C-680/24

62024CJ0680

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 12. februára 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Letiskové poplatky – Smernica 2009/12/ES – Článok 2 bod 3 – Pojem ‚užívateľ letiska‘ – Článok 6 ods. 2 – Povinnosť riadiaceho orgánu letiska konzultovať s užívateľmi letiska úpravy systému alebo výšky letiskových poplatkov – Článok 6 ods. 5 prvý pododsek písm. a) – Povinný postup určenia alebo schválenia letiskových poplatkov alebo ich maximálnej výšky nezávislým dozorným orgánom – Článok 6 ods. 5 druhý pododsek – Článok 11 ods. 1 a 7 – Povinnosť tohto dozorného orgánu konzultovať s užívateľmi letiska úpravy systému alebo výšky letiskových poplatkov v rámci povinného postupu podľa vnútroštátneho práva – Rozsah – Zásada zákazu diskriminácie a zásada transparentnosti“

Vo veci C‑680/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Wojewódzki Sąd Administracyjny w Warszawie (Vojvodský správny súd Varšava, Poľsko) zo 4. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 15. októbra 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

WizzAir Hungary Légiközlekedési Kft., v zastúpení: L. M. Wyszomirski, adwokat,

–

Európska komisia, v zastúpení: R. Álvarez Vinagre a B. Sasinowska, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 bodu 3, článku 6 ods. 2 a ods. 5 prvého pododseku písm. a) a druhého pododseku, ako aj článku 11 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch ( Ú. v. EÚ L 70, 2009, s. 11 ).

„(2)

Je potrebné ustanoviť spoločný rámec na reguláciu základných prvkov letiskových poplatkov a spôsobu, akým sa určujú, pretože ak takýto rámec bude chýbať, môže to mať za následok nesplnenie základných požiadaviek vo vzťahu medzi riadiacimi orgánmi letísk a užívateľmi letísk. …

…

(11)

Letiskové poplatky by nemali byť diskriminačné. Mal by sa zaviesť povinný postup pre pravidelné konzultácie medzi riadiacimi orgánmi letísk a užívateľmi letísk, ktorý by každej zo strán poskytoval možnosť obrátiť sa na nezávislý dozorný orgán, kedykoľvek by užívatelia letísk napadli rozhodnutie o letiskových poplatkoch alebo úpravu systému spoplatňovania.

(12)

…

2.

‚riadiaci orgán letiska‘ je subjekt, ktorý má v spojení s inými činnosťami alebo bez nich, podľa situácie, podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo zmlúv za cieľ správu a riadenie infraštruktúry letiska alebo siete letísk a koordináciu a kontrolu činností jednotlivých prevádzkovateľov na príslušných letiskách alebo v príslušných sieťach letísk;

3.

‚užívateľ letiska‘ je každá fyzická osoba alebo právnická osoba zodpovedná za prepravu cestujúcich, poštových zásielok a/alebo nákladu leteckou dopravou z príslušného letiska alebo na príslušné letisko;

…“

2. Ak je to možné, členské štáty zabezpečia, aby sa zmeny v systéme alebo výške letiskových poplatkov uskutočnili na základe dohody medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska. Riadiaci orgán letiska na tento účel predloží užívateľom letiska každý návrh na zmenu v systéme alebo výške letiskových poplatkov spolu s odôvodnením navrhovaných zmien najneskôr štyri mesiace pred tým, ako zmeny nadobudnú účinnosť, pokiaľ mu v tom nebránia výnimočné okolnosti, ktoré je potrebné zdôvodniť užívateľom letiska. Riadiaci orgán letiska konzultuje navrhované zmeny s užívateľmi letiska a zohľadní ich stanoviská skôr, ako rozhodnutie prijme. Riadiaci orgán letiska svoje rozhodnutie alebo odporúčanie zvyčajne uverejní, a to najneskôr do dvoch mesiacov pred nadobudnutím jeho účinnosti. V prípade, že riadiaci orgán letiska a užívatelia letiska nedospeli k dohode o navrhovaných zmenách, riadiaci orgán letiska odôvodní svoje rozhodnutie vzhľadom na názory užívateľov letiska.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade sporu o rozhodnutie o letiskových poplatkoch prijaté riadiacim orgánom letiska mohla každá strana obrátiť na nezávislý dozorný orgán uvedený v článku 11, ktorý preskúma dôvody na úpravu systému alebo výšky letiskových poplatkov.

4. Ak sa rozhodnutie riadiaceho orgánu letiska o úprave systému alebo výšky letiskových poplatkov predloží nezávislému dozornému orgánu, rozhodnutie nenadobudne účinnosť, kým dozorný orgán záležitosť nepreskúma. Nezávislý dozorný orgán do štyroch týždňov od vtedy, ako dostal vec na preskúmanie, prijme predbežné rozhodnutie o nadobudnutí účinnosti úpravy letiskových poplatkov, ak konečné rozhodnutie nie je možné prijať v rovnakej lehote.

Článok 7 smernice 2009/12, nazvaný „Transparentnosť“, vo svojich odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán letiska vždy pred konzultáciami uvedenými v článku 6 ods. 1 poskytol každému užívateľovi letiska alebo zástupcom či združeniam užívateľov letiska informácie o zložkách, ktoré slúžia ako základ na určovanie systému alebo výšky všetkých poplatkov, ktoré na letisku vyberá riadiaci orgán letiska. …

…

2. Členské štáty zabezpečia, aby užívatelia letiska pred každou konzultáciou ustanovenou v článku 6 ods. 1 predložili riadiacemu orgánu letiska údaje týkajúce sa predovšetkým:

a)

prognóz ohľadom premávky;

8

Článok 11 tejto smernice, nazvaný „Nezávislý dozorný orgán“, v odsekoch 1 a 7 stanovuje:

„1. Členské štáty vymenujú alebo zriadia nezávislý orgán, ktorý vykonáva funkciu ich vnútroštátneho nezávislého dozorného orgánu, s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie opatrení prijatých na dosiahnutie súladu s touto smernicou a splniť prinajmenšom úlohy uvedené v článku 6. …

…

7. Pri skúmaní dôvodov, ktoré viedli k úprave systému alebo výšky letiskových poplatkov podľa článku 6, dotknuté strany sprístupnia všetky potrebné informácie nezávislému dozornému orgánu, ktorý má povinnosť konzultovať so všetkými dotknutými stranami s cieľom dospieť k rozhodnutiu. Bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 4, nezávislý dozorný orgán vydá čo najskôr konečné rozhodnutie, najneskôr však do štyroch mesiacov od doručenia veci na preskúmanie. … Rozhodnutia nezávislého dozorného orgánu majú záväznú platnosť bez toho, aby bolo dotknuté parlamentné alebo súdne preskúmanie, ktoré sa uplatňuje v členských štátoch.“

Poľské právo

(2)

počas leteckej sezóny predchádzajúcej sezóne, v ktorej sa uskutočnili konzultácie, alebo počas leteckej sezóny, v ktorej sa uskutočňujú konzultácie, vykonal 10 alebo viac nepravidelných letov a v čase uskutočnenia konzultácií naďalej vykonáva leteckú dopravu z tohto letiska.“

10

Článok 77d tohto zákona stanovuje:

„1. Riadiaci orgán verejného letiska… po uskutočnení konzultácií podľa článku 77 ods. 1 predloží predsedovi [ÚCL] na schválenie najmenej jeden štvrťrok pred plánovaným dátumom nadobudnutia účinnosti sadzobník letiskových poplatkov spolu s jeho odôvodnením.

2. V prípadoch odôvodnených výnimočnými okolnosťami, ktoré nemožno vopred predvídať, môže predseda [ÚCL] na návrh riadiaceho orgánu verejného letiska spolu s odôvodnením opisujúcim tieto okolnosti súhlasiť so skrátením lehoty uvedenej v odseku 1. Lehota na predloženie sadzobníka letiskových poplatkov predsedovi [ÚCL] však nesmie byť kratšia ako dva mesiace pred plánovaným dátumom nadobudnutia účinnosti tohto sadzobníka.

WizzAir, užívateľ letiska Chopin v zmysle článku 2 bodu 3 smernice 2009/12, požiadala 18. júla 2019 predsedu ÚCL o vstup do konania o úprave sadzobníka letiskových poplatkov pre letisko Chopin.

