C-639/24
ECLI:EU:C:2025:888
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0639
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0639
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (siedma komora)
z 13. novembra 2025 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Článok 138 ods. 1 – Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011 – Článok 45a – Podmienky oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane – Predpoklad – Požadované dôkazy“
Vo veci C‑639/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Upravni sud u Zagrebu (Správny súd Záhreb, Chorvátsko) z 18. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 30. septembra 2024, ktorý súvisí s konaním:
FLO VENEER d.o.o.
proti
Ministarstvo financija Republike Hrvatske, Samostalni sektor za drugostupanjski upravni postupak,
SÚDNY DVOR (siedma komora),
v zložení: predseda siedmej komory F. Schalin (spravodajca), sudcovia M. Gavalec a Z. Csehi,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
chorvátska vláda, v zastúpení: G. Vidović Mesarek, splnomocnená zástupkyňa,
–
Európska komisia, v zastúpení: M. Herold a A. Koričić, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ), zmenenej smernicou Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018 ( Ú. v. EÚ L 311, 2018, s. 3 ) (ďalej len „smernica o DPH“), a článku 45a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 77, 2011, s. 1 ), zmeneného vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2018/1912 zo 4. decembra 2018 ( Ú. v. EÚ L 311, 2018, s. 10 ) (ďalej len „vykonávacie nariadenie č. 282/2011“).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou FLO VENEER d.o.o. a Ministarstvo financija Republike Hrvatske, Samostalni sektor za drugostupanjski upravni postupak (Ministerstvo financií Chorvátskej republiky, samostatné oddelenie pre odvolania v správnych veciach) (ďalej len „ministerstvo financií“) vo veci oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty (DPH).
Právny rámec
Smernica o DPH
3
Podľa článku 138 ods. 1 smernice o DPH:
„Členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich príslušného územia, ale v rámci [Európskeho spoločenstva], predávajúcim alebo nadobúdateľom, alebo na ich účet, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
tovar je dodaný inej zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe konajúcej ako takej v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala;
b)
táto zdaniteľná osoba alebo nezdaniteľná právnická osoba, ktorej sa dodanie uskutoční, je identifikovaná na účely DPH v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, a uviedla toto identifikačné číslo pre DPH dodávateľovi.“
4
Článok 45a vykonávacieho nariadenia č. 282/2011 stanovuje:
„1. Na účely uplatňovania oslobodenia od dane stanoveného v článku 138 smernice 2006/112/ES sa predpokladá, že tovar bol odoslaný alebo prepravený z členského štátu do miesta určenia mimo jeho územia, ale v rámci [Európskeho s]poločenstva, v jednom z týchto prípadov:
a)
predávajúci uvedie, že tovar odoslal alebo prepravil on alebo tretia strana na jeho účet, pričom predávajúci má aspoň dva doklady ako neprotichodné dôkazy podľa odseku 3 písm. a), ktoré vystavili dve rôzne strany, ktorú sú navzájom nezávislé, od predávajúceho a od nadobúdateľa, alebo predávajúci má akýkoľvek jednotlivý doklad podľa odseku 3 písm. a) spolu s akýmkoľvek jednotlivým dokladom ako neprotichodným dôkazom podľa odseku 3 písm. b), potvrdzujúcim odoslanie alebo prepravu, ktoré vystavili dve rôzne strany, ktoré sú navzájom nezávislé, od predávajúceho a od nadobúdateľa;
b)
predávajúci má:
i)
písomné vyhlásenie nadobúdateľa, v ktorom sa vyhlasuje, že tovar odoslal alebo prepravil nadobúdateľ alebo tretia strana na účet nadobúdateľa, a v ktorom sa identifikuje členský štát určenia tovaru; v tomto písomnom vyhlásení sa uvádza: dátum jeho vystavenia; meno a adresa nadobúdateľa; množstvo a povaha tovaru; dátum a miesto ukončenia prepravy tovaru; v prípade dodania dopravného prostriedku identifikačné číslo dopravného prostriedku; a identifikácia jednotlivca prijímajúceho tovar na účet nadobúdateľa; a
ii)
aspoň dva doklady ako neprotichodné dôkazy podľa odseku 3 písm. a), ktoré vystavili dve rôzne strany, ktorú sú navzájom nezávislé, od predávajúceho a od nadobúdateľa, alebo akýkoľvek jednotlivý doklad podľa odseku 3 písm. a) spolu s akýmkoľvek jednotlivým dokladom ako neprotichodným dôkazom podľa odseku 3 písm. b), potvrdzujúcim odoslanie alebo prepravu, ktoré vystavili dve rôzne strany, ktorú sú navzájom nezávislé, od predávajúceho a od nadobúdateľa.
Nadobúdateľ musí predávajúcemu poskytnúť písomné vyhlásenie uvedené v písmene b) bode i) do desiateho dňa mesiaca nasledujúceho po dodaní.
2. Daňový orgán môže vyvrátiť predpoklad urobený podľa odseku 1.
3. Na účely odseku 1 sa ako dôkaz o odoslaní alebo preprave akceptujú:
a)
doklady týkajúce sa odoslania alebo prepravy tovaru, ako je napríklad podpísaný doklad alebo list CMR, nákladný list, faktúra nákladnej leteckej dopravy alebo faktúra dopravcu tovaru;
b)
nasledujúce doklady:
i)
poistenie súvisiace s odoslaním alebo prepravou tovaru alebo bankové doklady preukazujúce platbu za odoslanie alebo prepravu tovaru;
ii)
oficiálne doklady, ktoré vystavil verejný orgán, ako napríklad notár, ktoré potvrdzujú ukončenie prepravy tovaru v členskom štáte určenia;
iii)
potvrdenie, ktoré vydal majiteľ skladu v členskom štáte určenia a ktoré potvrdzuje uskladnenie tovaru v tomto členskom štáte.“
Vykonávacie nariadenie 2018/1912
5
Odôvodnenia 2 až 5 vykonávacieho nariadenia 2018/1912 znejú takto:
„(2)
V smernici 2006/112/ES sa stanovuje viacero podmienok pre oslobodenie dodaní tovaru od DPH v kontexte určitých transakcií v rámci Spoločenstva. Jednou z týchto podmienok je, že tovar musí byť odoslaný alebo prepravený z jedného členského štátu do iného členského štátu.
(3)
Rozdielny prístup jednotlivých členských štátov pri uplatňovaní tohto oslobodenia pre cezhraničné transakcie spôsobuje ťažkosti a vytvára právnu neistotu pre podniky. To je v rozpore s cieľom posilniť obchod v rámci Spoločenstva, ako aj v protiklade k zrušeniu daňových hraníc. Z tohto dôvodu je dôležité spresniť a harmonizovať podmienky, za ktorých sa oslobodenie môže uplatniť.
(4)
Keďže cezhraničné podvody v oblasti DPH sú spojené predovšetkým s oslobodením dodaní v rámci Spoločenstva, je potrebné spresniť určité okolnosti, za ktorých by sa tovar mal považovať za tovar odoslaný alebo prepravený z územia členského štátu dodania.
(5)
S cieľom poskytnúť podnikom praktické riešenie a zároveň zabezpečiť istotu pre daňové správy by sa vo vykonávacom nariadení [č. 282/2011] mali zaviesť dva vyvrátiteľné predpoklady.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
6
FLO VENEER je obchodná spoločnosť so sídlom v Chorvátsku, ktorá predáva dubovú guľatinu. Táto spoločnosť bola predmetom daňovej kontroly, počas ktorej sa zistilo, že vystavila faktúry týkajúce sa dodania dubovej guľatiny nadobúdateľovi v Slovinsku za obdobie od 1. januára do 31. marca 2020.
7
V rámci tejto daňovej kontroly FLO VENEER predložila písomné vyhlásenia nadobúdateľa, ako sú stanovené v článku 45a ods. 1 písm. b) bode i) vykonávacieho nariadenia č. 282/2011, ako aj faktúry, osvedčenia o odoslaní tovaru a nákladné listy (CMR). Tieto nákladné listy (CMR) sú upravené v Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý bol podpísaný 19. mája 1956 v Ženeve a zmenený protokolom podpísaným 5. júla 1978 v Ženeve.
8
Dňa 8. októbra 2020 Ministarstvo financija, Porezna uprava, Područni ureda Sisak (Ministerstvo financií, Daňová správa, Okresné riaditeľstvo Sisak, Chorvátska republika) vydalo daňový výmer týkajúci sa DPH, pričom rozhodlo, že FLO VENEER bola pri predmetnom dodaní tovaru oslobodená od DPH v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia tohto daňového výmeru vyplýva, že toto ministerstvo nespochybnilo, že tento tovar bol skutočne prepravený z Chorvátska do Slovinska. Zastávalo však názor, že dôkazy predložené spoločnosťou FLO VENEER nepreukazujú, že podmienky oslobodenia od DPH stanovené v článku 45a ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 282/2011 boli splnené. Rozhodnutím ministerstva financií zo 4. mája 2021 bola sťažnosť spoločnosti FLO VENEER podaná proti uvedenému daňovému výmeru zamietnutá.
9
FLO VENEER podala žalobu na Upravni sud u Zagrebu (Správny súd Záhreb, Chorvátsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal tento návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tvrdí, že článok 45a vykonávacieho nariadenia č. 282/2011 tým, že podrobne uvádza doklady týkajúce sa dodania oslobodeného od dane ako dodania v rámci Spoločenstva, umožňuje zdaniteľným osobám ľahšie preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odoslaného alebo prepraveného mimo členského štátu, ale v rámci Únie. Podľa tohto ustanovenia sa podmienky na oslobodenie od dane považujú za splnené, ak daňové orgány nemôžu úspešne vyvrátiť tento predpoklad. Ak však zdaniteľná osoba nemá k dispozícii doklady uvedené v článku 45a vykonávacieho nariadenia č. 282/2011, mala by v každom jednotlivom prípade preukázať, že sú splnené všetky podmienky požadované na priznanie oslobodenia od dane.
10
Vnútroštátny súd poznamenáva, že Súdny dvor v rozsudku z 9. februára 2017, Euro Tyre ( C‑21/16 , EU:C:2017:106 , body 36 , 38 , 39 a 42 ), rozhodol, že zásada daňovej neutrality si vyžaduje, aby oslobodenie od DPH bolo priznané, ak sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, hoci určité formality boli zdaniteľnými osobami opomenuté.
11
V tejto súvislosti má vnútroštátny súd pochybnosti o tom, či sa oslobodenie od dane stanovené v článku 138 smernice o DPH môže uplatniť, aj keď nie sú splnené podmienky umožňujúce vznik predpokladu stanoveného v článku 45a vykonávacieho nariadenia č. 282/2011. Okrem toho sa pýta, či v takom prípade prináleží daňovému orgánu preskúmať všetky dôkazy s cieľom určiť, či umožňujú preukázať existenciu dodania v rámci Spoločenstva.
12
Za týchto okolností Upravni sud u Zagrebu (Správny súd Záhreb) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Majú sa článok 138 ods. 1 [smernice o DPH], ktorý sa týka oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od DPH, a článok 45a vykonávacieho nariadenia č. 282/2011, ktorý sa týka preukázania odoslania alebo prepravy tovaru z členského štátu na miesto určenia mimo jeho územia, ale v rámci Únie, vykladať v tom zmysle, že dodávateľovi treba odmietnuť oslobodenie od DPH, ak nepreukázal splnenie podmienok stanovených v článku 45a [vykonávacieho nariadenia č. 282/2011], alebo je daňový orgán – hoci dodávateľ nemá dostatočné dôkazy na vznik predpokladu uvedeného v článku 45a [vykonávacieho nariadenia č. 282/2011], ale napriek tomu má dôkazy o fyzickej preprave tovaru z jedného členského štátu do druhého – povinný posúdiť predložené dôkazy a zistiť skutočnosť relevantnú pre oslobodenie od dane podľa článku 138 smernice o DPH, a konkrétne to, či bol tovar odoslaný alebo prepravený z členského štátu do miesta určenia mimo jeho územia, ale na území Únie?“
O prejudiciálnej otázke
13
Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 138 ods. 1 smernice o DPH a článok 45a vykonávacieho nariadenia č. 282/2011 majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa na jednej strane odmietlo oslobodenie od DPH podľa článku 138 ods. 1 smernice o DPH len z dôvodu, že neboli predložené dôkazy o existencii dodania v rámci Spoločenstva, ako to stanovuje článok 45a vykonávacieho nariadenia č. 282/2011, a na druhej strane tomu, aby vnútroštátne daňové orgány odmietli posúdiť akýkoľvek dôkaz predložený na preukázanie, že tovar bol odoslaný alebo prepravený z členského štátu do miesta určenia nachádzajúceho sa mimo jeho územia, ale v rámci Únie, okrem prípadov predpokladu stanovených v článku 45a ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 282/2011.
