvedených v bodoch 55 až 60 tohto rozsudku.
64
Platí to o to viac, že ako správne poznamenala Európska komisia, samotná skutočnosť, že výrobok pochádza z iného členského štátu, sama osebe neznamená, že tento výrobok automaticky predstavuje určité riziko, keďže výrobky pochádzajúce z iných členských štátov podliehali v týchto členských štátoch uplatňovaniu harmonizovaných pravidiel Únie, ktorých cieľom je zaručiť potravinovú bezpečnosť.
65
Vzhľadom na vyššie uvedené sa má článok 9 ods. 7 nariadenia 2017/625 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá každému prevádzkovateľovi, ktorý je príjemcom potravinových doplnkov z iného členského štátu, povinnosť vopred oznámiť príchod týchto doplnkov na miesto ich určenia a poskytnúť pritom údaje potrebné na analýzu rizika, ktoré môžu predstavovať, a na plánovanie úradných kontrol.
O trovách
66
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Článok 9 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách)
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá každému prevádzkovateľovi, ktorý je príjemcom potravinových doplnkov z iného členského štátu, povinnosť vopred oznámiť príchod týchto doplnkov na miesto ich určenia a poskytnúť pritom údaje potrebné na analýzu rizika, ktoré môžu predstavovať, a na plánovanie úradných kontrol.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: čeština.