C-634/24

62024CJ0634

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 12. februára 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prekročenie vonkajších hraníc členských štátov – Nariadenie (EÚ) 2018/1806 – Vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá štátnemu príslušníkovi viacerých tretích krajín, ktorý využíval bezvízový režim, povinnosť predložiť dodatočný doklad na získanie povolenia na prechodný pobyt – Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou na strane druhej – Priamy účinok“

Vo veci C‑634/24 [Lenaimon] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) z 25. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 30. septembra 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis a V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė, splnomocnení zástupcovia,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi M.P. a Migracijos departamentas prie Lietuvos Respublikos vidaus reikalų ministerijos (Migračné oddelenie Ministerstva vnútra Litovskej republiky, ďalej len „migračné oddelenie“) vo veci zákonnosti rozhodnutia, ktorým toto oddelenie odmietlo udeliť M.P. povolenie na prechodný pobyt na litovskom území (ďalej len „rozhodnutie, o ktoré ide vo veci samej“).

Právny rámec

Medzinárodné právo

3

Článok 1.2 CETA stanovuje:

Desiata kapitola tejto dohody má názov „Dočasný vstup a pobyt fyzických osôb na obchodné účely“ a obsahuje články 10.1 až 10.10 tejto dohody.

5

Článok 10.1 uvedenej dohody stanovuje:

„Na účely tejto kapitoly

…

kľúčoví pracovníci sú obchodné návštevy na účely investovania, investori alebo osoby preložené v rámci spoločnosti:

Článok 10.2 tej istej dohody stanovuje:

„1. Táto kapitola odzrkadľuje preferenčné obchodné vzťahy medzi zmluvnými stranami, ako aj vzájomný cieľ uľahčiť obchod so službami a investície tým, že sa umožní dočasný vstup a pobyt fyzických osôb na obchodné účely, ako aj zabezpečením transparentnosti celého tohto procesu.

2. Táto kapitola sa vzťahuje na opatrenia prijaté alebo zachovávané zmluvnou stranou, pokiaľ ide o dočasný vstup na jej územie a pobyt na jej území kľúčových pracovníkov, poskytovateľov zmluvných služieb, nezávislých odborníkov a krátkodobých návštev na obchodné účely Táto kapitola sa nevzťahuje na opatrenia týkajúce sa fyzických osôb, ktoré sa usilujú o prístup na trh práce niektorej zo zmluvných strán, ani na opatrenia v súvislosti s občianstvom, bydliskom alebo zamestnaním na trvalom základe.

3. Žiadne z ustanovení tejto kapitoly nebráni zmluvnej strane, aby uplatňovala opatrenia na regulovanie vstupu fyzických osôb na svoje územie alebo ich dočasného pobytu na tomto území vrátane opatrení nevyhnutných na ochranu celistvosti svojich hraníc a na zabezpečenie zákonného pohybu fyzických osôb cez tieto hranice, pod podmienkou, že sa tieto opatrenia neuplatňujú spôsobom, ktorým sa odstraňujú alebo obmedzujú výhody, ktoré ktorejkoľvek zmluvnej strane vyplývajú z podmienok tejto kapitoly. Samotná skutočnosť, že sa v prípade fyzických osôb z určitej krajiny vyžaduje vízum, zatiaľ čo v prípade fyzických osôb z iných krajín nie, sa nepovažuje za zrušenie alebo obmedzenie výhod vyplývajúcich z tejto kapitoly.

4. V rozsahu, v akom sa touto kapitolou nepreberajú záväzky, sa naďalej uplatňujú všetky ostatné požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov zmluvných strán týkajúcich sa vstupu a pobytu osôb, a to aj pokiaľ ide o predpisy týkajúce sa dĺžky pobytu.

„Táto dohoda neustanovuje zmluvnej strane žiadne záväzky týkajúce sa jej opatrení v oblasti prisťahovalectva s výnimkou prípadov, keď sa to konkrétne uvádza v tejto kapitole a v Dvadsiatej siedmej kapitole (Transparentnosť).“

9

Článok 10.7 uvedenej dohody stanovuje:

„1. Každá zmluvná strana povolí dočasný vstup a pobyt kľúčových pracovníkov druhej zmluvnej strany s výhradou výhrad a výnimiek uvedených v prílohe 10‑B.

2. Žiadna zo zmluvných strán nesmie prijať ani zachovať obmedzenia celkového počtu kľúčových pracovníkov druhej zmluvnej strany, ktorým bol umožnený dočasný vstup, vo forme číselného obmedzenia alebo požiadavky na preverenie existencie hospodárskych potrieb.

