← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·4.6.2026

C-629/24

ECLI:EU:C:2026:451

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CJ0629

62024CJ0629

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

zo 4. júna 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Preprava – Nariadenie (ES) č. 392/2009 – Zodpovednosť osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd – Článok 2 – Pôsobnosť – Článok 3 – Zodpovednosť a poistenie – Článok 7 – Poskytovanie informácií cestujúcim – Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori – Článok 3 – Zodpovednosť prepravcu v prípade smrti alebo zranení cestujúceho – Články 6 a 7 – Obmedzenie zodpovednosti – Smernica 90/314/EHS – Balík cestovných, dovolenkových a výletných služieb – Článok 5 – Zodpovednosť organizátora cestovných služieb za riadne poskytnutie balíka služieb – Výletná plavba – Ujma na zdraví, ktorú utrpel cestujúci na palube lode – Obmedzenia náhrady škody v súlade s medzinárodnými dohovormi“

Vo veci C‑629/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) z 15. mája 2024 a doručený Súdnemu dvoru 25. septembra 2024, ktorý súvisí s konaniami:

MH

proti

Costa Crociere SpA,

Axyme Selàrl , v postavení súdneho likvidátora spoločnosti Blue Passion,

Generali IARD SA , v postavení poistiteľa spoločnosti Blue Passion,

Hiscox Insurance Company Ltd,

Caisse primaire d’assurance maladie (CPAM) de Paris,

a

Costa Crociere SpA

proti

DI,

DM , vo vlastnom mene a v postavení dediča DI,

Croisière Club SAS,

Hiscox Insurance Company Ltd,

Caisse primaire d’assurance maladie (CPAM) du Puy‑De‑Dôme,

Hiscox SA , ako poisťovateľ zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone profesionálnej činnosti spoločnosti Croisière Club SAS,

WT , v postavení dediča DI,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia J. Passer, E. Regan, D. Gratsias a B. Smulders (spravodajca),

generálny advokát: R. Norkus,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

MH, v zastúpení: N. Boullez, avocat,

Costa Crociere SpA, v zastúpení: G. Valdelièvre, avocat,

Hiscox Insurance Company Ltd, v zastúpení: G. Thouvenin, avocat,

DM, vo vlastnom mene a v postavení dediča DI, a WT, v postavení dediča DI, v zastúpení: F. Rocheteau, avocat,

Croisière Club SAS a Hiscox SA, ako poisťovateľ zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone profesionálnej činnosti spoločnosti Croisière Club SAS, v zastúpení: D. Le Prado, avocat,

francúzska vláda, v zastúpení: B. Herbaut a B. Travard, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: S. Delaude, M. Noll‑Ehlers a N. Yerrell, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 4. septembra 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2, článku 3 ods. 1 a článku 7 prvého odseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 z 23. apríla 2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd ( Ú. v. EÚ L 131, 2009, s. 24 ), pokiaľ námorný prepravca vykonáva výletnú plavbu, ktorá predstavuje balík cestovných služieb v zmysle smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb ( Ú. v. ES L 158, 1990, s. 59 ; Mim. vyd. 13/010, s. 132).

2

Tento návrh bol podaný v rámci dvoch sporov, pričom účastníkmi prvého sporu sú MH na jednej strane a Costa Crociere SpA, Axyme Selàrl, v postavení súdneho likvidátora spoločnosti Blue Passion, Generali IARD SA, v postavení poistiteľa spoločnosti Blue Passion, Hiscox Insurance Company Ltd, ako aj Caisse primaire d’assurance maladie (CPAM) de Paris na strane druhej (ďalej len „vec MH“), a účastníkmi druhého sporu sú Costa Crociere SpA na jednej strane a DI, DM, vo vlastnom mene a v postavení dediča DI, Croisière Club SAS, Hiscox Insurance Company Ltd, Caisse primaire d’assurance maladie (CPAM) du Puy‑De‑Dôme, Hiscox SA, ako poisťovateľ zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone profesionálnej činnosti spoločnosti Croisière Club SAS, a WT na strane druhej (ďalej len „vec Costa Crociere“) v nadväznosti na telesné zranenia, ktoré utrpeli MH a DI počas výletných plavieb uskutočnených na lodi prevádzkovanej spoločnosťou Costa Crociere, ktoré im predali cestovné kancelárie Blue Passion a Croisière Club ako balíky cestovných služieb.

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie č. 392/2009

3

Článok 1 nariadenia č. 392/2009, nazvaný „Predmet úpravy“, stanovuje:

„1. Týmto nariadením sa ustanovuje režim Spoločenstva, ktorý sa týka zodpovednosti a poistenia v prípade prepravy cestujúcich po mori podľa príslušných ustanovení:

a)

Aténskeho dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974, zmeneného a doplneného protokolom z roku 2002 (ďalej len ‚aténsky dohovor‘), ako je uvedený v prílohe I…

…“

4

Podľa článku 2 tohto nariadenia s názvom „Rozsah pôsobnosti“:

„Toto nariadenie sa uplatňuje na každú medzinárodnú prepravu v zmysle článku 1 ods. 9 aténskeho dohovoru a na prepravu po mori v rámci jedného členského štátu loďou tried A a B podľa článku 4 smernice [Rady] 98/18/ES [zo 17. marca 1998 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode ( Ú. v. ES L 144, 1998, s. 1 ; Mim. vyd. 07/004, s. 40)], ak:

a)

sa loď plaví pod vlajkou členského štátu alebo je v ňom zaregistrovaná;

b)

zmluva o preprave bola uzavretá v členskom štáte alebo

c)

miesto odchodu alebo cieľ prepravy je podľa zmluvy o preprave v členskom štáte.

Členské štáty môžu uplatňovať toto nariadenie na všetku prepravu po mori v rámci jedného členského štátu.“

5

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Zodpovednosť a poistenie“, v odseku 1 stanovuje:

„Režim zodpovednosti vo vzťahu k cestujúcim, ich batožine a ich vozidlám a pravidlá o poistení alebo inom finančnom zabezpečení upravuje toto nariadenie a články 1 a 1a, článok 2 ods. 2, články 3 až 16 a články 18, 20 a 21 aténskeho dohovoru uvedené v prílohe I a ustanovenia usmernení [Medzinárodnej námornej organizácie (IMO)], uvedené v prílohe II.“

6

Článok 7 toho istého nariadenia s názvom „Poskytovanie informácií cestujúcim“ stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti organizátorov zájazdov ustanovené v smernici [90/314], prepravca a/alebo vykonávajúci prepravca zabezpečia, aby sa cestujúcim poskytli príslušné a zrozumiteľné informácie o ich právach podľa tohto nariadenia.

Ak bola zmluva o preprave uzavretá v členskom štáte, uvedené informácie sa poskytnú vo všetkých predajných miestach, vrátane predaja prostredníctvom telefónu alebo internetu. Ak sa miesto odchodu nachádza v členskom štáte, uvedené informácie sa poskytnú pred odchodom. V ostatných prípadoch sa informácie poskytnú najneskôr pri odchode. Pokiaľ informácie uvedené v tomto článku poskytol prepravca alebo vykonávajúci prepravca, ten z nich, ktorý tak neurobil, nie je povinný takéto informácie poskytnúť. Uvedené informácie sa poskytujú v čo najvhodnejšej forme.

Na účely splnenia povinnosti poskytovania informácií podľa tohto článku prepravca a vykonávajúci prepravca poskytne cestujúcim aspoň informácie, ktoré sú obsiahnuté v zhrnutí ustanovení tohto nariadenia, ktoré vypracovala Komisia a ktoré boli uverejnené.“

7

Článok 12 nariadenia č. 392/2009, nazvaný „Nadobudnutie účinnosti“, stanovuje:

„Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia platnosti aténskeho dohovoru pre Spoločenstvo, najneskôr však 31. decembra 2012.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.“

8

Príloha I tohto nariadenia týkajúca sa ustanovení Aténskeho dohovoru, ktoré sú relevantné na účely uplatňovania tohto nariadenia (ďalej len „príloha I“), obsahuje článok 1 s názvom „Vymedzenie pojmov“, ktorý stanovuje:

„V tomto dohovore majú nasledujúce pojmy tento význam:

1.

a)

‚prepravca‘ je osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o preprave alebo v ktorej mene bola zmluva o preprave uzatvorená, bez ohľadu na to, či prepravu skutočne vykonáva táto osoba alebo vykonávajúci prepravca;

b)

‚vykonávajúci prepravca‘ je osoba odlišná od prepravcu, ktorá je vlastníkom, nájomcom alebo prevádzkovateľom lode a ktorá skutočne vykonáva celú prepravu alebo jej časť, a

c)

‚dopravca‘ je vykonávajúci prepravca alebo prepravca, ktorý skutočne vykonáva celú prepravu alebo jej časť;

2.

‚zmluva o preprave‘ je zmluva uzatvorená prepravcom alebo v jeho mene, ktorej predmetom je preprava cestujúcich, prípadne aj s ich batožinou, po mori;

8.

‚Preprava‘ sa vzťahuje na tieto obdobia:

a)

pokiaľ ide o cestujúcich a ich príručnú batožinu, obdobie, počas ktorého sa cestujúci a/alebo ich príručná batožina nachádzajú na palube lode alebo v priebehu nalodenia či vylodenia a obdobie, počas ktorého sú cestujúci a ich príručná batožina prepravovaní po vode z brehu na loď alebo naopak, ak je cena takej prepravy zahrnutá v cene lodného lístka alebo ak plavidlo použité na účel takej pomocnej prepravy dal cestujúcim k dispozícii prepravca. Pokiaľ však ide o cestujúcich, preprava nezahŕňa obdobie, počas ktorého sa nachádzajú v odbavovacej budove alebo kotvisku alebo na nábreží, prípadne v inom prístavnom objekte;

9.

‚medzinárodná preprava‘ je akákoľvek preprava, v rámci ktorej sa podľa zmluvy o preprave miesto odchodu a cieľ prepravy nachádzajú v dvoch rôznych štátoch alebo v jednom štáte v tom prípade, ak je podľa zmluvy o preprave alebo plánovanej cestovnej trasy zastávka v prístave, ktorý sa nachádza v inom štáte;

…“

9

Článok 3 prílohy I, nazvaný „Zodpovednosť prepravcu“, stanovuje:

„1. Prepravca zodpovedá za škodu v prípade smrti alebo zranenia cestujúceho, spôsobenú v dôsledku mimoriadnej udalosti lode, do výšky 250000 účtovných jednotiek za takého cestujúceho v každom jednotlivom prípade, okrem prípadu, ak prepravca preukáže, že udalosť:

a)

nastala v dôsledku vojnového aktu, nepriateľského aktu, občianskej vojny, povstania alebo prírodného javu výnimočného, neodvrátiteľného a neprekonateľného charakteru alebo

b)

bola v plnom rozsahu spôsobená konaním alebo opomenutím tretej strany uskutočneným s úmyslom spôsobiť udalosť.

Prepravca zodpovedá za škodu aj v rozsahu, ktorý presahuje uvedený limit, okrem prípadu, ak prepravca preukáže, že udalosť, ktorá škodu spôsobila, nenastala v dôsledku zavinenia alebo nedbanlivosti prepravcu.

2. Prepravca zodpovedá za škodu v prípade smrti alebo zranenia cestujúceho, ktorá nebola spôsobená mimoriadnou udalosťou lode, ak bola udalosť, ktorá zapríčinila škodu, spôsobená zavinením alebo nedbanlivosťou prepravcu. Dôkazné bremeno týkajúce sa zavinenia alebo nedbanlivosti znáša osoba, ktorá si uplatňuje nárok.

5. Na účely tohto článku:

a)

‚mimoriadna udalosť lode‘ je stroskotanie, prevrhnutie, zrážka alebo nabehnutie lode na plytčinu, výbuch alebo požiar na lodi alebo porucha lode;

b)

‚zavinenie alebo nedbanlivosť prepravcu‘ zahŕňa zavinenie alebo nedbanlivosť zamestnancov [pracovníkov – neoficiálny preklad ] prepravcu, konajúcich v rozsahu pôsobnosti ich pracovného pomeru;

c)

‚porucha lode‘ je akákoľvek funkčná porucha, zlyhanie alebo nedodržanie platných bezpečnostných predpisov v súvislosti s ktoroukoľvek časťou lode alebo jej zariadením, keď sa používa na únik, evakuáciu, nalodenie a vylodenie cestujúcich; alebo keď sa používa na pohon, kormidlovanie, bezpečnú navigáciu, uväzovanie, kotvenie, priplávanie do prístaviska alebo kotviska alebo vyplávanie z neho alebo na kontrolu poškodenia po zaplavení; alebo ak sa používa na spustenie záchranných prostriedkov a

d)

‚škoda‘ nezahŕňa náhradu škody s odradzujúcimi účinkami alebo exemplárnu náhradu škody.

6. Zodpovednosť prepravcu podľa tohto článku sa vzťahuje iba na škody spôsobené udalosťami, ktoré nastali v priebehu prepravy. Dôkazné bremeno, že udalosť, ktorá spôsobila škodu, nastala v priebehu prepravy, a dôkazné bremeno týkajúce sa rozsahu škody znáša osoba, ktorá si uplatňuje nárok.

…“

10

Článok 6 prílohy I s názvom „Účasť na zavinení“ stanovuje:

„Ak prepravca preukáže, že smrť alebo zranenie cestujúceho alebo strata či poškodenie jeho batožiny boli spôsobené úplne alebo čiastočne vinou alebo nedbanlivosťou cestujúceho, môže súd, ktorý vo veci koná, prepravcu úplne alebo čiastočne zbaviť jeho zodpovednosti v súlade s ustanoveniami práva tohto súdu.“

11

Článok 7 prílohy I, nazvaný „Obmedzenie zodpovednosti za smrť a úraz“, v odseku 1 stanovuje:

„Zodpovednosť prepravcu za smrť alebo zranenie cestujúceho podľa článku 3 v žiadnom prípade nepresiahne 400000 účtovných jednotiek na jedného cestujúceho v každom jednotlivom prípade. Ak sa v súlade s právom súdu, ktorý vo veci koná, poskytuje odškodné vo forme pravidelných platieb, nesmie uvedený limit presiahnuť rovnocenná kapitálová hodnota takýchto platieb.“

12

Článok 9 prílohy I s názvom „Účtovná jednotka a prepočet“ znie:

„1. Účtovnou jednotkou uvádzanou v tomto dohovore sú zvláštne práva čerpania vymedzené Medzinárodným menovým fondom. Sumy uvedené v článku 3 ods. 1, článku 4a ods. 1, článku 7 ods. 1 a článku 8 sa prepočítavajú na národnú menu štátu súdu, ktorý koná vo veci, na základe hodnoty tejto meny vo vzťahu k zvláštnym právam čerpania v deň vydania rozhodnutia súdu alebo v deň, na ktorom sa strany dohodnú. Hodnota národnej meny zmluvného štátu, ktorý je členom Medzinárodného menového fondu, vyjadrená vo zvláštnych právach čerpania, sa vypočíta podľa metódy oceňovania uplatňovanej Medzinárodným menovým fondom na jeho operácie a transakcie, ktorá platí v príslušný deň. Hodnota národnej meny zmluvného štátu, ktorý nie je členom Medzinárodného menového fondu, vyjadrená vo zvláštnych právach čerpania, sa vypočíta spôsobom, ktorý stanoví tento zmluvný štát.

2. Napriek tomu štát, ktorý nie je členom Medzinárodného menového fondu a ktorého právo neumožňuje uplatňovanie ustanovení odseku 1, môže v čase ratifikácie, prijatia alebo schválenia tohto dohovoru alebo pristúpenia k nemu alebo kedykoľvek neskôr vyhlásiť, že účtovná jednotka uvedená v odseku 1 sa rovná 15 zlatým frankom. Zlatý frank uvedený v tomto odseku zodpovedá šesťdesiatpäť a pol miligramom zlata s rýdzosťou deväťsto tisícin. Prepočet zlatého franku na národnú menu sa uskutočňuje podľa práva dotknutého štátu.

3. Výpočet uvedený v poslednej vete odseku 1 a prepočet uvedený v odseku 2 sa uskutočňuje takým spôsobom, aby bola v národnej mene zmluvných štátov v čo najväčšej možnej miere vyjadrená rovnaká reálna hodnota súm uvedených v článku 3 ods. 1, článku 4a ods. 1, článku 7 ods. 1 a článku 8, k akej by sa dospelo na základe uplatňovania prvých troch viet odseku 1. Štáty oznámia generálnemu tajomníkovi spôsob výpočtu podľa odseku 1, prípadne výsledok prepočtu v odseku 2, pri uložení listiny o ratifikácii, prijatí, schválení tohto dohovoru alebo pristúpení k nemu a vždy[,] keď dôjde k zmene uvedeného výpočtu alebo prepočtu.“

13

Podľa článku 13 prílohy I, nazvaného „Strata práva na obmedzenie zodpovednosti“:

„1. Prepravca nie je oprávnený dovolávať sa limitov zodpovednosti stanovených v článkoch 7 a 8 a v článku 10 ods. 1, ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená jeho konaním alebo opomenutím uskutočneným s úmyslom spôsobiť takú škodu alebo z nedbanlivosti a s vedomím, že by pravdepodobne takú škodu mohol spôsobiť.

2. Zamestnanec alebo zástupca prepravcu alebo vykonávajúceho prepravcu nie je oprávnený dovolávať sa týchto limitov, ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená jeho konaním alebo opomenutím uskutočneným v úmysle spôsobiť takú škodu alebo z nedbanlivosti a s vedomím, že by pravdepodobne takú škodu mohol spôsobiť.“

14

Článok 14 prílohy I s názvom „Základ pre nároky“ stanovuje:

„Žalobu o náhradu škody voči prepravcovi alebo vykonávajúcemu prepravcovi v prípade smrti alebo zranenia cestujúceho alebo v prípade straty alebo poškodenia batožiny možno podať len v súlade s týmto dohovorom.“

Nariadenie (EÚ) č. 1177/2010

15

Článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 ( Ú. v. EÚ L 334, 2010, s. 1 ), stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

t)

‚výletná plavba‘ je služba prepravy po mori alebo vnútrozemských vodných cestách, ktorá sa prevádzkuje výlučne na výletné alebo rekreačné účely, je doplnená ubytovaním a inými zariadeniami [inými turistickými službami – neoficiálny preklad ], pričom cestujúci strávi na lodi viac ako dve noci;

…“

Smernica 90/314

16

V devätnástom odôvodnení smernice 90/314 sa uvádzalo:

„Keďže v prípadoch, kde organizátor a/alebo maloobchodník je zodpovedný za nedostatok pri plnení alebo neprimeranom plnení služieb obsiahnutých v balíku služieb, takáto zodpovednosť by mala byť ohraničená v zhode s medzinárodnými dohovormi, ktoré súvisia s týmito službami, najmä Varšavským dohovorom z roku 1929 o medzinárodnej vzdušnej doprave, Bernským dohovorom z roku 1961 o železničnej doprave, Aténskym dohovorom… a Parížskym dohovorom z roku 1962 o zodpovednosti majiteľov hotelov; keďže okrem odvolania sa na škodu inú než osobnú, by bolo tiež možné limitovať zodpovednosť na základe zmluvy na balík služieb, ak takéto určenie limitu nie je nerozumné.“

17

Článok 1 tejto istej smernice stanovoval:

„Účelom tejto smernice je aproximácia zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na balík služieb [balík cestovných, dovolenkových a výletných služieb – neoficiálny preklad ], ktoré sa predávajú alebo sú ponúkané na predaj v teritóriu spoločenstva [na území Spoločenstva – neoficiálny preklad ].“

18

Článok 2 uvedenej smernice stanovoval:

„Pre účely tejto smernice:

1.

pojem ‚balík služieb‘ označuje vopred zorganizovanú kombináciu najmenej dvoch po sebe nasledujúcich služieb [najmenej dvoch z nasledujúcich služieb – neoficiálny preklad ], ak sa predávajú alebo sú ponúkané na predaj ako súčasť ceny [za konečnú cenu – neoficiálny preklad ], a ak služba pokrýva časový úsek dlhší než dvadsaťštyri hodín alebo obsahuje ubytovanie cez noc:

a)

dopravu;

b)

ubytovanie;

c)

iné turistické služby, ktoré nie sú v podriadenom vzťahu k doprave alebo ubytovaniu a považujú sa za významnú časť balíka služieb.

…“

19

Podľa článku 5 tejto smernice:

„1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečili, že organizátor a/alebo maloobchodník ako zmluvná strana je zodpovedný [voči] spotrebiteľovi za riadne vysporiadanie [splnenie – neoficiálny preklad ] záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, bez ohľadu na to, či tieto záväzky majú byť splnené organizátorom a/alebo maloobchodníkom, či iným dodávateľom služieb, bez ujmy na právach organizátora a/alebo maloobchodníka stíhať týchto ďalších dodávateľov služieb [uplatniť voči týmto ďalším dodávateľom služieb prostriedok nápravy – neoficiálny preklad ].

