C-684/24

62024CJ0684

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 21. mája 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu – Smernica (EÚ) 2015/849 – Článok 31 – Pojem právnych štruktúr so ‚štruktúrou alebo funkciami, ktoré sú podobné správe zvereného majetku‘ – Fiduciárne mandáty uzavreté správcovskými spoločnosťami zriadenými podľa talianskeho práva ( mandato fiduciario ) – Prístup osôb, ktoré majú legitímny záujem, k informáciám o konečných užívateľoch výhod – Platnosť – Články 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie – Rešpektovanie súkromného a rodinného života – Ochrana osobných údajov – Zásada právnej istoty – Pojem ‚legitímny záujem‘ – Právo na účinný súdny opravný prostriedok – Dočasná právna ochrana“

V spojených veciach C‑684/24 a C‑685/24,

ktorých predmetom sú dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) z 15. októbra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 17. októbra 2024, ktorý súvisí s konaniami:

Ministero delle Imprese e del Made in Italy,

Garante per la protezione dei dati personali,

Unione italiana delle Camere di commercio, industria, artigianato e agricoltura (Unioncamere),

Infocamere Scpa,

za účasti:

Camera di commercio, industria, artigianato e agricoltura di Roma,

Ser‑Fid Italiana Fiduciaria e di Revisione SpA

proti

Ministero delle Imprese e del Made in Italy,

Presidenza del Consiglio dei ministri,

Ministero dell’Economia e delle Finanze,

Garante per la protezione dei dati personali,

Aletti Fiduciaria SpA,

Camera di commercio, industria, artigianato e agricoltura di Roma,

Camera di commercio, industria, artigianato e agricoltura di Milano, Monza‑Brianza, Lodi,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen, sudcovia I. Ziemele a A. Kumin (spravodajca),

generálny advokát: J. Richard de la Tour,

Unione Fiduciaria SpA, Assoservizi Fiduciari, Torino Fiduciaria – Fiditor Srl a Aletti Fiduciaria SpA, v zastúpení: C. Angelici, D. Contini, B. G. Mattarella a F. Sciaudone, avvocati,

–

Ser‑Fid Italiana Fiduciaria e di Revisione SpA, v zastúpení: U. Corea a G. Marini, avvocati,

–

Camera di commercio, industria, artigianato e agricoltura di Roma, v zastúpení: S. Scafetta, avvocato,

–

Rada Európskej únie, v zastúpení: I. Gurov, K. Pleśniak a G. Rugge, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Bouchagiar, A. Manzaneque Valverde, P. A. Messina a G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. decembra 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

2

Tieto návrhy boli predložené v rámci dvoch sporov, ktorých účastníkmi sú na jednej strane spoločnosti Across Fiduciaria SpA, Galvani Fiduciaria Srl a Sfo Fiduciaria Srl (vec C‑684/24), ako aj Unione Fiduciaria SpA, Assoservizi Fiduciari, Torino Fiduciaria – Fiditor Srl a Ser‑Fid Italiana Fiduciaria e di Revisione SpA (vec C‑685/24) a na druhej strane Presidenza del Consiglio dei ministri (predsedníctvo Rady ministrov, Taliansko), Ministero dell’Economia e delle Finanze (Ministerstvo hospodárstva a financií, Taliansko), Ministero delle Imprese e del Made in Italy (Ministerstvo priemyslu a Made in Italy, Taliansko), Garante per la protezione dei dati personali (kontrolór ochrany osobných údajov, Taliansko), Unione italiana delle Camere di commercio, industria, artigianato e agricoltura (Unioncamere), Infocamere Scpa (vec C-684/24), ako aj Camera di commercio, industria, artigianato e agricoltura di Milano, Monza‑Brianza, Lodi, Camera di commercio, industria, artigianato e agricoltura di Torino a Camera di commercio, industria, artigianato e agricoltura di Roma (vec C‑685/24), týkajúcich sa povinností informovania a prístupu v súvislosti s fiduciárnymi mandátmi uzavretými fiduciárnymi spoločnosťami podľa talianskeho práva.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 2015/849

3

…

(16)

Včasný prístup k informáciám o vlastníckych právach [konečných užívateľoch – neoficiálny preklad ] by sa mal zabezpečiť tak, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku informovania dotknutej spoločnosti.“

4

Článok 1 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Táto smernica má za cieľ zabrániť používaniu finančného systému [Európskej ú]nie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.“

6.

‚konečný užívateľ výhod‘ je akákoľvek fyzická(‑é) osoba(‑y), ktorá(‑é) skutočne ovláda(‑jú) alebo vykonáva(‑jú) kontrolu nad klientom, a/alebo fyzická(‑é) osoba(‑y), v mene ktorej(‑ých) sa transakcia alebo činnosť vykonáva, pričom medzi konečných užívateľov výhod patria aspoň:

…

b)

v prípade správy zvereného majetku (trust): všetky tieto osoby:

i)

beneficienti, alebo ak sa ešte len majú určiť jednotlivci, ktorí majú prospech z právnej štruktúry alebo právneho subjektu, skupina osôb, v ktorých hlavnom záujme sa táto právna štruktúra alebo subjekt zakladá alebo funguje;

v)

akákoľvek iná fyzická osoba, ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad zvereným majetkom prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami;

c)

v prípade právnych subjektov, ako sú nadácie, a právnych štruktúr podobných správe zvereného majetku, fyzická(‑é) osoba(‑y), ktorá(‑é) má(majú) rovnocenné alebo podobné postavenie ako osoby uvedené v písmene b);

…“

Článok 31 tej istej smernice stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby sa tento článok uplatňoval na správu zvereného majetku a iné typy právnych štruktúr, ako sú napríklad fiducie, určité typy Treuhand alebo fideicomiso, ak majú takéto štruktúry štruktúru alebo funkcie podobné správe zvereného majetku. Členské štáty vymedzia charakteristické znaky s cieľom určiť, v ktorých prípadoch majú právne štruktúry takú štruktúru alebo funkcie, ktoré sú podobné správe zvereného majetku, pokiaľ ide o takého právne štruktúry upravené v ich práve.

Členské štáty vyžadujú, aby správcovia každého majetku výslovne zvereného do správy[,] spravovaného v danom členskom štáte[,] získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o vlastníckych právach [o konečných užívateľoch výhod – neoficiálny preklad ], pokiaľ ide o správu zvereného majetku. Tieto informácie zahŕňajú totožnosť:

a)

zriaďovateľa/zriaďovateľov (settlor);

b)

akejkoľvek inej fyzickej osoby vykonávajúcej účinnú kontrolu nad majetkom zvereným do správy.

Členské štáty zabezpečia, aby porušenia tohto článku podliehali účinným, primeraným a odrádzajúcim opatreniam alebo sankciám.

2. Členské štáty zabezpečia, aby správcovia alebo osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobných právnych štruktúrach uvedených v odseku 1 tohto článku informovali včas povinné subjekty o svojom postavení a poskytli im informácie uvedené v odseku 1 tohto článku, ak ako správcovia alebo osoby zastávajúce rovnocennú pozíciu v podobných právnych štruktúrach nadviažu obchodný vzťah alebo vykonávajú príležitostnú transakciu presahujúcu limity stanovené v článku 11 písm. b), c) a d).

…

3a. Členské štáty vyžadujú, aby sa informácie o vlastníckych právach [o konečných užívateľoch výhod – neoficiálny preklad ] v prípade majetku výslovne zvereného do správy a podobných právnych štruktúr uvedených v odseku 1 uchovávali v centrálnom registri konečných užívateľov výhod zriadenom členským štátom, v ktorom má správca zvereného majetku alebo osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre sídlo alebo bydlisko.

…

každej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá môže preukázať legitímny záujem;

…

Informácie dostupné fyzickým alebo právnickým osobám uvedeným v písmenách c) a d) prvého pododseku obsahujú meno, mesiac a rok narodenia a krajinu pobytu a štátnu príslušnosť konečného užívateľa výhod, ako aj povahu a rozsah držaného podielu konečného užívateľa výhod.

Členské štáty môžu za podmienok určených vo vnútroštátnom práve poskytnúť prístup k dodatočným informáciám umožňujúcim identifikáciu konečného užívateľa výhod. Uvedené dodatočné informácie zahŕňajú aspoň dátum narodenia alebo kontaktné údaje v súlade s pravidlami na ochranu údajov. Členské štáty môžu umožniť širší prístup k informáciám uchovávaným v registri v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

…

4a. Členské štáty sa môžu rozhodnúť sprístupniť informácie uchovávané v ich vnútroštátnych registroch uvedených v odseku 3a za podmienky registrácie online a úhrady poplatku, ktorý nesmie presiahnuť administratívne náklady za sprístupnenie informácií vrátane nákladov za vedenie a vytvorenie registra.

Smernica 2018/843

10

Podľa odôvodnení 4, 27 až 30, 32 a 42 smernice 2018/843:

„4.

… Je potrebné zvýšiť celkovú transparentnosť hospodárskeho a finančného prostredia Únie. Predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu môže byť účinné len v prostredí, ktoré nevyhovuje páchateľom hľadajúcim úkryt pre svoje financie za pomoci netransparentných štruktúr. Celistvosť finančného systému Únie závisí od transparentnosti podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, správ zvereného majetku (trusts) a podobných právnych štruktúr. Cieľom tejto smernice je nielen odhaľovať a vyšetrovať pranie špinavých peňazí, ale aj brániť jeho vzniku. Zvyšovanie transparentnosti by mohlo byť silným odstrašujúcim prostriedkom.

…

Vzhľadom na rôzne charakteristiky správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr by mali mať členské štáty možnosť určovať podľa vnútroštátneho práva a v súlade s pravidlami na ochranu údajov úroveň transparentnosti, pokiaľ ide o správu zvereného majetku a podobné právne štruktúry, ktoré nie sú porovnateľné s podnikateľskými subjektmi a inými právnymi subjektmi. Riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu sa môžu líšiť na základe charakteristík typu správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry, porozumenie uvedených rizík sa môže časom vyvíjať, napríklad z dôvodu národného a nadnárodného hodnotenia rizika. Z tohto dôvodu by členské štáty mali mať možnosť stanoviť širší prístup k informáciám o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr, ak takýto prístup predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie s legitímnym cieľom, ktorým je predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Pri určovaní úrovne transparentnosti informácií o vlastníckych právach v prípade takejto správy zvereného majetku alebo podobných právnych štruktúr by členské štáty mali náležite zohľadniť ochranu základných práv jednotlivcov, predovšetkým právo na súkromie a ochranu osobných údajov. Prístup k informáciám o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr by mal byť poskytnutý akejkoľvek osobe, ktorá môže preukázať legitímny záujem. Prístup by sa mal udeliť aj akejkoľvek osobe, ktorá podá písomnú žiadosť v súvislosti so správou zvereného majetku či podobnou právnou štruktúrou a má v držbe alebo vlastní kontrolný podiel v akomkoľvek podnikateľskom subjekte alebo inom právnom subjekte registrovanom mimo Únie, prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva, a to aj prostredníctvom akcií na doručiteľa alebo prostredníctvom kontroly inými prostriedkami. Kritériá a podmienky udelenia prístupu k žiadostiam o informácie o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr by mali byť dostatočne presné a v súlade s cieľmi tejto smernice. Členské štáty by mali mať možnosť zamietnuť písomnú žiadosť, ak existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že písomná žiadosť nie je v súlade s cieľmi tejto smernice.

(30)

Prístup verejnosti k informáciám o vlastníckych právach [o konečných užívateľoch výhod – neoficiálny preklad ] umožňuje väčšiu kontrolu informácií občianskou spoločnosťou, a to aj zo strany tlače alebo organizácií občianskej spoločnosti, a prispieva k zachovaniu dôvery v integritu obchodných transakcií a finančného systému. Môže prispieť k boju proti zneužívaniu podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov a právnych štruktúr na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a to pomocou pri vyšetrovaní, ako aj dôsledkami na dobré meno, za predpokladu, že každý, kto by mohol s nimi realizovať transakcie, pozná totožnosť konečného užívateľa výhod. Uľahčuje tiež včasnú a efektívnu dostupnosť informácií pre finančné inštitúcie a orgány vrátane orgánov tretích krajín zapojených do boja proti takýmto trestným činom. Prístup k uvedeným informáciám by tiež pomohol vyšetrovaniam týkajúcim sa prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu.

…

(32)

Dôvera investorov a širokej verejnosti vo finančné trhy závisí do veľkej miery od existencie presného režimu zverejňovania údajov, ktorý zaisťuje transparentnosť vo vlastníckych právach [v konečných užívateľoch výhod – neoficiálny preklad ] a kontrolných štruktúrach podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ako aj určitých druhov správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr. Členské štáty by preto mali umožniť prístup k informáciám o vlastníckych právach [konečných užívateľoch výhod – neoficiálny preklad ] dostatočne uceleným a koordinovaným spôsobom, stanovením jasných pravidiel o prístupe verejnosti, aby tretie strany mohli v celej Únii zisťovať, kto je konečným užívateľom výhod plynúcich z vlastníctva podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ako aj určitých druhov správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr.

Článok 1 ods. 2 písm. ee) decreto legislativo n. 231 – Attuazione della direttiva 2005/60/CE concernente la prevenzione dell’utilizzo del sistema finanziario a scopo di riciclaggio dei proventi di attività criminose e di finanziamento del terrorismo nonchè della direttiva 2006/70/CE che ne reca misure di esecuzione (legislatívny dekrét č. 231, ktorým sa vykonáva smernica 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj smernica 2006/70/ES o zavedení vykonávacích opatrení) z 21. novembra 2007 (GURI č. 290 zo 14. decembra 2007, riadna príloha č. 268), v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej (ďalej len „legislatívny dekrét č. 231/2007“), vymedzuje „poskytovateľa služieb spoločnostiam a správam zvereného majetku“ ako „každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá poskytuje tretím osobám v rámci svojej profesijnej činnosti jednu z týchto služieb:… vykonávať funkciu správcu majetku výslovne zvereného do správy alebo v podobnej právnej štruktúre, alebo zabezpečiť, aby takú funkciu zastávala iná osoba“.

12

Článok 20 legislatívneho dekrétu č. 231/2007 sa týka identifikácie konečného užívateľa výhod.

13

Článok 21 ods. 3 a 4 tohto legislatívneho dekrétu stanovuje:

„3. Správy zvereného majetku…, ako aj podobné právne štruktúry, ktoré majú sídlo alebo bydlisko na území Talianskej republiky, sú povinné zapísať sa do obchodného registra do osobitného oddielu, ktorý je na to určený. Informácie uvedené v článku 22 ods. 5 týkajúce sa konečných užívateľov výhod v týchto správach zvereného majetku a podobných právnych štruktúrach, ktorí majú sídlo alebo bydlisko na území Talianskej republiky, oznámi správca alebo správcovia alebo iná osoba v mene správcu alebo osoby, ktorá uplatňuje rovnocenné práva, právomoci a oprávnenia v podobných právnych štruktúrach, do obchodného registra, aby sa v ňom uchovávali, výlučne elektronicky a s výnimkou z poplatku hradeného kolkom. …

„5. Správcovia majetku výslovne zvereného do správy, upravenej prostredníctvom [legge n. 364 (zákon č. 364) zo 16. októbra 1989 (GURI č. 261 z 8. novembra 1989, riadny dodatok č. 84)], ako aj osoby vykonávajúce rovnocenné práva, právomoci a oprávnenia v podobných právnych štruktúrach, pokiaľ sú usadené alebo majú sídlo na území Talianskej republiky, získavajú a uchovávajú primerané, presné a aktuálne informácie o osobách, ktoré majú práva týkajúce sa správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry, t. j. informácie o totožnosti zriaďovateľa/zriaďovateľov, správcu/správcov, protektora/protektorov alebo inej osoby konajúcej na účet správcu, prípadne oprávnených osôb alebo skupín oprávnených osôb a iných fyzických osôb vykonávajúcich kontrolu nad správou zvereného majetku alebo nad podobnou právnou štruktúrou a akejkoľvek inej fyzickej osoby, ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad správou zvereného majetku alebo podobnou právnou štruktúrou prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami. Správcovia majetku výslovne zvereného do správy a osoby vykonávajúce rovnocenné práva, právomoci a oprávnenia v podobných právnych štruktúrach uchovávajú tieto informácie počas obdobia, ktoré nesmie byť kratšie ako päť rokov po skončení výkonu ich funkcie správcu, a bezodkladne ich sprístupnia orgánom uvedeným v článku 21 ods. 2 písm. a) a b). Tí istí správcovia, ktorí v tomto postavení nadviažu trvalý alebo profesijný vzťah, alebo vykonávajú príležitostné poskytovanie služieb, oznámia svoj status povinným subjektom.

Článok 1 písm. g) decreto del Ministero dell’Economia e delle Finanze, n. 55 – Regolamento recante disposizioni in materia di comunicazione, accesso e consultazione dei dati e delle informazioni relativi alla titolarità effettiva di imprese dotate di personalità giuridica, di persone giuridiche private, di trust produttivi di effetti giuridici rilevanti ai fini fiscali e di istituti giuridici affini al trust (vyhláška ministerstva hospodárstva a financií č. 55 – nariadenie, ktorým sa zavádzajú ustanovenia týkajúce sa oznamovania, prístupu k údajom a informáciám o konečných užívateľoch výhod v podnikoch s právnou subjektivitou, súkromných právnických osobách, správach zvereného majetku s príslušnými právnymi účinkami v oblasti daní a podobných právnych štruktúrach, ako je správa zvereného majetku), z 11. marca 2022 (GURI č. 121 z 25. mája 2022, s. 1; ďalej len „ministerská vyhláška č. 55/2022“) definuje podobné právne štruktúry ako subjekty a štruktúry, „ktoré vzhľadom na svoju štruktúru a funkcie majú rovnaké právne účinky ako správy majetku výslovne zvereného do správy, a to aj pokiaľ ide o určenie majetku na určitý účel, a nad ktorými iná osoba než vlastník vykonáva kontrolu v prospech jedného alebo viacerých oprávnených osôb alebo na účely dosiahnutia osobitného cieľa, v súlade s článkom 22 ods. 5a [legislatívneho dekrétu č. 231/2007]“.

16

Článok 7 ods. 2 a 3 ministerskej vyhlášky č. 55/2022 stanovuje:

3. … miestne príslušná obchodná komora postúpi žiadosť o prístup uvedenú v odsekoch 1 a 2 dotknutej strane zaslaním oznámenia na overenú e‑mailovú adresu oznámenú v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. e). Do 10 dní od doručenia tejto žiadosti môže dotknutá strana predložiť odôvodnené námietky prostredníctvom overenej elektronickej pošty. Obchodná komora posúdi v každom jednotlivom prípade výnimočné okolnosti uvedené v článku 21 ods. 2 písm. f) a článku 21 ods. 4 písm. da) [legislatívneho dekrétu č. 231/2007], ktoré predložila dotknutá strana a ktoré odôvodňujú úplné alebo čiastočné zamietnutie prístupu, pričom zohľadní aj zásadu proporcionality medzi uvádzaným rizikom a záujmom o prístup. Miestne príslušná obchodná komora môže po posúdení výnimočných okolností, na ktoré sa odvoláva zainteresovaná strana, úplne alebo čiastočne odmietnuť prístup k údajom uvedeným v odsekoch 1 a 2. Odôvodnené zamietnutie prístupu sa žiadateľovi oznámi prostredníctvom overenej elektronickej pošty do 20 dní odo dňa podania žiadosti o prístup. Ak k oznámeniu nedôjde v stanovenej lehote, prístup sa považuje za zamietnutý.“

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

17

Žalobkyne vo veci samej, s výnimkou spoločnosti Assoservizi Fiduciari, sú správcovské spoločnosti založené podľa talianskeho práva. V rámci prebratia článku 31 smernice 2015/849 do talianskeho právneho poriadku boli fiduciárne mandáty uzavreté týmito spoločnosťami považované za právne štruktúry, ktoré majú „štruktúru alebo funkcie podobné správe zvereného majetku“ v zmysle tohto článku 31 ods. 1, čo má za následok povinnosť poskytnúť informácie o dotknutých konečných užívateľoch výhod.

21

V druhom rade, pokiaľ ide o zahrnutie fiduciárnych mandátov do pôsobnosti článku 31 smernice 2015/849 ako právnych štruktúr, ktoré majú „štruktúru alebo funkcie podobné správe zvereného majetku“, predkladajúci vnútroštátny súd sa po prvé pýta na rozsah pojmu „istituti giuridici“ (právne konštrukcie) uvedeného v talianskom znení tohto článku 31 ods. 1, 2 a 10.

22

Podľa tohto súdu vzhľadom na význam, ktorý talianska právna náuka dáva pojmu „istituto“ vo vnútroštátnom právnom poriadku, by sa tento pojem mohol chápať tak, že odkazuje na existenciu koordinovaného súboru pravidiel a zásad upravujúcich sociálny fenomén, pričom takýto prístup sa nezdá byť v súlade s ostatnými jazykovými verziami uvedeného článku 31 ods. 1, 2 a 10. Je tiež možné, že uvedený pojem sa týka konkrétnej a špecifickej hospodársko‑právnej transakcie, čo si však vyžaduje analýzu od prípadu k prípadu, a preto vyvoláva pochybnosti z hľadiska právnej istoty. Uvedený súd sa teda prikláňa k tretiemu prístupu, podľa ktorého sa rovnaký pojem má vykladať s odkazom na druhy hospodársko‑právnych transakcií posudzovaných v závislosti od ich základných charakteristík, ktoré majú v každom prípade „štruktúru alebo funkcie podobné správe zvereného majetku“.

23

Po druhé predkladajúci vnútroštátny súd pripomína, že v súlade s článkom 31 ods. 1 a 10 smernice 2015/849 prináleží členským štátom identifikovať právne štruktúry, ktoré majú „štruktúru alebo funkcie podobné správe zvereného majetku“ a oznámiť Komisii „kategórie, popis charakteristických znakov, mená a prípadne právny základ správ zvereného majetku a podobných právnych štruktúr“, ktorých konsolidovaný zoznam Komisia uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie . Keďže Talianska republika vykonala požadované oznámenie a zaradila medzi tieto podobné právne štruktúry fiduciárny mandát podľa talianskeho práva ( mandato fiduciario ), tento súd sa pýta na konštitutívny alebo deklaratórny rozsah tohto oznámenia a konsolidovaného zoznamu uverejneného Komisiou na základe tohto článku 31 ods. 10.

27

Vo štvrtom rade predkladajúci vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o vnútroštátnu právnu úpravu, ktorou sa preberá článok 31 ods. 4 prvý pododsek písm. c) smernice 2015/849. Žalobkyne vo veci samej s odkazom najmä na rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers ( C‑37/20 a C‑601/20 , EU:C:2022:912 ), totiž tvrdia, že táto vnútroštátna právna úprava nie je v súlade s právom Únie, pretože umožňuje príliš široký prístup k informáciám o konečných užívateľoch výhod.

28

V piatom a poslednom rade sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta na výklad článku 31 ods. 7a smernice 2015/849. Podľa prvej vety tohto ustanovenia za okolností uvedených v tomto ustanovení môžu členské štáty stanoviť výnimku z prístupu ku všetkým alebo niektorým informáciám o konečných užívateľoch výhod v jednotlivých prípadoch. Okrem toho tento článok 31 ods. 7a v tretej vete stanovuje, že sa zaručia práva na správne preskúmanie rozhodnutia o výnimke a na účinný súdny opravný prostriedok.

29

V tejto súvislosti tento súd spresňuje, že hoci vnútroštátna právna úprava preberajúca článok 31 ods. 7a smernice 2015/849 stanovuje predchádzajúcu výmenu informácií medzi dotknutým konečným užívateľom výhod a príslušnou obchodnou komorou, ktorá je subjektom, ktorý má rozhodnúť o žiadosti o prístup k informáciám o konečných užívateľoch výhod, táto vnútroštátna právna úprava nestanovuje opravný prostriedok, ktorý by bolo možné uplatniť vopred. Právna ochrana konečných užívateľov výhod je teda stanovená až ex post , a to možnosťou napadnúť na správnom súde rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo žiadosti o prístup k týmto informáciám. V tomto kontexte uvedený súd vyjadruje pochybnosti o primeranosti uvedenej vnútroštátnej právnej úpravy vo vzťahu k právam a záujmom dotknutých konečných užívateľov výhod.

31

Vo veci C‑685/24 Consiglio di Stato (Štátna rada) tiež rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa pojem ‚istituti giuridici‘ [právne štruktúry] uvedený v talianskom znení článku 31 ods. 1, 2 a 10 [smernice 2015/849] vykladať v tom zmysle, že v súlade s tým, čo možno vyvodiť z ostatných hlavných jazykových znení a z kontextu a účelov [tejto] smernice, sa vzťahuje na existenciu zosúladeného súboru pravidiel a zásad upravujúcich určitý sociálny jav, alebo naopak na konkrétnu a osobitnú hospodársko‑právnu transakciu, alebo, ako ďalšia možnosť, na druhy hospodársko‑právnych transakcií posudzovaných podľa ich podstatných charakteristických znakov, ktoré majú v každom prípade štruktúru alebo funkcie podobné ako správa zvereného majetku?

2.

Má sa článok 31 ods. 10 [smernice 2015/849] vykladať v tom zmysle, že oznámenia členských štátov Komisii a správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade nie sú právne záväzné, ale ide len o dokumenty, v ktorých sa uvádzajú právne štruktúry podobné správe zvereného majetku v rôznych právnych poriadkoch, v dôsledku čoho je úlohou vnútroštátneho súdu a Súdneho dvora, aby v prípade sporu overili, či štruktúra alebo funkcie týchto konštrukcií sú podobné štruktúre alebo funkciám správy zvereného majetku, a to len s ohľadom na ustanovenia [tejto] smernice, keďže predmetné dokumenty nemožno považovať za dopĺňajúce záväzné právo [Únie]?

6.

Majú sa právo Únie, a najmä odôvodnenia 1, 2, 5 a 12 až 17 [smernice 2015/849], ako aj články 30 a 31 tejto smernice, odôvodnenia 4, 5, 16, 17 a 25 až 34 smernice [2018/843], články 6 [až] 8 a 16 Charty a zásada proporcionality zakotvená v článku 5 ods. 4 ZEÚ, najmä vzhľadom na rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers ( C‑37/20 a C‑601/20 , EU:C:2022:912 ), vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 21 ods. 4 písm. da) legislatívneho dekrétu č. 231/2007 a článku 7 ods. 2 ministerskej vyhlášky č. 55/2022, ktorý umožňuje prístup k informáciám jednotlivcom, vrátane tých, ktorí majú kolektívny záujem, relevantný a osobitný právny záujem, v prípadoch, keď je znalosť konečných užívateľov výhod nevyhnutná na zabezpečenie alebo obranu záujmu zodpovedajúceho právne chránenej situácii, ak títo jednotlivci majú konkrétne a zdokumentované dôkazy o tom, že konečný užívateľ výhod a právny vlastník sú odlišné osoby, pričom [táto právna úprava] navyše vyžaduje, aby bol záujem priamy, konkrétny a skutočný, a v prípade subjektov, ktoré zastupujú kolektívne záujmy, sa nezhoduje so záujmom osôb patriacich do zastupovanej kategórie?“

Konanie na Súdnom dvore

32

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 2. septembra 2025, Across Fiduciaria a i. ( C‑684/24 a C‑685/24 , EU:C:2025:727 ), bol návrh predkladajúceho vnútroštátneho súdu na prejednanie týchto vecí v skrátenom konaní podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora zamietnutý. Týmto uznesením však predseda Súdneho dvora rozhodol, že tieto veci sa majú prejednať prednostne podľa článku 53 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku.

Na druhej strane treba pripomenúť, že konanie uvedené v článku 267 ZFEÚ sa zakladá na jasnom rozdelení právomocí medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom. Iba vnútroštátny súd má právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav veci, ktorú prejednáva, ako aj vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo. Rovnako prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za vydané súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru (rozsudok zo 7. novembra 2024, Centro di Assistenza Doganale Mellano, C‑503/23 , EU:C:2024:933 , bod 32 a citovaná judikatúra).

36

V prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd podrobne opísal právny a skutkový kontext, ako aj dôvody, ktoré ho viedli k položeniu otázky o platnosti a výklade určitých ustanovení práva Únie, aby mohol vydať svoj rozsudok. Okrem toho otázka, či sú premisy, z ktorých vnútroštátny súd vychádza v rámci svojej otázky, nesprávne alebo nie, predstavuje otázku patriacu do skutkového rámca, ktorého správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať [rozsudok z 27. februára 2025, Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej (Spôsob správy PKI), C‑18/23 , EU:C:2025:119 , bod 37 a citovaná judikatúra).

37

Otázky položené vo veci C‑685/24 sú preto prípustné.

O prejudiciálnych otázkach

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zásada právnej istoty si na jednej strane vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné a presné, a na druhej strane, aby ich uplatnenie bolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné, najmä ak môžu mať nepriaznivé dôsledky. Táto zásada si najmä vyžaduje, aby právna úprava umožnila dotknutým osobám presne poznať rozsah povinností, ktoré im ukladá, a aby tieto osoby mohli jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať [rozsudok zo 4. októbra 2024, Litva a i./Parlament a Rada (Balík mobility), C‑541/20 až C‑555/20 , EU:C:2024:818 , bod 158 , ako aj citovaná judikatúra].

41

Tieto požiadavky však nemožno chápať v tom zmysle, že bránia tomu, aby normotvorca Únie v norme, ktorú prijíma, použil abstraktný právny pojem, ani v tom zmysle, že vyžadujú, aby v takej abstraktnej norme boli spomenuté rôzne konkrétne prípady, v ktorých sa môže uplatniť, lebo normotvorca nedokáže vopred určiť všetky tieto prípady [rozsudok zo 4. októbra 2024, Litva a i./Parlament a Rada (Balík mobility), C‑541/20 až C‑555/20 , EU:C:2024:818 , bod 159 , ako aj citovaná judikatúra].

42

Nie je tak potrebné, aby samotný legislatívny akt poskytoval spresnenia technickej povahy, pretože normotvorca Únie môže využiť všeobecný právny rámec, ktorý sa má prípadne spresniť neskôr [rozsudok zo 4. októbra 2024, Litva a i./Parlament a Rada (Balík mobility), C‑541/20 až C‑555/20 , EU:C:2024:818 , bod 160 , ako aj citovaná judikatúra].

43

Napokon článok 31 ods. 10 prvý pododsek smernice 2015/849 na jednej strane stanovuje, že členské štáty oznámia Komisii kategórie, popis charakteristických znakov, mená a prípadne právny základ správ zvereného majetku a podobných právnych štruktúr uvedených v tomto článku 31 ods. 1, najneskôr do 10. júla 2019. Na druhej strane podľa tohto ustanovenia Komisia do 10. septembra 2019 uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie konsolidovaný zoznam takýchto správ zvereného majetku a podobných právnych štruktúr.

47

Pokiaľ ide o pojem „správy zvereného majetku“, na ktoré sa vzťahuje článok 31 smernice 2015/849, treba uviesť, že táto smernica tento pojem nedefinuje a že jazykové verzie tejto smernice vykazujú určité rozdiely. Uvedený pojem sa však môže vykladať dostatočne jasne, keďže vo väčšine svojich jazykových verzií, vrátane talianskej jazykovej verzie, sa výslovne odkazuje na „trust“. Pojem „trust“ označuje právny koncept, ktorý je rozšírený v krajinách common law a pre ktorý existuje, ako uviedol generálny advokát v bodoch 45 a 46 svojich návrhov, presná definícia v medzinárodnom práve verejnom.

48

Článok 31 smernice 2015/849 sa uplatňuje aj na „iné typy právnych štruktúr“, ktoré sú v odsekoch 2 a 10 tohto článku 31 kvalifikované ako „podobné právne štruktúry“. Ako vyplýva z odseku 1 druhej vety uvedeného článku 31 a z odôvodnenia 27 smernice 2018/843, členským štátom prináleží vymedziť tieto iné typy právnych štruktúr, ktoré sa riadia ich príslušnými právnymi poriadkami.

49

52

Okrem toho je potrebné zohľadniť aj osobitosti regulačnej oblasti. Odôvodnenie 27 smernice 2018/843 totiž odkazuje na rôzne typy správy zvereného majetku, ktorá v súčasnosti existuje v Únii, ako aj na ešte väčšiu rôznorodosť podobných právnych štruktúr. Súdny dvor už rozhodol, že v závislosti od všeobecného kontextu a osobitných okolností oblasti, ktorá sa má harmonizovať podľa článku 114 ZFEÚ, je normotvorcovi Únie udelený priestor pre voľnú úvahu, pokiaľ ide o techniku aproximácie, ktorá je najvhodnejšia na dosiahnutie požadovaného výsledku, najmä v oblastiach, pre ktoré sú charakteristické zložité technické osobitosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2019, Česká republika/Parlament a Rada, C‑482/17 , EU:C:2019:1035 , bod 60 , ako aj citovanú judikatúru).

53

Navyše je irelevantné tvrdenie, ktoré uvádzajú niektoré žalobkyne vo veci samej v konaní vo veci C-685/24, podľa ktorého mnohé členské štáty informovali Komisiu, že v ich právnom poriadku neexistujú podobné právne štruktúry ako správa zvereného majetku, hoci vo všetkých právnych poriadkoch členských štátov existujú právne štruktúry zhodné s mandátom bez zastúpenia alebo v každom prípade právne štruktúry, ktoré causa fiduciae oddeľujú konečného užívateľa výhod a právneho užívateľa výhod.

54

Toto tvrdenie sa totiž týka otázky, či si členské štáty splnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z článku 31 ods. 1 a 10 smernice 2015/849, a nemôže spochybniť zlučiteľnosť tohto ustanovenia so zásadou právnej istoty.

Svojou prvou až štvrtou otázkou vo veci C‑685/24, ktoré treba preskúmať spoločne a v druhom rade, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 31 ods. 1 smernice 2015/849 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa fiduciárne mandáty uzavreté správcovskými spoločnosťami založenými podľa talianskeho práva ( mandato fiduciario ) považujú za patriace pod pojem „iné typy právnych štruktúr“ v zmysle tohto ustanovenia.

58

V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že oznámenie vykonané členským štátom v súlade s článkom 31 ods. 10 prvým pododsekom smernice 2015/849 nemá záväznú normatívnu hodnotu, pokiaľ ide o otázku, či dotknutá právna štruktúra patrí pod tento pojem.

59

Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 29 smernice 2018/843, cieľom tohto oznámenia, ako aj uverejnenia konsolidovaného zoznamu správ zvereného majetku a podobných právnych štruktúr Komisiou je uľahčiť ich identifikáciu ostatnými členskými štátmi s cieľom zabezpečiť právnu istotu, a tým zabezpečiť, ako vyplýva z bodu 51 tohto rozsudku, aby dotknuté osoby mohli presne poznať rozsah svojich povinností.

60

Pokiaľ ide o pojem „právne štruktúry“ v zmysle článku 31 ods. 1 smernice 2015/849, jazykové verzie tohto ustanovenia vykazujú aj určité rozdiely. Ako totiž uvádza predkladajúci vnútroštátny súd, v talianskej verzii uvedeného ustanovenia („istituti giuridici“) možno tento pojem chápať tak, že sa vzťahuje na koordinovanú právnu úpravu určitého fenoménu, ktorý má právny význam. Naopak sa zdá, že formulácie použité v nemeckej („Rechtsvereinbarungen“) alebo anglickej verzii („legal arrangements“) kladú dôraz na dohodu vyjednanú medzi zúčastnenými stranami. Zdá sa, že iné jazykové verzie, ako sú napríklad španielska („instrumentos jurídicos“) alebo francúzska („constructions juridiques“), odkazujú na prípady rôznej povahy.

64

67

Pokiaľ ide konkrétnejšie o pravidlá, ktoré sa uplatňujú na správu zvereného majetku a podobné právne štruktúry, z odôvodnenia 27 smernice 2018/843 vyplýva, že cieľom vnútroštátnych právnych predpisov transponujúcich tieto ustanovenia by malo byť zabrániť tomu, aby sa správa zvereného majetku alebo podobné právne štruktúry používali na účely prania špinavých peňazí, financovania terorizmu alebo na páchanie súvisiacich predikatívnych trestných činov. V tejto súvislosti sa v odôvodnení 28 tejto smernice spresňuje, že riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu sa môžu líšiť na základe charakteristík typu správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry.

68

V tejto súvislosti Komisia vo svojich písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru uviedla, že v kontexte smernice 2015/849 zavedenie pojmu „iné typy právnych štruktúr“ umožňuje zahrnúť do pôsobnosti článku 31 tejto smernice kategórie transakcií, ktoré, aj keby neboli kvalifikované ako „správa zvereného majetku“, vedú k oddeleniu medzi konečným užívateľom výhod z aktív a osobou, ktorej sú tieto aktíva zverené a ktorá vstupuje do vzťahu s tretími osobami v rámci ich správy, čo vytvára „efekt závoja“, ktorý tretím osobám zatajuje tohto konečného užívateľa výhod alebo tieto právne vzťahy.

69

Preto, ako bolo uvedené v bode 49 tohto rozsudku, pri vymedzení „iných typov právnych štruktúr“ v zmysle článku 31 ods. 1 smernice 2015/849, členské štáty musia zohľadniť riziko vlastné danej právnej štruktúre, že bude použitá na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

73

Navyše úvaha uvedená v bode 71 tohto rozsudku nie je spochybnená ani argumentáciou, ktorú uvádzajú žalobkyne vo veci C‑685/24, podľa ktorej rôzne vnútroštátne právne úpravy upravujúce činnosti správcovských spoločností už postačujú na dodržanie cieľov smernice 2015/849. V tejto súvislosti stačí poznamenať, ako podrobne uviedol predkladajúci vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑685/24, že tieto vnútroštátne právne úpravy ukladajú povinnosti, ktoré úplne nezodpovedajú povinnostiam uloženým článkom 31 tejto smernice, keďže tento článok sleduje širšie a odlišné ciele v oblasti transparentnosti a prevencie.

74

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba na prvú až štvrtú otázku vo veci C‑685/24 odpovedať tak, že článok 31 ods. 1 smernice 2015/849 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa fiduciárne mandáty uzavreté správcovskými spoločnosťami založenými podľa talianskeho práva ( mandato fiduciario ) považujú za patriace pod pojem „iné typy právnych štruktúr“ v zmysle tohto ustanovenia.

O prvej otázke položenej vo veci C‑684/24

75

78

Ako vyplýva z článku 31 ods. 1 druhého pododseku ods. 2 a 3a smernice 2015/849, členské štáty sú povinné stanoviť, že sa zhromažďujú a uchovávajú určité informácie o konečných užívateľoch výhod správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry. Na účely uplatnenia tohto ustanovenia je pojem „konečný užívateľ výhod“ definovaný v článku 3 bode 6 písm. b) a c) tejto smernice.

79

Podľa článku 31 ods. 4 prvého pododseku písm. c) smernice 2015/849 členské štáty zabezpečia, aby boli informácie o konečných užívateľoch výhod správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry prístupné v každom prípade každej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá môže preukázať legitímny záujem. Dostupné informácie podľa tohto článku 31 ods. 4 druhého pododseku zahŕňajú meno, mesiac a rok narodenia a krajinu pobytu a štátnu príslušnosť konečného užívateľa výhod, ako aj povahu a rozsah držaného podielu konečného užívateľa výhod.

80

Uvedený článok 31 ods. 4 tretí pododsek dodáva, že členské štáty môžu za podmienok určených vo vnútroštátnom práve poskytnúť prístup k dodatočným informáciám umožňujúcim identifikáciu konečného užívateľa výhod, pričom tieto dodatočné informácie obsahujú aspoň dátum narodenia alebo kontaktné údaje v súlade s pravidlami na ochranu údajov. Okrem toho môžu členské štáty umožniť širší prístup k informáciám uchovávaným v registri v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

O odôvodnení predmetného zásahu

84

Základné práva zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty nie sú absolútnymi výsadami, ale musia sa vnímať vo vzťahu k ich úlohe v spoločnosti (rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers, C‑37/20 a C‑601/20 , EU:C:2022:912 , bod 45 , ako aj citovaná judikatúra).

85

Podľa článku 52 ods. 1 prvej vety Charty musí byť akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných touto Chartou stanovené zákonom a musí rešpektovať ich podstatu. Podľa článku 52 ods. 1 druhej vety Charty možno pri dodržaní zásady proporcionality tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. V tejto súvislosti článok 8 ods. 2 Charty spresňuje, že osobné údaje musia byť spracované najmä „na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom“.

– O dodržaní zásady zákonnosti

89

Okrem toho článok 31 tej istej smernice vo svojom odseku 7a stanovuje podmienky, za ktorých môžu členské štáty stanoviť výnimky z prístupu každej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá môže preukázať legitímny záujem na informáciách o konečných užívateľoch výhod správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry, stanoveného v tomto článku 31 ods. 4 prvom pododseku písm. c).

90

Za týchto podmienok treba konštatovať, že zásada zákonnosti bola dodržaná.

– O rešpektovaní podstaty základných práv zaručených článkami 7 a 8 Charty

91

V tomto kontexte treba tiež uviesť, že každé získavanie, uchovávanie a sprístupňovanie informácií na základe smernice 2015/849 musí v plnom rozsahu spĺňať požiadavky vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 ) (rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers, C‑37/20 a C‑601/20 , EU:C:2022:912 , bod 53 ).

95

Za týchto podmienok zásah, ktorý spôsobuje prístup každej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá môže preukázať legitímny záujem na informáciách o konečných užívateľoch výhod správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry, stanovený v článku 31 ods. 4 prvom pododseku písm. c) smernice 2015/849, rešpektuje podstatu základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers, C‑37/20 a C‑601/20 , EU:C:2022:912 , bod 54 ).

– O cieli všeobecného záujmu, ktorý je uznaný Úniou

96

Smernica 2015/849 má podľa samotného znenia jej článku 1 ods. 1 za cieľ zabrániť používaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. V tejto súvislosti odôvodnenie 4 smernice 2018/843 spresňuje, že sledovanie tohto cieľa môže byť účinné len v prostredí, ktoré nevyhovuje páchateľom, a že zlepšenie celkovej transparentnosti hospodárskeho a finančného prostredia Únie by mohlo predstavovať odstrašujúci prostriedok (rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers, C‑37/20 a C‑601/20 , EU:C:2022:912 , bod 55 ).

100

Tento účel pritom predstavuje cieľ všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť zásahy, hoci aj závažné, do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty (rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers, C‑37/20 a C‑601/20 , EU:C:2022:912 , bod 59 , ako aj citovaná judikatúra).

– O spôsobilej, nevyhnutnej a primeranej povahe predmetného zásahu

101

Podľa ustálenej judikatúry primeranosť opatrení, z ktorých vyplýva zásah do práv zaručených v článkoch 7 a 8 Charty, vyžaduje dodržiavanie požiadaviek spôsobilosti a nevyhnutnosti, ako aj požiadavky, ktorá sa týka primeranosti týchto opatrení vo vzťahu k sledovanému cieľu (rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers, C‑37/20 a C‑601/20 , EU:C:2022:912 , bod 63 , ako aj citovaná judikatúra).

102

104

V súlade s touto judikatúrou treba po prvé overiť, či prístup každej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá môže preukázať legitímny záujem na informáciách o konečných užívateľoch výhod správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry je spôsobilý na dosiahnutie sledovaného cieľa všeobecného záujmu, po druhé, či zásah do práv zaručených článkami 7 a 8 Charty, ktorý vyplýva z takéhoto prístupu, je obmedzený na to, čo je striktne nevyhnutné, v tom zmysle, že cieľ nemožno primerane dosiahnuť rovnako účinným spôsobom inými prostriedkami, ktoré menej zasahujú do týchto základných práv dotknutých osôb, a po tretie, či tento zásah nie je neprimeraný vo vzťahu k tomuto cieľu, čo zahŕňa najmä vyváženie dôležitosti tohto cieľa a závažnosti uvedeného zásahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers, C‑37/20 a C‑601/20 , EU:C:2022:912 , bod 66 ).

105

Po prvé treba konštatovať, že prístup každej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá môže preukázať legitímny záujem na informáciách o konečných užívateľoch výhod správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry, môže prispieť k dosiahnutiu cieľa všeobecného záujmu uvedeného v bode 99 tohto rozsudku, spočívajúceho v predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to z dôvodu, že zavedenie tohto prístupu a z toho vyplývajúca zvýšená transparentnosť sa podieľajú na vytvorení prostredia, pri ktorom bude menej pravdepodobné, že sa využije na tieto účely (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers, C‑37/20 a C‑601/20 , EU:C:2022:912 , bod 67 ).

109

Na druhej strane, pokiaľ ide o závažnosť zásahu, je pravda, že poskytnuté informácie týkajúce sa totožnosti konečného užívateľa výhod, ako aj povahy a rozsahu držaných podielov konečných užívateľov výhod môžu umožniť vytvoriť profil týkajúci sa určitých osobných identifikačných údajov a ekonomickej situácie dotknutej osoby.

110

V rozsudku z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers ( C‑37/20 a C‑601/20 , EU:C:2022:912 , body 41 až 44 ), Súdny dvor rozhodol, že prístup každého člena širokej verejnosti, a teda potenciálne neobmedzeného počtu osôb, k týmto informáciám predstavuje závažný zásah do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty.

111

Z tohto rozsudku však vyplýva, že v porovnaní s takýmto režimom režim, ktorý okrem prístupu príslušných orgánov a určitých subjektov stanovuje aj prístup každej osoby alebo organizácie, ktorá môže preukázať legitímny záujem, predstavuje podstatne menej závažný zásah do týchto základných práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers, C‑37/20 a C‑601/20 , EU:C:2022:912 , bod 85 ).

115

Okrem toho, ako už Súdny dvor uviedol s odkazom na odôvodnenie 30 smernice 2018/843, tak tlač, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, ktoré súvisia s predchádzaním a bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, majú legitímny záujem na prístupe k informáciám o konečných užívateľoch výhod. To isté platí pre osoby spomínané tiež v tomto odôvodnení, ktoré chcú poznať totožnosť konečných užívateľov výhod zo spoločnosti alebo iných právnych subjektov z dôvodu, že môžu s nimi uzavrieť transakcie, alebo aj pre finančné inštitúcie a orgány podieľajúce sa na boji proti porušeniam v oblasti prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, keďže tieto posledné uvedené subjekty už nemajú prístup k predmetným informáciám na základe článku 31 ods. 4 prvého pododseku písm. a) a b) smernice 2015/849 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers, C‑37/20 a C‑601/20 , EU:C:2022:912 , bod 74 ).

116

Z odôvodnenia 42 smernice 2018/843 navyše vyplýva, že definícia pojmu „legitímny záujem“ v práve členských štátov by sa nemala obmedzovať na prípady prebiehajúceho správneho alebo súdneho konania a že musí prípadne umožňovať zohľadniť preventívne opatrenia vykonávané mimovládnymi organizáciami a investigatívnymi novinármi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a súvisiacim predikatívnym trestným činom.

117

Za týchto podmienok rozsah pojmu „legitímny záujem“ v zmysle článku 31 ods. 4 prvého pododseku písm. c) smernice 2015/849, ktorý je takto spresnený vzhľadom na znenie, štruktúru a ciele predmetnej právnej úpravy, zodpovedá požiadavke jasnosti a presnosti pripomenutej v bode 103 tohto rozsudku.

Svojou šiestou otázkou vo veci C‑685/24, ktorú treba preskúmať vo štvrtom rade, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 31 ods. 4 prvý pododsek písm. c) smernice 2015/849 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje prístup k informáciám o konečných užívateľoch výhod správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry jednotlivcom, vrátane tých, ktorí majú kolektívny záujem, a ktorí preukážu relevantný a osobitný právny záujem, v prípadoch, keď je znalosť týchto konečných užívateľov výhod nevyhnutná na zabezpečenie alebo obranu záujmu zodpovedajúceho právne chránenej situácii a ak títo jednotlivci majú dôkazy o tom, že konečný užívateľ výhod nie je právny vlastník, pričom táto vnútroštátna právna úprava okrem toho vyžaduje, aby tento právny záujem bol priamy, konkrétny a skutočný, a v prípade subjektov zastupujúcich kolektívne záujmy sa nesmie zhodovať so záujmom osôb patriacich do zastupovanej kategórie.

121

Táto otázka sa v podstate týka pochybností predkladajúceho vnútroštátneho súdu o zlučiteľnosti talianskej právnej úpravy preberajúcej článok 31 ods. 4 prvý pododsek písm. c) smernice 2015/849, s právom Únie, ktoré sa spájajú s argumentáciou, podľa ktorej táto právna úprava umožňuje príliš široký prístup k informáciám o konečných užívateľoch výhod.

122

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že členské štáty disponujú mierou voľnej úvahy na stanovenie opatrení na prebratie, ktoré môžu byť prispôsobené rôznym možným situáciám (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2008, Promusicae, C‑275/06 , EU:C:2008:54 , bod 67 ).

126

V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd, ktorý má jediný právomoc vykladať vnútroštátne právo, na jednej strane spresnil, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, vyžaduje tak existenciu relevantného a osobitného právneho záujmu, ako aj skutočnosť, že prístup je nevyhnutný na zabezpečenie alebo obranu záujmu zodpovedajúceho právne chránenej situácii. Tento súd na druhej strane uviedol, že odkaz uvedený v tejto právnej úprave na „osobitnú“ povahu tohto záujmu treba chápať tak, že odkazuje na ciele sledované smernicou 2015/849.

127

Na záver, ako zdôraznil generálny advokát v bode 70 svojich návrhov, príslušným orgánom náleží, aby vychádzali z výkladu pojmu „legitímny záujem“, ktorý zabezpečuje spravodlivú rovnováhu medzi, na jednej strane cieľom predchádzania a boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a, na druhej strane právami chránenými článkami 7 a 8 Charty.

128

Za týchto podmienok sa na základe informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, a s výhradou konečného posúdenia, ktoré prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, nezdá, že by taliansky zákonodarca prekročil mieru voľnej úvahy, ktorou disponoval v rámci prebratia článku 31 ods. 4 prvého pododseku písm. c) smernice 2015/849.

131

Z článku 31 ods. 7a prvej vety smernice 2015/849 vyplýva, že za výnimočných okolností, ktoré sa stanovia vo vnútroštátnom práve, ak by prístup každej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá môže preukázať legitímny záujem, vystavil konečného užívateľa výhod jednému alebo viacerým rizikám uvedeným v tomto ustanovení, alebo ak je konečným užívateľom výhod maloletá alebo inak nespôsobilá osoba, členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch stanoviť výnimku z prístupu ku všetkým alebo niektorým z týchto informácií. Druhá a tretia veta tohto článku 31 ods. 7a okrem toho stanovujú, že členské štáty zabezpečia, aby sa takéto výnimky udeľovali na základe podrobného posúdenia výnimočnej povahy okolností a aby bolo zaručené právo na správne preskúmanie rozhodnutia o výnimke a na účinný súdny opravný prostriedok.

132

Ako teda jasne vyplýva zo znenia článku 31 ods. 7a smernice 2015/849, toto ustanovenie zohľadňuje možnosť, aby sa mimosúdnemu správnemu orgánu priznala právomoc udeliť výnimky týkajúce sa prístupu k informáciám o konečných užívateľoch výhod.

133

Keď členské štáty vykonávajú tento článok 31 ods. 7a, musia zohľadniť článok 47 Charty, ktorý vyžaduje, aby rozhodnutie správneho orgánu, ktorý sám nespĺňa podmienky nezávislosti a nestrannosti stanovené v tomto poslednom uvedenom článku, podliehalo neskoršiemu preskúmaniu zo strany súdneho orgánu, ktorý má okrem iného právomoc skúmať všetky relevantné otázky (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2017, Berlioz Investment Fund, C‑682/15 , EU:C:2017:373 , bod 55 , a zo 14. mája 2020, Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság, C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU , EU:C:2020:367 , bod 128 , ako aj citovanú judikatúru).

O trovách

137

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.

Preskúmanie piatej otázky položenej vo veci C‑685/24 neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 31 ods. 1, 2 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018.

4.

Článok 31 ods. 4 prvý pododsek písm. c) smernice 2015/849, zmenenej smernicou 2018/843,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje prístup k informáciám o konečných užívateľoch výhod správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry jednotlivcom, vrátane tých, ktorí majú kolektívny záujem, a ktorí preukážu relevantný a osobitný právny záujem, v prípadoch, keď je znalosť týchto konečných užívateľov výhod nevyhnutná na zabezpečenie alebo obranu záujmu zodpovedajúceho právne chránenej situácii a ak títo jednotlivci majú dôkazy o tom, že konečný užívateľ výhod nie je právny vlastník, pričom táto vnútroštátna právna úprava okrem toho vyžaduje, aby tento právny záujem bol priamy, konkrétny a skutočný, a v prípade subjektov zastupujúcich kolektívne záujmy sa nesmie zhodovať so záujmom osôb patriacich do zastupovanej kategórie.

5.

Článok 31 ods. 7a smernice 2015/849, zmenenej smernicou 2018/843, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie,