C-742/24

62024CJ0742

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 15. januára 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Smernica 2013/33/EÚ – Článok 15 ods. 1 – Prístup na trh práce ako žiadateľ o medzinárodnú ochranu – Zamietnutie žiadosti o prístup na trh práce – Dôvod zamietnutia – Omeškanie pri vybavovaní žiadosti o medzinárodnú ochranu čiastočne zavinené žiadateľom“

Vo veci C‑742/24 [Havvitt] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Supreme Court (Najvyšší súd, Írsko) z 23. októbra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 24. októbra 2024, ktorý súvisí s konaním:

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: predseda desiatej komory J. Passer (spravodajca), sudcovia D. Gratsias a B. Smulders,

generálny advokát: J. Richard de la Tour,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu ( Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 96 ).

2

„… žiadosť o medzinárodnú ochranu sa považuje za podanú predložením tlačiva žiadateľom, alebo, ak tak vyžaduje vnútroštátne právo, okamihom, keď príslušné orgány dotknutého členského štátu dostanú úradnú správu“.

Smernica 2013/33

4

Článok 3 smernice 2013/33, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, v odseku 1 stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré podali žiadosť o medzinárodnú ochranu na územní členského štátu…“

5

Ustanovenie § 11 ods. 3 a 4 tejto vyhlášky, ktorým sa vykonáva článok 15 ods. 1 smernice 2013/33, stanovuje:

„3. Žiadateľ môže podať žiadosť o povolenie na prístup na trh práce:

…

b)

najskôr osem mesiacov od jeho podania žiadosti [o medzinárodnú ochranu].

4. Minister [for Justice and Equality [minister spravodlivosti a rovnosti, Írsko] môže po prijatí žiadosti podanej v súlade s odsekom 3 udeliť žiadateľovi povolenie [na prístup na trh práce], ak:

Dňa 2. septembra 2019 požiadal LK, gruzínsky štátny príslušník, o medzinárodnú ochranu v Írsku na základe toho, že ak by bol vrátený do svojej krajiny pôvodu, čelil by reálnemu riziku utrpenia vážneho bezprávia.

9

Pohovor s LK bol naplánovaný International Protection Office (Úrad pre medzinárodnú ochranu, Írsko) (ďalej len „IPO“) na 16. septembra 2019, avšak LK o tom nebol informovaný. LK sa obrátil na svojho sociálneho pracovníka, ktorý mu dohodol pohovor s IPO na 12. decembra 2019. Počas tohto pohovoru dostal LK dotazník na účely medzinárodnej ochrany (ďalej len „dotazník IPO 2“) v gruzínčine, ktorý mal vyplniť a odovzdať do 6. januára 2020.

10

13

LK 11. septembra 2020 požiadal o opätovné preskúmanie tohto zamietnutia. Rozhodnutím z 2. decembra 2020 príslušný orgán ministerstva spravodlivosti potvrdil uvedené zamietnutie, pričom zastával názor, že omeškanie vydania prvostupňového rozhodnutia zavinil LK, pretože sa nedostavil na pohovor 16. septembra 2019 a v primeranej lehote neodovzdal dotazník IPO 2.

14

LK podal odvolanie na International Protection Appeals Tribunal (Odvolací súd pre medzinárodnú ochranu), ktoré bolo rozhodnutím z 3. marca 2021 zamietnuté.

15

LK tak podal žalobu proti tomuto rozhodnutiu na High Court (Vrchný súd, Írsko). Rozsudkom z 9. júna 2022 tento súd rozhodol, že záveru International Protection Appeals Tribunal (Odvolací súd pre medzinárodnú ochranu), že omeškanie pri vydaní prvostupňového rozhodnutia zavinil LK, alebo že LK nespolupracoval pri vybavovaní žiadosti, chýba logika a koherencia, a uvedené rozhodnutie zrušil.

19

Tento súd sa domnieva, že skutočnosť, že IPO súhlasil s tým, že lehota bude viackrát predĺžená, je irelevantná, keďže vzhľadom na to, že LK neposkytol potrebné informácie v riadne vyplnenom dotazníku IPO 2, žiadosť o medzinárodnú ochranu nemohla byť vybavená.

20

Domnieva sa, že omeškanie LK pri predložení dotazníka IPO 2 nie je uspokojivo vysvetlené ani pri zohľadnení pandémie ochorenia COVID‑19.

21

Pokiaľ ide o žiadosť o povolenie na prístupu na trh práce, ktorú LK podal 20. júna 2020, vnútroštátny súd zdôrazňuje, že LK k tomuto dátumu neposkytol IPO informácie potrebné na vybavenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. V tejto súvislosti sa domnieva, že ak by bol dotazník IPO 2 predložený včas, nič nenasvedčuje tomu, že by žiadosť LK o medzinárodnú ochranu nemohla byť posúdená v lehote deviatich mesiacov, ako je uvedená v článku 15 ods. 1 smernice 2013/33, ktorá začala plynúť 2. septembra 2019.

25

Za týchto okolností Supreme Court (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

V rozsudku zo 14. januára 2021, The International Protection Appeals Tribunal a i. ( C‑322/19 a C‑385/19 , EU:C:2021:11 ), Súdny dvor konštatoval, že v smernici [2013/33] sa neuvádzajú žiadne usmernenia týkajúce sa toho, aké konanie môže predstavovať omeškanie zavinené žiadateľom o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 15 ods. 1 tejto smernice. Je vhodné pri posudzovaní toho, aké konanie môže predstavovať omeškanie zavinené žiadateľom, zohľadniť skutočnosť, že žiadateľ, akým je [LK], neposkytol žiadne informácie (vo forme odpovede na dotazník) počas obdobia dlhšieho ako deväť mesiacov, ktoré je stanovené v článku 15 tejto smernice?

2.

Zahŕňa pojem omeškanie na účely článku 15 ods. 1 smernice [2013/33] len omeškanie v celom rozsahu a výlučne zavinené žiadateľom o medzinárodnú ochranu, alebo zahŕňa každé významnejšie omeškanie zavinené žiadateľom alebo ktoré možno považovať za ‚neposkytnutie spolupráce‘ zo strany žiadateľa?

Vnútroštátny súd sa svojimi štyrmi otázkami pýta Súdneho dvora na výklad pojmov „omeškanie[, ktoré] nebolo zavinené žiadateľom“ v zmysle článku 15 smernice 2013/33.

O prvej až tretej otázke

27

Svojimi prvými tromi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či sa má článok 15 ods. 1 smernice 2013/33 vykladať v tom zmysle, že na jednej strane skutočnosť, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu neposkytol žiadne informácie, ktoré by príslušným orgánom umožnili posúdiť jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu, počas obdobia, ktoré je dlhšie než lehota deviatich mesiacov stanovená v uvedenom ustanovení, predstavuje omeškanie zavinené žiadateľom v zmysle tohto ustanovenia, a na druhej strane, či toto omeškanie zavinené žiadateľom zahŕňa len omeškanie alebo časť omeškania, ktoré zavinil výlučne tento žiadateľ, alebo aj omeškanie so zmiešanými príčinami, t. j. zavinené správaním tohto žiadateľa a zároveň členským štátom a/alebo vonkajšími faktormi.

28

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý spor prejednáva a ktorý musí vziať na seba zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby zhodnotil vzhľadom na osobitosti veci tak potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. V dôsledku toho, ak sa položené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok zo 6. októbra 2021, Sumal, C‑882/19 , EU:C:2021:800 , bod 27 a citovaná judikatúra).

Na účely výkladu tohto ustanovenia treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že je potrebné zohľadniť spoločné procesné pravidlá na udelenie medzinárodnej ochrany zavedené smernicou 2013/32 a že z článku 31 ods. 3 tejto smernice vyplýva, že omeškanie pri posudzovaní jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu možno pripísať žiadateľovi, ak si neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 tejto smernice. Tento posledný uvedený článok pritom stanovuje, že žiadateľ má povinnosť spolupracovať s príslušnými orgánmi na účely stanovenia jeho totožnosti a iných údajov uvedených v článku 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany ( Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9 ), a to jeho veku, minulosti, vrátane informácií o príslušných príbuzných, ktoré sa majú zohľadniť, jeho alebo ich štátnej príslušnosti, miesta alebo miest predchádzajúceho pobytu, jeho predchádzajúcich žiadostí o azyl, cestovnej trasy, cestovných dokladov, ako aj dôvodov žiadosti o medzinárodnú pomoc. Súdny dvor tiež spresnil, že povinnosť žiadateľa spolupracovať znamená, že predloží, pokiaľ je to možné, požadované doklady, a prípadne poskytne požadované vysvetlenia a informácie (rozsudok zo 14. januára 2021, The International Protection Appeals Tribunal a i., C‑322/19 a C‑385/19 , EU:C:2021:11 , body 76 a 77 , ako aj citovaná judikatúra).

35

Na rozdiel od úplného neposkytnutia spolupráce počas maximálnej lehoty deviatich mesiacov, ako je uvedená v článku 15 ods. 1 smernice 2013/33, však takýto dôsledok nemôže mať nedostatočná spolupráca zo strany žiadateľa počas časového úseku tejto lehoty.

36

V takejto situácii musí totiž omeškanie pri vybavovaní jeho žiadosti mať za následok len predĺženie tej istej lehoty deviatich mesiacov o dĺžku časového úseku, počas ktorého nedostatočná spolupráca uvedeného žiadateľa viedla k tomuto omeškaniu, na účely určenia dátumu, od ktorého má tento žiadateľ v prípade neprijatia prvostupňového rozhodnutia právo získať povolenie na prístup na trh práce. Naproti tomu časové úseky tejto lehoty, počas ktorých bolo uvedené omeškanie spôsobené výlučne inými príčinami, než je správanie uvedeného žiadateľa, nemožno pri predĺžení dotknutej lehoty zohľadniť.

37

V prejednávanej veci sa však vnútroštátny súd pýta, či možno žiadateľovi o medzinárodnú ochranu pripísať omeškanie, ktorého príčiny sú zmiešané, teda pripísateľné tak žiadateľovi, ako aj hostiteľskému členskému štátu, alebo vonkajším faktorom, ako je pandémia.

41

V prípade, že je takéto určenie možné, príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu prináleží, aby zohľadnil nie celý časový úsek, ktorého uplynutie možno vysvetliť zmiešanými príčinami, ale časť toho časového úseku, ktorá zodpovedá podielu zodpovednosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu, aby o dĺžku tohto časového úseku predĺžil lehotu deviatich mesiacov uvedenú v článku 15 ods. 1 smernice 2013/33, po ktorej uplynutí má tento žiadateľ právo na prístup na trh práce, a členský štát by porušil svoje povinnosti, keby mu príslušné povolenie odmietol udeliť.

42

Takýto výklad umožňuje zabezpečiť rovnováhu medzi právom žiadateľa na prístup na trh práce, pokiaľ nebolo v lehote deviatich mesiacov stanovenej v článku 15 ods. 1 smernice 2013/33 prijaté prvostupňové rozhodnutie na jednej strane, a záujmami hostiteľského členského štátu, ktorému nemožno vytýkať, že po uplynutí tejto lehoty tento prístup neposkytol, ak je tento žiadateľ čiastočne zodpovedný za neprijatie prvostupňového rozhodnutia v uvedenej lehote, na druhej strane.

43

Za týchto podmienok treba na prvú až tretiu otázku odpovedať tak, že článok 15 ods. 1 smernice 2013/33 sa má vykladať v tom zmysle, že omeškanie, ktoré je zavinené žiadateľom o medzinárodnú ochranu v zmysle tohto ustanovenia, sa týka nielen omeškania alebo časti omeškania, ktoré je zavinené výlučne týmto žiadateľom, ale aj v prípade časového úseku, ktorého uplynutie možno vysvetliť zmiešanými príčinami, to znamená, ktorých pôvod je pripísateľný tak správaniu tohto žiadateľa, ako aj hostiteľskému členskému štátu a/alebo vonkajším faktorom, ako je najmä pandémia, zahŕňa tiež časť toho časového úseku, ktorá sa vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako zodpovedajúca podielu zodpovednosti, ktorý je pripísateľný uvedenému žiadateľovi.

Na štvrtú otázku preto treba odpovedať tak, že článok 15 ods. 1 smernice 2013/33 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej vnútroštátny orgán príslušný na udeľovanie povolení na prístup na trh práce môže odmietnuť takéto povolenie žiadateľovi o medzinárodnú ochranu, ktorého žiadosť podaná v tomto členskom štáte najmenej pred deviatimi mesiacmi stále nebola predmetom prvostupňového rozhodnutia z dôvodov, ktoré možno „čiastočne“ pripísať tomuto žiadateľovi, pokiaľ sa na odôvodnenie tohto odmietnutia zohľadní len časový úsek, pre ktorý bola zistená príčinná súvislosť medzi správaním tohto žiadateľa a vznikom tohto omeškania, alebo v prípade časového úseku, ktorého uplynutie je spôsobené zmiešanými príčinami, časť toho časového úseku, ktorá zodpovedá podielu zodpovednosti pripísateľnému uvedenému žiadateľovi.

O trovách

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

1.

nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej vnútroštátny orgán príslušný na udeľovanie povolení na prístup na trh práce môže odmietnuť takéto povolenie žiadateľovi o medzinárodnú ochranu, ktorého žiadosť podaná v tomto členskom štáte najmenej pred deviatimi mesiacmi stále nebola predmetom prvostupňového rozhodnutia z dôvodov, ktoré možno „čiastočne“ pripísať tomuto žiadateľovi, pokiaľ sa na odôvodnenie tohto odmietnutia zohľadní len časový úsek, pre ktorý bola zistená príčinná súvislosť medzi správaním tohto žiadateľa a vznikom tohto omeškania, alebo v prípade časového úseku, ktorého uplynutie je spôsobené zmiešanými príčinami, časť toho časového úseku, ktorá zodpovedá podielu zodpovednosti pripísateľnému uvedenému žiadateľovi.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.