2. S odvolaním na škodu vyplývajúcu spotrebiteľovi z nedostatku pri plnení alebo z neprimeraného plnenia [nesplnenia alebo nesprávneho plnenia – neoficiálny preklad ] zmluvy, členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečili, že organizátor a/alebo maloobchodník nie je/sú zodpovední za takýto nedostatok pri plnení alebo za neprimerané plnenie zmluvy, ak tento nie je prisúditeľný [aby zabezpečili, že organizátor a/alebo maloobchodník budú zodpovední za nesplnenie alebo za nesprávne plnenie zmluvy, okrem prípadu, ak uvedené nesplnenie alebo nesprávne plnenie nemožno pripísať – neoficiálny preklad ] buď akejkoľvek ich chybe alebo chybe ďalšieho dodávateľa služieb, pretože:

nedostatky, ktoré sa objavili v plnení zmluvy sú prisúditeľné [pripísateľné – neoficiálny preklad ] spotrebiteľovi,

takéto nedostatky sú prisúditeľné [pripísateľné – neoficiálny preklad ] tretej strane, ktorá nie je prepojená s ustanovením na zmluvné služby [ktorá nie je spojená s poskytovaním zmluvných služieb – neoficiálny preklad ], a sú nepredvídateľné a nevyhnutneľné [a neodvratné – neoficiálny preklad ],

takéto nedostatky sú spôsobené vyššou mocou, podľa článku 4 ods. 6 druhého pododseku bodu ii), alebo udalosťou, ktorú organizátor a/alebo maloobchodník či dodávateľ služieb nemohli predvídať alebo jej predísť ani pri venovaní náležitej starostlivosti.

V prípadoch uvedených v druhej a tretej odrážke [v prvom pododseku druhej a tretej zarážke – neoficiálny preklad ] sa bude od organizátora a/alebo maloobchodníka, ako účastníkov kontraktu [ktorý je zmluvnou stranou – neoficiálny preklad ], požadovať okamžité poskytnutie pomoci spotrebiteľovi pri ťažkostiach.

Čo sa týka škôd vyplývajúcich z neuskutočnenej alebo neprimeranej realizácie [nesplnenia alebo nesprávneho plnenia – neoficiálny preklad ] služieb, ktoré sú súčasťou daného balíka služieb, členské štáty môžu povoliť ohraničenie kompenzácie, ktorá súvisí s kontraktom. Takéto ohraničenie nemá byť nerozumné [členské štáty môžu povoliť, aby bola suma náhrady škody obmedzená v súlade s medzinárodnými dohodami upravujúcimi tieto služby – neoficiálny preklad ].

Čo sa týka iných škôd ako škôd na živote a zdraví vyplývajúcich z neuskutočnenej alebo neprimeranej realizácie [nesplnenia alebo nesprávneho plnenia – neoficiálny preklad ] služieb, ktoré sú súčasťou daného balíka služieb, členské štáty môžu povoliť ohraničenie kompenzácie, ktorá súvisí s kontraktom [, aby suma náhrady škody bola obmedzená zmluvou – neoficiálny preklad ]. Takéto ohraničenie nemá byť nerozumné [obmedzenie nesmie byť neprimerané – neoficiálny preklad ].

3. Bez vplyvu na štvrtý pododsek odseku 2, sa nepripúšťa žiadna výnimka z opatrení v odsekoch 1 a 2 uskutočnená cestou kontraktačnej klauzuly [zmluvného ustanovenia – neoficiálny preklad ].

…“

Francúzske právo

20

Code du tourisme (Zákonník cestovného ruchu) preberá do francúzskeho práva smernicu 90/314. Článok L. 211‑1 tohto zákonníka v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Zákonník cestovného ruchu“) stanovuje:

„I.‑ Táto kapitola sa uplatňuje na fyzické alebo právnické osoby, ktoré bez ohľadu na spôsob svojho odmeňovania vykonávajú činnosti spočívajúce v organizovaní alebo predaji nasledujúcich služieb, alebo k takýmto činnostiam prispievajú:

a)

individuálne alebo skupinové cesty alebo pobyty;

b)

služby, ktoré môžu byť poskytnuté v súvislosti s cestami alebo pobytmi, najmä vydávanie cestovných lístkov, rezervácia izieb v hoteloch alebo turistických ubytovacích zariadeniach a vydávanie ubytovacích alebo stravovacích poukážok;

…“

21

Článok L. 211‑2 Zákonníka cestovného ruchu stanovuje:

„Balík služieb je plnenie:

1. ktoré je výsledkom vopred zabezpečenej kombinácie aspoň dvoch služieb v oblasti dopravy, ubytovania, resp. iných turistických služieb, ktoré nie sú v podriadenom vzťahu k doprave alebo ubytovaniu a považujú sa za významnú časť balíka služieb;

2. presahujúce dvadsaťštyri hodín alebo obsahujúce ubytovanie cez noc;

3. predávané alebo ponúkané na predaj za konečnú cenu.“

22

Článok L. 211‑16 Zákonníka cestovného ruchu stanovuje:

„Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá zabezpečuje operácie uvedené v článku L. 211‑1, je voči kupujúcemu plne zodpovedná za riadne plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy bez ohľadu na to, či bola zmluva uzavretá na diaľku a či tieto záväzky má plniť ona sama alebo iní poskytovatelia služieb, a to bez toho, aby bolo dotknuté jej právo uplatniť voči týmto osobám prostriedok nápravy a v medziach náhrady ujmy stanovenej medzinárodnými dohovormi.

Svojej zodpovednosti alebo jej časti sa však môže zbaviť, ak preukáže, že nesplnenie alebo nesprávne plnenie zmluvy je možné pripísať buď kupujúcemu, alebo nepredvídateľnému a neodvratnému konaniu tretej strany, ktoré nie je spojené s poskytovaním služieb uvedených v zmluve, alebo vyššej moci.“

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

Vec MH

23

Dňa 18. januára 2017 si MH rezervovala v cestovnej kancelárii Blue Passion výletnú plavbu v sume 12038 eur. Táto výletná plavba mala prepojiť Valparaiso (Čile) a Melbourne (Austrália) a vykonať ju mala loď vo vlastníctve spoločnosti Costa Crociere v období od 15. februára do 17. marca 2017. V noci zo 17. na 18. februára 2017 MH vstala zo svojej postele bez zažatia svetla, spadla a zlomila si hlavicu ramennej kosti. V dôsledku tejto zlomeniny bola repatriovaná do metropolitného Francúzska na účely liečby.

24

V júli 2017 MH podala žalobu o náhradu škody proti spoločnostiam Blue Passion a Costa Crociere na Tribunal de grande instance de Paris (Súd prvej inštancie Paríž, Francúzsko). Hiscox Insurance ako poisťovateľ týchto spoločností dobrovoľne vstúpila do konania ako vedľajší účastník konania.

