C-761/24
ECLI:EU:C:2026:339
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0761
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0761
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)
z 23. apríla 2026 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom – Smernica 93/13/EHS – Článok 2 písm. c) – Pojem ‚predajca alebo dodávateľ‘ – Článok 6 ods. 1 – Účinky konštatovania nekalej povahy takejto podmienky – Neplatnosť zmluvy – Článok 7 ods. 1 – Odradzujúci účinok zákazu nekalých podmienok – Zmluva o úvere denominovaná v cudzej mene – Zmluvná podmienka, ktorá prenáša kurzové riziko na spotrebiteľa – Postúpenie medzi predajcami alebo dodávateľmi podľa vnútroštátneho práva – Predajca alebo dodávateľ, voči ktorému môže spotrebiteľ uplatniť právne dôsledky neplatnosti nekalej podmienky použitej v postúpenej zmluve“
Vo veci C‑761/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Budapest Környéki Törvényszék (Súd pre Budapešť‑okolie, Maďarsko) z 10. októbra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 5. novembra 2024, ktorý súvisí s konaním:
HM,
JD
proti
AXA Bank Belgium SA,
OTP Bank Nyrt.,
OTP Faktoring Követeléskezelő Zrt.,
SÚDNY DVOR (ôsma komora),
v zložení: predsedníčka komory O. Spineanu‑Matei, sudcovia S. Rodin a N Piçarra (spravodajca),
generálny advokát: D. Spielmann
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
HM a JD, v zastúpení: L. Marczingós, ügyvéd,
–
OTP Bank Nyrt. a OTP Faktoring Követeléskezelő Zrt., v zastúpení: A. Lendvai, ügyvéd,
–
maďarská vláda, v zastúpení: D. Csoknyai a M. Z. Fehér, splnomocnení zástupcovia,
–
Európska komisia, v zastúpení: O. Dani a P. Kienapfel, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. c), článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi dvoma spotrebiteľmi, HM a JD (ďalej len „dvaja spotrebitelia“), a tromi úverovými inštitúciami, a to AXA Bank Belgium SA (ďalej len „AXA“), OTP Bank Nyrt. (ďalej len „OTP“) a OTP Faktoring Követeléskezelő Zrt. (ďalej len „OTP Faktoring“) vo veci úverovej inštitúcie, voči ktorej títo dvaja spotrebitelia môžu uplatňovať právne dôsledky neplatnosti nekalej podmienky použitej v zmluve o úvere uzatvorenej s právnym predchodcom spoločnosti AXA a následne postúpenej spoločnosti OTP, ktorá sama postúpila z toho vyplývajúcu pohľadávku spoločnosti OTP Faktoring.
Právny rámec
Právo Únie
3
Dvadsiate prvé a dvadsiate štvrté odôvodnenie smernice 93/13 znejú:
„Keďže členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky neuplatňovali v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa a ak sa napriek tomu také podmienky uplatnia, nemajú viazať spotrebiteľa a nemajú byť záväzné pre spotrebiteľa a zmluva má byť naďalej záväzná pre zmluvné strany za týchto podmienok, ak jej plnenie môže pokračovať bez neprimeraných ustanovení;
…
keďže súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané a účinné prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v [spotrebiteľských – neoficiálny preklad ] zmluvách.“
4
Článok 2 písm. c) tejto smernice definuje pojem „predajca alebo dodávateľ“ ako „akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva“.
5
Článok 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“
6
Podľa článku 7 ods. 1 tej iste smernice:
„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“
Maďarské právo
7
Ustanovenie § 6:202 Polgári Törvénykönyvről szóló 2013. évi V. törvény (zákon č. V z roku 2013 o Občianskom zákonníku) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Občiansky zákonník“), nazvané „Postúpenie práv“, v odseku 3 stanovuje:
„Príslušné ustanovenia týkajúce sa prevodu sa uplatnia mutatis mutandis na postúpenie práv.“
8
Ustanovenie § 6:208 Občianskeho zákonníka, nazvané „Účinky postúpenia zmluvy“, stanovuje:
„1. Postupca, dlžník a postupník sa môžu dohodnúť na postúpení všetkých práv a povinností postupcu vyplývajúcich zo zmluvy na postupníka.
2. Postupník vstupuje do všetkých práv a preberá všetky povinnosti postupcu vyplývajúce zo zmluvy voči dlžníkovi. Postupník nemôže započítať žiadnu inú pohľadávku, ktorú má postupca voči dlžníkovi. Dlžník nemôže započítať žiadnu inú pohľadávku, ktorú má voči postupcovi.
3. Každé zabezpečenie viazané na postúpené právo zostáva zachované. Každé zabezpečenie viazané na plnenie postúpenej povinnosti sa stáva neplatným, pokiaľ dlžník zábezpeky nesúhlasí s postúpením zmluvy.“
Zákon č. CCXXXVII. z roku 2013
9
Podľa § 17 ods. 1 a hitelintézetekről és a pénzügyi vállalkozásokról szóló 2013. évi CCXXXVII. törvény (zákon č. CCXXXVII. z roku 2013 o úverových inštitúciách a finančných podnikoch):
„S výhradou povolenia [Magyar Nemzeti Bank (Národná banka Maďarska) konajúca ako orgán dohľadu] sa vklady a všetky ostatné návratné peňažné prostriedky, ako aj portfóliá rámcových zmlúv o platobných službách môžu postúpiť (na základe dohody) medzi postupujúcimi a nadobúdajúcimi úverovými inštitúciami. Ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa postúpenia zmluvy sa vzťahujú aj na postúpenie portfólia s tým rozdielom, že v prípade postúpenia portfólia sa zabezpečenia viazané na zmluvu nestávajú neplatnými a že postúpenie portfólia okrem toho nevyžaduje prejav vôle zo strany dlžníka. [Toto povolenie] nenahrádza povolenie Gazdasági Versenyhivatal (Úrad na ochranu hospodárskej súťaže, Maďarsko) vyžadované zákonom o zákaze nekalých a obmedzujúcich trhových praktík.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
10
Dňa 12. júna 2008 dvaja spotrebitelia uzavreli s právnym predchodcom spoločnosti AXA zmluvu o úvere denominovanú vo švajčiarskych frankoch (CHF) na sumu 141536,00 CHF, čo po konverzii podľa nákupného kurzu meny stanoveného úverovou inštitúciou v deň poskytnutia finančných prostriedkov zodpovedalo približne 20075000 maďarských forintov (HUF). Táto zmluva o úvere uzatvorená na obdobie 19 rokov stanovovala, že mesačné splátky úveru sa majú uhrádzať v maďarských forintoch po konverzii v predajnom kurze švajčiarskeho franku stanovenom touto úverovou inštitúciou. Uvedená úverová inštitúcia mala okrem toho právo jednostranne zmeniť výšku úrokov a správnych poplatkov, ktoré mali znášať títo dvaja spotrebitelia.
11
Axa vypovedala uvedenú zmluvu o úvere s účinnosťou od 4. júna 2013 z dôvodu údajného omeškania s platbou, ktoré možno pripísať dvom spotrebiteľom. Zúčtovanie zo 4. marca 2015 vykázalo dlžný zostatok v prospech spoločnosti AXA vo výške 42815836 HUF.
12
Dňa 21. októbra 2015 títo dvaja spotrebitelia podali na Budapest Környéki Törvényszék (Súd pre Budapešť‑okolie, Maďarsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu proti spoločnosti AXA, ktorou sa domáhali jednak určenia neplatnosti tejto zmluvy o úvere z dôvodu, že obsahuje nekalé podmienky, ktoré voči nim z tohto dôvodu nebolo možné uplatniť, a jednak nápravy dôsledkov tejto neplatnosti.
13
Dňa 31. októbra 2016 AXA postúpila spoločnosti OTP portfólio zmlúv, ktoré zahŕňalo zmluvu o úvere, o ktorú ide vo veci samej, ako aj všetky s tým súvisiace práva a povinnosti. Dňa 2. novembra 2016 OTP postúpila spoločnosti OTP Faktoring pohľadávku vyplývajúcu z tejto zmluvy o úvere.
14
Medzitýmnym rozsudkom z 25. októbra 2022 predkladajúci vnútroštátny súd vyhlásil uvedenú zmluvu o úvere za neplatnú v celom rozsahu z dôvodu, že spotrebitelia neboli riadne informovaní o kurzovom riziku. Uznesením z 19. apríla 2023 však bol tento rozsudok v odvolacom konaní zrušený a vec bola vrátená predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.
15
Dňa 21. septembra 2023 predkladajúci vnútroštátny súd, ktorý sa domnieval, že mu tiež prináleží určiť, na ktorú z dotknutých úverových inštitúcií sa vzťahujú sankcie stanovené v smernici 93/13, podal na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu článku 2 písm. c) tejto smernice. Pýtal sa na zákonnosť uplatnenia týchto sankcií na postupníka zmluvy o úvere, o ktorú ide vo veci samej, keďže tento postupník mal prospech z ekonomických a finančných účinkov tejto zmluvy o úvere bez toho, aby sám zahrnul podmienku, ktorú predkladajúci vnútroštátny súd označil ako nekalú.
16
Uznesením z 9. apríla 2024, AXA Bank Europe a i. ( C‑628/23 , EU:C:2024:317 ), bol tento návrh zamietnutý ako zjavne neprípustný z dôvodu, že nespĺňal požiadavky článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
17
Pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom tTíto dvaja spotrebitelia na predkladajúcom vnútroštátnom súde spochybňujú vnútroštátnu judikatúru, podľa ktorej sa právne dôsledky neplatnosti zmluvy obsahujúcej nekalé podmienky uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môžu uplatniť iba voči postupníkovi zmluvy. Tvrdia, že odradzujúci účinok, ktorý článok 6 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkom 7 ods. 1 tejto smernice spája s konštatovaním nekalej povahy týchto podmienok, by bol ohrozený, ak by sa predajca alebo dodávateľ, ktorý uvedené podmienky zahrnul do takejto zmluvy, mohol vyhnúť právnym dôsledkom neplatnosti tejto zmluvy jej postúpením na tretiu osobu.
18
Podľa tohto súdu z ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa postúpenia zmlúv, ktoré sa uplatňujú aj na postúpenie portfólií zmlúv, vyplýva, že v prípade, ak je zmluva o úvere vyhlásená za neplatnú, spotrebiteľ, ktorý si želá vrátenie prípadného preplatku, môže uplatniť nárok iba voči postupníkovi, s vylúčením postupcu. Potenciálne veľký počet žalôb, ktoré by sa mohli týkať tohto postupníka, by však mohol viesť k jeho platobnej neschopnosti, čo by mohlo zbaviť tohto spotrebiteľa účinnej súdnej ochrany.
19
Uvedený súd sa tiež pýta, či odradzujúci účinok, ktorý smernica 93/13 spája s konštatovaním nekalej povahy zmluvnej podmienky, možno uplatniť voči postupníkovi, hoci tento posledný uvedený nie je zodpovedný za existenciu tejto podmienky v dotknutej zmluve.
20
Predkladajúci vnútroštátny súd tak v podstate žiada Súdny dvor, aby vzhľadom na smernicu 93/13 určil, ktorý z predajcov alebo dodávateľov je tým, voči ktorému sa títo dvaja spotrebitelia môžu dovolávať právnych dôsledkov neplatnosti zmluvy o úvere, o ktorú ide vo veci samej, pričom spresnil, že má v úmysle neuplatniť ustanovenia maďarskej právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na spor vo veci samej, ak Súdny dvor vyloží túto smernicu v tom zmysle, že napraviť tieto právne dôsledky má výlučne postupca.
21
Za týchto okolností Budapest Környéki Törvényszék (Súd pre Budapešť‑okolie) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu a dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1.
Bránia článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13 vnútroštátnej judikatúre alebo výkladu vnútroštátneho práva zo strany vnútroštátneho súdu, podľa ktorých v prípade úplnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu existencie nekalej podmienky v tejto zmluve:
–
nenapravujú právne dôsledky neplatnosti právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom a spotrebiteľom ako dlžníkom z dôvodu, že vnútroštátne právo stanovuje možnosť dohody medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou, ktorá má za následok zmenu zmluvných strán, ale
–
napravujú právne dôsledky neplatnosti len medzi spotrebiteľom a postupníkom, ktorý na základe postúpenia tejto zmluvy vstupuje do zmluvného vzťahu ako nový subjekt, takže spotrebiteľ je povinný uhradiť akúkoľvek platbu novej zmluvnej strane, a nie pôvodnému veriteľovi, a naopak, môže od novej zmluvnej strany, ktorá vstúpila do zmluvného vzťahu, požadovať len sumu, ktorá mu má byť prípadne vrátená, a to aj v prípade, že tejto strane neuhradil žiadnu platbu?
2.
Je v rozpore s pojmom ‚predávajúci alebo dodávateľ‘, definovaným v článku 2 písm. c) smernice Rady 93/13, vnútroštátna judikatúra alebo výklad vnútroštátneho práva zo strany vnútroštátneho súdu, podľa ktorých právne dôsledky neplatnosti nekalej spotrebiteľskej zmluvy možno vyvodiť len medzi súčasnými zmluvnými stranami, teda medzi novým veriteľom, ktorý vstupuje do zmluvného vzťahu v dôsledku zmeny subjektov zmluvného vzťahu, a spotrebiteľom ako dlžníkom?“
O prejudiciálnych otázkach
O prípustnosti prejudiciálnych otázok
22
AXA tvrdí, že prejudiciálne otázky sú neprípustné, keďže nijako nesúvisia so sporom vo veci samej, a preto majú čisto hypotetickú povahu. Na jednej strane nemožno konštatovať neplatnosť zmluvy o úvere, o ktorú ide vo veci samej, z dôvodu, že medzitýmny rozsudok, ktorý najskôr túto neplatnosť konštatoval, bol následne v odvolacom konaní zrušený. Na druhej strane, keďže táto zmluva o úvere bola ukončená pred postúpením, o ktoré ide vo veci samej, predmetom tohto postúpenia je pohľadávka, ktorá z neho vznikla, a nie samotná zmluva o úvere.
23
V súlade s ustálenou judikatúrou v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a musí niesť zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní pre vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Pokiaľ sa teda predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 11. decembra 2025, Kuszycka, C‑767/24 , EU:C:2025:962 , bod 33 a citovaná judikatúra).
24
Pre otázky týkajúce sa práva Únie teda platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, alebo ak je problém hypotetický alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 11. decembra 2025, Kuszycka, C‑767/24 , EU:C:2025:962 , bod 34 a citovaná judikatúra).
25
Okrem toho v konaní podľa článku 267 ZFEÚ založenom na jasnej deľbe právomocí medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom prináleží jedine vnútroštátnemu súdu zistiť a posúdiť skutkové okolnosti veci samej, ako aj určiť presný rozsah vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení. Súdny dvor je oprávnený vysloviť sa len k výkladu alebo platnosti práva Únie so zreteľom na skutkové a právne okolnosti, ako ich opísal vnútroštátny súd, pričom nemá možnosť spochybniť ani overiť ich správnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2023, Ferrovienord, C‑363/21 a C‑364/21 , EU:C:2023:563 , body 54 a 55 ).
26
V prejednávanej veci sa argumentácia, ktorú AXA uvádza na podporu hypotetickej povahy prejudiciálnych otázok, týka zistenia a posúdenia skutkového stavu vo veci samej. Súdnemu dvoru však neprináleží spochybňovať tieto zistenia a posúdenia, keďže to patrí do právomoci predkladajúceho vnútroštátneho súdu. V dôsledku toho táto argumentácia nemôže postačovať na vyvrátenie prezumpcie relevantnosti uvedenej v bod 24 tohto rozsudku.
27
Prejudiciálne otázky sú preto prípustné.
O veci samej
28
Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 písm. c), článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej spotrebiteľ, ktorý uzatvoril zmluvu s úverovou inštitúciou, ktorá bola následne postúpená inej úverovej inštitúcii, musí uplatňovať práva, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice, len voči postupníkovi tejto zmluvy.
29
Po prvé v článku 2 písm. c) smernice 93/13 je pojem „predajca alebo dodávateľ“ definovaný ako akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
30
Široká definícia pojmu „predajca alebo dodávateľ“, ktorú mal v úmysle normotvorca Únie zakotviť [pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 2022, S. V. (Budova v spoluvlastníctve), C‑485/21 , EU:C:2022:839 , bod 28 a citovanú judikatúru], bráni výkladu tohto pojmu v tom zmysle, že pod neho spadá len osoba, ktorá pôvodne uzatvorila zmluvu so spotrebiteľom, čím z pôsobnosti smernice 93/13 vylučuje akúkoľvek inú osobu, aj keby táto osoba konala ako postupník tejto zmluvy v rámci svojho obchodu, podnikania alebo povolania.
31
Takýto výklad článku 2 písm. c) smernice 93/13 by bol okrem toho nezlučiteľný s cieľom sledovaným touto smernicou, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2025, Myszak, C‑324/23 , EU:C:2025:324 , bod 44 a citovanú judikatúru). Povinnosť uložená spotrebiteľom vykonávať práva, ktoré im vyplývajú z uvedenej smernice, voči predajcovi alebo dodávateľovi, ktorý už nie je stranou spornej zmluvy, totiž môže v praxi sťažiť výkon takýchto práv.
32
Z vyššie uvedeného vyplýva, že na úverovú inštitúciu, ktorá je postupníkom zmluvy o úvere uzavretej so spotrebiteľom, sa vzťahuje pojem „predajca alebo dodávateľ“ v zmysle článku 2 písm. c) smernice 93/13. Toto ustanovenie však samo osebe neumožňuje určiť, či sa možno dovolávať právnych dôsledkov neplatnosti nekalej podmienky použitej v tejto zmluve výlučne voči tomuto postupníkovi.
33
Po druhé článok 6 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s jej dvadsiatym prvým odôvodnením ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa „podľa ich vnútroštátneho práva“ neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
34
Vnútroštátny právny rámec ochrany, ktorú spotrebiteľom zaručuje smernica 93/13, predovšetkým však nemôže zmeniť rozsah a v dôsledku toho ani podstatu tejto ochrany a takisto spochybniť posilnenie účinnosti uvedenej ochrany prijatím jednotných právnych pravidiel týkajúcich sa nekalých podmienok [rozsudok zo 16. marca 2023, M. B. a i. (Účinky vyhlásenia neplatnosti zmluvy), C‑6/22 , EU:C:2023:216 , bod 20 , ako aj citovaná judikatúra].
35
Tento vnútroštátny právny rámec nesmie v praxi nadmerne sťažiť ani znemožniť výkon práv, ktoré spotrebiteľom vyplývajú z tejto smernice. Členské štáty sú najmä povinné dbať na dodržiavanie ochrany priznanej uvedenou smernicou spotrebiteľovi tým, že zabezpečia obnovenie právneho a skutkového stavu, v ktorom by sa spotrebiteľ nachádzal, ak by táto podmienka neexistovala, najmä stanovením práva na vrátenie neoprávnene získaných výhod, ktoré predajca alebo dodávateľ neoprávnene na úkor spotrebiteľa získal na základe tejto nekalej podmienky [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. marca 2023, M. B. a i. (Účinky vyhlásenia neplatnosti zmluvy), C‑6/22, bod 22, ako aj z 15. júna 2023, Bank M. (Dôsledky vyhlásenia zmluvy za neplatnú), C‑520/21 , EU:C:2023:478 , bod 61 , ako aj citovanú judikatúru].
36
Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že ak zmluva, ktorú spotrebiteľ uzatvoril s predajcom alebo dodávateľom, bola v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom postúpená tretej osobe, ktorá má postavenie predajcu alebo dodávateľa, tento spotrebiteľ musí mať prípadne možnosť dovolávať sa neplatnosti nekalej podmienky použitej v takejto zmluve alebo neplatnosti uvedenej zmluvy ako celku voči postupníkovi rovnakým spôsobom, ako by sa mohol dovolávať voči postupcovi v prípade, ak by k takému postúpeniu nedošlo. Subrogácia, ktorá vyplýva z tohto postúpenia a na základe ktorej nadobúda postupník všetky práva a povinnosti postupcu voči spotrebiteľovi vyplývajúce z tejto zmluvy, totiž nemôže mať za následok zmenu obsahu týchto práv a povinností, a teda ani nemôže mať vplyv na ochranu spotrebiteľov, ktorí musia mať možnosť uplatniť voči postupníkovi všetky právne dôsledky vyplývajúce z nekalej povahy spornej zmluvnej podmienky.
37
Po tretie článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
38
Okrem primárneho a bezprostredného cieľa spočívajúceho v ochrane spotrebiteľa pred nekalými podmienkami použitými v zmluvách, ktoré uzatvára s predajcami alebo dodávateľmi, tým, že sa z právneho a skutkového hľadiska obnoví situácia, v ktorej by sa nachádzal, ak by takéto podmienky neexistovali, je cieľom článku 7 ods. 1 smernice 93/13 z dlhodobého hľadiska zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok zo strany predajcov alebo dodávateľov. Neuplatnenie týchto podmienok voči spotrebiteľovi má totiž odradzujúci účinok na predajcov alebo dodávateľov, pokiaľ ide o ich použitie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2023, M. B. a i. (Účinky vyhlásenia neplatnosti zmluvy), C‑6/22, body 24 až 26].
39
Z toho vyplýva, že odradzujúci účinok vo vzťahu k používaniu nekalých podmienok sa týka predajcov alebo dodávateľov vo všeobecnosti, a nie len konkrétneho predajcu alebo dodávateľa, ktorý je pôvodcom napadnutej nekalej podmienky.
40
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v rámci smernice 93/13 neplatnosť zmluvnej podmienky nezávisí ani od protiprávneho konania dotknutého predajcu alebo dodávateľa, ani od toho, či za to nesie zodpovednosť, ale závisí len od objektívnej nekalej povahy napadnutej zmluvnej podmienky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2021, Profi Credit Slovakia, C‑485/19 , EU:C:2021:313 , bod 65 ).
41
Z toho vyplýva, že táto smernica nevylučuje, aby právne dôsledky vyplývajúce z nekalej povahy podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve mohol znášať iný predajca alebo dodávateľ, než je predajca alebo dodávateľ, ktorý je pôvodcom tejto podmienky.
42
V prejednávanej veci bude na predkladajúcom vnútroštátnom súde, aby posúdil, či výklad príslušných vnútroštátnych ustanovení maďarskými súdmi môže ohroziť obnovenie právneho a skutkového stavu, v ktorom by sa títo dvaja spotrebitelia nachádzali, ak by príslušná nekalá podmienka neexistovala.
43
Súdny dvor má však v rámci prejudiciálneho konania právomoc poskytnúť na základe spisu vo veci samej, ktorý má k dispozícii, ako aj pripomienok, ktoré mu boli predložené, vnútroštátnemu súdu užitočné usmernenia, aby mu umožnil rozhodnúť spor, ktorý prejednáva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 2023, PrivatBank a i., C‑78/21 , EU:C:2023:137 , bod 71 ).
44
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. CCXXXVII. z roku 2013 o úverových inštitúciách a finančných podnikoch bolo postúpenie zmluvy o úvere, o ktorú ide vo veci samej, podmienené povolením Národnej banky Maďarska konajúcej ako orgán dohľadu. Toto opatrenie sa v zásade javí ako opatrenie, ktoré má chrániť záujmy spotrebiteľov.
45
Na to, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov, na ktorú sa vzťahuje smernica 93/13, a najmä aby takéto postúpenie nezbavilo dotknutého spotrebiteľa práv, ktoré mu zaručuje článok 6 ods. 1 tejto smernice, je však úlohou predkladajúceho vnútroštátneho súdu, aby overil najmä to, či, ako tvrdí maďarská vláda, udelenie takéhoto povolenia podlieha obozretnej kontrole, ktorej cieľom je overiť, či je finančná solventnosť postupníka tejto zmluvy dostatočná na pokrytie rizík spojených s uvedenou zmluvou.
46
Z vnútroštátneho právneho rámca opísaného predkladajúcim vnútroštátnym súdom okrem toho vyplýva, že na postupníka zmluvy o úvere, o ktorú ide vo veci samej, ako právneho nástupcu prešli všetky práva a povinnosti postupcu vo vzťahu k dlžníkom vyplývajúce z tejto zmluvy o úvere. Títo dvaja spotrebitelia tak majú právo uplatniť voči postupníkovi všetky právne dôsledky vyplývajúce z nekalej povahy podmienky použitej v uvedenej zmluve o úvere, a to za rovnakých podmienok, za akých by tak mohli urobiť voči postupcovi.
47
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa nezdá, s výhradou overenia zo strany predkladajúceho vnútroštátneho súdu, že by bolo v prejednávanej veci nadmerne sťažené alebo prakticky nemožné napraviť právne dôsledky neplatnosti nekalej podmienky, o ktorú ide vo veci samej, v rámci vzťahu medzi týmito dvoma spotrebiteľmi a postupníkom tejto zmluvy o úvere.
48
V prípade, že by však tento súd dospel k záveru, že uplatniteľné ustanovenia jeho vnútroštátneho práva neumožňujú zabezpečiť obnovenie právneho a skutkového stavu, v ktorom by sa nachádzali títo dvaja spotrebitelia v prípade neexistencie dotknutej nekalej podmienky, zásada konformného výkladu vnútroštátneho práva s právom Únie vyžaduje, aby vnútroštátne súdy dodržiavali najmä zákaz výkladu vnútroštátneho práva contra legem a urobili všetko, čo je v ich právomoci, pričom zohľadnia vnútroštátne právo ako celok a uplatnia výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, s cieľom zaručiť plnú účinnosť dotknutej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným touto smernicou (rozsudok z 27. novembra 2025, Gryczara, C‑746/24 , EU:C:2025:925 , bod 60 a citovaná judikatúra).
49
V prípade nemožnosti vyložiť vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami práva Únie vnútroštátny súd, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia práva Únie, má ako orgán členského štátu povinnosť zabezpečiť plný účinok týchto ustanovení, pričom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva odporujúce ustanoveniu práva Únie, ktoré má v spore, ktorý prejednáva, priamy účinok (rozsudok z 3. júla 2025, Ati‑19, C‑605/23 , EU:C:2025:513 , bod 52 a citovaná judikatúra).
50
Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 2 písm. c), článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej spotrebiteľ, ktorý uzatvoril zmluvu s úverovou inštitúciou, ktorá bola následne postúpená inej úverovej inštitúcii, má uplatňovať práva, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice, len voči postupníkovi tejto zmluvy, pokiaľ toto postúpenie v praxi neznemožňuje ani nadmerne nesťažuje výkon práv, ktoré tomuto spotrebiteľovi vyplývajú z tejto smernice.
O trovách
51
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:
Článok 2 písm. c), článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej spotrebiteľ, ktorý uzatvoril zmluvu s úverovou inštitúciou, ktorá bola následne postúpená inej úverovej inštitúcii, má uplatňovať práva, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice, len voči postupníkovi tejto zmluvy, pokiaľ toto postúpenie v praxi neznemožňuje ani nadmerne nesťažuje výkon práv, ktoré tomuto spotrebiteľovi vyplývajú z tejto smernice.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: maďarčina.