C-658/24

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 18. júna 2026( * )

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sloboda usadiť sa – Sloboda poskytovať služby – Spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami – Služby na vnútornom trhu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá distribútorom potravín, ktorých obrat presahuje určitú sumu, povinnosť počas stanoveného obdobia znížiť ceny určitých potravín a mať ich k dispozícii v minimálnych množstvách – Opatrenie prijaté z dôvodu mimoriadnej situácie – Pokuty “

Vo veci C‑658/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Győri Törvényszék (Župný súd Győr, Maďarsko) z 23. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 9. októbra 2024, ktorý súvisí s konaním:

Penny Market Kft.

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. novembra 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– Penny Market Kft., v zastúpení: B. Kemény, kamarai jogtanácsos, a L. Wallacher, ügyvéd,

– maďarská vláda, v zastúpení: D. Csoknyaim, Z. Fehér, R. Kissné Berta a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

– nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a N. Scheffel, splnomocnení zástupcovia,

– rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, J. Schmoll a M. Kopetzki, splnomocnení zástupcovia,

Právny rámec

Právo Únie

Zmluva o FEÚ

3 Článok 49 ZFEÚ znie:

„V rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu.

Sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo zahájiť a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti v zmysle druhého pododseku článku 54, za podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak.“

Ak je to v prípade hrozby narušenia trhu podľa prvého pododseku tohto odseku potrebné z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa prvého pododseku tohto odseku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 228.

…“

6 Článok 221 tohto nariadenia, nazvaný „Opatrenia na riešenie konkrétnych problémov“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými prijme potrebné a opodstatnené núdzové opatrenia na riešenie konkrétnych problémov. …

2. S cieľom riešiť konkrétne problémy a v riadne odôvodnených vážnych a naliehavých prípadoch týkajúcich sa situácií, ktoré by mohli spôsobiť rýchle zhoršenie výrobných alebo trhových podmienok, ktoré by bolo ťažké napraviť, ak by sa prijatie opatrení odložilo, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty…“

Smernica 2006/123

5. Táto smernica neovplyvňuje predpisy členských štátov v oblasti trestného práva. Členské štáty však nesmú obmedzovať slobodu poskytovať služby uplatňovaním ustanovení trestného práva, ktoré špecificky upravujú alebo ovplyvňujú prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie na účely obchádzania pravidiel ustanovených v tejto smernici.

6. Táto smernica neovplyvňuje pracovné právo, ktorým sú akékoľvek právne alebo zmluvné ustanovenia o podmienkach zamestnávania, pracovných podmienkach vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a vzťahy medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi, ktoré členské štáty uplatňujú v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré rešpektuje právo Spoločenstva. Táto smernica rovnako neovplyvňuje právne predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení.

7. Táto smernica neovplyvňuje výkon základných práv, ako ich uznávajú členské štáty a právo Spoločenstva. Neovplyvňuje ani právo vyjednávať, uzatvárať a uplatňovať kolektívne zmluvy a právo na pracovné opatrenie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi, ktoré rešpektujú právo Spoločenstva.“

8 Článok 3 tejto smernice s názvom „Vzťah k iným ustanoveniam práva Spoločenstva“, v odseku 1 stanovuje:

„Ak existuje rozpor medzi ustanoveniami tejto smernice a ustanovením iného aktu Spoločenstva, ktorý upravuje osobitné aspekty prístupu k činnosti v oblasti služieb alebo jej výkonu v osobitných oblastiach alebo v osobitných povolaniach, má ustanovenie iného aktu Spoločenstva prednosť a uplatňuje sa na tieto osobitné oblasti alebo povolania. …

…“

10 Článok 14 tejto smernice, nazvaný „Zakázané požiadavky“, znie:

„Členské štáty nepodmieňujú prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie na ich území splnením žiadnej z týchto požiadaviek:

1. diskriminačné požiadavky, priamo alebo nepriamo založené na štátnej príslušnosti, alebo v prípade spoločností na umiestnení ich sídla najmä vrátane:

a) požiadaviek štátnej príslušnosti poskytovateľa, jeho zamestnancov, osôb vlastniacich podiel na základnom imaní alebo členov riadiacich alebo dozorných orgánov poskytovateľa;

b) požiadaviek, aby poskytovateľ, jeho zamestnanci, osoby vlastniace podiel na základnom imaní alebo členovia riadiacich alebo dozorných orgánov poskytovateľa mali bydlisko na ich území;

c) požiadavky, ktoré sa týkajú držby podielov/akcií v spoločnosti;

d) požiadavky iné ako tie, ktoré sa týkajú záležitostí, na ktoré sa vzťahuje smernica [Európskeho parlamentu a Rady] 2005/36/ES [zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 2005, s. 22)] alebo ktoré sú ustanovené v iných nástrojoch Spoločenstva, ktoré vyhradzujú prístup k predmetnej činnosti v oblasti služieb pre konkrétnych poskytovateľov na základe osobitnej povahy tejto činnosti;

e) zákaz mať viac ako jednu prevádzku na území toho istého štátu;

f) požiadavky, ktoré stanovujú minimálny počet zamestnancov;

g) stanovené minimálne a/alebo maximálne tarify, ktoré musí poskytovateľ dodržiavať;

h) povinnosť poskytovateľa dodávať iné osobitné služby spoločne so svojou službou.

a) požiadavky, ktoré majú v úmysle zachovať, a dôvody, prečo sú podľa nich tieto požiadavky v súlade s podmienkami ustanovenými v odseku 3;

b) zrušené alebo zmiernené požiadavky.

6. Od 28. decembra 2006 členské štáty nezavádzajú žiadne nové požiadavky takého charakteru, ako je uvedené v odseku 2, okrem prípadov, keď taká požiadavka spĺňa podmienky stanovené v odseku 3.

7. Členské štáty oznámia Komisii všetky nové zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré ustanovujú požiadavky uvedené v odseku 6, spolu s odôvodnením týchto požiadaviek. Komisia tieto ustanovenia oznámi ostatným členským štátom. Toto oznámenie nebráni členským štátom prijať predmetné ustanovenia.

V lehote 3 mesiacov odo dňa prijatia oznámenia Komisia preskúma zlučiteľnosť každej novej požiadavky s právom Spoločenstva a tam, kde je to vhodné, prijme rozhodnutie, v ktorom požiada príslušný členský štát, aby tieto požiadavky neprijímal alebo ich zrušil.

Oznámením návrhu vnútroštátneho právneho predpisu v súlade so smernicou [Európskeho parlamentu a Rady] 98/34/ES [z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337)] sa splní oznamovacia povinnosť ustanovená v tejto smernici.“

c) proporcionalita: požiadavka musí byť vhodná na dosahovanie sledovaných cieľov a nesmie prekračovať rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.“

Maďarské právo

Zákon č. XCIII z roku 2021 o koordinácii činností v oblasti obrany a bezpečnosti

13 Ustanovenie § 80 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) a odsek 3 védelmi és biztonsági tevékenységek összehangolásáról szóló 2021. évi XCIII. törvény (zákon č. XCIII z roku 2021 o koordinácii činností v oblasti obrany a bezpečnosti) ( Magyar Közlöny 2021/118) stanovuje:

„1. V čase mimoriadnej situácie môže vláda nariadením pozastaviť uplatňovanie niektorých zákonov, odchýliť sa od niektorých právnych predpisov a prijať ďalšie mimoriadne opatrenia s cieľom zaistiť bezpečnosť života, zdravia, osôb, majetku a práv občanov, ako aj stabilitu národného hospodárstva.

2. Vláda môže vykonávať právomoci, ktoré jej zveruje odsek 1, s cieľom prijímať právne predpisy v oblastiach týkajúcich sa hospodárskej bezpečnosti a bezpečnosti dodávok.

„1. Distribútor je povinný zaviesť pre kategórie výrobkov uvedených v prílohe 1 (ďalej len ‚kategórie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje povinná zľava‘) a pre skupiny výrobkov uvedených v prílohe 2 v období od 1. júna 2023 do 30. júna 2024 zníženie cien v každej predajni (alebo v prípade zásielkového predaja na každej platforme).

2. Pre kategórie výrobkov, ktoré sú uvedené v prílohe 1 platí, že počas trvania zníženia ceny podľa odseku 1 distribútor uplatňuje – počas obdobia zľavy a od skončenia obdobia zľavy opakovane – v prípade aspoň jedného výrobku (ďalej len ‚zľavnený výrobok‘) podľa vlastného výberu v každej kategórii výrobkov podliehajúcej povinnej zľave počas obdobia zľavy, maloobchodnú cenu v hrubom (ďalej len ‚zľavnená cena‘), ktorá je aspoň o pätnásť percent nižšia ako najnižšia maloobchodná cena v hrubom, ktorú uplatňoval počas tridsiatich dní predchádzajúcich zníženiu ceny.“

17 Ustanovenie § 3 ods. 1 uvedeného nariadenia uvádza:

„Distribútor je povinný

a) uvádzať na trh zľavnené výrobky a

b) ponúkať denne na predaj vyššie uvedené výrobky aspoň v priemernom dennom množstve, ktoré sa predalo v roku 2022, aby sa zabezpečilo, že zákazníci budú môcť byť nepretržite zásobovaní.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

19 Vzhľadom na ozbrojený konflikt, ktorý prebieha od februára 2022 na Ukrajine, ktorá susedí s Maďarskom, maďarská vláda vyhlásila 24. mája 2022 „mimoriadnu situáciu“, ktorá bola opakovane predĺžená, a viedol ju k tomu, aby nariadením prijala určité mimoriadne opatrenia, ako ju oprávňuje § 80 zákona č. XCIII z roku 2021.

20 V tejto súvislosti prijala vláda v záujme ochrany spotrebiteľov pred nadmernou infláciou okrem iného nariadenie č. 162/2023, ktorým sa od 6. mája 2023 zaviedol systém povinného zníženia cien.

21 Ustanovenie § 2 ods. 2 tohto nariadenia v spojení s jeho § 1 ods. 2 bodom 2 v podstate ukladá obchodníkom vykonávajúcim činnosť maloobchodného predaja potravín, ktorých ročný obrat presiahol 1 miliardu HUF (približne 2 500 000 eur) v roku 2021, povinnosť uplatňovať počas stanoveného obdobia („zľavové obdobie“) maloobchodnú cenu v hrubom, ktorá je aspoň o 15 % nižšia ako najnižšia maloobchodná cena v hrubom, ktorú uplatnili počas predchádzajúcich 30 dní, a to aspoň pre jeden výrobok podľa vlastného výberu z každej kategórie výrobkov, ktorá je uvedená v prílohe 1 k tomuto nariadeniu. Okrem toho § 3 ods. 1 tohto nariadenia uložil týmto distribútorom povinnosť uvádzať na trh dotknuté výrobky v priemernom dennom množstve predanom v roku 2022, aby sa zabezpečilo, že zákazníci budú môcť byť nepretržite zásobovaní.

22 V prípade porušenia povinností vyplývajúcich z nariadenia č. 162/2023 môže vnútroštátny orgán uložiť pokuty. Okrem toho môže tento posledný uvedený orgán nariadiť dotknutému distribútorovi, aby dočasne ukončil svoju činnosť v predajni, ktorej sa porušenie povinností týka.

27 Predkladajúci vnútroštátny súd poznamenáva, že Penny Market bola založená nemeckou skupinou pre distribúciu potravín a že jej základné imanie teda nie je vo vlastníctve maďarských osôb. Keďže činnosť maloobchodného predaja potravín je činnosťou obchodnej povahy v zmysle článku 57 písm. b) ZFEÚ, tento súd sa pýta, či je nariadenie č. 162/2023 zlučiteľné s právom Únie, najmä so slobodou poskytovať služby a s nariadením č. 1308/2013. V prejednávanej veci sa uplatňuje tiež sloboda usadiť sa, pretože sa vzťahuje aj na výkon hospodárskych činností spoločnosťou Penny Market ako nezávislým podnikom.

28 Za týchto okolností Győri Törvényszék (Župný súd Győr) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu a dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„[1)] Majú sa články 49 a 56 ZFEÚ, ako aj článok 16 ods. 1 smernice [2006/123] vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s odvolaním sa na mimoriadnu situáciu ukladá výlučne maloobchodným predajcom v potravinárskom odvetví s ročným obratom vyšším ako 1 miliarda HUF [približne 2 500 000 eur] povinnosť uplatňovať na určité kategórie výrobkov počas stanoveného obdobia maloobchodnú cenu v hrubom, ktorá je aspoň o 15 % nižšia ako najnižšia maloobchodná cena v hrubom, ktorú uplatňovali počas predchádzajúcich 30 dní a ktorá v prípade nesplnenia tejto povinnosti stanovuje povinné uloženie pokuty?

2. Má sa nariadenie [č. 1308/2013] vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s odvolaním sa na mimoriadnu situáciu ukladá výlučne maloobchodným predajcom v potravinárskom odvetví s ročným obratom vyšším ako 1 miliarda HUF [približne 2 500 000 euro] povinnosť uplatňovať na určité kategórie výrobkov počas stanoveného obdobia maloobchodnú cenu v hrubom, ktorá je aspoň o 15 % nižšia ako najnižšia maloobchodná cena v hrubom, ktorú uplatňovali počas predchádzajúcich 30 dní a ktorá v prípade nesplnenia tejto povinnosti stanovuje povinné uloženie pokuty?“

32 Pri neexistencii mechanizmu určovania cien je voľné určovanie predajných cien na základe voľnej hospodárskej súťaže zložkou nariadenia č. 1308/2013 a je vyjadrením zásady voľného pohybu tovaru za podmienok účinnej hospodárskej súťaže (rozsudok z 12. septembra 2024, SPAR Magyarország, C‑557/23, EU:C:2024:737, bod 37 a citovaná judikatúra).

33 Zavedenie SOT však nebráni členským štátom v uplatňovaní vnútroštátnych pravidiel, ktoré sledujú iný cieľ všeobecného záujmu, než sú ciele, na ktoré sa vzťahuje táto SOT, aj keď tieto pravidlá môžu mať vplyv na fungovanie spoločného trhu v dotknutom odvetví, za predpokladu, že tieto pravidlá sú vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a nejdú nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné (rozsudok z 12. septembra 2024, SPAR Magyarország, C‑557/23, EU:C:2024:737, bod 38 a citovaná judikatúra).

34 V prvom rade treba konštatovať, ako uviedol predkladajúci vnútroštátny súd, že povinnosť, akou je povinnosť uvedená v nariadení č. 162/2023, predávať určité poľnohospodárske výrobky za povinne zníženú maloobchodnú cenu v hrubom, a to v určitom minimálnom množstve, bráni distribútorom slobodne určovať svoje predajné ceny a množstvá, ktoré chcú predávať na základe hospodárskych úvah založených na voľnej hospodárskej súťaži. Táto povinnosť tak zasahuje do voľnej hospodárskej súťaže, ktorá, ako bolo pripomenuté v bode 32 tohto rozsudku, je súčasťou nariadenia č. 1308/2013.

35 V druhom rade, v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 33 tohto rozsudku, musia byť opatrenia uvedené v nariadení č. 162/2023 odôvodnené sledovaním iného cieľa všeobecného záujmu, než sú ciele, na ktoré sa vzťahuje SOT.

39 Také opatrenia, ako sú opatrenia uvedené v nariadení č. 162/2023, ktoré počas stanoveného obdobia ukladajú povinnosť uplatňovať určité zníženia ceny, ako aj povinnosť mať neustále k dispozícii minimálne množstvá určitých potravín, však musia spĺňať podmienky, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ ide o proporcionalitu, teda musia byť vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa. V tejto súvislosti je potrebné proporcionalitu skúmať tak, že sa osobitne zohľadnia ciele SPP a riadne fungovanie SOT, čo vyžaduje vyváženie týchto cieľov a cieľov sledovaných týmto nariadením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2024, SPAR Magyarország, C‑557/23, EU:C:2024:737, bod 44 a citovanú judikatúru).

40 Pokiaľ ide o otázku, či sú predmetné opatrenia vhodné na zabezpečenie dosiahnutia cieľov, ktoré sledujú, treba uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou je vnútroštátna právna úprava spôsobilá zaručiť uskutočnenie sledovaného cieľa len vtedy, ak skutočne zodpovedá úsiliu dosiahnuť ho konzistentne a systematicky (rozsudok z 12. septembra 2024, SPAR Magyarország, C‑557/23, EU:C:2024:737, bod 45 a citovaná judikatúra).

41 V tejto súvislosti po prvé, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 36 svojich návrhov, stanovenie maximálnej ceny pre určité výrobky na maloobchodnej úrovni nesleduje ciele boja proti inflácii, ako aj ochrany znevýhodnených spotrebiteľov dôsledným a systematickým spôsobom, keďže sa týka len obchodníkov vykonávajúcich činnosť maloobchodného predaja potravín s ročným obratom vyšším ako 1 miliarda HUF (približne 2 500 000 eur), ktorí sa, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, nachádzajú skôr v mestských oblastiach než vo vidieckych oblastiach.

46 V konaní o prejednávanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania je potrebné využiť túto možnosť.

47 V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že smernica 2006/123 sa uplatňuje na spor vo veci samej z dôvodu, že činnosť maloobchodného predaja výrobkov predstavuje „službu“ v zmysle článku 4 bodu 1 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2018, X a Visser, C‑360/15 a C‑31/16, EU:C:2018:44, bod 97).

48 Po druhé, ako uviedol generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, prejednávaná vec sa netýka oblastí činnosti vylúčených z pôsobnosti smernice 2006/123 podľa jej článku 1 ods. 1 až 7.

49 Po tretie, ako už tiež poznamenal generálny advokát v bode 42 svojich návrhov, treba konštatovať, že uplatniteľnosť nariadenia č. 1308/2013 na spor vo veci samej nevylučuje súbežnú uplatniteľnosť smernice 2006/123 na tento spor. Toto nariadenie totiž neobsahuje pravidlá upravujúce osobitné aspekty prístupu k činnosti v oblasti služieb alebo jej výkonu v osobitných oblastiach alebo pre osobitné povolania v zmysle článku 3 tejto smernice, v dôsledku čoho uvedené nariadenie nepatrí do pôsobnosti tohto článku 3 a nie je v rozpore s uvedenou smernicou.

50 Po štvrté treba konštatovať, že relevantnými ustanoveniami uplatniteľnými vo veci samej sú články 14 a 15 smernice 2006/123, ktoré sa týkajú slobody usadiť sa, ktorá je predmetom kapitoly III tejto smernice, a nie jej článok 16, ktorý sa týka slobody poskytovať služby a nachádza sa v kapitole IV uvedenej smernice.

51 V tejto súvislosti otázka, či sa na určitú situáciu vzťahujú ustanovenia tejto smernice týkajúce sa slobody poskytovať služby alebo ustanovenia týkajúce sa slobody usadiť sa, závisí od miery stability usadenia prevádzkovateľa v dotknutom členskom štáte, ako to vyplýva z článku 4 bodu 5 smernice 2006/123. V prejednávanej veci stačí uviesť, že zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že Penny Market, založená nemeckou skupinou pre distribúciu potravín REWE, pôsobí na maďarskom trhu od roku 1996 a skutočne, stabilne a nepretržite vykonáva hospodársku činnosť uvedenú v článku 49 ZFEÚ, teda maloobchodnú činnosť v zmysle článku 4 bodu 5 smernice 2006/123.

56 Okrem toho, Súdny dvor už rozhodol, že tak zo znenia článku 14 smernice 2006/123, ako aj zo všeobecnej štruktúry tejto smernice vyplýva, že požiadavky uvedené v tomto článku 14 nemožno odôvodniť (rozsudok z 23. februára 2016, Komisia/Maďarsko, C‑179/14, EU:C:2016:108, bod 45 a citovaná judikatúra).

57 Súdny dvor v tejto súvislosti najmä zdôraznil, že účelom takého zákazu bez možnosti odôvodnenia je zabezpečiť systematické a rýchle odstránenie niektorých obmedzení slobody usadiť sa, ktoré sa podľa normotvorcu Únie a judikatúry Súdneho dvora považujú za obmedzenia, ktoré závažným spôsobom ovplyvňujú riadne fungovanie vnútorného trhu, čím sa sleduje cieľ, ktorý je v súlade so Zmluvou o FEÚ (rozsudok z 23. februára 2016, Komisia/Maďarsko, C‑179/14, EU:C:2016:108, bod 46 a citovaná judikatúra).

58 Hoci je pravda, že predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, či opatrenia uvedené v nariadení č. 162/2023 predstavujú nepriamu diskrimináciu spoločností so sídlom mimo Maďarska, Súdny dvor má však na účely poskytnutia užitočnej odpovede tomuto súdu právomoc poskytnúť mu na základe informácií vyplývajúcich zo spisu vo veci samej, ako aj z ústnych a písomných pripomienok, ktoré mu boli predložené, usmernenia, ktoré vnútroštátnemu súdu umožnia rozhodnúť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2015, Trijber a Harmsen, C‑340/14 a C‑341/14, EU:C:2015:641, bod 55, ako aj citovanú judikatúru).

59 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že všetky obchodné spoločnosti vykonávajúce činnosť maloobchodného predaja potravín s čistým obratom nižším ako 1 miliarda HUF (približne 2 500 000 eur), na ktoré sa nevzťahuje § 1 ods. 2 bod 2 nariadenia č. 162/2023, boli obchodnými spoločnosťami vo vlastníctve maďarských osôb, zatiaľ čo na všetkých distribútorov vo vlastníctve osôb, ktoré nie sú maďarskými osobami, sa vzťahuje toto ustanovenie.

63 Ak by sa teda potvrdilo, že skutočnosti uvedené Komisiou skutočne zodpovedajú situácii, o ktorú ide vo veci samej, čo prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, bolo by potrebné konštatovať, že opatrenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 162/2023, predstavujú nepriamu diskrimináciu zakázanú článkom 14 smernice 2006/123.

64 V každom prípade a za predpokladu, že by predkladajúci vnútroštátny súd napokon konštatoval, že právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, nie je diskriminačná, takáto právna úprava by sa mala považovať za právnu úpravu obsahujúcu požiadavku, ktorá sa má posúdiť v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. g) tejto smernice, čo znamená, že ju možno uplatniť len vtedy, ak spĺňa podmienky stanovené v článku 15 ods. 3 tejto smernice.

65 Podľa písmena c) tohto ustanovenia však vnútroštátne opatrenie môže byť v súlade s týmito podmienkami len vtedy, ak je vhodné najmä na zabezpečenie dosiahnutia cieľa, ktorý sleduje. Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 58 svojich návrhov, z úvah uvedených v bodoch 41 až 43 tohto rozsudku vyplýva, že právna úprava, o akú ide vo veci samej, je nezlučiteľná s uvedenou smernicou.

66 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 14 bod 1 a článok 15 smernice 2006/123 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá s ohľadom na mimoriadnu situáciu ukladá obchodníkom vykonávajúcim činnosť maloobchodného predaja potravín s ročným obratom vyšším ako 2 500 000 eur, pod hrozbou pokuty, jednak povinnosť uplatňovať na určité kategórie výrobkov počas stanoveného obdobia maloobchodnú cenu v hrubom, ktorá je aspoň o 15 % nižšia ako najnižšia maloobchodná cena v hrubom, ktorú uplatňovali počas predchádzajúcich 30 dní, a jednak povinnosť mať počas tohto obdobia neustále k dispozícii minimálne množstvá určitých výrobkov.

2. Článok 14 bod 1 a článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia právnej úprave členského štátu, ktorá s ohľadom na mimoriadnu situáciu ukladá obchodníkom vykonávajúcim činnosť maloobchodného predaja potravín s ročným obratom vyšším ako 2 500 000 eur, pod hrozbou pokuty, jednak povinnosť uplatňovať na určité kategórie výrobkov počas stanoveného obdobia maloobchodnú cenu v hrubom, ktorá je aspoň o 15 % nižšia ako najnižšia maloobchodná cena v hrubom, ktorú uplatňovali počas predchádzajúcich 30 dní, a jednak povinnosť mať počas tohto obdobia neustále k dispozícii minimálne množstvá určitých výrobkov.

Podpisy

* Jazyk konania: maďarčina.