25

Rozsudkom z 24. októbra 2019 tento súd rozhodol, že Blue Passion a Costa Crociere za ujmu, ktorú utrpela MH v dôsledku svojho pádu, zodpovedajú v rozsahu 20 %, pričom za tento pád je čiastočne zodpovedná MH, pretože si pred nehodou nezažala svetlo. Uvedený súd okrem iného uložil podľa článku L. 211‑2 a nasl. Zákonníka cestovného ruchu spoločnostiam Blue Passion a Costa Crociere in solidum so spoločnosťou Hiscox Insurance povinnosť nahradiť MH spôsobenú ujmu v sume 2041,53 eura.

26

Rozsudkom z 22. septembra 2020 vstúpila Blue Passion do súdnej likvidácie.

27

Costa Crociere podala proti rozsudku z 24. októbra 2019 odvolanie na Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko), ktorý vo svojom rozsudku zo 17. novembra 2022 rozhodol, že MH je za svoju nehodu zodpovedná v celom rozsahu sama, pretože pred svojím pádom nezažala vo svojej izbe svetlo, a tak spoločnosť Blue Passion nemožno považovať za zodpovednú za nesprávne plnenie zmluvy podľa článku L. 211‑1 a nasl. Zákonníka cestovného ruchu. Okrem toho tento súd usúdil, že za zodpovednú za túto nehodu nemožno považovať ani spoločnosť Costa Crociere podľa nariadenia č. 392/2009 a Aténskeho dohovoru, keďže neboli predložené dôkazy o pohyboch výletnej lode alebo o nesplnení povinností spoločnosti Costa Crociere, ktoré by mohli spôsobiť predmetný pád. V dôsledku toho Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) uvedený rozsudok zrušil.

28

MH podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdila, že Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) sa tým, že odmietol uplatniť články L. 211‑2 a L. 211‑16 Zákonníka cestovného ruchu a uplatnil ustanovenia nariadenia č. 392/2009 a Aténskeho dohovoru, dopustil nesprávneho posúdenia.

Vec Costa Crociere

29

Dňa 11. februára 2016 DM kúpil pre svoju manželku DI a pre seba balík cestovných služieb od cestovnej kancelárie Croisière Club za sumu 1782 eur. Táto cesta pozostávala z výletnej plavby z Marseille (Francúzsko) na grécke ostrovy s piatimi zastávkami, ktorú vykonala loď patriaca spoločnosti Costa Crociere v období od 30. marca do 11. apríla 2016.

30

Dňa 30. marca 2016 DI spadla a zlomila si hlavicu ľavej ramennej kosti po tom, čo do nej narazila bližšie neurčená osoba, keď si chcela nabrať jedlo z bufetu prichystaného na palube lode, ktorá ešte kotvila v prístave v Marseille.

31

DM a DI, ktoré sa preto nezúčastnili na výletnej plavbe, podali žalobu o náhradu škody proti spoločnostiam Costa Crociere a Croisière Club na Tribunal judiciaire de Nanterre (súd v Nanterre, Francúzsko). Hiscox Insurance ako poisťovateľ spoločnosti Croisière club dobrovoľne vstúpila do konania ako vedľajší účastník konania.

32

Dňa 22. októbra 2020 tento súd rozhodol, že Costa Crociere a Croisière club sú za vzniknutú ujmu zodpovedné, a uložil im, ako aj spoločnosti Hiscox Insurance, povinnosť zaplatiť DI a DM rôzne sumy ako náhradu spôsobenej ujmy. Costa Crociere, Croisière club a Hiscox Insurance podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Cour d’appel de Versailles (Odvolací súd Versailles, Francúzsko).

33

Rozsudkom zo 14. februára 2023 tento súd na základe článku L. 211‑1 a nasl. Zákonníka cestovného ruchu uvedený rozsudok potvrdil.

34

Costa Crociere podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na predkladajúci vnútroštátny súd, pričom tvrdila, že Cour d’appel de Versailles (Odvolací súd Versailles) sa tým, že odmietol uplatniť nariadenie č. 392/2009, ako aj Aténsky dohovor, a že podľa článku L. 211‑1 a nasl. Zákonníka cestovného ruchu rozhodol, že je zodpovedná za škodu, ktorú utrpeli DM a DI, dopustil nesprávneho posúdenia.

Úvahy spoločné pre obidve veci samé

35

Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že tak Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) a Cour d’appel de Versailles (Odvolací súd Versailles), ako aj časť právnej vedy sa rozchádzajú v otázke, či sa nariadenie č. 392/2009 uplatňuje na výletné plavby, ktoré majú znaky balíka služieb v zmysle smernice 90/314.

36

Na jednej strane by mohla zodpovednosť organizátora výletných plavieb po mori predávaných vo forme balíka cestovných služieb patriť do rámca režimu zodpovednosti zavedeného smernicou 90/314. Nariadenie č. 392/2009 totiž nestanovuje žiadnu výnimku z režimu objektívnej zodpovednosti organizátora alebo maloobchodníka zavedeného touto smernicou. Cieľom tejto smernice je okrem iného zabezpečiť lepšiu ochranu spotrebiteľov. Toto nariadenie sa vzťahuje len na zmluvy týkajúce sa výlučne osobnej námornej prepravy a odkaz na smernicu 90/314 obsiahnutý v článku 7 uvedeného nariadenia sa obmedzuje len na povinnosti organizátorov zájazdov týkajúce sa informovania cestujúcich a v žiadnom prípade sa netýka režimu zodpovednosti upraveného touto smernicou.

37

Na druhej strane by zodpovednosť organizátora námorných výletných plavieb predávaných vo forme balíka cestovných služieb mohla patriť do režimu zodpovednosti upraveného nariadením č. 392/2009, keďže podľa článku 14 Aténskeho dohovoru, na ktorý odkazuje článok 3 tohto nariadenia, možno žalobu o náhradu škody voči prepravcovi alebo dopravcovi v prípade smrti alebo ujmy na zdraví cestujúceho alebo v prípade straty alebo poškodenia batožiny podať len v súlade s týmto dohovorom, žiadne ustanovenie uvedeného nariadenia nevylúčilo z jeho pôsobnosti výletné plavby a článok 7 toho istého nariadenia odkazuje na smernicu 90/314.

38

Podľa časti právnej vedy by sa okrem toho malo rozlišovať v závislosti od toho, či sa nehoda cestujúceho počas výletnej plavby týka samotnej činnosti prepravy, pričom v takom prípade patrí zodpovednosť prepravcu do režimu upraveného Aténskym dohovorom, alebo turistickej služby, poskytovanej v súvislosti s touto prepravou, patriacej do pôsobnosti smernice 90/314.

39

Za týchto okolností Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

[Majú sa článok 2, článok 3 ods. 1 a článok 7] prvý odsek nariadenia [č. 392/2009] a príloha I k tomuto nariadeniu vykladať v tom zmysle, že upravujú zodpovednosť námorného prepravcu, poskytovateľa výletnej plavby, ktorá má znaky balíka služieb v zmysle [smernice 90/314]?

2.

