C-753/24

62024CJ0753

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

zo 16. apríla 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 93/13/EHS – Článok 7 ods. 1 – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Účinky konštatovania nekalej povahy zmluvnej podmienky – Neplatnosť zmluvy o úvere – Žaloby o vrátenie plnenia – Premlčacia lehota týkajúca sa žaloby zo strany predajcu alebo dodávateľa – Okolnosti, ktoré môžu odôvodniť nezohľadnenie uplynutia premlčacej lehoty – Zásada efektivity – Zásada právnej istoty – Zásada proporcionality – Právo na prístup k súdu – Bezdôvodné obohatenie“

Vo veci C‑753/24 [Rzepacz] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) z 30. októbra 2024 a doručený Súdnemu dvoru v ten istý deň, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Powszechna Kasa Oszczędności Bank Polski S.A., v zastúpení: P. Haiduk, M. Romanowski a M. Woźniak, adwokaci,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288), ako aj zásad efektivity, proporcionality a právnej istoty a práva na prístup k súdu.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi bankovou inštitúciou Powszechna Kasa Oszczędności Bank Polski S.A. (ďalej len „PKO Bank“), a MS a MS, dvomi spotrebiteľmi, vo veci uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej z vyhlásenia zmluvy o hypotekárnom úvere za neplatnú z dôvodu nekalých podmienok, ktoré sú nej uvedené.

Článok 7 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu [ďalšiemu – neoficiálny preklad ] uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

Poľské právo

5

Podľa článku 58 § 1 ustawa – Kodeks cywilny (Občiansky zákonník) z 23. apríla 1964 (Dz. U. z 2024, položka 1061), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Občiansky zákonník“):

„Právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, alebo vedie k obchádzaniu zákona, je neplatný, pokiaľ relevantné ustanovenie nestanovuje inak, najmä ak stanovuje, že neplatné ustanovenia právneho úkonu sa nahrádzajú príslušnými ustanoveniami zákona.“

Článok 117 1 § 1 a 2 toho istého zákonníka stanovuje:

„1. Vo výnimočných prípadoch môže súd po zvážení záujmov účastníkov konania nezohľadniť uplynutie premlčacej lehoty týkajúcej sa pohľadávky voči spotrebiteľovi, ak to vyžaduje spravodlivosť.

2. Pri výkone právomoci uvedenej v § 1 musí súd zohľadniť najmä:

(1)

dĺžku premlčacej lehoty,

(2)

9

Článok 385 1 § 1 Občianskeho zákonníka stanovuje:

„Ustanovenia zmluvy uzatvorenej so spotrebiteľom, ktoré neboli dohodnuté individuálne, nie sú pre spotrebiteľa záväzné, ak jeho práva a povinnosti upravujú takým spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a ktorý zjavne porušuje jeho záujmy (nedovolené zmluvné podmienky). Uvedené neplatí pre zmluvné podmienky, ktoré vymedzujú hlavné plnenia strán, vrátane ceny alebo odmeny, ak boli jednoznačne formulované.“

10

Článok 405 tohto zákonníka stanovuje:

„Každý, kto bez právneho dôvodu získal majetkový prospech na úkor inej osoby, je povinný tento prospech vrátiť v naturáliách, a ak to nie je možné, poskytnúť náhradu zodpovedajúcu hodnote tohto prospechu.“

V novembri 2007 uzavreli MS a MS s právnym predchodcom bankovej inštitúcie PKO Bank zmluvu o úvere poskytnutom vo švajčiarskych frankoch (CHF), na základe ktorej im banka vyplatila sumu 333000 poľských zlotých (PLN) (približne 76000 eur).

13

V roku 2017 títo dvaja spotrebitelia podali proti bankovej inštitúcii PKO Bank sťažnosť, po ktorej nasledovala žaloba, pričom tvrdili, že zmluva je neplatná z dôvodu nekalých podmienok, ktoré sú v nej uvedené. Rozsudkom z 30. júna 2023 Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) vyhlásil zmluvu za neplatnú a uložil bankovej inštitúcii PKO Bank povinnosť vrátiť sumu zodpovedajúcu všetkým splátkam, ktoré zaplatili spotrebitelia, zvýšenú o zákonné úroky z omeškania, t. j. 241416,34 PLN (približne 55591 eur).

