C-643/24

62024CJ0643

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 27. novembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právo na obhajobu – Nariadenie (ES) č. 805/2004 – Európsky exekučný titul pre nesporné nároky – Článok 20 – Vykonávacie konanie – Právomoc súdov členského štátu výkonu – Články 21 a 23 – Dôvody zamietnutia, prerušenia alebo obmedzenia výkonu – Nariadenie (ES) č. 1393/2007 – Doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností – Článok 8 – Odmietnutie prevzatia písomnosti – Absencia prekladu do jazyka, ktorému adresát rozumie, alebo do úradného jazyka členského štátu výkonu, prípadne do jedného z úradných jazykov miesta, kde sa má písomnosť doručiť – Opomenutie vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II k nariadeniu č. 1393/2007 – Dôsledky – Posúdenie súdmi členského štátu pôvodu“

Vo veci C‑643/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súd, Portugalsko) zo 4. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 30. septembra 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

OÜ Wine Port of Paldiski, v zastúpení: M. A. Brogueira a P. Moreira, advogados,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 20 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky ( Ú. v. EÚ L 143, 2004, s. 15 ; Mim. vyd. 19/007, s. 38), a článku 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 ( Ú. v. EÚ L 324, 2007, s. 79 ), zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 517/2013 z 13. mája 2013 ( Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 1393/2007“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Manuel Costa Filhos Lda. (ďalej len „Manuel Costa“), so sídlom vo Vizele (Portugalsko), a spoločnosťou OÜ Wine Port of Paldiski (ďalej len „Wine Port“), so sídlom v Talline (Estónsko), vo veci výkonu v Portugalsku rozhodnutia vydaného a osvedčeného ako európsky exekučný titul v Estónsku.

Právny rámec

Právo Únie

(10)

ak súd v členskom štáte vydal rozhodnutie o nespornom nároku bez toho aby sa dlžník zúčastnil konania, zrušenie akýchkoľvek kontrol v členskom štáte výkonu je neoddeliteľne spojené s existenciou dostatočnej záruky dodržania práva na obhajobu;

(11)

Toto nariadenie usiluje o presadzovanie základných práv a zohľadňuje zásady vyjadrené najmä v Charte základných práv Európskej únie [ďalej len ‚Charta‘]. Predovšetkým usiluje o zabezpečenie plného rešpektovania práva na spravodlivý proces tak, ako ho vyjadruje článok 47 charty;

(12)

pre konanie vedúce k vydaniu rozhodnutia by mali byť stanovené minimálne pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby bol dlžník informovaný o súdnej žalobe proti nemu, o požiadavkách na jeho aktívnu účasť v konaní, ak chce poprieť nárok a o dôsledkoch jeho neúčasti včas, a to takým spôsobom, aby mu to umožnilo pripraviť si obhajobu;

…

(21)

ak má byť dokument odoslaný z jedného členského štátu do druhého aby tam bol doručený, malo by sa uplatňovať toto nariadenie, najmä pravidlá o doručovaní v ňom stanovené, spoločne s nariadením Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v občianskych alebo obchodných veciach [ Ú. v. ES L 160, 2000, s. 37 ; Mim. vyd. 19/001, s. 227)], a najmä jeho článok 14 v spojení s prehláseniami členských štátov uskutočnenými v súlade s jeho článkom 23.“

4

Podľa článku 1 tohto nariadenia s názvom „Predmet úpravy“:

„Účelom tohto nariadenia je vytvorenie európskeho exekučného titulu pre nesporné nároky, aby bol na základe stanovenia minimálnych pravidiel umožnený voľný pohyb rozhodnutí, súdnych zmierov a verejných listín vo všetkých členských štátoch bez toho, aby sa v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom muselo konať akékoľvek ďalšie konanie.“

a)

opravené, ak je v dôsledku vecnej chyby rozpor medzi rozhodnutím a osvedčením;

b)

stiahnuté, ak je evidentné, že bolo nesprávne udelené, so zreteľom na požiadavky stanovené v tomto nariadení.