Ak je odpoveď na prvú otázku [kladná], riadi sa zodpovednosť tohto poskytovateľa týmito ustanoveniami nariadenia [č. 392/2009] len vtedy, ak sa ujma na zdraví týka prepravy po mori?“

O prejudiciálnych otázkach

40

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie o spore, ktorý prejednáva. Z tohto hľadiska je úlohou Súdneho dvora v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok z 18. decembra 2025, SACD a i., C‑182/24 , EU:C:2025:979 , bod 44 , ako aj citovaná judikatúra).

41

V prejednávanej veci sa predkladajúci vnútroštátny súd dvoma doplňujúcimi otázkami pýta, aké pravidlá sa uplatňujú v oblasti zodpovednosti, ak cestujúci výletnej lode utrpí ujmu na zdraví na palube tejto lode, keďže výletná plavba môže byť kvalifikovaná aj ako balík cestovných služieb v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 90/314, aj ako preprava po mori, na ktorú sa vzťahuje článok 2 nariadenia č. 392/2009, a keďže článok 5 tejto smernice a článok 3 tohto nariadenia v spojení s jeho prílohou I stanovujú odlišné režimy zodpovednosti.

42

Z toho vyplýva, že treba usúdiť, že svojimi dvoma otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 ods. 1, článok 7 prvý odsek a príloha I nariadenia č. 392/2009, ako aj článok 5 smernice 90/314 majú vykladať v tom zmysle, že ak má výletná plavba znaky balíka služieb v zmysle článku 2 bodu 1 tejto smernice, žaloby o náhradu škody týkajúce sa ujmy na zdraví, ktorú utrpel cestujúci nachádzajúci sa na palube výletnej lode počas prepravy po mori v zmysle článku 2 tohto nariadenia, sa riadia režimom zodpovednosti námorného prepravcu vykonávajúceho s touto loďou výletnú plavbu, ktorý upravuje uvedené nariadenie.

43

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 1 smernice 90/314 je jej účelom aproximácia zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na balík cestovných, dovolenkových a výletných služieb, ktoré sa predávajú alebo sú ponúkané na predaj na území Európskej únie. Ako vyplýva z článku 2 smernice 90/314, zmluvami, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, sú zmluvy uzatvorené medzi spotrebiteľom na jednej strane a organizátorom alebo maloobchodníkom na druhej strane, ktorých predmetom je balík služieb za konečnú cenu pokrývajúci časový úsek dlhší než dvadsaťštyri hodín alebo obsahujúci ubytovanie cez noc, ktorý je kombináciou najmenej dvoch z troch prvkov: doprava, ubytovanie a iné turistické služby, ktoré nie sú v podriadenom vzťahu k doprave alebo ubytovaniu a považujú sa za významnú časť balíka služieb.

44

Z toho vyplýva, že ak sa výletná plavba, ktorá je definovaná v článku 3 písm. t) nariadenia č. 1177/2010 ako služba prepravy po mori alebo vnútrozemských vodných cestách prevádzkovaná výlučne na výletné alebo rekreačné účely a doplnená ubytovaním a inými turistickými službami, pričom cestujúci strávi na lodi viac ako dve noci, predáva spotrebiteľovi za konečnú cenu, treba tento predaj považovať za predaj balíka služieb v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 90/314, a teda sa naň musí táto smernica vzťahovať.

45

V tejto súvislosti treba uviesť, že smernica 90/314 na účely dosiahnutia aproximácie uvedenej v jej článku 1 zavádza záväzný režim zmluvnej zodpovednosti organizátorov balíkov cestovných služieb voči spotrebiteľom, ktorí s nimi uzavreli zmluvu o takýchto cestovných službách. Konkrétne článok 5 ods. 1 smernice 90/314 stanovuje, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby organizátor a/alebo maloobchodník ako zmluvná strana takejto zmluvy zodpovedal voči spotrebiteľovi za riadne splnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť on sám alebo iný dodávateľ služieb. Článok 5 ods. 2 prvý pododsek tejto smernice stanovuje, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby bol organizátor a/alebo predajca zodpovedný za škody, ktoré spotrebiteľovi vzniknú v dôsledku nesplnenia alebo nesprávneho plnenia zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. marca 2021, Kuoni Travel, C‑578/19 , EU:C:2021:213 , body 34 a 35 ).

46

Táto zodpovednosť organizátora a/alebo maloobchodníka voči spotrebiteľovi však nie je neobmedzená.

47

Podľa článku 5 ods. 2 prvého pododseku smernice 90/314 totiž organizátor a/alebo maloobchodník nie sú zodpovední za nedostatky pri plnení zmluvy, ak ich možno pripísať spotrebiteľovi, tretej strane, ktorá nie je spojená s poskytovaním zmluvných služieb, ak sú nepredvídateľné alebo neodvratné, alebo sú spôsobené vyššou mocou alebo udalosťou, ktorú organizátor nemohol predvídať alebo jej predísť.

48

Okrem toho z článku 5 ods. 2 tretieho pododseku smernice 90/314 v spojení s jej devätnástym odôvodnením vyplýva, že členské štáty môžu povoliť, aby bola suma náhrady škody spotrebiteľovi v nadväznosti na nesplnenie alebo nesprávne plnenie služieb, ktoré sú predmetom balíka služieb, obmedzená v súlade s medzinárodnými dohodami upravujúcimi tieto služby, medzi ktoré patrí Aténsky dohovor.

49

Pokiaľ ide o toto uvedené obmedzenie náhrady škody spotrebiteľovi, treba v prvom rade uviesť, že sa uplatňuje na každého „prepravcu“ definovaného v jeho článku 1 bode 1 ako osobu, ktorá uzatvorila zmluvu o preprave alebo v ktorej mene bola zmluva o preprave uzatvorená, bez ohľadu na to, či prepravu skutočne vykonáva táto osoba alebo vykonávajúci prepravca, čiže osoba odlišná od dopravcu, ktorá skutočne vykonáva celú prepravu alebo jej časť.

50

V druhom rade treba uviesť, že tento dohovor obmedzuje náhradu, ktorú môže cestujúci alebo jeho právni nástupcovia požadovať od prepravcu, na prípady telesných zranení alebo smrti, ku ktorým došlo počas prepravy po mori.

51

Konkrétne článok 3 uvedeného dohovoru stanovuje odlišné režimy zodpovednosti prepravcu podľa toho, či mimoriadna udalosť lode, ktorá je v tomto článku definovaná ako stroskotanie, prevrhnutie, zrážka alebo nabehnutie lode na plytčinu, výbuch alebo požiar na lodi alebo porucha lode, spôsobila smrť alebo telesné zranenia cestujúceho.

