C-761/24

62024CJ0761

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 23. apríla 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom – Smernica 93/13/EHS – Článok 2 písm. c) – Pojem ‚predajca alebo dodávateľ‘ – Článok 6 ods. 1 – Účinky konštatovania nekalej povahy takejto podmienky – Neplatnosť zmluvy – Článok 7 ods. 1 – Odradzujúci účinok zákazu nekalých podmienok – Zmluva o úvere denominovaná v cudzej mene – Zmluvná podmienka, ktorá prenáša kurzové riziko na spotrebiteľa – Postúpenie medzi predajcami alebo dodávateľmi podľa vnútroštátneho práva – Predajca alebo dodávateľ, voči ktorému môže spotrebiteľ uplatniť právne dôsledky neplatnosti nekalej podmienky použitej v postúpenej zmluve“

Vo veci C‑761/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Budapest Környéki Törvényszék (Súd pre Budapešť‑okolie, Maďarsko) z 10. októbra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 5. novembra 2024, ktorý súvisí s konaním:

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predsedníčka komory O. Spineanu‑Matei, sudcovia S. Rodin a N Piçarra (spravodajca),

generálny advokát: D. Spielmann

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Európska komisia, v zastúpení: O. Dani a P. Kienapfel, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Dvadsiate prvé a dvadsiate štvrté odôvodnenie smernice 93/13 znejú:

„Keďže členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky neuplatňovali v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa a ak sa napriek tomu také podmienky uplatnia, nemajú viazať spotrebiteľa a nemajú byť záväzné pre spotrebiteľa a zmluva má byť naďalej záväzná pre zmluvné strany za týchto podmienok, ak jej plnenie môže pokračovať bez neprimeraných ustanovení;

…

keďže súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané a účinné prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v [spotrebiteľských – neoficiálny preklad ] zmluvách.“

4

Článok 2 písm. c) tejto smernice definuje pojem „predajca alebo dodávateľ“ ako „akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva“.

Maďarské právo

Občiansky zákonník

7

Ustanovenie § 6:202 Polgári Törvénykönyvről szóló 2013. évi V. törvény (zákon č. V z roku 2013 o Občianskom zákonníku) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Občiansky zákonník“), nazvané „Postúpenie práv“, v odseku 3 stanovuje:

„Príslušné ustanovenia týkajúce sa prevodu sa uplatnia mutatis mutandis na postúpenie práv.“

8

Podľa § 17 ods. 1 a hitelintézetekről és a pénzügyi vállalkozásokról szóló 2013. évi CCXXXVII. törvény (zákon č. CCXXXVII. z roku 2013 o úverových inštitúciách a finančných podnikoch):

„S výhradou povolenia [Magyar Nemzeti Bank (Národná banka Maďarska) konajúca ako orgán dohľadu] sa vklady a všetky ostatné návratné peňažné prostriedky, ako aj portfóliá rámcových zmlúv o platobných službách môžu postúpiť (na základe dohody) medzi postupujúcimi a nadobúdajúcimi úverovými inštitúciami. Ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa postúpenia zmluvy sa vzťahujú aj na postúpenie portfólia s tým rozdielom, že v prípade postúpenia portfólia sa zabezpečenia viazané na zmluvu nestávajú neplatnými a že postúpenie portfólia okrem toho nevyžaduje prejav vôle zo strany dlžníka. [Toto povolenie] nenahrádza povolenie Gazdasági Versenyhivatal (Úrad na ochranu hospodárskej súťaže, Maďarsko) vyžadované zákonom o zákaze nekalých a obmedzujúcich trhových praktík.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10

Dňa 12. júna 2008 dvaja spotrebitelia uzavreli s právnym predchodcom spoločnosti AXA zmluvu o úvere denominovanú vo švajčiarskych frankoch (CHF) na sumu 141536,00 CHF, čo po konverzii podľa nákupného kurzu meny stanoveného úverovou inštitúciou v deň poskytnutia finančných prostriedkov zodpovedalo približne 20075000 maďarských forintov (HUF). Táto zmluva o úvere uzatvorená na obdobie 19 rokov stanovovala, že mesačné splátky úveru sa majú uhrádzať v maďarských forintoch po konverzii v predajnom kurze švajčiarskeho franku stanovenom touto úverovou inštitúciou. Uvedená úverová inštitúcia mala okrem toho právo jednostranne zmeniť výšku úrokov a správnych poplatkov, ktoré mali znášať títo dvaja spotrebitelia.

14

Medzitýmnym rozsudkom z 25. októbra 2022 predkladajúci vnútroštátny súd vyhlásil uvedenú zmluvu o úvere za neplatnú v celom rozsahu z dôvodu, že spotrebitelia neboli riadne informovaní o kurzovom riziku. Uznesením z 19. apríla 2023 však bol tento rozsudok v odvolacom konaní zrušený a vec bola vrátená predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.

15

Dňa 21. septembra 2023 predkladajúci vnútroštátny súd, ktorý sa domnieval, že mu tiež prináleží určiť, na ktorú z dotknutých úverových inštitúcií sa vzťahujú sankcie stanovené v smernici 93/13, podal na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu článku 2 písm. c) tejto smernice. Pýtal sa na zákonnosť uplatnenia týchto sankcií na postupníka zmluvy o úvere, o ktorú ide vo veci samej, keďže tento postupník mal prospech z ekonomických a finančných účinkov tejto zmluvy o úvere bez toho, aby sám zahrnul podmienku, ktorú predkladajúci vnútroštátny súd označil ako nekalú.

16

Uznesením z 9. apríla 2024, AXA Bank Europe a i. ( C‑628/23 , EU:C:2024:317 ), bol tento návrh zamietnutý ako zjavne neprípustný z dôvodu, že nespĺňal požiadavky článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

20

Predkladajúci vnútroštátny súd tak v podstate žiada Súdny dvor, aby vzhľadom na smernicu 93/13 určil, ktorý z predajcov alebo dodávateľov je tým, voči ktorému sa títo dvaja spotrebitelia môžu dovolávať právnych dôsledkov neplatnosti zmluvy o úvere, o ktorú ide vo veci samej, pričom spresnil, že má v úmysle neuplatniť ustanovenia maďarskej právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na spor vo veci samej, ak Súdny dvor vyloží túto smernicu v tom zmysle, že napraviť tieto právne dôsledky má výlučne postupca.

21

Za týchto okolností Budapest Környéki Törvényszék (Súd pre Budapešť‑okolie) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu a dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Bránia článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13 vnútroštátnej judikatúre alebo výkladu vnútroštátneho práva zo strany vnútroštátneho súdu, podľa ktorých v prípade úplnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu existencie nekalej podmienky v tejto zmluve:

O prejudiciálnych otázkach

O prípustnosti prejudiciálnych otázok

22

AXA tvrdí, že prejudiciálne otázky sú neprípustné, keďže nijako nesúvisia so sporom vo veci samej, a preto majú čisto hypotetickú povahu. Na jednej strane nemožno konštatovať neplatnosť zmluvy o úvere, o ktorú ide vo veci samej, z dôvodu, že medzitýmny rozsudok, ktorý najskôr túto neplatnosť konštatoval, bol následne v odvolacom konaní zrušený. Na druhej strane, keďže táto zmluva o úvere bola ukončená pred postúpením, o ktoré ide vo veci samej, predmetom tohto postúpenia je pohľadávka, ktorá z neho vznikla, a nie samotná zmluva o úvere.

23

V súlade s ustálenou judikatúrou v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a musí niesť zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní pre vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Pokiaľ sa teda predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 11. decembra 2025, Kuszycka, C‑767/24 , EU:C:2025:962 , bod 33 a citovaná judikatúra).

27

Prejudiciálne otázky sú preto prípustné.

O veci samej

28

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 písm. c), článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej spotrebiteľ, ktorý uzatvoril zmluvu s úverovou inštitúciou, ktorá bola následne postúpená inej úverovej inštitúcii, musí uplatňovať práva, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice, len voči postupníkovi tejto zmluvy.

29

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na úverovú inštitúciu, ktorá je postupníkom zmluvy o úvere uzavretej so spotrebiteľom, sa vzťahuje pojem „predajca alebo dodávateľ“ v zmysle článku 2 písm. c) smernice 93/13. Toto ustanovenie však samo osebe neumožňuje určiť, či sa možno dovolávať právnych dôsledkov neplatnosti nekalej podmienky použitej v tejto zmluve výlučne voči tomuto postupníkovi.

33

Po druhé článok 6 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s jej dvadsiatym prvým odôvodnením ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa „podľa ich vnútroštátneho práva“ neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

34

Vnútroštátny právny rámec ochrany, ktorú spotrebiteľom zaručuje smernica 93/13, predovšetkým však nemôže zmeniť rozsah a v dôsledku toho ani podstatu tejto ochrany a takisto spochybniť posilnenie účinnosti uvedenej ochrany prijatím jednotných právnych pravidiel týkajúcich sa nekalých podmienok [rozsudok zo 16. marca 2023, M. B. a i. (Účinky vyhlásenia neplatnosti zmluvy), C‑6/22 , EU:C:2023:216 , bod 20 , ako aj citovaná judikatúra].

35

Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že ak zmluva, ktorú spotrebiteľ uzatvoril s predajcom alebo dodávateľom, bola v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom postúpená tretej osobe, ktorá má postavenie predajcu alebo dodávateľa, tento spotrebiteľ musí mať prípadne možnosť dovolávať sa neplatnosti nekalej podmienky použitej v takejto zmluve alebo neplatnosti uvedenej zmluvy ako celku voči postupníkovi rovnakým spôsobom, ako by sa mohol dovolávať voči postupcovi v prípade, ak by k takému postúpeniu nedošlo. Subrogácia, ktorá vyplýva z tohto postúpenia a na základe ktorej nadobúda postupník všetky práva a povinnosti postupcu voči spotrebiteľovi vyplývajúce z tejto zmluvy, totiž nemôže mať za následok zmenu obsahu týchto práv a povinností, a teda ani nemôže mať vplyv na ochranu spotrebiteľov, ktorí musia mať možnosť uplatniť voči postupníkovi všetky právne dôsledky vyplývajúce z nekalej povahy spornej zmluvnej podmienky.

37

Po tretie článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

38

Okrem primárneho a bezprostredného cieľa spočívajúceho v ochrane spotrebiteľa pred nekalými podmienkami použitými v zmluvách, ktoré uzatvára s predajcami alebo dodávateľmi, tým, že sa z právneho a skutkového hľadiska obnoví situácia, v ktorej by sa nachádzal, ak by takéto podmienky neexistovali, je cieľom článku 7 ods. 1 smernice 93/13 z dlhodobého hľadiska zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok zo strany predajcov alebo dodávateľov. Neuplatnenie týchto podmienok voči spotrebiteľovi má totiž odradzujúci účinok na predajcov alebo dodávateľov, pokiaľ ide o ich použitie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2023, M. B. a i. (Účinky vyhlásenia neplatnosti zmluvy), C‑6/22, body 24 až 26].

42

V prejednávanej veci bude na predkladajúcom vnútroštátnom súde, aby posúdil, či výklad príslušných vnútroštátnych ustanovení maďarskými súdmi môže ohroziť obnovenie právneho a skutkového stavu, v ktorom by sa títo dvaja spotrebitelia nachádzali, ak by príslušná nekalá podmienka neexistovala.

43

Súdny dvor má však v rámci prejudiciálneho konania právomoc poskytnúť na základe spisu vo veci samej, ktorý má k dispozícii, ako aj pripomienok, ktoré mu boli predložené, vnútroštátnemu súdu užitočné usmernenia, aby mu umožnil rozhodnúť spor, ktorý prejednáva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 2023, PrivatBank a i., C‑78/21 , EU:C:2023:137 , bod 71 ).

44

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. CCXXXVII. z roku 2013 o úverových inštitúciách a finančných podnikoch bolo postúpenie zmluvy o úvere, o ktorú ide vo veci samej, podmienené povolením Národnej banky Maďarska konajúcej ako orgán dohľadu. Toto opatrenie sa v zásade javí ako opatrenie, ktoré má chrániť záujmy spotrebiteľov.

48

V prípade, že by však tento súd dospel k záveru, že uplatniteľné ustanovenia jeho vnútroštátneho práva neumožňujú zabezpečiť obnovenie právneho a skutkového stavu, v ktorom by sa nachádzali títo dvaja spotrebitelia v prípade neexistencie dotknutej nekalej podmienky, zásada konformného výkladu vnútroštátneho práva s právom Únie vyžaduje, aby vnútroštátne súdy dodržiavali najmä zákaz výkladu vnútroštátneho práva contra legem a urobili všetko, čo je v ich právomoci, pričom zohľadnia vnútroštátne právo ako celok a uplatnia výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, s cieľom zaručiť plnú účinnosť dotknutej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným touto smernicou (rozsudok z 27. novembra 2025, Gryczara, C‑746/24 , EU:C:2025:925 , bod 60 a citovaná judikatúra).

49

V prípade nemožnosti vyložiť vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami práva Únie vnútroštátny súd, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia práva Únie, má ako orgán členského štátu povinnosť zabezpečiť plný účinok týchto ustanovení, pričom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva odporujúce ustanoveniu práva Únie, ktoré má v spore, ktorý prejednáva, priamy účinok (rozsudok z 3. júla 2025, Ati‑19, C‑605/23 , EU:C:2025:513 , bod 52 a citovaná judikatúra).

50

Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 2 písm. c), článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej spotrebiteľ, ktorý uzatvoril zmluvu s úverovou inštitúciou, ktorá bola následne postúpená inej úverovej inštitúcii, má uplatňovať práva, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice, len voči postupníkovi tejto zmluvy, pokiaľ toto postúpenie v praxi neznemožňuje ani nadmerne nesťažuje výkon práv, ktoré tomuto spotrebiteľovi vyplývajú z tejto smernice.

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej spotrebiteľ, ktorý uzatvoril zmluvu s úverovou inštitúciou, ktorá bola následne postúpená inej úverovej inštitúcii, má uplatňovať práva, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice, len voči postupníkovi tejto zmluvy, pokiaľ toto postúpenie v praxi neznemožňuje ani nadmerne nesťažuje výkon práv, ktoré tomuto spotrebiteľovi vyplývajú z tejto smernice.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: maďarčina.