13

Rozhodnutím z 31. októbra 2019 (ďalej len „sporné rozhodnutie“) predseda ÚCL schválil niektoré úpravy tohto sadzobníka a iné úpravy sadzobníka zamietol. Keďže zistil, že WizzAir nespĺňa podmienky vyžadované uplatniteľnou vnútroštátnou právnou úpravou, odmietol ju pripustiť do predmetného konania a doručil toto rozhodnutie len spoločnosti PPL.

14

Wizzair podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Wojewódzki Sąd Administracyjny w Warszawie (Vojvodský správny súd Varšava, Poľsko), vnútroštátny súd, ktorý predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania. Pred týmto súdom predseda ÚCL tvrdil, že táto žaloba je neprípustná alebo subsidiárne nedôvodná z dôvodu, že WizzAir nemá právny záujem na schválení úprav predmetných letiskových poplatkov.

15

postup určovania alebo schvaľovania letiskových poplatkov alebo ich maximálnej výšky predsedom ÚCL ako nezávislým dozorným orgánom podľa článkov 77 a 77d zákona o leteckej doprave zodpovedá povinnému postupu podľa vnútroštátneho práva zakotvenému v článku 6 ods. 5 prvom pododseku písm. a) smernice 2009/12,

–

predtým, ako PPL predložila žiadosť o schválenie predmetných úprav predsedovi ÚCL, uskutočnila konzultácie uvedené v článku 6 ods. 2 smernice 2009/12 a v článku 77 ods. 1 zákona o leteckej doprave, ale len so 65 subjektmi, ktoré spĺňali kritérium trvalého užívateľa letiska Chopin v zmysle článku 77 ods. 2, hoci 137 subjektov spĺňajúcich kritérium užívateľa letiska v zmysle článku 2 bodu 3 smernice 2009/12 pôsobilo na tomto letisku v priebehu roka, ktorý predchádzal prijatiu sporného rozhodnutia,

–

pri skúmaní úprav letiskových poplatkov, ktoré predložila PPL, predseda ÚCL neuskutočnil konzultácie s „dotknutými stranami“ v zmysle článku 11 ods. 7 smernice 2009/12.

18

V prospech kladnej odpovede aj na túto otázku predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že na rozdiel od toho, čo stanovuje článok 77 ods. 2 zákona o leteckej doprave, žiadne ustanovenie smernice 2009/12 neumožňuje rozlišovať užívateľov letiska v závislosti od ich frekvencie používania dotknutého letiska.

22

Za týchto okolností Wojewódzki Sąd Administracyjny w Warszawie (Vojvodský správny súd Varšava, Poľsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 11 ods. 7 [smernice 2009/12] vykladať v tom zmysle, že z neho vyplývajúca povinnosť nezávislého dozorného orgánu uskutočniť konzultácie s dotknutými stranami pri skúmaní dôvodov úpravy systému alebo výšky letiskových poplatkov v súlade s článkom 6 tejto smernice sa nevzťahuje na prípad, keď tento orgán uplatňuje povinný postup podľa článku 6 ods. 5 [prvého pododseku] písm. a) smernice, stanovený vo vnútroštátnom práve, podľa ktorého letiskové poplatky alebo ich maximálnu výšku určuje alebo schvaľuje nezávislý dozorný orgán s ohľadom na požiadavku transparentnosti vnútroštátneho postupu vyplývajúcu z článku 6 ods. 5 [druhého pododseku] [tejto] smernice?

2.

V prvom rade pojem „užívateľ letiska“ je definovaný v článku 2 bode 3 smernice 2009/12 ako „každá fyzická osoba alebo právnická osoba zodpovedná za prepravu cestujúcich, poštových zásielok a/alebo nákladu leteckou dopravou z príslušného letiska alebo na príslušné letisko“. Ako pojem definovaný právom Únie bez akéhokoľvek odkazu na právo členských štátov sa má vykladať autonómne a jednotne v celej Európskej únii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2025, Galte, C‑63/24 , EU:C:2025:292 , bod 28 ).

25

Treba uviesť, že použitie výrazu „každá fyzická osoba alebo právnická osoba zodpovedná za prepravu cestujúcich, poštových zásielok alebo nákladu leteckou dopravou z príslušného letiska alebo na príslušné letisko“ v znení tohto článku 2 bodu 3 svedčí o vôli normotvorcu Únie zahrnúť bez obmedzenia do tohto pojmu všetky tieto osoby. S uvedenými osobami sa teda musia konzultovať úpravy systému alebo výšky letiskových poplatkov uvedených v článku 6 ods. 2 smernice 2009/12.

26

V druhom rade tento doslovný výklad uvedeného článku 2 bodu 3 potvrdzuje kontextuálny výklad tohto ustanovenia.

27

Ako však spresnil Súdny dvor, zásady transparentnosti a zákazu diskriminácie sú úzko prepojené, pričom dodržiavanie prvej zásady umožňuje užívateľom letiska odhaliť porušenia druhej zásady (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2019, Deutsche Lufthansa, C‑379/18 , EU:C:2019:1000 , bod 49 ).

31

Po tretie, ako zdôrazňuje Írsko vo svojich písomných pripomienkach, ak by sa riadiacemu orgánu letiska umožnili konzultácie len s najvýznamnejšími leteckými dopravcami, mohlo by to zvýhodniť týchto dopravcov v štruktúre letiskových poplatkov a mohlo by to predstavovať prekážku pre nových účastníkov trhu a narušiť nenarušenú hospodársku súťaž medzi leteckými dopravcami.

32

Po štvrté z článku 7 ods. 2 smernice 2009/12 vyplýva, že jedinou podmienkou, ktorú musí „užívateľ letiska“ v zmysle článku 2 bodu 3 tejto smernice splniť na to, aby s ním riadiaci orgán letiska v súlade s článkom 6 ods. 2 uvedenej smernice návrh konzultoval, je – ako uviedla poľská vláda vo svojich písomných pripomienkach – dodržanie povinnosti vyplývajúcej aj zo zásady transparentnosti poskytnúť tomuto subjektu pred každou konzultáciou informácie týkajúce sa najmä prognóz premávky, ako aj zloženia a využívania jeho lietadlového parku, jeho rozvojových projektov a požiadaviek voči dotknutému letisku.

33

36

Z článku 11 ods. 7 smernice 2009/12 vyplýva, že ak nezávislý dozorný orgán skúma ako odvolací orgán v rámci postupu stanoveného v článku 6 ods. 1 až 4 tejto smernice dôvody, ktoré viedli k úprave systému alebo výšky letiskových poplatkov, o ktorej rozhodol riadiaci orgán letiska bez toho, aby sa dospelo k dohode medzi ním a užívateľmi letiska v zmysle článku 2 bodu 3 uvedenej smernice, musí mať tento dozorný orgán prístup k potrebným informáciám pochádzajúcim najmä od užívateľov letiska a má povinnosť konzultovať s týmito užívateľmi, aby dospel ku konečnému záväznému rozhodnutiu čo najskôr a najneskôr však do štyroch mesiacov od doručenia veci.

37

Užívatelia letiska sú totiž „dotknutými stranami“ v zmysle článku 11 ods. 7 smernice 2009/12 a v tomto postavení sa môžu pred súdom odvolávať na práva, ktoré im vyplývajú z článkov 3, 6 a 7 tejto smernice a ktoré zároveň ukladajú povinnosti riadiacemu orgánu letiska (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2019, Deutsche Lufthansa, C‑379/18 , EU:C:2019:1000 , bod 58 ).

38

Pochybnosti predkladajúceho vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 11 ods. 7 smernice 2009/12 v rámci povinného postupu podľa vnútroštátneho práva stanoveného v článku 6 ods. 5 prvom pododseku písm. a) tejto smernice, vyplývajú z odkazu na tento článok 11 v článku 6 ods. 3 uvedenej smernice. Ako totiž zdôrazňuje vnútroštátny súd, tento článok 6 ods. 3 nie je uplatniteľný na tento povinný postup podľa vnútroštátneho práva z dôvodu voľby, ktorú v prejednávanej veci vykonal poľský zákonodarca na základe článku 6 ods. 5 prvého pododseku písm. a) tejto smernice.

42

V prvom rade totiž z článku 11 ods. 1 smernice 2009/12 v spojení s jej odôvodnením 12 vyplýva, že nezávislý dozorný orgán musí zabezpečiť aspoň úlohy, ktoré sú mu zverené podľa článku 6 tejto smernice, ako aj rešpektovanie nestrannosti rozhodnutí a správne a účinné uplatňovanie uvedenej smernice. Nezávislý dozorný orgán je okrem toho garantom dodržiavania zásady zákazu diskriminácie v súlade s článkom 3 prvou vetou tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2019, Deutsche Lufthansa, C‑379/18 , EU:C:2019:1000 , bod 43 ).

43

Úlohy, ktoré sú týmto spôsobom zverené nezávislému dozornému orgánu, sa však nemôžu líšiť v závislosti od toho, či tento orgán koná v rámci postupu schvaľovania alebo úpravy letiskových poplatkov stanoveného v článku 6 ods. 1 až 4 smernice 2009/12, alebo v rámci povinného postupu podľa vnútroštátneho práva uvedeného v článku 6 ods. 5 prvom pododseku písm. a) tejto smernice. Toto ustanovenie len oprávňuje členské štáty rozhodnúť o neuplatnení odsekov 3 a 4 tohto článku 6 na tento posledný uvedený postup.

44

V druhom rade z článku 6 ods. 5 druhého pododseku smernice 2009/12 vyplýva, že povinné vnútroštátne postupy uvedené v tomto odseku, ako aj podmienky a kritériá, ktoré sa na ne vzťahujú, musia byť „relevantné, objektívne, nediskriminačné a transparentné“.

48

V tejto súvislosti treba ešte spresniť, ako to uviedla poľská vláda vo svojich písomných pripomienkach, že v súlade so zásadami riadnej správy vecí verejných a proporcionality sa má článok 6 ods. 1 a 2 smernice 2009/12 vykladať v tom zmysle, že nezávislý dozorný orgán nie je povinný uskutočniť konzultácie na účely schválenia úpravy výšky alebo štruktúry letiskových poplatkov, ktoré mu predkladá prevádzkovateľ letiska, v súlade s platným vnútroštátnym právnym postupom, ak má tento dozorný orgán na tento účel prístup k potrebným informáciám, najmä od užívateľov letiska v zmysle článku 2 bodu 3 tejto smernice a riadiaci orgán letiska s týmito užívateľmi riadne konzultoval v súlade s článkom 6 ods. 2 uvedenej smernice vo svetle zásad zákazu diskriminácie a transparentnosti.

49

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že sporné rozhodnutie prijal predseda ÚCL ako nezávislý dozorný orgán v zmysle článku 11 ods. 1 smernice 2009/12 na základe povinného postupu podľa vnútroštátneho práva, ktorý mu priznáva výlučnú právomoc upraviť výšku alebo štruktúru letiskových poplatkov na návrh riadiaceho orgánu letiska. Tento riadiaci orgán pritom konzultoval so 65 „leteckými dopravcami, ktorí trvalo využívajú“ letisko Chopin v zmysle článku 77 ods. 2 zákona o leteckej doprave, pričom podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom bolo v čase prijatia tohto rozhodnutia 137 subjektov, vrátane spoločnosti WizzAir, považovaných za „užívateľov letiska“ v zmysle článku 2 bodu 3 tejto smernice.

50

Sporné rozhodnutie bolo teda prijaté bez predchádzajúcej konzultácie so spoločnosťou WizzAir zo strany riadiaceho orgánu letiska, a to tak počas prípravy návrhov na úpravu výšky alebo štruktúry letiskových poplatkov letiska Chopin, ktoré mali byť predložené nezávislému dozornému orgánu, ako aj bez konzultácie zo strany tohto dozorného orgánu počas schvaľovania týchto úprav, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

1.

Článok 2 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v ňom definovaný pojem „užívateľ letiska“ bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej riadiaci orgán letiska je na účely úpravy systému alebo výšky letiskových poplatkov v súlade s článkom 6 ods. 2 tejto smernice povinný uskutočniť konzultáciu len s „leteckými dopravcami, ktorí trvalo využívajú letisko“, tak ako sú definovaní vo vnútroštátnej právnej úprave.

2.

Článok 11 ods. 7 smernice 2009/12 v spojení s článkom 11 ods. 1, článkom 2 bodom 3, ako aj s článkom 6 ods. 2 a ods. 5 druhým pododsekom tejto smernice