52

V prípade ujmy vyplývajúcej zo smrti alebo telesných zranení cestujúceho spôsobených takouto mimoriadnou udalosťou lode tak článok 3 ods. 1 toho istého dohovoru stanovuje, že prepravca zodpovedá za škodu, ak ujma spôsobená cestujúcemu v dôsledku tej istej udalosti nepresahuje 250000 účtovných jednotiek, ktoré sú podľa článku 9 tejto prílohy I zvláštnymi právami čerpania vymedzenými Medzinárodným menovým fondom (MMF). Ak ujma spôsobená cestujúcemu nepresahuje tento limit 250000 účtovných jednotiek, prepravca sa môže zbaviť svojej zodpovednosti len tým, že preukáže, že mimoriadna udalosť lode nastala v dôsledku vojnového aktu, nepriateľského aktu, občianskej vojny, povstania alebo prírodného javu výnimočného, neodvrátiteľného a neprekonateľného charakteru, alebo že bola v plnom rozsahu spôsobená konaním alebo opomenutím tretej strany uskutočneným s úmyslom spôsobiť uvedenú udalosť. Ak ujma spôsobená cestujúcemu presahuje uvedený limit 250000 účtovných jednotiek, prepravca je naďalej zodpovedný za škodu, okrem prípadu, že preukáže, že mimoriadna udalosť lode nenastala v dôsledku zavinenia alebo nedbanlivosti z jeho strany.

53

Naproti tomu v prípade ujmy vyplývajúcej zo smrti alebo telesných zranení cestujúceho, ktoré nespôsobila mimoriadna udalosť lode, článok 3 ods. 2 a 5 Aténskeho dohovoru stanovuje, že prepravca zodpovedá za škodu len vtedy, ak osoba požadujúca náhradu škody preukáže, že udalosť, ktorá zapríčinila škodu, bola spôsobená zavinením alebo nedbanlivosťou prepravcu alebo pracovníkov prepravcu pri výkone ich úloh.

54

Článok 6 a článok 7 ods. 1 tohto dohovoru navyše obmedzujú zodpovednosť prepravcu v prípade smrti alebo telesných zranení cestujúceho, a to bez ohľadu na to, či táto smrť alebo zranenia boli spôsobené mimoriadnou udalosťou lode. Podľa tohto článku 6 totiž súd, ktorý vo veci koná, môže prepravcu úplne alebo čiastočne zbaviť jeho zodpovednosti, ak tento prepravca preukáže, že smrť alebo telesné zranenia cestujúceho sú priamo alebo nepriamo spôsobené vinou alebo nedbanlivosťou cestujúceho. Okrem toho podľa tohto článku 7 ods. 1 je zodpovednosť prepravcu v prípade smrti alebo telesných zranení cestujúceho v každom jednotlivom prípade obmedzená na 400000 účtovných jednotiek na jedného cestujúceho za tú istú udalosť. Článok 13 ods. 1 uvedeného dohovoru však upravuje stratu práva na obmedzenie zodpovednosti upravené v uvedenom článku 7 ods. 1, ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená konaním alebo opomenutím, ktorých sa prepravca dopustil buď s úmyslom spôsobiť túto škodu, alebo z nedbanlivosti a s vedomím, že by pravdepodobne túto škodu mohol spôsobiť.

55

V treťom rade, zatiaľ čo článok 5 ods. 2 tretí pododsek smernice 90/314 stanovuje len možnosť členských štátov obmedziť v súlade s medzinárodnými dohovormi náhradu škody spotrebiteľovi, pokiaľ ide škodu vyplývajúcu z nesplnenia alebo nesprávneho plnenia služieb, ktoré sú súčasťou balíka služieb, obmedzenia zodpovednosti prepravcu upravené Aténskym dohovorom a uvedené v bodoch 48 až 54 tohto rozsudku sú záväzné pre všetky členské štáty prinajmenšom od 31. decembra 2012.

56

Ako totiž stanovuje článok 1 ods. 1 nariadenia č. 392/2009, stanovuje sa ním režim Únie, ktorý sa týka zodpovednosti v prípade prepravy cestujúcich po mori podľa príslušných ustanovení Aténskeho dohovoru, ktoré sú obsiahnuté v prílohe I tohto nariadenia. Článok 3 ods. 1 tohto nariadenia v tejto súvislosti spresňuje, že tento režim zodpovednosti upravujú článok 1, článok 1a, článok 2 ods. 2, články 3 až 16 a články 18, 20 a 21 Aténskeho dohovoru, ktorých znenie je obsiahnuté v prílohe I k uvedenému nariadeniu. Článok 12 druhý odsek nariadenia č. 392/2009 okrem toho stanovuje, že toto nariadenie sa uplatňuje najneskôr 31. decembra 2012.

57

Keďže prepravca je poskytovateľom služieb organizátora výletnej plavby, ktorá bola predaná spotrebiteľovi ako balík služieb, musí navyše aj tento organizátor, ktorému môže podľa článku 5 smernice 90/314 vzniknúť zodpovednosť voči spotrebiteľovi za akékoľvek nesplnenie alebo nesprávne plnenie prepravy týmto prepravcom po mori, mať vzhľadom na odsek 1 in fine , ako aj na odsek 2 tretí odsek tohto článku 5 v spojení s devätnástym odôvodnením tejto smernice, možnosť nároku na obmedzenia náhrady škody, na ktoré má nárok prepravca voči cestujúcemu a ktoré sú upravené Aténskym dohovorom, ak sa uplatňuje na takúto prepravu.

58

Z toho vyplýva, že najneskôr od 31. decembra 2012 už členské štáty nemajú možnosť slobodne obmedziť zodpovednosť organizátora za prepravu cestujúcich po mori, a to vzhľadom na obmedzenia zodpovednosti prepravcu povereného takouto prepravou stanovené Aténskym dohovorom, a sú povinné obmedziť túto zodpovednosť organizátora v súlade s týmto dohovorom. Limity zodpovednosti prepravcu, ako sú upravené uvedeným dohovorom a uvedené v bodoch 48 až 54 tohto rozsudku, sa teda uplatňujú na náhradu škody spotrebiteľovi zo strany organizátora v dôsledku ujmy spôsobenej nesplnením alebo nesprávnym plnením služieb počas výletnej plavby, ktorá bola tomuto spotrebiteľovi predaná vo forme balíka služieb.

59

Dôležité je však uviesť, že táto výletná plavba patrí do pôsobnosti nariadenia č. 392/2009. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že podľa článku 2 tohto nariadenia sa toto nariadenie uplatňuje okrem iného na každú medzinárodnú prepravu – definovanú v článku 1 bode 9 Aténskeho dohovoru ako akákoľvek preprava, v rámci ktorej sa podľa zmluvy o preprave miesto odchodu a cieľ prepravy nachádzajú v dvoch rôznych štátoch alebo v jednom štáte v tom prípade, ak je podľa zmluvy o preprave alebo plánovanej cestovnej trasy zastávka v prístave, ktorý sa nachádza v inom štáte –, ak sa loď plaví pod vlajkou členského štátu alebo je v ňom registrovaná, ak bola zmluva o preprave uzavretá v členskom štáte alebo miesto odchodu alebo cieľ prepravy je podľa zmluvy o preprave v členskom štáte.

60

Článok 3 ods. 6 Aténskeho dohovoru, ktorý je podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 392/2009 uplatniteľný, okrem toho stanovuje, že režim zodpovednosti prepravcu upravený týmto dohovorom sa vzťahuje iba na škody spôsobené udalosťami, ktoré nastali v priebehu prepravy. Preprava je definovaná v článku 1 bode 8 písm. a) uvedeného dohovoru, ktorý je tiež uplatniteľný na základe článku 3 ods. 1 nariadenia č. 392/2009, ako vzťahujúca sa na obdobie, počas ktorého sa cestujúci nachádza na palube lode alebo v priebehu nalodenia či vylodenia, a obdobie, počas ktorého je cestujúci prepravovaný po vode z brehu na loď alebo naopak, ak je cena takejto prepravy zahrnutá v cene lodného lístka alebo ak plavidlo použité na účel takej pomocnej prepravy dal cestujúcemu k dispozícii prepravca, s výnimkou obdobia, počas ktorého sa nachádza v odbavovacej budove alebo kotvisku alebo na nábreží, prípadne v inom prístavnom objekte.

61

Z toho vyplýva, že na každý návrh na náhradu škody z dôvodu smrti cestujúceho alebo jeho telesných zranení spôsobených počas jeho prepravy po mori sa vzťahuje režim zodpovednosti upravený Aténskym dohovorom. Keďže preprava cestujúceho je v uvedenom dohovore definovaná ako vzťahujúca sa na obdobie, počas ktorého sa cestujúci nachádza na palube lode, určenie režimu zodpovednosti uplatniteľného v prípade smrti alebo telesných zranení, ku ktorým došlo na palube lode, nemôže závisieť od odpovede na otázku, či túto smrť alebo tieto telesné zranenia spôsobilo skôr nesplnenie alebo nesprávne plnenie prepravných služieb, než nesplnenie alebo nesprávne plnenie ubytovacích služieb na palube alebo rekreačných služieb na palube. Pri akomkoľvek nesplnení alebo nesprávnom plnení služieb na palube výletnej lode počas prepravy, ktoré spôsobilo smrť alebo telesné zranenia cestujúceho, sa organizátor môže voči cestujúcemu dovolávať obmedzení zodpovednosti upravených Aténskym dohovorom, na ktoré sa môže odvolávať prepravca, a to bez potreby rozlišovania medzi dopravnými službami, ubytovacími službami na palube alebo rekreačnými službami na palube.

62

Keďže článok 7 nariadenia č. 392/2009 stanovuje, že bez toho, aby boli dotknuté informačné povinnosti organizátorov zájazdov stanovené v smernici 90/314, prepravca cestujúcim poskytne príslušné a zrozumiteľné informácie o ich právach podľa tohto nariadenia aspoň vo forme zhrnutia ustanovení tohto nariadenia, treba usúdiť, že cestujúci výletnej lode musia byť informovaní o režime zodpovednosti uplatniteľnom v prípade smrti alebo telesných zranení spôsobených na palube tejto lode.

63

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že pokiaľ ako v prejednávanej veci je spotrebiteľ, ktorý si kúpil balík služieb na vykonanie výletnej plavby, na ktorý sa vzťahuje článok 2 bod 1 smernice 90/314, obeťou telesných zranení počas obdobia, v ktorom sa nachádza na palube výletnej lode, a domnieva sa, že tieto zranenia sú spôsobené nesplnením alebo nesprávnym plnením zmluvy o balíku služieb, tento spotrebiteľ má možnosť podať dva druhy žalôb o náhradu škody.

64

Po prvé v súlade s článkom 5 smernice 90/314 môže tento spotrebiteľ podať žalobu o náhradu škody proti organizátorovi tejto výletnej plavby s cieľom získať náhradu škody.

65

Organizátor však môže voči takémuto návrhu na náhradu škody uplatniť obmedzenia náhrady škody cestujúcemu zo strany prepravcu upravené v článkoch 3 a 7 Aténskeho dohovoru, ktoré zaväzujú členské štáty na základe uplatnenia článku 3 nariadenia č. 392/2009 v spojení s článkom 5 ods. 2 tretím pododsekom smernice 90/314, ako je uvedené v bodoch 55 až 58 tohto rozsudku, a ktoré v prípade smrti alebo telesných zranení prekračujú limity uvedené článku 5 ods. 2 prvom pododseku tejto smernice.

66

V tejto veci preto prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby vo veciach „MH“ a „Costa Crociere“ posúdil, či boli telesné zranenia, ktoré utrpeli MH a DI na palube výletných lodí, spôsobené mimoriadnou udalosťou lode v zmysle článku 3 ods. 5 Aténskeho dohovoru, a v prípade, že neboli spôsobené takouto udalosťou, či MH a DI preukázali, že udalosť, ktorá im zapríčinila škodu, je pripísateľná zavineniu alebo nedbanlivosti prepravcu alebo jeho pracovníkov konajúcich pri výkone svojich úloh.

67

Po druhé môže takýto spotrebiteľ uvedený v bode 63 tohto rozsudku podať žalobu o náhradu škody na základe nariadenia č. 392/2009 a Aténskeho dohovoru priamo proti dopravcovi, ktorý skutočne zabezpečoval prepravu po mori, a to aj ak tento dopravca nie je organizátorom výletnej plavby.

68

Keďže článok 14 Aténskeho dohovoru, ktorý sa uplatňuje na členské štáty na základe článku 3 ods. 1 nariadenia č. 392/2009, stanovuje, že každú žalobu o náhradu škody voči prepravcovi, okrem iného pokiaľ ide o telesné zranenia, možno podať len v súlade s týmto dohovorom, prepravca môže uplatniť obmedzenia svojej zodpovednosti, ktoré sú upravené v článkoch 3 a 7 uvedeného dohovoru.

69

Pokiaľ cestujúci, ktorý bol účastníkom výletnej plavby, podá každú z týchto žalôb o náhradu škody, bude potrebné náhradu škody získanú na základe niektorej z týchto žalôb zohľadniť pri posúdení náhrady škody navrhovanej v rámci druhej žaloby, aby sa zabránilo tomu, že cestujúci prostredníctvom uvedených žalôb o náhradu škody získa vyššiu náhradu, než je náhrada zodpovedajúca vzniknutej ujme.

70

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 3 ods. 1, článok 7 prvý odsek a príloha I nariadenia č. 392/2009, ako aj článok 5 smernice 90/314 sa majú vykladať v tom zmysle, že ak má výletná plavba znaky balíka služieb v zmysle článku 2 bodu 1 tejto smernice, žaloby o náhradu škody týkajúce sa ujmy na zdraví, ktorú utrpel cestujúci nachádzajúci sa na palube výletnej lode počas prepravy po mori v zmysle článku 2 tohto nariadenia, sa spravujú režimom zodpovednosti námorného prepravcu vykonávajúceho s touto loďou výletnú plavbu, ktorý upravuje uvedené nariadenie.

O trovách

71

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 3 ods. 1, článok 7 prvý odsek a príloha I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 z 23. apríla 2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd, ako aj článok 5 smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

ak má výletná plavba znaky balíka služieb v zmysle článku 2 bodu 1 tejto smernice, žaloby o náhradu škody týkajúce sa ujmy na zdraví, ktorú utrpel cestujúci nachádzajúci sa na palube výletnej lode počas prepravy po mori v zmysle článku 2 tohto nariadenia, sa spravujú režimom zodpovednosti námorného prepravcu vykonávajúceho s touto loďou výletnú plavbu, ktorý upravuje uvedené nariadenie.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-629/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik