C-752/24

62024CJ0752

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

zo 16. apríla 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Účinky konštatovania nekalej povahy zmluvnej podmienky – Neplatnosť zmluvy o úvere – Žaloby o vrátenie plnenia – Premlčacia lehota týkajúca sa žaloby zo strany predajcu alebo dodávateľa – Prerušenie plynutia premlčacej lehoty – Zásada efektivity – Zásada právnej istoty – Zásada proporcionality – Právo na prístup k súdu – Bezdôvodné obohatenie“

Vo veci C‑752/24 [Jangielak] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) z 30. októbra 2024 a doručený Súdnemu dvoru v ten istý deň, ktorý súvisí s konaním:

generálny advokát: R. Norkus,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

mBank S.A., v zastúpení: A. Cudna‑Wagner, radca prawny, a B. Miąskiewicz, adwokat,

–

Európska komisia, v zastúpení: P. Kienapfel a B. Sasinowska, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

4

Článok 7 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu [ďalšiemu – neoficiálny preklad ] uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

Poľské právo

7

Článok 123 § 1 bod 1 toho istého zákonníka stanovuje:

„Plynutie premlčacej lehoty je prerušené:

1.

akýmkoľvek úkonom pred súdom alebo iným orgánom určeným na prejednávanie vecí alebo vymáhanie pohľadávok daného druhu, alebo pred rozhodcovským súdom, uskutočneným priamo na účely vymáhania, určenia alebo uspokojenia či zabezpečenia pohľadávky“.

8

2. Ak nejaká zmluvná podmienka nie je podľa § 1 pre spotrebiteľa záväzná, ostatné ustanovenia zmluvy zostávajú pre strany záväzné.“

10

Článok 405 tohto zákonníka stanovuje:

„Každý, kto bez právneho dôvodu získal majetkový prospech na úkor inej osoby, je povinný tento prospech vrátiť v naturáliách, a ak to nie je možné, poskytnúť náhradu zodpovedajúcu hodnote tohto prospechu.“

11

Podľa článku 410 § 1 a 2 uvedeného zákonníka:

Keďže sa obaja spotrebitelia domnievali, že táto zmluva obsahuje nekalé podmienky, domáhali sa vyhlásenia zmluvy o úvere za neplatnú v rámci hromadnej žaloby podanej na Sąd Okręgowy w Łodz (Krajský súd Lodž, Poľsko) prostredníctvom procesnej písomnosti doručenej spoločnosti mBank 28. septembra 2017. Zloženie skupiny, ku ktorej sa pripojili KŁ a JŁ, bolo stanovené uznesením, ktoré vydal Sąd Okręgowy w Łodz (Krajský súd Lodž) 13. marca 2018.

14

Dňa 13. decembra 2021 podala mBank žalobu proti KŁ a JŁ na Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Navrhuje, aby sa v prípade, že sa zmluva o úvere v rámci konania o hromadnej žalobe vyhlási za neplatnú, na základe článku 405 Občianskeho zákonníka v spojení s článkom 410 § 1 tohto zákonníka spotrebiteľom uložila povinnosť vrátiť jej istinu úveru, zvýšenú o zákonné úroky z omeškania.

15

KŁ a JŁ navrhujú zamietnuť tento návrh, pričom poukazujú najmä na to, že pohľadávka spoločnosti mBank bola premlčaná. Zdôrazňujú, že mBank navrhuje, aby im bola uložená povinnosť zaplatiť túto pohľadávku v prípade, že zmluva o úvere bude vyhlásená za neplatnú v rámci konania o hromadnej žaloby, a preto svoju pohľadávku neuplatňuje priamo na súde, ktorý rozhoduje o hromadnej žalobe. Podanie návrhu spoločnosti mBank teda podľa KŁ a JŁ nemá za následok prerušenie plynutia premlčacej lehoty jej pohľadávky v zmysle článku 123 § 1 Občianskeho zákonníka.

16

Predkladajúci vnútroštátny súd zdôrazňuje, že v rámci konania o hromadnej žalobe mBank tvrdí, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje nekalé podmienky, a žaloba na jej vyhlásenie za neplatnú by teda mala byť zamietnutá. Vo veci samej sa však táto spoločnosť domáha toho, aby bola spotrebiteľom uložená povinnosť vrátiť jej istinu úveru zvýšenú o úroky z omeškania v prípade, že táto zmluva bude vyhlásená za neplatnú, pričom si je vedomá, že táto otázka bude rozhodnutá v rámci konania o hromadnej žalobe, ktorého účastníkmi sú títo spotrebitelia.

20

Za týchto okolností sa tento súd pýta, či článok 7 ods. 1 smernice 93/13 bráni tomu, aby podanie návrhu na vrátenie plnenia zo strany banky spôsobilo prerušenie plynutia premlčacej lehoty týkajúcej sa jej pohľadávky.

21

Na jednej strane poznamenáva, že tento návrh vedie k neistej situácii pre spotrebiteľa, ktorý je nútený sa proti tomuto návrhu brániť, hoci je v jeho záujme ho uznať a bezodkladne vyplatiť istinu poskytnutého úveru, aby sa vyhol tomu, že v prípade, že návrh na vyhlásenie zmluvy o úvere za neplatnú v rámci konania o hromadnej žalobe bude zamietnutý, bude povinný platiť úroky a trovy konania.

22

O prejudiciálnej otázke

O prípustnosti

25

KŁ a JŁ, ako aj poľská vláda tvrdia, že na rozdiel od toho, čo je uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podľa vnútroštátnej judikatúry premlčacia lehota pohľadávky spoločnosti mBank začala plynúť dňom, keď bol návrh na vyhlásenie zmluvy o úvere za neplatnú, podaný v rámci konania o hromadnej žalobe, doručený tejto spoločnosti, teda 28. septembra 2017. Pohľadávka, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, bola preto premlčaná už v čase, keď táto banka podala návrh na vrátenie plnenia, čiže položená otázka je hypotetická, a teda neprípustná.

26

V tejto súvislosti stačí zdôrazniť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdnemu dvoru prislúcha, aby v rámci rozdelenia právomocí medzi Súdny dvor a vnútroštátne súdy zohľadnil skutkový a právny rámec, do ktorého patria prejudiciálne otázky, tak ako ich vymedzilo rozhodnutie vnútroštátneho súdu podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, v dôsledku čoho preskúmanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania nemožno vykonať s ohľadom na výklad vnútroštátneho práva, ktorý presadzuje vláda členského štátu alebo účastník konania vo veci samej (rozsudok z 21. decembra 2021, Trapeza Peiraios, C‑243/20 , EU:C:2021:1045 , bod 53 a citovaná judikatúra).

Svojou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 7 ods. 1 smernice 93/13 a zásada efektivity v spojení s právom na prístup k súdu, ako aj zásadami proporcionality a právnej istoty, majú vykladať v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu ustanovenia vnútroštátneho práva, podľa ktorého skutočnosť, že predajca alebo dodávateľ podal návrh na vrátenie plnení poskytnutých v rámci zmluvy o úvere, ktorá je predmetom samostatného konania o vyhlásenie tejto zmluvy za neplatnú z toho dôvodu, že sú v nej uvedené nekalé zmluvné podmienky, začatého na návrh spotrebiteľa, spôsobuje prerušenie plynutia premlčacej lehoty týkajúcej sa pohľadávky tohto predajcu alebo dodávateľa pred právoplatným ukončením tohto posledného uvedeného konania.

30

Tento súd uvádza na jednej strane, že trojročná premlčacia lehota práva spoločnosti mBank uplatniť reštitučné účinky vyhlásenia zmluvy o úvere za neplatnú uplynula v dôsledku nečinnosti spoločnosti mBank pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie tejto zmluvy za neplatnú, ktorý podali spotrebitelia. Na druhej strane podanie žaloby o vrátenie plnenia zo strany spoločnosti mBank, núti spotrebiteľov zabezpečiť svoju obranu, hoci mBank v rámci tohto konania o vyhlásenie neplatnosti, ktoré stále prebieha, navrhuje, aby sa konštatovalo, že uvedená zmluva je platná.

31

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 7 ods. 1 smernice 93/13 ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby v ich vnútroštátnych právnych poriadkoch existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili ďalšiemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

34

Táto zásada proporcionality by však bola porušená, ak by uvedenie do pôvodného stavu malo byť vo vzťahu k predajcovi alebo dodávateľovi vylúčené. Povinnosť vrátiť plnenie, vyplývajúca z vyhlásenia zmluvy obsahujúcej nekalé podmienky za neplatnú, tak musí byť vzájomná, avšak banka nemôže požadovať od spotrebiteľa náhradu presahujúcu vrátenie istiny poskytnutej v rámci plnenia tej istej zmluvy a zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej sadzbe od okamihu výzvy na zaplatenie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. decembra 2023, mBank (Vyhlásenie spotrebiteľa), C‑140/22 , EU:C:2023:965 , bod 62 a citovanú judikatúru].

35

Okrem toho reštitučný účinok spojený s vyhlásením zmluvy o úvere obsahujúcej nekalé podmienky za neplatnú, ktorý odôvodňuje aj návrh bankovej inštitúcie na vrátenie plnenia, umožňuje zabezpečiť, aby ochrana práv zaručených právnym poriadkom Únie nemala za následok bezdôvodné obohatenie spotrebiteľa (pozri analogicky rozsudok z 13. júla 2006, Manfredi a i., C‑295/04 až C‑298/04 , EU:C:2006:461 , bod 94 ).

36

Napokon treba pripomenúť, že podľa judikatúry zásada rovnosti zbraní, ktorá úzko súvisí so samotným pojmom spravodlivý proces a má za cieľ zabezpečiť rovnosť medzi účastníkmi konania, zahrňuje povinnosť poskytnúť každému účastníkovi konania primeranú možnosť uviesť svoje tvrdenia za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane (rozsudok z 28. júla 2016, Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., C‑543/14 , EU:C:2016:605 , bod 40 , ako aj citovaná judikatúra), a to aj, ako je to v prejednávanej veci, prostredníctvom podania návrhu na vrátenie plnenia zo strany predajcu alebo dodávateľa, pričom cieľom tohto návrhu, separátneho od súbežného konania týkajúceho sa vyhlásenia zmluvy o úvere obsahujúcej nekalé podmienky za neplatnú, je prerušiť plynutie premlčacej lehoty týkajúcej sa pohľadávky tohto predajcu alebo dodávateľa.

40

Pokiaľ ide o premlčaciu lehotu uplatniteľnú na pohľadávku predajcu alebo dodávateľa na vrátenie plnenia, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v prípade neexistencie osobitnej právnej úpravy Únie v danej oblasti patria podmienky uplatnenia ochrany spotrebiteľov stanovenej v smernici 93/13 do pôsobnosti vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov na základe zásady ich procesnej autonómie. Tieto podmienky však nesmú byť menej priaznivé než podmienky upravujúce podobné vnútroštátne situácie (zásada ekvivalencie), ani byť upravené tak, aby výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie v praxi znemožňovali alebo nadmerne sťažovali (zásada efektivity) [rozsudok zo 14. decembra 2023, Getin Noble Bank (Premlčacia lehota v prípade nárokov na vrátenie plnenia), C‑28/22 , EU:C:2023:992 , bod 60 a citovaná judikatúra].

41

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že procesné podmienky, ktoré spôsobujú príliš vysoké náklady pre spotrebiteľa, by mohli mať za následok to, že spotrebiteľ by bol odrádzaný od užitočného vystupovania na obranu svojich práv pred súdom, na ktorý sa obrátil predajca alebo dodávateľ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2022, Caixabank, C‑385/20 , EU:C:2022:278 , bod 54 ).

42

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 7 ods. 1 smernice 93/13 a zásada efektivity v spojení s právom na prístup k súdu, ako aj zásadami proporcionality a právnej istoty sa majú vykladať v tom zmysle, že v zásade nebránia súdnemu výkladu ustanovenia vnútroštátneho práva, podľa ktorého skutočnosť, že predajca alebo dodávateľ podal návrh na vrátenie plnení poskytnutých v rámci zmluvy o úvere, ktorá je predmetom samostatného konania o vyhlásenie tejto zmluvy za neplatnú z dôvodu nekalej povahy zmluvných podmienok, ktoré sú v nej uvedené, začatého na návrh spotrebiteľa, spôsobuje prerušenie plynutia premlčacej lehoty týkajúcej sa pohľadávky tohto predajcu alebo dodávateľa pred právoplatným ukončením tohto posledného uvedeného konania, pokiaľ vnútroštátny súd s prihliadnutím na celé vnútroštátne právo prijme všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby výkon práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, nebol nadmerne sťažený alebo znemožnený.

O trovách

45

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zásada efektivity v spojení s právom na prístup k súdu, ako aj zásadami proporcionality a právnej istoty