C-757/24

SG

proti

Gemeinde Wien,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predseda deviatej komory M. Condinanzi, sudcovia R. Frendo a A. Kornezov (spravodajca),

generálny advokát: R. Norkus,

Gemeinde Wien, v zastúpení: C. Gamauf, Rechtsanwalt,

–

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, J. Schmoll a C. Leeb, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann a E. Schmidt, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

Právny rámec

Právo Únie

3

Článok 1 smernice 2000/78, nazvaný „Účel“, stanovuje:

„Účelom tejto smernice je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.“

4

o nepriamu diskrimináciu ide, keď zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax by uviedla osoby určitého náboženstva alebo viery, s určitým zdravotným postihnutím, určitého veku alebo určitej sexuálnej orientácie do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými osobami, iba ak:

i)

takýto predpis, kritérium alebo zvyklosť sú objektívne odôvodnené oprávneným cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné…

…“

5

V článku 3 uvedenej smernice, nazvanom „Rozsah“, sa v odseku 1 písm. c) uvádza:

„1. Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

…

2. Bez ohľadu na článok 2 ods. 2, členské štáty môžu určiť, že v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia stanovenie veku pre možnosť alebo nárok na odchod do starobného alebo invalidného dôchodku vrátane stanovenia odlišných vekových hraníc v uvedených systémoch pre zamestnancov alebo skupiny alebo kategórie zamestnancov a využitie vekového kritéria v kontexte takýchto systémov v poistných matematických výpočtoch nie je diskrimináciou na základe veku za predpokladu, že dôsledkom tohto nebude diskriminácia na základe pohlavia.“

Rakúske právo

BO 1994

7

§ 15 [DO 1994 v znení 20. Novelle (20. novela) (LGBl. č. 36/2005)];

(3)

§ 112 [DO 1994];

(4)

§ 114 [DO 1994 v znení 8. Novelle (8. novela) (LGBl. č. 47/1999)];

(5)

(3)

ostatné obdobia, z ktorých sa má zohľadniť polovica pred dňom prijatia do zamestnania, sa zohľadnia len v rozsahu, v akom boli ukončené po 30. júni toho kalendárneho roka, v ktorom bola ukončená všeobecná povinná školská dochádzka v trvaní deviatich rokov; ak úradník ukončil menej ako deväť rokov školskej dochádzky, rozhodujúci je 30. jún toho kalendárneho roka, v ktorom by podľa vnútroštátnych predpisov o povinnej školskej dochádzke ukončil deväť rokov školskej dochádzky;

…“

DO 1994

8

Ustanovenie § 15a DO 1994 v znení uverejnenom v LGBl. č. 38/2023, nazvané „Transpozícia smernice 2000/78/ES“, v odsekoch 1, 4 a 5 stanovuje:

pred 1. júlom roku, v ktorom bolo alebo by bolo ukončených dvanásť rokov školskej dochádzky po prijatí do prvého roku školskej dochádzky, alebo

(2)

zohľadnenie období podľa bodu 1 písm. b) viedlo k predĺženiu pôvodnej lehoty na služobný postup…

…

…

4. Zaradenie do platovej triedy sa prepočíta v súlade s odsekmi 1 až 3 po určení porovnávacieho referenčného dátumu (§ 49v [BO 1994 v znení uverejnenom v LGBl. č. 38/2023]) a po úradnom prehodnotení počtu odpracovaných rokov, ktorý z neho vyplýva, k 31. júlu 2015, pričom počet odpracovaných rokov stanovený podľa § 49l [BO 1994 v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej] sa navýši o obdobie medzi porovnávacím referenčným dátumom a referenčným dátumom služobného postupu, ak je porovnávací referenčný dátum skorší ako referenčný dátum služobného postupu, a v opačnom prípade sa o toto obdobie zníži. Rozhodujúcim dátumom na účely porovnania je posledný referenčný deň služobného postupu, ktorý bol stanovený tak, že sa vylúčili obdobia dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov alebo pred 1. júlom roku, v ktorom bolo alebo by bolo ukončených dvanásť rokov školskej dochádzky po prijatí do prvého roku školskej dochádzky.

(1)

na určenie porovnávacieho referenčného dátumu sa použijú ustanovenia [DO 1994 v znení uverejnenom v LGBl. č. 38/2023] uvedené v § 49v ods. 2 bodoch 1 až 6 [BO 1994 v znení uverejnenom v LGBl. č. 38/2023], pričom sa použijú nasledujúce ustanovenia tohto zákona:

a)

§ 18 v znení [10. Novelle (10. novela) (LGBl. č. 22/2001)] a

b)

§ 57 v pôvodnom znení…;

…

5. Neuznanie predchádzajúcich období činností musí zmluvný zamestnanec uplatniť na súde najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa oznámenia podľa odseku 2 bodu 2 a v prípade, ak tak neurobí, bude vylúčený z prepočtu zaradenia do platovej triedy, okrem opravy zjavných vecných a výpočtových chýb. V oznámení podľa odseku 2 bodu 2 treba výslovne poukázať na tento právny dôsledok.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

10

Žalobca sa narodil v roku 1969. Dňa 1. augusta 2002 bol Mestom Viedeň prijatý do zamestnania ako zmluvný zamestnanec. Od svojich 14 rokov až do nástupu do zamestnania na Meste Viedeň žalobca vykonával iné pracovné činnosti ako tie, ktoré vykonával v Meste Viedeň.

11

14

Žalobca podal proti spornému rozhodnutiu žalobu na Arbeits‑ und Sozialgericht Wien (Súd pre pracovnoprávne a sociálne veci Viedeň), ktorý je predkladajúcim vnútroštátnym súdom.

15

V priebehu konania vo veci samej Súdny dvor vo svojom rozsudku z 20. apríla 2023, Landespolizeidirektion Niederösterreich a Finanzamt Österreich ( C‑650/21 , EU:C:2023:300 ), v podstate rozhodol, že články 1, 2 a 6 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 Charty bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa zaradenie úradníka stanovuje na základe počtu ním odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky starého systému odmeňovania, o ktorom bolo rozhodnuté, že je diskriminačný, a následne sa upravuje prostredníctvom „porovnávacieho referenčného dátumu“, na účely ktorého sa zohľadňuje polovica všetkých započítateľných „ostatných období“, vrátane období pred dovŕšením veku osemnásť rokov, avšak do maximálneho limitu siedmich rokov a len v prípade, že presahujú štyri roky.

16

Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že v dôsledku toho spolková krajina Viedeň v roku 2023 zmenila § 15a DO 1994, ako aj § 49v BO 1994, ktoré sa uplatňujú na zmluvných zamestnancov podľa § 18 ods. 1 a 2 VBO 1995 (ďalej len „právna úprava z roku 2023“), tak, že zrušila ustanovenie, ktoré stanovovalo paušálne odpočítanie štyroch rokov uplatniteľné na „ostatné obdobia“, a znížila maximálny limit na účely zohľadnenia týchto „ostatných období“ zo siedmich na tri roky, pričom ponechala zohľadnenie iba polovice týchto období.

„Má sa právo Únie, predovšetkým články 1, 2 a 6 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 [Charty], vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave (najmä § 49v ods. 3 bodu 3 [BO 1994 v znení uverejnenom v LGBl. č. 38/2023]), ktorá na účely odstránenia existujúcej diskriminácie na základe veku [pokiaľ ide o totožnú predchádzajúcu právnu úpravu spolkovej vlády, pozri rozsudok z 8. mája 2019, Leitner, C‑396/17 , EU:C:2019:375 ] zavádza ustanovenie, podľa ktorého sa síce zohľadnia predchádzajúce obdobia činností pred dovŕšením veku 18 rokov, ale následne majú len polovičný účinok na zlepšenie predchádzajúcich období činností a na odškodnenie za diskrimináciu na základe veku, hoci úplná neutralizácia predchádzajúcich období prostredníctvom paušálneho odpočítania bola znovu odstránená?“

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

20

Rakúska vláda spochybňuje prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania z dôvodu, že nespĺňa požiadavky článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Predkladajúci vnútroštátny súd predovšetkým opísal okolnosti veci samej najprv len stručne a neúplne, následne sa obmedzil len na citovanie niektorých ustanovení vnútroštátneho práva bez toho, aby uviedol kontext, do ktorého patria, a napokon dostatočne nevysvetlil pochybnosti, ktoré mal v súvislosti s výkladom ustanovení práva Únie uvedených v prejudiciálnej otázke.

21

Podľa článku 94 Rokovacieho poriadku každý návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahuje „stručné zhrnutie predmetu sporu, ako aj relevantné skutočnosti, ktoré zistil vnútroštátny súd, alebo aspoň zhrnutie skutkového stavu, z ktorého prejudiciálne otázky vychádzajú“, „znenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré možno v danom prípade použiť, a prípadne príslušnú vnútroštátnu judikatúru“, ako aj „uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a svojou právnou úpravou uplatniteľnou vo vnútroštátnom konaní“.

Svojou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 1, 2 a 6 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa zaradenie zmluvného zamestnanca stanovuje na základe počtu jeho odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky, ak je tento počet odpracovaných rokov stanovený s cieľom odstrániť existujúcu diskrimináciu na základe veku tak, že sa zohľadní polovica určitých započítateľných období predchádzajúcich prijatiu tohto zamestnanca do zamestnania, ktoré sa dosiahli pred dovŕšením jeho veku osemnásť rokov, a to v rámci maximálneho limitu troch rokov.

25

Na úvod treba uviesť, že je nesporné, že spolková krajina Viedeň sa rozhodla zosúladiť právne úpravy uplatniteľné na Mesto Viedeň, ktoré predchádzali právnej úprave z roku 2023 a ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na spor vo veci samej, s príslušnými rakúskymi spolkovými právnymi úpravami, ktoré boli spomenuté najmä v rozsudkoch z 18. júna 2009, Hütter ( C‑88/08 , EU:C:2009:381 ); z 11. novembra 2014, Schmitzer ( C‑530/13 , EU:C:2014:2359 ); z 8. mája 2019,Österreichischer Gewerkschaftsbund ( C‑24/17 , EU:C:2019:373 ); z 8. mája 2019, Leitner ( C‑396/17 , EU:C:2019:375 ), ako aj z 20. apríla 2023, Landespolizeidirektion Niederösterreich a Finanzamt Österreich ( C‑650/21 , EU:C:2023:300 ).

26

Tiež treba pripomenúť, že rakúska spolková právna úprava uplatniteľná v čase prijatia žalobcu do zamestnania Mestom Viedeň vylučovala zohľadnenie odbornej praxe získanej pred dovŕšením veku 18 rokov pre určenie platového stupňa, do ktorého sú zaradení zmluvní zamestnanci vo verejnej službe.

30

V dôsledku týchto rozsudkov bola rakúska spolková právna úprava verejnej služby zmenená v tom zmysle, že zaradenie zmluvných zamestnancov prijatých do zamestnania podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa musí znovu preskúmať tak, že sa určí „porovnávací referenčný dátum“, ktorý zohľadňuje predchádzajúce obdobia činností zmluvných zamestnancov pred dovŕšením veku 18 rokov. „Ostatné obdobia“ však mohli byť zohľadnené len z polovice a do maximálneho limitu siedmich rokov, z ktorých sa paušálne odpočítali štyri roky.

31

Ako je zdôraznené v bode 15 tohto rozsudku, Súdny dvor v tejto súvislosti vo svojom rozsudku z 20. apríla 2023, Landespolizeidirektion Niederösterreich a Finanzamt Österreich ( C‑650/21 , EU:C:2023:300 ), v podstate rozhodol, že články 1, 2 a 6 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 Charty bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa zaradenie úradníka stanovuje na základe počtu ním odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky starého systému odmeňovania, o ktorom bolo rozhodnuté, že je diskriminačný, a následne sa upravuje prostredníctvom„porovnávacieho referenčného dátumu“, na ktorého účely sa zohľadňuje polovica všetkých započítateľných „ostatných období“, vrátane období pred dovŕšením veku osemnásť rokov, avšak do maximálnej hranice siedmich rokov a len v prípade, že presahujú štyri roky.

32

V prejednávanej veci preto treba posúdiť, či zmeny zavedené právnou úpravou z roku 2023 skutočne a s konečnou platnosťou odstránili diskrimináciu na základe veku, ktorú Súdny dvor naposledy konštatoval v rozsudku z 20. apríla 2023, Landespolizeidirektion Niederösterreich a Finanzamt Österreich ( C‑650/21 , EU:C:2023:300 ).

36

V tejto veci sú na účely tohto porovnania relevantnými kategóriami osôb na jednej strane zmluvní zamestnanci, ktorí dosiahli čo i len čiastočne započítateľné predchádzajúce obdobia činností pred dovŕšením veku 18 rokov, a na druhej zmluvní zamestnanci, ktorí dosiahli takéto obdobia rovnakej povahy a porovnateľnej dĺžky po dovŕšení tohto veku.

37

V prvom rade, ako tvrdia Mesto Viedeň, rakúska vláda a Európska komisia, podľa § 49v BO 1994 v znení uverejnenom v LGBl. č. 38/2023 sa na účely určenia počtu odpracovaných rokov zohľadňujú započítateľné predchádzajúce obdobia činností bez ohľadu na to, či boli dosiahnuté pred dovŕšením veku osemnásť rokov dotknutého zmluvného zamestnanca alebo po ňom.

38

V druhom rade z opisu právnej úpravy spolkovej krajiny Viedeň uplatniteľnej na zmluvných zamestnancov Mesta Viedeň, ktorú poskytol predkladajúci vnútroštátny súd, vyplýva, že niektoré presne vymedzené predchádzajúce obdobia činností, vrátane období považovaných za relevantné pre pracovné miesto, na ktoré bol zmluvný zamestnanec prijatý, sa zohľadňujú v celom rozsahu, zatiaľ čo „ostatné obdobia“ sa zohľadňujú len z polovice a do maximálneho limitu troch rokov.

Skutočnosť, že dĺžka týchto „ostatných období“ sa zohľadňuje len z polovice a do maximálneho limitu troch rokov, preto nemôže sama osebe predstavovať diskrimináciu na základe veku. V tomto prípade sa totiž nezohľadňuje prax získaná v iných podnikoch, nezávisle na veku, kedy bola získaná, alebo na veku, kedy bol dotknutý zamestnanec prijatý do zamestnania (rozsudok zo 14. marca 2018, Stollwitzer, C‑482/16 , EU:C:2018:180 , bod 40 a citovaná judikatúra). V prejednávanej veci žiadna skutočnosť v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, neumožňuje dospieť k záveru, že rozlišovanie zavedené právnou úpravou spolkovej krajiny Viedeň, uplatniteľnou na zmluvných zamestnancov Mesta Viedeň, medzi presne vymedzenými predchádzajúcimi obdobiami činností, vrátane období považovaných za relevantné pre pracovné miesto, na ktoré bol zmluvný zamestnanec prijatý, a „ostatnými obdobiami“, je založené na akomkoľvek zohľadnení veku dotknutej osoby.

41

V treťom rade pretrvávanie diskriminácie na základe veku konštatované Súdnym dvorom v bodoch 64 až 66 rozsudku z 20. apríla 2023Landespolizeidirektion Niederösterreich a Finanzamt Österreich ( C‑650/21 , EU:C:2023:300 ), vyplývalo konkrétne z paušálneho odpočítania prvých štyroch rokov praxe nadobudnutej pred prijatím do zamestnania, ktoré v skutočnosti bránilo osobám, ktoré nadobudli takúto prax najmä medzi svojím štrnástym a osemnástym rokom života, pričom minimálny vek požadovaný na výkon práce bol stanovený na 14 rokov, v tom, aby sa táto prax vôbec zohľadnila. Keďže však toto paušálne odpočítanie bolo právnou úpravou z roku 2023 zrušené, túto prax možno v súčasnosti zohľadniť rovnako ako prax získanú týmito osobami po dovŕšení veku 18 rokov, teda pokiaľ ide o „ostatné obdobia“ z polovice a do maximálneho limitu troch rokov.

45

Po druhé takto určený počet odpracovaných rokov sa upraví s cieľom zohľadniť rozdiel medzi referenčným dátumom služobného postupu prijatým na základe systému, ktorý predchádzal novele právnych predpisov týkajúcich sa verejnej služby z roku 2015, a „porovnávacím referenčným dátumom“. Tento posledný uvedený dátum sa určí podľa podmienok stanovených v § 49v BO 1994 v znení uverejnenom v LGBl. č. 38/2023, pričom sa zohľadnia započítateľné predchádzajúce obdobia činností zmluvného zamestnanca po dovŕšení veku 14 rokov, čo umožňuje zohľadniť aj „ostatné obdobia“ dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov zmluvného zamestnanca. Ak sa takto určený „porovnávací referenčný dátum“ nachádza pred pôvodne stanoveným referenčným dátumom pre služobný postup, počet odpracovaných rokov zamestnanca sa zvýši o tento rozdiel.

46

Z toho vyplýva, že hoci prevzatie počtu odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky, ako vyplýva z presunu zmluvného zamestnanca do systému odmeňovania stanoveného novelou právnych predpisov týkajúcich sa verejnej služby z roku 2015, môže zachovať diskriminačné účinky právnej úpravy predchádzajúcej tomuto zákonu, keďže jeho určenie nezohľadňuje prax získanú pred dovŕšením veku osemnásť rokov dotknutého zmluvného zamestnanca, zdá sa, s výhradou overení, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, že oprava vykonaná prostredníctvom „porovnávacieho referenčného dátumu“ teraz umožňuje zohľadniť započítateľné obdobia dosiahnuté pred dovŕšením veku osemnásť rokov zmluvného zamestnanca (pozri analogicky rozsudok z 20. apríla 2023, Landespolizeidirektion Niederösterreich a Finanzamt Österreich, C‑650/21 , EU:C:2023:300 , body 55 až 59 ).

50

Treba ešte uviesť, že v rozsahu, v akom žalobca vo svojich pripomienkach tvrdí, že osoby, ktoré boli prijaté do zamestnania pred 6. aprílom 2001, majú nárok na zohľadnenie polovice akejkoľvek predchádzajúcej praxe patriacej do „ostatných období“, a to bez uplatnenia maximálneho limitu, toto rozdielne zaobchádzanie v porovnaní s osobami prijatými do zamestnania po tomto dátume, ak by sa aj preukázalo, vyplýva z dátumu prijatia dotknutých zmluvných zamestnancov do zamestnania. Staré alebo nové pravidlá týkajúce sa určenia počtu odpracovaných rokov sa totiž uplatnia v závislosti od tohto dátumu. Takéto kritérium, založené na objektívnej a neutrálnej skutočnosti, teda na dátume prijatia do zamestnania, zjavne nijako nezohľadňuje vek osôb prijatých do zamestnania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2019, Horgan a Keegan, C‑154/18 , EU:C:2019:113 , body 24 a 25 ). Pravidlo založené na referenčnom dátume preto nemôže predstavovať diskrimináciu na základe veku, keďže jediným relevantným kritériom na jeho uplatnenie je postavenie zmluvného zamestnanca prijatého pred týmto dátumom alebo po tomto dátume.

51

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že články 1, 2 a 6 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa zaradenie zmluvného zamestnanca stanovuje na základe počtu jeho odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky, ak je tento počet odpracovaných rokov stanovený s cieľom odstrániť existujúcu diskrimináciu na základe veku tak, že sa zohľadní polovica určitých započítateľných období predchádzajúcich prijatiu tohto zamestnanca do zamestnania, ktoré sa dosiahli pred dovŕšením jeho veku osemnásť rokov, a v rámci maximálneho limitu troch rokov, pokiaľ sa tento maximálny limit uplatňuje bez ohľadu na vek, v ktorom bola prax získaná.

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa zaradenie zmluvného zamestnanca stanovuje na základe počtu jeho odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky, ak je tento počet odpracovaných rokov stanovený s cieľom odstrániť existujúcu diskrimináciu na základe veku tak, že sa zohľadní polovica určitých započítateľných období predchádzajúcich prijatiu tohto zamestnanca do zamestnania, ktoré sa dosiahli pred dovŕšením jeho veku osemnásť rokov, a v rámci maximálneho limitu troch rokov, pokiaľ sa tento maximálny limit uplatňuje bez ohľadu na vek, v ktorom bola prax získaná.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.