C-744/24

62024CJ0744

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 23. apríla 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – Smernica 2008/48/ES – Článok 3 písm. j) – Článok 10 ods. 2 písm. f) – Pojem ‚úroková sadzba úveru‘ – Pojem ‚výška čerpaného úveru‘ – Článok 3 písm. g) – Pojem ‚celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom‘ – Vyberanie úrokov zo sumy zodpovedajúcej nákladom spojeným s úverom – Poistné“

Vo veci C‑744/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Rejonowy we Włodawie (Okresný súd Włodawa, Poľsko) z 20. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 24. októbra 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

P.W., v zastúpení: A. Bieniek, adwokat,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 písm. j) a článku 10 ods. 2 písm. f) a g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ( Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66 ), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2167 z 24. novembra 2021 ( Ú. v. EÚ L 438, 2021, s. 1 ) (ďalej len „smernica 2008/48“), v spojení so zásadou efektivity a článkom 3 ods. 1 a 2, článkom 4 ods. 1 a článkom 5 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi P.W., spotrebiteľom, a Bank Polska Kasa Opieki S.A., bankovou inštitúciou (ďalej len „banka“), vo veci zaplatenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

4

Článok 3 tejto smernice stanovuje:

„1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

…“

5

Smernica 2008/48

7

Odôvodnenia 19, 31 a 43 smernice 2008/48 znejú:

„(19)

Na to, aby sa spotrebitelia mohli rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, mali by sa im pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o ich povinnostiach, ktoré si spotrebiteľ môže vziať so sebou a zvážiť. V záujme čo najväčšej transparentnosti a porovnateľnosti ponúk by tieto informácie mali zahŕňať najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov [RPMN] na úver určenú rovnakým spôsobom v rámci Spoločenstva. Keďže [RPMN] sa dá v tejto fáze uviesť len pomocou príkladu, takýto príklad by mal byť reprezentatívny. …

…

Článok 1 smernice 2008/48 s názvom „Predmet úpravy“ znie takto:

„Účelom tejto smernice je harmonizovať určité aspekty zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú zmlúv o spotrebiteľskom úvere.“

9

Článok 3 tejto smernice s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

j)

‚úroková sadzba úveru‘ je úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje na výšku čerpaného úveru;

…

l)

‚celková výška úveru‘ je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere;

…“

d)

celkovú výšku úveru a podmienky, ktoré upravujú jeho čerpanie;

…

f)

úrokovú sadzbu úveru, podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie a ak sú k dispozícii i akýkoľvek index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú úrokovú sadzbu úveru, ako aj čiastkové obdobia, podmienky a postupy pre zmenu úrokovej sadzby úveru; a ak sa rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby úveru, uvádzajú sa vyššie uvedené informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách;

g)

Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpanie, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpanie a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, pokiaľ otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.“

12

Článok 22 tejto smernice s názvom „Harmonizácia a záväzný charakter tejto smernice“ stanovuje:

„1. Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Článok 16a ods. 3 a 4 však nebráni členským štátom zachovať alebo zaviesť prísnejšie ustanovenia na ochranu spotrebiteľov.

…

3. Členské štáty ďalej zabezpečia, aby sa ustanovenia, ktoré prijmú na vykonávanie tejto smernice, nedali obísť osobitnou formuláciou zmlúv, a najmä tým, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o úvere, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa jej uplatňovaniu.

Občiansky zákonník

14

Podľa článku 385 1 ods. 1 ustawa Kodeks cywilny (Občiansky zákonník) z 23. apríla 1964, v znení uplatniteľnom vo veci samej (Dz. U. z roku 2022, položka 1360):

„Ustanovenia zmluvy uzavretej so spotrebiteľom, ktoré neboli so spotrebiteľom dohodnuté individuálne, nie sú pre neho záväzné, ak upravujú jeho práva a povinnosti takým spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a hrubo porušujú jeho záujmy (nekalé zmluvné podmienky). Uvedené neplatí pre zmluvné podmienky týkajúce sa hlavných plnení zmluvných strán, vrátane ceny alebo odmeny, ak boli jednoznačne formulované.“

Zákon o spotrebiteľskom úvere

15

b)

náklady na doplnkové služby, najmä poistenie, ak sú nevyhnutné na získanie úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok,

okrem notárskych poplatkov, ktoré znáša spotrebiteľ;

6a náklady spojené s úverom odlišné od úrokov – všetky náklady, ktoré hradí spotrebiteľ v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, okrem úrokov;

…

10. úroková sadzba úveru – úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje na výšku čerpaného úveru.“

…“

18

Článok 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere stanovuje:

„V prípade, že veriteľ poruší článok 29 ods. 1, článok 30 ods. 1 body 1 až 8, 10, 11 a 14 až 17 a články 31 až 33, článok 33a a články 36a až 36c, spotrebiteľ po predložení písomného vyhlásenia vráti veriteľovi úver bez úrokov alebo iných poplatkov spojených s úverom, a to v lehotách a spôsobom uvedeným v zmluve.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

19

22

P.W. návrhom z 25. októbra 2023 podal na Sąd Rejonowy we Włodawie (Okresný súd Włodawa, Poľsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorým sa domáha jednak určenia a rozhodnutia, že úver bude splatený bez úrokov a iných poplatkov spojených s týmto úverom v lehotách a za podmienok stanovených v zmluve, a jednak toho, aby bola banke uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 30051,76 PLN (približne 6900 eur), teda sumu už splatených zmluvných úrokov, zvýšenú o zákonné úroky z omeškania. Na podporu svojho návrhu P.W. najmä uviedol, že úroková sadzba bola uplatnená na sumu zodpovedajúcu nákladom na úver odlišných od úrokov.

23

Banka sa domnieva, že RPMN bola vypočítaná správne. P.W. si vo svojej žiadosti o úver želal, aby banka zahrnula do úveru náklady na poistenie úveru, čo viedlo k zvýšeniu sumy úveru. Banka tiež zdôrazňuje, že informácia, podľa ktorej sa úroková sadzba uplatní na takto určenú sumu, bola uvedená v zmluve o úvere. Banka dodáva, že P.W. neplatil žiadnu províziu a že nákladmi na úver sú len zmluvné úroky a poistenie, ktoré sú podrobne opísané v „informačnom formulári o spotrebiteľskom úvere“, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere.

24

Predkladajúci vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti, či je v súlade so smernicou 2008/48 taká prax banky, ktorá spočíva vo vyberaní úrokov zo sumy, ktorá okrem istiny úveru zahŕňa aj náklady spojené s úverom odlišné od úrokov, teda zo sumy, ktorá nebola v plnej výške vyplatená dlžníkovi. V tejto súvislosti spresňuje, že „náklady spojené s úverom odlišné od úrokov“ v zmysle článku 5 ods. 6a zákona o spotrebiteľskom úvere zahŕňajú najmä poplatky, provízie, dane a marže, ak o nich veriteľ vie, ako aj náklady na doplnkové služby, najmä poistenie, ak sú nevyhnutné na získanie úveru alebo jeho získanie za podmienok stanovených v ponuke.

Má sa článok 10 ods. 2 písm. f) a g) [smernice 2008/48] vzhľadom na zásadu efektivity práva Únie a na účel tejto smernice, ako aj vzhľadom na článok 5 [smernice 93/13] vykladať v tom zmysle, že bráni praxi, na základe ktorej sa do zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktorých obsah nie je výsledkom individuálnej dohody medzi obchodníkom (veriteľom) a spotrebiteľom (dlžníkom), vkladajú ustanovenia, ktoré uvádzajú len úrokovú sadzbu úveru a celkovú výšku kapitalizovaných úrokov vyjadrenú výslednou sumou, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť v rámci plnenia svojho záväzku zo zmluvy, bez toho, aby bol spotrebiteľ výslovne informovaný, že základom na výpočet kapitalizovaného úroku (vyjadreného výslednou sumou) je iná suma ako výška úveru skutočne čerpaného spotrebiteľom, konkrétne že ide o súčet sumy úveru čerpaného spotrebiteľom a neúročených nákladov na úver (t. j. provízií alebo iných poplatkov, ktoré nie sú súčasťou sumy úveru vyplateného spotrebiteľovi, ale ktoré tvoria celkovú sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť pri plnení svojho záväzku podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere)?“

26

V liste z 20. novembra 2025 banka uviedla, že súhlasí so žiadosťou žalobcu vo veci samej, uvedenou v bode 22 tohto rozsudku. V odpovedi na otázku položenú Súdnym dvorom predkladajúci vnútroštátny súd listom z 18. decembra 2025 spresnil, že konanie vo veci samej stále prebieha.

O prejudiciálnych otázkach

O prípustnosti

27

Banka napokon tvrdí, že predkladajúci vnútroštátny súd neposkytol Súdnemu dvoru skutkové alebo právne okolnosti potrebné na to, aby Súdny dvor mohol užitočne odpovedať na položené otázky, v dôsledku čoho návrh nespĺňa požiadavky stanovené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Predkladajúci vnútroštátny súd sa predovšetkým obmedzil na vysvetlenie stanovísk účastníkov konania bez toho, aby ich overil, a použil pojem „náklady odlišné od úrokov“ nekoherentne, pričom uplatnil kritérium, podľa ktorého tieto náklady pozostávajú zo všetkých súm, ktoré sú zahrnuté do úveru, bez toho, aby boli priamo vyplatené spotrebiteľovi. Tento súd tak nezohľadnil skutočnosť, že finančné prostriedky použité na splatenie úverov, teda konsolidácia dlhov, nie sú vyplatené spotrebiteľovi, aby ich podľa vlastného uváženia mal k dispozícii, hoci nie sú pochybnosti o tom, že môžu viesť ku vzniku úrokov.

31

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v právnom a skutkovom rámci, ktorý tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorého správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Zamietnutie návrhu vnútroštátneho súdu na začatie prejudiciálneho konania Súdnym dvorom je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré sa mu položili (rozsudok z 19. decembra 2024, Tudmur, C‑185/24 a C‑189/24 , EU:C:2024:1036 , bod 26 , ako aj citovaná judikatúra).

35

Na druhej strane na to, aby Súdny dvor mohol poskytnúť výklad práva Únie, ktorý by bol užitočný pre vnútroštátny súd, článok 94 rokovacieho poriadku stanovuje, že návrh na začatie prejudiciálneho konania musí obsahovať najmä stručné zhrnutie predmetu sporu, ako aj relevantné skutočnosti, ktoré zistil predkladajúci vnútroštátny súd, alebo aspoň zhrnutie skutkového stavu, z ktorého prejudiciálne otázky vychádzajú. Rovnako musí tento návrh obsahovať uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a svojou právnou úpravou uplatniteľnou vo vnútroštátnom konaní.

36

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že hoci predkladajúci vnútroštátny súd uviedol svoje vlastné zistenia veľmi stručne, na rozdiel od rozdielnych názorov účastníkov konania vo veci samej, nič to nemení na tom, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 32 a 33 tohto rozsudku má Súdny dvor k dispozícii informácie potrebné na poskytnutie užitočnej odpovede na položené otázky.

37

Z uvedeného vyplýva, že prejudiciálne otázky sú prípustné.

Ďalej treba uviesť, že prejudiciálne otázky sa týkajú celkových nákladov spojených s úverom poskytnutým P.W., ktoré okrem úrokov zahŕňajú sumu 16785,08 PLN určenú na zaplatenie poistenia úveru označovaného ako dobrovoľné. Predkladajúci vnútroštátny súd má pochybnosti o súlade praxe banky – spočívajúcej vo vyberaní úrokov zo sumy vyplatenej P.W. na základe zmluvy, ktorá je zvýšená o náklady na úver odlišné od úrokov – so smernicou 2008/48, pričom spresňuje, že tieto posledné uvedené náklady pokrývajú najmä náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou, najmä poistenie, ak sú nevyhnutné na získanie úveru alebo na jeho získanie za podmienok stanovených v ponuke.

41

V tejto súvislosti treba uviesť, že „dobrovoľná“ povaha poistenia úveru, o ktoré ide vo veci samej, znamená, že toto poistenie sa nevyžadovalo na získanie úveru ako takého. Keďže však uzavretie tohto poistenia úveru bolo spojené so znížením úrokovej sadzby úveru, uvedené poistenie úveru bolo nevyhnutné na získanie úveru za podmienok stanovených v ponuke úveru. Za týchto podmienok poistné, ktoré je podľa článku 6 ods. 1 zmluvy o úvere súčasťou celkových nákladov spojených s úverom, spadá pod pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ v zmysle článku 3 písm. g) smernice 2008/48.

42

Napokon v rozsahu, v akom predkladajúci vnútroštátny súd stotožňuje „náklady spojené s úverom odlišné od úrokov“ so sumou nevyplatenou dlžníkovi, treba zdôrazniť, že právna kvalifikácia určitej sumy, ktorú musí znášať dlžník v súlade so zmluvou o úvere, ako „celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“ podľa tohto článku 3 písm. g), nezávisí od toho, či táto suma bola alebo nebola poukázaná na bankový účet dlžníka.

V prejednávanej veci je predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu predložený spor, v rámci ktorého musí rozhodnúť o súlade praxe banky – spočívajúcej vo vyberaní úrokov zo sumy, ktorá okrem istiny úveru zahŕňa aj náklady spojené s úverom odlišné od úrokov, a to zo sumy, ktorá v plnej výške nebola vyplatená dlžníkovi – so smernicou 2008/48.

46

Treba preto konštatovať, že svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 písm. g) a j) smernice 2008/48 v spojení s článkom 10 ods. 2 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa do zmlúv o spotrebiteľskom úvere zahrnuli podmienky, ktoré stanovujú uplatnenie úrokovej sadzby nielen na celkovú výšku úveru, ale aj na sumy určené na úhradu nákladov spojených s týmto úverom, ktoré z tohto dôvodu patria do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom.

47

Treba pripomenúť, že účelom smernice 2008/48 je podľa jej článku 1 harmonizovať určité aspekty právnej úpravy členských štátov, ktoré sa týkajú zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

48

V prvom rade, pokiaľ ide o pojem „celková výška úveru“ v zmysle smernice 2008/48, tento pojem je definovaný v jej článku 3 písm. l) ako maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere.

52

V druhom rade, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, s cieľom zabezpečiť širokú ochranu spotrebiteľov, normotvorca Únie v článku 3 písm. g) tejto smernice používa širokú definíciu pojmu „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“, tak, že sa vzťahuje na všetky náklady vrátane úrokov, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov (rozsudok z 26. marca 2020, Mikrokasa a Revenue Niestanyzowany Sekurytyzacyjny Fundusz Inwestycyjny Zamknięty, C‑779/18 , EU:C:2020:236 , bod 39 a citovaná judikatúra). Okrem toho podľa článku 3 písm. i) uvedenej smernice RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vyjadrené ako percento ročne z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s článkom 19 ods. 2 tejto smernice.

53

Napokon treba uviesť, že vzhľadom na to, že pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“, je vymedzený v článku 3 písm. h) smernice 2008/48 ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom (rozsudky z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C‑377/14 , EU:C:2016:283 , bod 85 , a zo 16. júla 2020, Soho Group, C‑686/19 , EU:C:2020:582 , bod 42 ).

57

Preto do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a ani do sumy čerpania úveru v zmysle článku 3 písm. j) smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C‑377/14 , EU:C:2016:283 , bod 86 ).

58

To platí aj pre náklady na poistenie, ktoré predkladajúci vnútroštátny súd kvalifikoval ako náklady na úver odlišné od úrokov, ktoré predstavujú – ako vyplýva z bodov 39 a 41 tohto rozsudku – podkategóriu „celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“ v zmysle článku 3 písm. g) smernice 2008/48.

59

Treba spresniť, že toto riešenie, ako vyplýva z rozsudkov z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová ( C‑377/14 , EU:C:2016:283 ); z 26. marca 2020, Mikrokasa a Revenue Niestandaryzowany Sekurytyzacyjny Fundusz Inwestycyjny Zamknięty ( C‑779/18 , EU:C:2020:236 ), a zo 16. júla 2020, Soho Group ( C‑686/19 , EU:C:2020:582 ), nemá za následok obmedzenie druhov nákladov alebo poplatkov, ktoré môže veriteľ účtovať spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere.

63

Ako sa uvádza v podstate v odôvodneniach 31 a 43 smernice 2008/48, informovanie spotrebiteľa o celkových nákladoch úveru vo forme miery vypočítanej podľa jednotného matematického vzorca má preto podstatný význam. Na jednej strane táto informácia prispieva k transparentnosti trhu v rozsahu, v akom spotrebiteľovi umožňuje porovnať ponuky úverov. Na druhej strane mu umožňuje posúdiť rozsah jeho záväzku (rozsudok z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C‑377/14 , EU:C:2016:283 , bod 90 a citovaná judikatúra).

64

Takáto transparentnosť trhu by bola ohrozená, ak by bolo možné rozlišovať medzi viacerými úrokovými sadzbami, a najmä úrokovou sadzbou úveru, ktorá sa uplatňuje na sumu čerpaného úveru, a inými úrokovými sadzbami uplatňovanými v členských štátoch na sumy spojené s úverom, na ktoré sa nevzťahuje táto definícia čerpaného úveru.

65

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 3 písm. g) a j) smernice 2008/48 v spojení s článkom 10 ods. 2 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa do zmlúv o spotrebiteľskom úvere zahrnuli podmienky, ktoré stanovujú uplatnenie úrokovej sadzby nielen na celkovú výšku úveru, ale aj na sumy určené na úhradu nákladov spojených s týmto úverom, ktoré z tohto dôvodu patria do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Článok 3 písm. g) a j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2167 z 24. novembra 2021, v spojení s článkom 10 ods. 2 tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby sa do zmlúv o spotrebiteľskom úvere zahrnuli podmienky, ktoré stanovujú uplatnenie úrokovej sadzby nielen na celkovú výšku úveru, ale aj na sumy určené na úhradu nákladov spojených s týmto úverom, ktoré z tohto dôvodu patria do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: poľština.