…

10

Článok 28.3 ods. 2 tej istej dohody stanovuje:

„Na účely… Desiatej kapitoly (Dočasný vstup a pobyt fyzických osôb na obchodné účely)… a s výhradou požiadavky, že takéto opatrenia sa nebudú uplatňovať spôsobom, ktorý by znamenal svojvoľnú alebo bezdôvodnú diskrimináciu medzi zmluvnými stranami, ak existujú podobné podmienky, resp. ani spôsobom, ktorý by bol skrytým obmedzovaním obchodu so službami, žiadne z ustanovení tejto dohody nemožno vykladať tak, že bráni ktorejkoľvek zmluvnej strane prijať alebo presadzovať opatrenia, ktoré:

a)

slúžia na ochranu verejnej bezpečnosti alebo morálky, alebo na zachovanie verejného poriadku…

b)

11

Článok 28.6 CETA stanovuje:

„Žiadne z ustanovení tejto dohody nemožno vykladať tak, že:

…

b)

niektorej zo zmluvných strán bráni v prijatí opatrení, ktoré považuje za nevyhnutné na ochranu svojich základných bezpečnostných záujmov:

12

Článok 30.6 tejto dohody stanovuje:

„1. Žiadne z ustanovení tejto dohody nemožno vykladať tak, že udeľuje iné práva alebo ukladá iné povinnosti než sú práva a povinnosti vytvorené medzi zmluvnými stranami v rámci medzinárodného práva verejného, ani tieto ustanovenia nemožno vykladať tak, že sa ich možno priamo dovolávať v rámci vnútroštátnych právnych systémov zmluvných strán.

2. Zmluvná strana nesmie v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov stanoviť právo na podanie žaloby proti druhej zmluvnej strane z dôvodu, že určité opatrenie tejto druhej zmluvnej strany nie je v súlade s touto dohodou.“

Právo Únie

Rozhodnutie (EÚ) 2017/38

V súlade s článkom 30.6 ods. 1 dohody sa dohodou nepriznávajú práva ani povinnosti, ktoré môžu byť priamo uplatňované pred súdmi alebo tribunálmi Únie alebo členských štátov.“

14

Článok 1 tohto rozhodnutia stanovuje:

„1. [CETA] sa predbežne vykonáva zo strany Únie v súlade s článkom 30.7 ods. 3 dohody až do ukončenia postupov potrebných na jej uzavretie a s výhradou týchto bodov:

…“

Kódex schengenských hraníc

…“

Vízový kódex

16

Článok 1 ods. 1 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) ( Ú. v. EÚ L 243, 2009, s. 1 ), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1155 z 20. júna 2019 ( Ú. v. EÚ L 188, 2019, s. 25 ) (ďalej len „vízový kódex“), stanovuje:

„1. Týmto nariadením sa stanovujú postupy a podmienky udeľovania víz na plánované pobyty na území členských štátov, ktorých dĺžka nepresahuje 90 dní v rámci akéhokoľvek 180‑dňového obdobia.

…

‚vízum‘ je povolenie udelené členským štátom na:

a)

plánovaný pobyt na území členských štátov, ktorého dĺžka nepresahuje 90 dní v rámci akéhokoľvek 180‑dňového obdobia, alebo

b)

tranzit cez medzinárodné tranzitné priestory letísk členských štátov;

…“

„Štátni príslušníci tretích krajín uvedených v zozname v prílohe II, sú oslobodení od povinnosti stanovenej v článku 3 ods. 1, ak pôjde o pobyty nepresahujúce spolu 90 dní v rámci akéhokoľvek 180‑dňového obdobia.“

20

Článok 6 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1. Členský štát môže ustanoviť výnimky z vízovej povinnosti stanovenej v článku 3 alebo z oslobodenia od vízovej povinnosti stanoveného v článku 4, pokiaľ ide o:

a)

držiteľov diplomatických pasov, služobných/úradných pasov alebo špeciálnych pasov;

e)

civilnú posádku lodí plaviacich sa v medzinárodných vnútrozemských vodách;

f)

držiteľov cestovných dokladov vydaných medzivládnymi medzinárodnými organizáciami, ktorých členom je aspoň jeden členský štát, alebo inými subjektmi, ktoré dotknutý členský štát uznáva ako subjekty medzinárodného práva, úradníkov uvedených organizácií alebo subjektov.

…

3. Členský štát môže stanoviť výnimky z vízovej povinnosti stanovenej v článku 4, pokiaľ ide o osoby vykonávajúce platenú činnosť počas svojho pobytu.“

23

Článok 40 ods. 1 bod 16 Lietuvos Respublikos įstatymas dėl užsieniečių teisinės padėties Nr. IX‑2206 (zákon Litovskej republiky č. IX‑2206 o právnom postavení cudzincov) z 29. apríla 2004 (Žin., 2004, č. 73-2539) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o cudzincoch“) stanovuje, že povolenie na prechodný pobyt možno vydať alebo predĺžiť, ak dotknutá osoba je štátnym príslušníkom Austrálie, Japonska, Spojeného kráľovstva, Spojených štátov, Kanady, Nového Zélandu alebo Južnej Kórey a má v úmysle zamestnať sa alebo vykonávať inú legálnu činnosť v Litve.

Zákon o reštriktívnych opatreniach

24

Podľa článku 1 Lietuvos Respublikos ribojamųjų priemonių dėl karinės agresijos prieš Ukrainą nustatymo įstatymas Nr. XIV‑1888 (zákon Litovskej republiky č. XIV‑1888 o zavedení reštriktívnych opatrení z dôvodu vojenskej agresie proti Ukrajine) z 20. apríla 2023 (TAR, 2023, č. 2023‑7804, ďalej len „zákon o reštriktívnych opatreniach“) účelom tohto zákona je zabezpečenie záujmov národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky Litovskej republiky a dosiahnutie cieľov uvedených v článku 1 ods. 1 Lietuvos Respublikos tarptautinių sankcijų įstatymas Nr. IX‑2160 (zákon Litovskej republiky č. IX‑2160 o medzinárodných sankciách) z 22. apríla 2004 (Žin., 2004, č. 68‑2369) zavedením reštriktívnych opatrení uplatňovaných v Litve z dôvodu vojenskej agresie cudzích štátov proti Ukrajine.

25

Podľa článku 5 zákona o reštriktívnych opatreniach, tento zákon nadobudol účinnosť 3. mája 2023 a zostal v platnosti do 2. mája 2024.

Zákon z 25. apríla 2024

29

Článok 2 Lietuvos Respublikos ribojamųjų priemonių dėl karinės agresijos prieš Ukrainą nustatymo įstatymo Nr. XIV‑1888 3, 4 ir 5 straipsnių pakeitimo įstatymas Nr. XIV‑2581 (zákon č. XIV‑2581, ktorým sa menia články 3, 4 a 5 zákona Litovskej republiky č. XIV‑1888 o zavedení reštriktívnych opatrení z dôvodu vojenskej agresie proti Ukrajine) z 25. apríla 2024 (TAR, 2024, č. 2024‑8222k, ďalej len „zákon z 25. apríla 2024“) zmenil najmä článok 4 ods. 1 zákona o reštriktívnych opatreniach tak, že reštriktívne opatrenia stanovené v tomto článku 3, s výnimkou opatrenia uvedeného v jeho odseku 8, sa uplatňovali od 3. mája 2024 do 2. mája 2025.

30

Článok 3 zákona z 25. apríla 2024 zmenil článok 5 zákona o reštriktívnych opatreniach tak, že stanovil, že zákon o reštriktívnych opatreniach zostáva v platnosti do 2. mája 2025.

M.P. podal 13. októbra 2023 žiadosť o naliehavé udelenie povolenia na prechodný pobyt v Litve, pričom sa odvolával na článok 40 ods. 1 bod 16 zákona o cudzincoch. Tvrdil, že je kanadským štátnym príslušníkom, že má obchodný podiel v spoločnosti, ktorá vykonáva svoju činnosť v Litve, a že do Litvy prišiel s cieľom pracovať v tejto spoločnosti. Okrem iných dokumentov doložil žalobca vo veci samej kópie svojho kanadského, ruského a izraelského pasu.

34

Divízia migračného oddelenia v Klaipėde (Litva) prijala 19. októbra 2023 jeho žiadosť na posúdenie.

35

Migračné oddelenie požiadalo 20. októbra 2023 M.P., aby upresnil, na základe ktorej štátnej príslušnosti žiada o povolenie na prechodný pobyt v Litve. M.P. opäť uviedol, že žiada o toto povolenie ako kanadský štátny príslušník.

36

39

Podľa M.P. sa tak neberie do úvahy jeho kanadská štátna príslušnosť, zatiaľ čo podľa článkov 10.1 a 10.6 až 10.9 CETA musia zmluvné strany tejto dohody umožniť niektorým štátnym príslušníkom týchto zmluvných strán, ako sú podnikatelia, investori, vedúci pracovníci spoločností alebo odborníci, vstup a pobyt v dotknutej krajine bez dodatočného povolenia, ako aj pracovať v spoločnostiach so sídlom v tejto krajine, alebo v nej vykonávať ekonomickú činnosť. M.P. zastáva názor, že CETA priznáva takýmto kanadským štátnym príslušníkom právo získať povolenie na prechodný pobyt v Litve, pričom toto pravidlo je na vnútroštátnej úrovni vykonané článkom 40 ods. 1 bodom 16 zákona o cudzincoch. V prípade rozporu medzi CETA a článkom 3 ods. 3 zákona o reštriktívnych opatreniach by táto dohoda mala mať prednosť.

40

Migračné oddelenie tvrdí, že zákon o reštriktívnych opatreniach nevylučuje zo svojej pôsobnosti ruských štátnych príslušníkov, ktorí majú zároveň štátnu príslušnosť inej krajiny. Tomuto oddeleniu neprináleží rozhodovať o štátnej príslušnosti osoby, ktorá podala žiadosť o povolenie na prechodný pobyt v Litve, ale uvedené oddelenie by sa malo obmedziť na posúdenie dokumentov priložených k tejto žiadosti.

41

Vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že článok 30.6 CETA stanovuje, že žiadne ustanovenie tejto dohody nemožno vykladať tak, že osobám udeľuje iné práva alebo ukladá iné povinnosti, než sú práva a povinnosti vytvorené medzi zmluvnými stranami podľa medzinárodného práva verejného, ani tak, že umožňuje priamo sa dovolávať uvedenej dohody v rámci vnútroštátnych právnych systémov zmluvných strán, čo Súdny dvor potvrdil v stanovisku 1/17 (Dohoda CETA EÚ‑Kanada) z 30. apríla 2019 ( EU:C:2019:341 ).

45

Navyše podľa vnútroštátneho súdu sa na M.P. nevzťahuje žiadna zo situácií, ktoré môžu byť predmetom výnimiek z vízovej povinnosti uvedených v článku 6 ods. 1 písm. a) až f) nariadenia 2018/1806. Okrem toho, hoci článok 6 ods. 3 uvedeného nariadenia tiež umožňuje členským štátom stanoviť takéto výnimky, pokiaľ ide o osoby vykonávajúce platenú činnosť počas svojho pobytu, účel, na ktorý M.P. vstúpil na litovské územie, však nie je relevantný na účely uplatňovania zákona o reštriktívnych opatreniach. Vnútroštátny súd preto zastáva názor, že ani tento článok 6 ods. 3 nie je v prejednávanej veci uplatniteľný.

46

Za týchto podmienok Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 30 ods. 6 [CETA] vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa osoba, ktorá má kanadské, izraelské a ruské štátne občianstvo, odvolávala na ustanovenia tejto dohody v rámci odvolania na vnútroštátny súd týkajúceho sa povolenia na prechodný pobyt v Litve za okolností, o aké ide vo veci samej?

Listom z 8. júla 2025 kancelária Súdneho dvora zaslala vnútroštátnemu súdu žiadosť o vysvetlenie. V odpovedi na túto žiadosť vnútroštátny súd po prvé uviedol, že podľa jeho názoru možno M.P. považovať za „investora“ v zmysle článku 10.1 CETA, po druhé, že článok 3 ods. 3 zákona o reštriktívnych opatreniach nemá za následok pozastavenie prijímania žiadostí ruských štátnych príslušníkov o povolenie na prechodný pobyt, ak majú povolenie na pobyt na litovskom území alebo na území iného členského štátu, a po tretie, že podľa Lietuvos Respublikos ribojamųjų priemonių dėl karinės agresijos prieš Ukrainą nustatymo įstatymo Nr. XIV-1888 3, 4 ir 5 straipsnių pakeitimo įstatymas Nr. XV-170 (zákon č. XV‑170, ktorým sa menia články 3, 4 a 5 zákona Litovskej republiky č. XIV‑1888 o zavedení reštriktívnych opatrení z dôvodu vojenskej agresie proti Ukrajine) zo 17. apríla 2025 (TAR, 2025, č. 2025‑7432) sú opatrenia stanovené v tomto článku 3 ods. 3 uplatniteľné do 2. mája 2026.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

48

Z úvah, ktoré vnútroštátny súd venoval svojej prvej otázke v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z jeho odpovede na žiadosť o vysvetlenie, ktorú mu zaslal Súdny dvor, vyplýva, že tento súd sa pýta, či sa pred ním môže dovolávať ustanovení desiatej kapitoly CETA jednotlivec, ktorý je kanadským investorom v zmysle článku 10.1 tejto dohody.

49

Ako pritom uvádzajú litovská vláda a Komisia, článok 30.6 CETA jednoznačne vylučuje, aby sa jednotlivec mohol priamo odvolávať na ustanovenia tejto dohody pred vnútroštátnym súdom. Z toho vyplýva, že ustanovenia desiatej kapitoly uvedenej dohody treba považovať za ustanovenia, ktoré nemajú priamy účinok [pozri v tomto zmysle stanovisko 1/17 (Dohoda CETA EÚ‑Kanada) z 30. apríla 2019, EU:C:2019:341 , body 181 a 198 ].

53

V treťom rade však treba na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu dodať, že ak spor vo veci samej patrí do pôsobnosti práva Únie, uplatniteľné vnútroštátne právo sa má vykladať v čo najväčšej možnej miere v súlade s medzinárodnou dohodou, ktorá je súčasťou práva Únie, aj keď táto dohoda nemá priamy účinok [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04 , EU:C:2006:443 , bod 113 ; z 8. novembra 2022, Deutsche Umwelthilfe (Typové schválenie motorových vozidiel), C‑873/19 , EU:C:2022:857 , bod 66 , a z 11. januára 2024, Societatea Civilă Profesională de Avocaži AB & CD, C‑252/22 , EU:C:2024:13 , body 76 a 82 , ako aj citovanú judikatúru].

54

Takáto povinnosť konformného výkladu však má určité obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu odvolávať sa na obsah medzinárodnej dohody pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je tak obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem [pozri analogicky rozsudky z 20. februára 2024, X (Neuvedenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru), C‑715/20 , EU:C:2024:139 , bod 70 , a z 27. februára 2024, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P , EU:C:2024:172 , bod 74 ].

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 1 nariadenia 2018/1806 v spojení s prílohou II k tomuto nariadeniu vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej je získanie povolenia na prechodný pobyt na jeho území ruským štátnym príslušníkom podmienené tým, že tento štátny príslušník predloží vízum vydané orgánmi tohto členského štátu alebo povolenie na pobyt vydané ktorýmkoľvek z členských štátov, ak uvedený štátny príslušník vstúpil na územie prvého z týchto členských štátov bez toho, aby musel predložiť vízum z dôvodu, že je tiež štátnym príslušníkom jednej z krajín uvedených v prílohe II k uvedenému nariadeniu. Vnútroštátny súd sa tiež zamýšľa nad zlučiteľnosťou týchto ustanovení nariadenia 2018/1806 s CETA.

58

V prvom rade z článku 6 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc po prvé vyplýva, že povolenie na pobyt, ktoré tento kódex priznáva štátnym príslušníkom tretích krajín, im umožňuje zdržiavať sa na území schengenského priestoru na obdobie najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180‑dňového obdobia [rozsudok z 5. februára 2020, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Nástup námorníkov do služby v prístave Rotterdam), C‑341/18 , EU:C:2020:76 , bod 58 ].

59

Po druhé tento článok 6 okrem iného stanovuje pre niektorých z týchto štátnych príslušníkov tretích krajín povinnosť mať platné vízum, aby mohli využiť takéto právo na krátkodobý pobyt.

60

Z toho vyplýva, že toto ustanovenie oslobodzuje štátnych príslušníkov niektorých tretích krajín vrátane Kanady, ale nie Ruskej federácie, od povinnosti získať vízum na krátkodobý pobyt na území schengenského priestoru.

64

Vzhľadom na skutočnosti predložené vnútroštátnym súdom však vo veci samej nejde o takýto krátkodobý pobyt. Na jednej strane totiž z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že M.P. žiada o právo na prechodný pobyt, aby mohol pracovať v Litve na zjavne dlhší čas, než je obdobie pobytu priznaného na základe Kódexu schengenských hraníc. Na druhej strane z tohto návrhu vôbec nevyplýva, že spor vo veci samej sa týka legálnosti vstupu M.P. na litovské územie alebo rozhodnutia litovských orgánov, ktorým bolo predčasne ukončené právo M.P. na krátkodobý pobyt na tomto území, ako je zaručené Kódexom schengenských hraníc.

65

Keďže nariadenie 2018/1806 sa netýka priznania takého práva na prechodný pobyt, ako je právo o aké ide vo veci samej (pozri analogicky rozsudok zo 16. januára 2018, E, C‑240/17 , EU:C:2018:8 , bod 41 ), toto nariadenie nemôže brániť takej právnej úprave, aká je opísaná v druhej prejudiciálnej otázke.

66

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

1.

Článok 30.6 Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej, podpísanej v Bruseli 30. októbra 2016,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ustanovenia desiatej kapitoly tejto dohody nemajú priamy účinok, čo však nevylučuje, že môžu slúžiť ako základ pre konformný výklad dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy.

2.