C-771/24

Predbežné znenie

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 9. júla 2026( * )

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2001/42/ES – Posudzovanie účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie – Článok 2 písm. a) – Pojem ‚plány a programy‘ – Článok 3 ods. 2 písm. a) – Akty vypracované pre určité odvetvia, ktorými sa vymedzuje rámec, v ktorom bude môcť byť v budúcnosti povolená realizácia projektov uvedených v prílohách I a II k smernici 2011/92/EÚ – Plán alebo program v odvetví dopravy, plánovania miest a vidieka alebo využívania územia – Nariadenie o prevádzkových podmienkach pre parkoviská – Zachovanie účinkov vnútroštátneho aktu v prípade nevykonania posudzovania vplyvov na životné prostredie – Podmienky “

Vo veci C‑771/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko) z 23. októbra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 7. novembra 2024, ktorý súvisí s konaním:

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– Fédération belge du stationnement ASBL a Interparking SA, v zastúpení: O. Di Giacomo, B. Lombaert a R. Smal, avocats,

– belgická vláda, v zastúpení: S. Baeyens, P. Cottin a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci I.‑S. Brouhns, G. Possoz a V. Thunis, avocats,

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi združením Fédération belge du stationnement ASBL (ďalej len „Fédération“) a spoločnosťou Interparking SA na jednej strane a Région de Bruxelles‑Capitale (región Brusel‑hlavné mesto, Belgicko) na druhej strane vo veci zákonnosti arrêté du gouvernement de la Région de Bruxelles‑Capitale (Belgique), du 25 février 2021, fixant des conditions générales et spécifiques d’exploitation applicables aux parkings [nariadenie vlády regiónu Brusel‑hlavné mesto (Belgicko) z 25. februára 2021, ktorým sa stanovujú všeobecné a osobitné prevádzkové podmienky uplatňujúce sa na parkoviská] ( Moniteur belge z 3. marca 2021, s. 18655, ďalej len „nariadenie z 25. februára 2021“).

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 2001/42

3 Článok 1 smernice 2001/42 s názvom „Ciele“ stanovuje:

„Cieľom tejto smernice je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych úvah do prípravy a schvaľovania plánov a programov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja tým, že sa zabezpečí, v súlade s touto smernicou, vykonanie environmentálneho posudzovania určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významné účinky [ktoré môžu mať významné účinky – neoficiálny preklad ] na životné prostredie.“

„1. Environmentálne posudzovanie sa vykonáva v súlade s článkami 4 až 9 pre plány a programy uvedené v odsekoch 2 až 4, ktoré majú pravdepodobne významné environmentálne účinky [ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie – neoficiálny preklad ].

2. Podľa [S výhradou – neoficiálny preklad ] odseku 3 sa environmentálne posudzovanie vykonáva pre všetky plány a programy,

a) ktoré sa pripravujú pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo, energetiku, dopravu, odpadové hospodárstvo, vodné hospodárstvo, telekomunikácie, turistiku, plánovanie miest a vidieka alebo využívanie územia a ktoré stanovujú rámec pre súhlas budúceho rozvoja projektov [rámec, v ktorom bude môcť byť v budúcnosti povolená realizácia projektov – neoficiálny preklad ] uvedených v prílohách I a II k smernici [Rady] 85/337/EHS [z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, 1985, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248)], alebo

…“

Smernica 2011/92/EÚ

6 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1), ktorá zrušila smernicu 85/337, v prvom článku ods. 2 písm. a) stanovuje:

8 Nariadenie z 25. februára 2021 v článku 1 stanovuje:

„Týmto nariadením sa čiastočne preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156, 2018, s. 75).

Toto nariadenie sa vzťahuje na parkoviská uvedené v rubrike 68 nariadenia vlády regiónu Brusel‑hlavné mesto zo 4. marca 1999, ktorým sa stanovuje zoznam zariadení triedy IB, IC, ID, II a III na základe článku 4 uznesenia z 5. júna 1997 o environmentálnom povolení, ako aj v rubrike 224 uznesenia z 22. apríla 1999, ktorým sa stanovuje zoznam zariadení triedy IA, uvedený v článku 4 uznesenia z 5. júna 1997 o environmentálnych povoleniach.