2. Na opravu alebo stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule sa uplatňujú právne predpisy členského štátu pôvodu.“

7

c)

doručenie poštou doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré dlžník podpísal a odoslal naspäť;

d)

doručenie elektronickými prostriedkami, ako je napríklad fax: alebo e‑mail:, doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré podpísal a odoslal naspäť dlžník.“

8

Článok 14 tohto nariadenia, nazvaný „Doručenie bez dokladu o prijatí zo strany dlžníka“, stanovuje:

uloženie dokumentu do poštovej schránky dlžníka;

d)

uloženie dokumentu na pošte alebo u príslušných orgánov verejnej správy a vloženie písomného oznámenia o tomto uložení do poštovej schránky dlžníka, za predpokladu, že písomné oznámenie jasne uvádza charakter dokumentu ako súdneho dokumentu alebo právny dôsledok oznámenia, a teda že sa doručenie uskutočnilo a začínajú plynúť lehoty;

e)

doručenie poštou bez dokladu o prijatí podľa ods. 3, ak má dlžník adresu v členskom štáte pôvodu;

f)

spôsobu doručenia; a

ii)

dátumu doručenia; a

iii)

ak bol dokument doručený inej osobe ako dlžníkovi, mena tejto osoby a jej vzťahu k dlžníkovi,

alebo

rozhodnutie bolo doručené dlžníkovi v súlade s požiadavkami podľa článku 13 alebo článku 14; a

b)

dlžník mohol vzniesť námietku proti rozhodnutiu prostredníctvom úplného preskúmania rozhodnutia, a bol patrične informovaný v rozhodnutí alebo spolu s rozhodnutím o procesných požiadavkách pre vznesenie takej námietky, vrátane názvu a adresy inštitúcie, kam ju má podať a prípadne lehoty pre také podanie; a

c)

dlžník nevzniesol námietku voči rozhodnutiu v súlade s príslušnými procesnými požiadavkami.

2. Ak konanie v členskom štáte pôvodu nesplnilo procesné požiadavky stanovené v článku 13 alebo 14, také nesplnenie sa napraví, ak zo správania dlžníka počas súdneho konania vyplýva, že osobne obdržal dokument ktorý sa mal doručiť v čase postačujúcom na prípravu jeho obhajoby.“

„1. Príslušný súd v členskom štáte výkonu na žiadosť dlžníka výkon zamietne, ak je rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul nezlučiteľné s predošlým rozhodnutím vydaným v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu, že:

a)

predošlé rozhodnutie sa týkalo toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami; a

b)

predošlé rozhodnutie bolo vydané v členskom štáte výkonu alebo spĺňa podmienky potrebné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu; a

c)

vzniesol námietku voči rozhodnutiu osvedčenému ako európsky exekučný titul, vrátane žiadosti o preskúmanie v zmysle článku 19, alebo

–

požiadal o opravu alebo stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule v súlade s článkom 10,

príslušný súd alebo orgán v členskom štáte výkonu môže na žiadosť dlžníka:

a)

obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia; alebo

„Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1348/2000.“

Nariadenie č. 1393/2007

14

Nariadenie č. 1393/2007 bolo zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 z 25. novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) ( Ú. v. EÚ L 405, 2020, s. 40 ), uplatniteľným od 1. júla 2022. Vzhľadom na obdobie, kedy nastali skutkové okolnosti sporu vo veci samej, sa návrh na začatie prejudiciálneho konania musí preskúmať z hľadiska nariadenia č. 1393/2007.

15

Článok 8 nariadenia č. 1393/2007, nazvaný „Odmietnutie prevzatia písomnosti“, v odseku 1 stanovoval:

Vzorové tlačivo s názvom „Informovanie adresáta o práve odmietnuť prevziať písomnosť“, ktoré je uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu, obsahuje najmä nasledujúcu poznámku do pozornosti adresáta písomnosti:

„Túto písomnosť môžete odmietnuť prevziať, ak nie je vyhotovená ani v jazyku, ktorému rozumiete, ani v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia, ani k nej nie je pripojený preklad do niektorého z týchto jazykov.

Ak si želáte využiť toto právo, prevzatie písomnosti musíte odmietnuť pri jej doručení priamo osobe, ktorá písomnosť doručuje, alebo písomnosť musíte do jedného týždňa vrátiť na nižšie uvedenú adresu s vyhlásením, že ju odmietate prevziať.“

Portugalské právo

17

Článok 191 ods. 1 Código de Processo Civil (Občiansky súdny poriadok, ďalej len „CPC“) stanovuje:

sa konanie viedlo v neprítomnosti žalovanej strany z dôvodu, že sa žalovaná strana vôbec nezúčastnila na konaní, a preukáže sa, že:

i)

žalovanej strane nebola doručená písomnosť, alebo uskutočnené doručenie je neplatné;

ii)