14
V článku 138 ods. 1 smernice o DPH sa uvádza, že členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich príslušného územia, ale v rámci Únie, predávajúcim alebo nadobúdateľom, alebo na ich účet, ak sú splnené tieto podmienky. Na jednej strane je potrebné, aby tento tovar bol dodaný inej zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe konajúcej ako takej v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala. Na druhej strane je potrebné, aby zdaniteľná osoba alebo nezdaniteľná právnická osoba, ktorej sa dodanie uskutoční, bola identifikovaná na účely DPH v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, a uviedla toto identifikačné číslo pre DPH dodávateľovi.
15
Článok 45a vykonávacieho nariadenia č. 282/2011 stanovuje na účely uplatnenia oslobodení od dane uvedených v článku 138 smernice o DPH pravidlá týkajúce sa dodania tovaru v rámci Spoločenstva. Konkrétne článok 45a tohto vykonávacieho nariadenia najmä stanovuje, že v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) alebo b) tohto vykonávacieho nariadenia sa predpokladá, že tovar bol odoslaný alebo prepravený z členského štátu do miesta určenia mimo jeho územia, ale v rámci Únie. Je teda v podstate potrebné, aby predávajúci tohto tovaru mal k dispozícii doklady spĺňajúce osobitné požiadavky, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach. Podľa článku 45a ods. 2 tohto vykonávacieho nariadenia však daňový orgán môže tento predpoklad vyvrátiť.
16
Pokiaľ ide o doslovný výklad článku 45a vykonávacieho nariadenia č. 282/2011, treba konštatovať, že tento článok vymenúva prípady, v ktorých platí predpoklad, že tovar bol odoslaný alebo prepravený z členského štátu do miesta určenia nachádzajúceho sa mimo jeho územia, ale v rámci Únie, na účely oslobodenia od DPH stanoveného v článku 138 ods. 1 smernice o DPH. Zo znenia článku 45a uvedeného vykonávacieho nariadenia vyplýva, že tento článok upravuje prípady, v ktorých sa uplatní tento predpoklad, neuvádza však taxatívny výpočet dôkazov potrebných na preukázanie existencie dodania tovaru v rámci Spoločenstva. V dôsledku toho, ak podmienky uplatnenia predpokladu nie sú splnené, daňové orgány sú povinné posúdiť akýkoľvek dôkaz predložený predávajúcim tovaru s cieľom určiť, či sa predávajúcemu podarilo preukázať, že tento tovar bol predmetom dodania v rámci Spoločenstva.
17
Podobne článok 138 ods. 1 smernice o DPH nepodmieňuje priznanie oslobodení od dane, ktoré upravuje, tým, aby mal predávajúci k dispozícii konkrétne dôkazy.
18
Tento výklad potvrdzujú ciele sledované článkom 45a vykonávacieho nariadenia č. 282/2011 a smernicou o DPH. Pokiaľ ide o odôvodnenia 3 až 5 vykonávacieho nariadenia 2018/1912, ktorým bol do vykonávacieho nariadenia č. 282/2011 vložený článok 45a, tieto odôvodnenia potvrdzujú, že predmetný predpoklad bol v podstate stanovený s cieľom uľahčiť vykonávanie dôkazov na účely uplatnenia oslobodenia od dane týkajúceho sa dodania v rámci Spoločenstva, a to v záujme podnikov a daňových správ, pričom však nevylučuje možnosť predložiť iné dôkazy než tie, na ktoré sa vzťahuje tento predpoklad.
19
Treba uviesť, že zohľadnenie iných dôkazov ako tých, ktoré sú uvedené v článku 45a vykonávacieho nariadenia č. 282/2011, daňovými orgánmi, nebráni cieľom vykonávacieho nariadenia 2018/1912 spočívajúcim v podpore obchodu v rámci Spoločenstva a predchádzaní podvodom. Naopak, ak by sa predávajúci tovaru nemohli opierať o akýkoľvek dôkaz, tí, ktorí nemajú dôkazy uvedené v článku 45a vykonávacieho nariadenia č. 282/2011, by boli zbavení predmetného oslobodenia od dane z dôvodu nedodržania formálnej požiadavky, hoci k dodaniu tovaru v rámci Spoločenstva skutočne došlo. Cieľ spočívajúci v podpore obchodu v rámci Spoločenstva by teda bol spochybnený.
20
Treba tiež uviesť, že podľa judikatúry Súdneho dvora článok 138 ods. 1 smernice o DPH upravuje povinnosť členských štátov oslobodiť od dane dodanie tovaru spĺňajúce podmienky, ktoré sú v ňom vymenované. Okrem toho podľa tej istej judikatúry formálne požiadavky nemôžu spochybniť právo predávajúceho na oslobodenie od DPH, ak sú splnené hmotnoprávne podmienky dodania v rámci Spoločenstva. V dôsledku toho zásada daňovej neutrality si vyžaduje, aby oslobodenie od DPH bolo priznané, ak sú splnené vecné podmienky, hoci určité formality boli zdaniteľnými osobami opomenuté (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. februára 2017, Euro Tyre, C‑21/16 , EU:C:2017:106 , body 23 , 32 , 35 a 36 ). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že existujú len dva prípady, v ktorých nedodržanie formálnej požiadavky môže spôsobiť stratu práva na oslobodenie od DPH. Na jednej strane sa zásady daňovej neutrality na účely oslobodenia od DPH nemôže dovolávať zdaniteľná osoba, ktorá sa zámerne zúčastnila daňového podvodu a uviedla tak do rizika fungovanie spoločného systému DPH. Na druhej strane porušenie formálnej požiadavky môže viesť k odmietnutiu oslobodenia od DPH vtedy, ak je následkom tohto porušenia nemožnosť predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené (rozsudok z 9. februára 2017, Euro Tyre, C‑21/16 , EU:C:2017:106 , body 38 , 39 a 42 ).
21
Z judikatúry tiež vyplýva, že na účely oslobodenia od DPH musia daňové orgány náležite zohľadniť všetky dôkazy, ktoré majú k dispozícii, aby preskúmali, či tieto dokumenty môžu prípadne potvrdiť pravdepodobnú existenciu skutočného dodania v rámci Spoločenstva (rozsudok z 29. februára 2024, B2 Energy, C‑676/22 , EU:C:2024:186 , bod 36 ).
22
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 138 ods. 1 smernice o DPH a článok 45a vykonávacieho nariadenia č. 282/2011 sa majú vykladať v tom zmysle, že na jednej strane bránia tomu, aby sa oslobodenie od DPH podľa článku 138 ods. 1 smernice o DPH odmietlo len z dôvodu, že neboli predložené dôkazy o existencii dodania v rámci Spoločenstva, ako to stanovuje článok 45a vykonávacieho nariadenia č. 282/2011, a na druhej strane ukladajú vnútroštátnym daňovým orgánom povinnosť posúdiť akýkoľvek dôkaz predložený na preukázanie, že tovar bol odoslaný alebo prepravený z členského štátu do miesta určenia nachádzajúceho sa mimo jeho územia, ale v rámci Únie, okrem prípadov predpokladu stanovených v článku 45a ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 282/2011.
O trovách
23
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:
Článok 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018, a článok 45a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmeneného vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2018/1912 zo 4. decembra 2018,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
na jednej strane bránia tomu, aby sa oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa článku 138 ods. 1 smernice 2006/112, zmenenej smernicou 2018/1910, odmietlo len z dôvodu, že neboli predložené dôkazy o existencii dodania v rámci Spoločenstva, ako to stanovuje článok 45a vykonávacieho nariadenia č. 282/2011, zmeneného vykonávacím nariadením 2018/1912, a na druhej strane ukladajú vnútroštátnym daňovým orgánom povinnosť posúdiť akýkoľvek dôkaz predložený na preukázanie, že tovar bol odoslaný alebo prepravený z členského štátu do miesta určenia nachádzajúceho sa mimo jeho územia, ale v rámci Únie, okrem prípadov predpokladu stanovených v článku 45a ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 282/2011, zmeneného vykonávacím nariadením 2018/1912.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: chorvátčina.