…“

9 Nariadenie z 25. februára 2021 okrem iného:

– v časti nazvanej „Všeobecné prevádzkové podmienky pre kryté a nekryté parkoviská“ stanovuje podmienky týkajúce sa využívania, usporiadania a značenia, podmienky týkajúce sa údržby a kontroly, podmienky týkajúce sa nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá a podmienky týkajúce sa parkovacích miest pre bicykle,

13 Dňa 12. januára 2021 legislatívny odbor Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko) v rámci stanoviska k tomuto návrhu vzniesol otázku, či by tento návrh nemal byť predmetom posudzovania jeho účinkov na životné prostredie, a to na základe článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42 v spojení s bodom 10 písm. b) prílohy II k smernici 2011/92. Týmto stanoviskom boli autori predmetného návrhu vyzvaní, aby uviedli, akým spôsobom tento návrh rešpektuje povinnosti v oblasti životného prostredia, alebo aby prípadne uviedli dôvody, pre ktoré sa domnievajú, že sa na tento návrh uvedené povinnosti nevzťahujú.

14 Dňa 25. februára 2021 vláda regiónu Brusel‑hlavné mesto prijala nariadenie, o ktoré ide vo veci samej, bez toho, aby bolo predtým vykonané environmentálne posudzovanie v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42.

15 Dňa 30. apríla 2021 Fédération a Interparking podali žalobu na Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko), ktorá je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom sa domáhali zrušenia tohto nariadenia.

16 Pred týmto súdom Fédération a Interparking okrem iného tvrdia, že uvedené nariadenie predstavuje plán alebo program, ktorý môže mať významné účinky na životné prostredie v zmysle smernice 2001/42, a preto mal byť pred jeho prijatím predmetom environmentálneho posudzovania podľa článku 3 ods. 2 písm. a) tejto smernice.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

19 Prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje prevádzkové podmienky pre parkoviská, no neobsahuje reguláciu pravidiel týkajúcich sa ich umiestnenia alebo maximálneho počtu, musí byť predmetom environmentálneho posudzovania.

20 Na úvod treba po prvé pripomenúť, že cieľom smernice 2001/42 je podľa znenia článku 1 zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych úvah do prípravy a schvaľovania plánov a programov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja tým, že sa zabezpečí, v súlade s touto smernicou, vykonanie environmentálneho posudzovania určitých plánov a programov, ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie.

21 Po druhé platí, že so zreteľom na účel smernice 2001/42, ktorý spočíva v zabezpečení takého vysokého stupňa ochrany životného prostredia, je potrebné, aby sa ustanovenia vymedzujúce jej pôsobnosť a najmä ustanovenia, ktoré definujú právne akty, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, vykladali extenzívne (rozsudky z 22. marca 2012, Inter‑Environnement Bruxelles a i., C‑567/10, EU:C:2012:159, bod 37, ako aj z 22. februára 2022, Bund Naturschutz in Bayern, C‑300/20, EU:C:2022:102, bod 44).

22 Podľa článku 3 ods. 2 písm. a) uvedenej smernice sa environmentálne posudzovanie vykonáva pre všetky plány a programy, ktoré spĺňajú dve kumulatívne podmienky, a to konkrétne po prvé to, že sa pripravujú pre niektoré z odvetví, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení, a po druhé to, že stanovujú rámec, v ktorom bude môcť byť v budúcnosti povolená realizácia projektov uvedených v prílohách I a II k smernici 2011/92.

26 V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že nariadenie z 25. februára 2021 bolo prijaté – ako vyplýva z jeho preambuly – na základe článku 6 ods. 1 prvého pododseku, článku 10 ods. 2 a článku 63 ods. 3 druhého pododseku nariadenia z 5. júna 1997 o environmentálnych povoleniach. Druhá podmienka uvedená v článku 2 písm. a) druhej zarážke smernice 2001/42 sa tak tiež zdá byť splnená.

27 V tejto súvislosti treba vzhľadom na otázky predkladajúceho vnútroštátneho súdu a v rozpore so stanoviskom zastávaným belgickou vládou v jej písomných pripomienkach dodať, že článok 2 písm. a) smernice 2001/42 nemožno vykladať v tom zmysle, že na to, aby určitý akt spadal pod pojem „plány a programy“ v zmysle tohto ustanovenia, musí mať tento akt okrem iného plánovací alebo programový rozmer.

28 Belgická vláda sa v tejto súvislosti opiera o výklad pojmu „plány a programy“, podľa ktorého na to, aby určitý akt spadal pod tento pojem, musí obsahovať ustanovenia týkajúce sa územného plánovania miest a vidieka, ktoré vymedzujú prípustné využívanie predmetnej infraštruktúry na danom území.

29 V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že článok 2 písm. a) smernice 2001/42 vymedzuje vzhľadom na svoje znenie pojem „plány a programy“ len odkazom na dve skutočnosti, ktorými sú konkrétne orgán, ktorý dotknutý akt vydal, a právny základ, na základe ktorého bol tento akt prijatý.

30 Vzhľadom na znenie tohto ustanovenia treba tieto dve skutočnosti považovať za taxatívne.

31 Tento doslovný výklad článku 2 písm. a) smernice 2001/42 je podporený kontextom tohto ustanovenia a štruktúrou tejto smernice. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 3 uvedenej smernice stanovuje podmienky, ktoré musí dotknutý plán alebo program v zmysle článku 2 písm. a) tejto smernice spĺňať na to, aby povinne podliehal environmentálnemu posudzovaniu na základe smernice 2001/42.

37 Okrem toho, pokiaľ ide o všeobecnú povahu aktu, o ktorý ide vo veci samej, treba pripomenúť, že všeobecná povaha opatrenia nebráni tomu, aby sa toto opatrenie považovalo za plán alebo program v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2001/42. Hoci zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že pojem „plány a programy“ sa môže vzťahovať na normatívne akty prijaté prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, táto smernica neobsahuje práve osobitné ustanovenia týkajúce sa politík alebo všeobecných právnych úprav, ktoré by vyžadovali vymedzenie vo vzťahu k plánom a programom v zmysle uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. októbra 2016, D’Oultremont a i., C‑290/15, EU:C:2016:816, body 52 a 53, ako aj z 22. februára 2022, Bund Naturschutz in Bayern, C‑300/20, EU:C:2022:102, bod 41).

38 Pokiaľ ide o dve podmienky uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42, pripomenuté v bode 22 tohto rozsudku, treba uviesť, že prvá z týchto podmienok, podľa ktorej sa plány a programy musia „priprav[ovať]“ pre odvetvia vymenované v tomto ustanovení, je splnená, ak sa predmetný plán alebo program „týka“ niektorého z týchto odvetví alebo sa ním „zaoberá“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. októbra 2016, D’Oultremont a i., C‑290/15, EU:C:2016:816, bod 44, ako aj z 22. februára 2022, Bund Naturschutz in Bayern, C‑300/20, EU:C:2022:102, bod 49).

39 V tejto súvislosti treba predovšetkým uviesť, že na splnenie tejto podmienky stačí, aby predmetný plán alebo program patril do niektorého z týchto odvetví. Medzi uvedené odvetvia patrí okrem iného odvetvie dopravy a odvetvie plánovania miest a vidieka alebo využívania územia.

44 Pokiaľ ide o druhú podmienku stanovenú v článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42, z tohto ustanovenia vyplýva, že táto podmienka je splnená vtedy, ak na jednej strane predmetné plány alebo programy vymedzujú rámec, v ktorom bude môcť byť v budúcnosti povolená realizácia projektov, a na druhej strane tieto projekty patria medzi projekty uvedené v prílohách I a II k smernici 2011/92 (rozsudok z 22. februára 2022, Bund Naturschutz in Bayern, C‑300/20, EU:C:2022:102, bod 55).

45 Po prvé, pokiaľ ide o otázku, či sa akt, ktorým je nariadenie z 25. februára 2021, týka projektov uvedených v prílohách I a II smernice 2011/92, treba poukázať na to, že bod 10 písm. b) prílohy II k tejto smernici sa týka „projekt[ov] na rozvoj miest vrátane výstavby obchodných centier a parkovacích plôch“.

46 Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či takéto nariadenie vymedzuje rámec, v ktorom bude môcť byť v budúcnosti povolená realizácia projektov, treba pripomenúť, že podľa judikatúry má určité opatrenie túto vlastnosť vtedy, keď tým, že vymedzuje pravidlá a kontrolné postupy uplatniteľné v dotknutom odvetví, stanovuje významný súbor kritérií a pravidiel pre povoľovanie a realizáciu jedného alebo viacerých projektov, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. októbra 2016, D’Oultremont a i., C‑290/15, EU:C:2016:816, bod 49, ako aj z 22. februára 2022, Bund Naturschutz in Bayern, C‑300/20, EU:C:2022:102, bod 60 a citovanú judikatúru).

47 Takýto výklad má zabezpečiť, aby predpisy, ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie, boli predmetom environmentálneho posudzovania [rozsudky z 25. júna 2020, A a i. (Veterné elektrárne v Aalter a Nevele), C‑24/19, EU:C:2020:503, bod 68, ako aj z 22. februára 2022, Bund Naturschutz in Bayern, C‑300/20, EU:C:2022:102, bod 61].

52 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje prevádzkové podmienky pre parkoviská, no neobsahuje pritom reguláciu pravidiel týkajúcich sa ich umiestnenia alebo maximálneho počtu, musí byť predmetom environmentálneho posudzovania vtedy, ak jednak je vypracovaná pre odvetvie dopravy alebo pre odvetvie plánovania miest a vidieka alebo využívania územia, a jednak na základe vymedzenia pravidiel a kontrolných postupov uplatniteľných v dotknutom odvetví stanovuje významný súbor kritérií a pravidiel pre povoľovanie a realizáciu jedného alebo viacerých projektov, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.

O druhej otázke

53 Druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má právo Únie vykladať v tom zmysle, že ak sa zdá, že environmentálne posudzovanie v zmysle smernice 2001/42 malo byť vykonané pred prijatím regulačného aktu, ktorého zákonnosť je pred ním napadnutá, a teda že tento akt treba považovať za akt, ktorý nie je v súlade s právom Únie, tento súd môže – a ak áno, za akých podmienok – zachovať účinky uvedeného aktu s cieľom umožniť príslušnému orgánu vykonať toto environmentálne posudzovanie, a prípadne tento akt zmeniť.

54 Ako bolo uvedené v bode 20 tohto rozsudku, cieľom smernice 2001/42 je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych úvah do prípravy a schvaľovania plánov a programov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja tým, že sa zabezpečí, v súlade s touto smernicou, vykonanie environmentálneho posudzovania určitých plánov a programov, ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie.

57 Súdny dvor už pritom rozhodol, že vnútroštátny súd, ktorý pritom zohľadní existenciu naliehavého dôvodu súvisiaceho s ochranou životného prostredia, môže byť výnimočne oprávnený použiť vnútroštátnu právnu úpravu, na základe ktorej má právomoc zachovať určité účinky vnútroštátneho aktu, ktorého postup prijatia nebol v súlade so smernicou 2001/42, a to v prípade, že existuje riziko, že zrušenie tohto aktu vytvorí právne vákuum, ktoré je nezlučiteľné s povinnosťou dotknutého členského štátu prijať opatrenia na prebratie iného aktu práva Únie určeného na ochranu životného prostredia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2020, A a i. (Veterné elektrárne v Aalter a Nevele), C‑24/19, EU:C:2020:503, bod 90, ako aj citovanú judikatúru].

58 Okrem toho prípadné zachovanie časových účinkov uvedených opatrení sa môže vzťahovať len na čas nevyhnutne potrebný na nápravu konštatovanej nezákonnosti [rozsudok z 25. júna 2020, A a i. (Veterné elektrárne v Aalter a Nevele), C‑24/19, EU:C:2020:503, bod 94, ako aj citovaná judikatúra].

59 Z judikatúry uvedenej v bodoch 57 a 58 tohto rozsudku teda vyplýva, že ak sa zdá, že environmentálne posudzovanie v zmysle smernice 2001/42 sa malo vykonať pred prijatím vnútroštátneho aktu, ktorého zákonnosť je napadnutá pred vnútroštátnym súdom, a teda že tento akt treba považovať za akt, ktorý nie je v súlade s právom Únie, tento súd môže zachovať účinky uvedeného aktu s cieľom umožniť príslušnému orgánu vykonať toto environmentálne posudzovanie, a prípadne tento akt zmeniť, len v tom prípade, že mu to vnútroštátne právo umožňuje v spore, ktorý prejednáva, a za predpokladu, že je to potrebné na zabezpečenie prebratia iného aktu Únie určeného na ochranu životného prostredia, akým je aj smernica 2018/844, a len na pokrytie obdobia striktne nevyhnutného na nápravu tejto nezákonnosti.

O trovách

63 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1. Článok 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje prevádzkové podmienky pre parkoviská, no neobsahuje pritom reguláciu pravidiel týkajúcich sa ich umiestnenia alebo maximálneho počtu, musí byť predmetom environmentálneho posudzovania vtedy, ak jednak je vypracovaná pre odvetvie dopravy alebo pre odvetvie plánovania miest a vidieka alebo využívania územia, a jednak na základe vymedzenia pravidiel a kontrolných postupov uplatniteľných v dotknutom odvetví stanovuje významný súbor kritérií a pravidiel pre povoľovanie a realizáciu jedného alebo viacerých projektov, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.