14

Dňa 29. decembra 2021 PKO Bank podala na Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáhala, aby sa v prípade, že zmluva o úvere bude vyhlásená za neplatnú v rámci zatiaľ prebiehajúceho konania o žalobe, ktorú podali spotrebitelia, týmto spotrebiteľom uložila povinnosť vrátiť jej istinu poskytnutého úveru, zvýšenú o zákonné úroky z omeškania.

15

Podľa tohto súdu veľmi všeobecná formulácia tohto ustanovenia, ktorá priznáva súdu širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní o tom, či možno vyhovieť návrhu predajcu alebo dodávateľa založenému na premlčanej pohľadávke, vyvoláva na jednej strane pochybnosti o jeho súlade s článkom 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadami efektivity a právnej istoty. Spotrebitelia by sa totiž ocitli v neistote, pokiaľ ide o otázku, či by vnútroštátny súd považoval pohľadávku predajcu alebo dodávateľa za premlčanú, alebo ak by to tak nebolo, či by im mohla byť uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania a trovy konania. Títo spotrebitelia by tak mohli byť nútení vzdať sa uplatnenia práv, ktoré im priznáva smernica 93/13.

19

Na druhej strane nemožnosť predajcu alebo dodávateľa získať späť celú istinu vyplatenú na základe zmluvy o úvere, ktorá je neplatná z toho dôvodu, že obsahuje nekalé podmienky, mu spôsobuje nadmernú a neprimeranú stratu vo vzťahu k cieľu ochrany spotrebiteľa a možno ju považovať za porušenie práva tohto predajcu alebo dodávateľa na prístup k súdu, ako je stanovené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

20

Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré môže vnútroštátny súd vziať do úvahy pri rozhodovaní, či je potrebné nezohľadniť uplynutie premlčacej lehoty podľa článku 117 1 § 2 Občianskeho zákonníka, predkladajúci vnútroštátny súd zdôrazňuje, že súdne konanie začaté na návrh spotrebiteľov trvalo niekoľko rokov, a to od roku 2017 do roku 2024, čím sa PKO Bank dostala do situácie neistoty, pokiaľ ide o jeho výsledok. Okrem toho PKO Bank mohla do roku 2019 očakávať, že zmluva o úvere, o ktorú ide vo veci samej, zostane v platnosti aj po odstránení nekalej podmienky, pretože až po vyhlásení rozsudku Súdneho dvora z 3. októbra 2019, Dziubak ( C‑260/18 , EU:C:2019:819 ), sa vo vnútroštátnej judikatúre dospelo k záveru, že zmluvná podmienka týkajúca sa kurzového rizika, uvedená v zmluve o úvere indexovanom na cudzej mene, definuje jej hlavný predmet, v dôsledku čoho jej zrušenie má za následok neplatnosť zmluvy o úvere ako celku.

23

Článok 7 ods. 1 smernice 93/13 ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť v ich vnútroštátnych právnych poriadkoch, aby existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili ďalšiemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

24

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti patria podmienky uplatnenia ochrany spotrebiteľov stanovenej v smernici 93/13 do pôsobnosti vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov na základe zásady ich procesnej autonómie. Tieto podmienky však nesmú byť menej priaznivé než podmienky upravujúce podobné vnútroštátne situácie (zásada ekvivalencie), ani byť upravené tak, aby výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie v praxi znemožňovali alebo nadmerne sťažovali (zásada efektivity) [rozsudok zo 14. decembra 2023, Getin Noble Bank (Premlčacia lehota v prípade nárokov na vrátenie plnenia) C‑28/22 , EU:C:2023:992 , bod 60 a citovaná judikatúra].

25

28

Okrem toho reštitučný účinok spojený s vyhlásením zmluvy o úvere obsahujúcej nekalé podmienky za neplatnú, ktorý odôvodňuje aj návrh bankovej inštitúcie uvedený v bode 27 vyššie, umožňuje zabezpečiť, aby ochrana práv zaručených právnym poriadkom Únie nemala za následok bezdôvodné obohatenie spotrebiteľa (pozri analogicky rozsudok z 13. júla 2006, Manfredi a i., C‑295/04 až C‑298/04 , EU:C:2006:461 , bod 94 ).

29

V prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že dlhé trvanie konania začatého na návrh spotrebiteľov, ktorým sa títo snažia dosiahnuť vyhlásenie zmluvy o úvere za neplatnú a zmenu vnútroštátnej judikatúry, pokiaľ ide o vplyv zrušenia nekalej zmluvnej podmienky týkajúcej sa kurzového rizika v prípade zmluvy o úvere indexovanom na cudziu menu na platnosť tejto zmluvy ako celku, by mohla viesť k porušeniu práva predajcu alebo dodávateľa na prístup k súdu, a teda môže podľa pravidla spravodlivosti uvedeného v článku 117 1 Občianskeho zákonníka predstavovať výnimočné okolnosti, ktoré mu umožňujú vyhovieť návrhu bankovej inštitúcie PKO Bank na vrátenie plnenia, a to bez zohľadnenia uplynutia premlčacej lehoty týkajúcej sa tejto pohľadávky.

30

V tomto kontexte a vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 25 až 28 vyššie pravidlo spravodlivosti uvedené v článku 117 1 Občianskeho zákonníka v rozsahu, v akom umožňuje vyhnúť sa bezdôvodnému obohateniu spotrebiteľa, nemožno ako také považovať za nezlučiteľné s právom Únie.

34

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že procesné podmienky, ktoré spôsobujú príliš vysoké náklady pre spotrebiteľa, by mohli mať za následok to, že spotrebiteľ by bol odrádzaný od užitočného vystupovania na obranu svojich práv pred súdom, na ktorý sa obrátil predajca alebo dodávateľ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2022, Caixabank, C‑385/20 , EU:C:2022:278 , bod 54 ).

35

Tak by to bolo okrem iného v prípade, keď by bol spotrebiteľ v rámci postupu, ktorým predajca alebo dodávateľ uspokojuje svoju pohľadávku, ktorej premlčacia lehota márne uplynula, povinný znášať náklady, ako sú trovy konania alebo odmeny advokátov v takom rozsahu, že by mohlo zabrániť účinnému výkonu práv, ktoré mu priznáva smernica 93/13, alebo tento výkon nadmerne sťažiť.

36

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zásada konformného výkladu vnútroštátneho práva s právom Únie vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, pričom zohľadnia vnútroštátne právo ako celok a uplatnia výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, s cieľom zaručiť plnú účinnosť dotknutej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným touto smernicou (rozsudok z 27. novembra 2025, Gryczara, C‑746/24 , EU:C:2025:925 , bod 60 ).

Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zásada efektivity v spojení s právom na prístup k súdu a zásadami proporcionality a právnej istoty

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

v zásade nebránia pravidlu vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje vnútroštátnemu súdu za výnimočných okolností a ak to vyžaduje spravodlivosť, vyhovieť návrhu predajcu alebo dodávateľa na to, aby spotrebiteľ vrátil plnenia, ktoré mu boli poskytnuté na základe zmluvy o úvere, ktorá je neplatná z dôvodu nekalých podmienok, ktoré sú v nej uvedené, hoci premlčacia lehota týkajúca sa uplatnenia nároku tohto predajcu alebo dodávateľa na vrátenie týchto plnení už uplynula, a to pod podmienkou, že pri uplatňovaní tohto pravidla tento súd prijme všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby výkon práv priznaných spotrebiteľovi touto smernicou nebol nadmerne sťažený alebo prakticky znemožnený.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: poľština.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.