žalovaná strana nevedela o doručení z dôvodu okolností, ktoré nespôsobila;

iii)

d)

neúčasť žalovanej strany na konaní vo veci samej, ak ide o niektorý z prípadov uvedených v článku 696 písm. e) tohto poriadku;

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

20

Spoločnosť Wine Port začala v Portugalsku vykonávacie konanie proti spoločnosti Manuel Costa na základe rozhodnutia, ktoré 12. apríla 2022 vydal Harju Maakohtu Tallinna kohtumaja (Súd prvej inštancie Harju zasadajúci v Talline, Estónsko), osvedčeného ako európsky exekučný titul podľa nariadenia č. 805/2004, ktorým bola spoločnosti Manuel Costa uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Wine Port náhradu vo výške 38732,84 eura, ako aj trovy konania vo výške 2418,97 eura spolu s úrokmi z omeškania.

24

Dňa 24. marca 2022 tento súd tiež doručil spoločnosti Manuel Costa zoznam trov konania, pričom jej oznámil, že má lehotu piatich dní na predloženie svojich pripomienok alebo podanie sťažnosti. Toto oznámenie bolo doručené aj do sídla tejto spoločnosti bez toho, aby táto spoločnosť v tejto súvislosti zaujala stanovisko.

25

Dňa 22. júna 2022 bola uvedená spoločnosť doporučeným listom informovaná o skutočnosti, že rozhodnutie z 12. apríla 2022 nadobudlo právoplatnosť.

26

Všetky takto doručené písomnosti boli vyhotovené v estónskom jazyku a nebolo k nim pripojené vzorové tlačivo uvedené v prílohe II k nariadeniu č. 1393/2007.

30

Tento súd spresňuje, že z judikatúry citovanej v bode 28 tohto rozsudku vyplýva, že opomenutie vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II k nariadeniu č. 1393/2007 nemôže viesť k neplatnosti doručenia, ale len k vzniku povinnosti napraviť nedostatok. Poznamenáva však, že vo veciach, ktoré viedli k tejto judikatúre, bola absencia tohto tlačiva konštatovaná v priebehu konania vo veci samej, v štádiu, v ktorom bolo ešte možné vykonať nápravu tohto opomenutia, a to tak, že dotknutej osobe bolo zaslané uvedené tlačivo. Naopak, v prejednávanej veci bola jeho absencia namietaná až po skončení konania vo veci samej, v dôsledku čoho už nebolo možné pristúpiť k náprave.

31

Vnútroštátny súd si preto kladie otázku, či v takom prípade, vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z dodržiavania práva na obhajobu, ako je zakotvené v článku 47 ods. 2 Charty a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 bráni konštatovaniu neplatnosti doručenia doporučeným listom s doručenkou z dôvodu, že k nemu nebolo pripojené vzorové tlačivo uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu.

32

Tento súd sa tiež pýta na výklad článku 20 ods. 1 nariadenia č. 805/2004, pričom v tejto súvislosti uvádza, že z tohto ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul sa vykonáva za rovnakých podmienok ako rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu.

„1.

Ak už bolo konanie vo veci samej ukončené rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a z tohto dôvodu nie je z procesného hľadiska možné napraviť nedoručenie tlačiva uvedeného v prílohe II k [nariadeniu č. 1393/2007], má sa článok 8 ods. 1 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že doručenie písomnosti doporučeným listom s doručenkou je neplatné, ak k nej nie je pripojené uvedené vzorové tlačivo, s prihliadnutím na právo na obhajobu adresáta tejto písomnosti a v súlade s požiadavkami spravodlivého procesu zakotvenými v článku 47 druhom odseku [Charty] a v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme?

2.

Má sa článok 20 ods. 1 [nariadenia č. 1393/2007], ktorý stanovuje, že ‚rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul sa vykonáva za tých istých podmienok ako rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu‘, vykladať v tom zmysle, že povinný môže vzniesť námietky proti výkonu založenému na európskom exekučnom titule s odvolaním sa na tie isté dôvody, ktoré by mohol uviesť pri výkone založenom na rozhodnutí vydanom v členskom štáte výkonu, pričom môže najmä tvrdiť, že sa nezúčastnil konania vo veci samej a že doručenie písomnosti, ktorá mu bola zaslaná doporučeným listom s doručenkou, bolo neplatné, lebo k nej nebolo pripojené vzorové tlačivo uvedené v prílohe II k nariadeniu č. 1393/2007?

3.

Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne a v prvom rade, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 20 ods. 1 nariadenia č. 805/2004 vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu výkonu, ktorá v rámci výkonu súdneho rozhodnutia vydaného a osvedčeného ako európsky exekučný titul v členskom štáte pôvodu, umožňuje povinnému namietať takýto výkon z dôvodu, že v konaní, ktoré viedlo k vydaniu tohto rozhodnutia, mu bol dokument o začatí konania doručený doporučenou zásielkou s doručenkou bez toho, aby bol vyhotovený alebo aby k nemu bol pripojený preklad buď v jazyku, ktorému táto strana rozumie, alebo v úradnom jazyku členského štátu výkonu, alebo prípadne v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má tento dokument doručiť, a bez toho, aby k nemu bolo pripojené vzorové tlačivo uvedené v prílohe II k nariadeniu č. 1393/2007, ktoré umožňuje informovať uvedenú stranu o jej práve doručovanú písomnosť odmietnuť prevziať.

37

V súvislosti s výkladom ustanovenia práva Únie je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry treba zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého spadá, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82 , EU:C:1983:335 , bod 12 , a zo 7. júla 2022, LKW WALTER, C‑7/21 , EU:C:2022:527 , bod 33 , ako aj citovaná judikatúra).

38

Po prvé, ako vyplýva zo znenia článku 20 ods. 1 nariadenia č. 805/2004, toto ustanovenie stanovuje, že bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia kapitoly IV tohto nariadenia, do ktorej patria jeho články 21 a 23, ktoré stanovujú dôvody zamietnutia, prerušenia alebo obmedzenia výkonu rozhodnutia osvedčeného ako európsky exekučný titul, takéto rozhodnutie sa vykoná za tých istých podmienok ako rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu.

42

Tieto minimálne pravidlá sú vyjadrením vôle normotvorcu Únie dohliadať nad tým, aby konania vedúce k vydaniu rozhodnutí týkajúcich sa nesporného nároku poskytovali dostatočné záruky dodržania práva na obhajobu v členskom štáte pôvodu, vzhľadom na absenciu preskúmania v tejto súvislosti v členskom štáte výkonu (rozsudok z 28. februára 2018, Collect Inkasso a i., C‑289/17 , EU:C:2018:133 , bod 36 ) a ich cieľom je, ako sa uvádza v odôvodnení 12 uvedeného nariadenia, aby bol dlžník informovaný o súdnej žalobe proti nemu, o požiadavkách na jeho aktívnu účasť v konaní, ak chce namietať predmetný nárok, a o dôsledkoch jeho neúčasti včas, a to takým spôsobom, aby mu to umožnilo pripraviť si obhajobu.

43

Na účely tejto informácie, ak sa má písomnosť zaslať z jedného členského štátu do iného členského štátu, z článku 28 nariadenia č. 805/2004 v spojení s jeho odôvodnením 21 vyplýva, že toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie nariadenia č. 1348/2000, ktoré predchádzalo nariadeniu č. 1393/2007. Doručenie tejto písomnosti tak musí byť v súlade s podmienkami stanovenými v článku 8 ods. 1 tohto posledného uvedeného nariadenia, a v dôsledku toho k nemu musí byť pripojené vzorové tlačivo uvedené v prílohe II k nariadeniu č. 1393/2007 s cieľom informovať adresáta o jeho práve doručovanú písomnosť odmietnuť prevziať, ak nie je vyhotovená v jazyku, ktorému adresát rozumie, alebo k nej nie je pripojený preklad do jazyka, ktorému adresát rozumie, alebo v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu, alebo prípadne v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má táto písomnosť doručiť.

47

Príslušné súdy alebo orgány členského štátu výkonu sú v rámci právomoci, ktorú im priznáva článok 20 nariadenia č. 805/2004, oprávnené preskúmať existenciu skutočností, ktoré odôvodňujú zamietnutie výkonu podľa článku 21 ods. 1 tohto nariadenia alebo obmedzenie, resp. prerušenie výkonu v súlade s článkom 23 uvedeného nariadenia (rozsudok zo 16. februára 2023, Lufthansa Technik AERO Alzey, C‑393/21 , EU:C:2023:104 , bod 40 ).

48

Z uvedeného vyplýva, že povinný môže namietať proti výkonu v členskom štáte výkonu len z dôvodov stanovených v článku 21 nariadenia č. 805/2004, ktoré sa týkajú existencie nezlučiteľných rozhodnutí, a v článku 23 tohto nariadenia, ktoré sa týkajú prerušenia alebo obmedzenia výkonu v konaní začatom v členskom štáte pôvodu.

49

Konkrétne, podľa článku 23 písm. c) nariadenia č. 805/2004, ak dlžník vzniesol námietku voči rozhodnutiu osvedčenému ako európsky exekučný titul, vrátane žiadosti o preskúmanie v zmysle článku 19 tohto nariadenia, alebo požiadal o opravu alebo stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule v súlade s článkom 10 uvedeného nariadenia, príslušný súd alebo orgán v členskom štáte výkonu môže na žiadosť dlžníka za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.

53

Po tretie treba poznamenať, že výklad článku 20 ods. 1 nariadenia č. 805/2004, ktorý vyplýva zo znenia a kontextu, do ktorého patrí toto ustanovenie, zodpovedá cieľu sledovanému týmto nariadením, ktorým je, ako vyplýva z kombinovaného znenia jeho článkov 1 a 5, v spojení s jeho odôvodneniami 8, 10, 11 a 18, v súlade so vzájomnou dôverou vo výkon spravodlivosti v členských štátoch, na ktorej je založené rozdelenie právomocí, na jednej strane medzi súdmi a orgánmi členského štátu pôvodu a na druhej strane súdmi a orgánmi členského štátu výkonu, zabezpečiť voľný pohyb najmä rozhodnutí o nesporných nárokoch, urýchliť a zjednodušiť ich výkon zrušením konania, ktorého cieľom je vykonať tieto rozhodnutia, pričom sa zabezpečí dodržanie práva na obhajobu.

54

V prejednávanej veci sa zdá, že v Estónsku neboli doteraz uskutočnené žiadne kroky, ako je napríklad žiadosť o zrušenie osvedčenia o európskom exekučnom titule. Naopak, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, je nesporné, že Manuel Costa namieta výkon súdneho rozhodnutia osvedčeného v Estónsku ako európsky exekučný titul v Portugalsku, a to z dôvodu, že v konaní, ktoré viedlo k vydaniu tohto rozhodnutia, jej nebol doručený dokument o začatí konania, v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, v jazyku, ktorému táto strana rozumie, alebo v úradnom jazyku členského štátu výkonu a nebolo k nemu pripojené vzorové tlačivo uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu, ktoré jej umožňujú informovať sa o práve doručovanú písomnosť odmietnuť prevziať.

55

Z vyššie uvedeného pritom vyplýva, že tento dôvod nepatrí medzi dôvody stanovené v článkoch 21 a 23 nariadenia č. 805/2004, ktoré umožňujú zamietnuť, prerušiť alebo obmedziť výkon súdneho rozhodnutia osvedčeného ako európsky exekučný titul.

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej je doručenie súdnej písomnosti doporučeným listom s doručenkou neplatné, ak je doručovaná písomnosť vyhotovená v inom jazyku, než sú jazyky uvedené v tomto ustanovení, a ak k tejto písomnosti nie je pripojené vzorové tlačivo uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu, aj keď konanie, na základe ktorého bolo súdne rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul, sa skončilo, v dôsledku čoho už nie je možné vykonať nápravu tohto doručenia.

59

Na úvod treba pripomenúť, že odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke, ktorú položil vnútroštátny súd, možno predovšetkým len vtedy, ak je zjavné, že ustanovenie práva Únie podliehajúce výkladu Súdneho dvora nemožno uplatniť (rozsudok zo 17. septembra 2015, van der Lans, C‑257/14 , EU:C:2015:618 , bod 20 a citovaná judikatúra).

60

V tejto súvislosti treba poznamenať, ako vyplýva z odpovede na druhú a tretiu otázku, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o námietke proti výkonu súdneho rozhodnutia osvedčeného ako európsky exekučný titul podľa nariadenia č. 805/2004, má právomoc overiť, či sa na dôvody uvedené na podporu tejto námietky vzťahujú dôvody zamietnutia výkonu, ako sú stanovené v článku 21 tohto nariadenia, alebo prípadne dôvody prerušenia alebo obmedzenia tohto výkonu, ako sú uvedené v článku 23 uvedeného nariadenia.

61

Keďže sa toto ustanovenie nemôže uplatniť na spor, ktorý je predmetom konania pred vnútroštátnym súdom, nie je potrebné odpovedať na prvú otázku.

O trovách

65

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 20 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky,