C-788/24

Predbežné znenie

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 9. júla 2026( * )

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Duševné vlastníctvo – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29/ES – Článok 3 ods. 1 – Pojem ‚verejný prenos‘ – Článok 6 ods. 3 – Účinné technologické opatrenia – Dielo, ktoré sa stalo voľným v niektorých členských štátoch a ktoré je stále chránené autorským právom v inom členskom štáte – Uverejnenie tohto diela na internetovej stránke – Opatrenie geografického blokovania, ktorého cieľom je zabrániť prístupu na túto stránku z členského štátu, v ktorom je dielo stále chránené – Možnosť obísť toto opatrenie prostredníctvom virtuálnej súkromnej siete [,virtual private network‘ (VPN)] alebo podobnej služby “

Vo veci C‑788/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) z 8. novembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 14. novembra 2024, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia O. Spineanu‑Matei (spravodajkyňa), M. Gavalec a Z. Csehi,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: A. Lamote, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. októbra 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– Anne Frank Fonds, v zastúpení: A. Groen a J. A. Visser, advocaten,

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Anne Frank Fonds (ďalej len „Fond Anny Frankovej“) a Anne Frank Stichting (Nadácia Anny Frankovej, ďalej len „Nadácia“), Koninklijke Nederlandse Akademie van Wetenschappen (Holandská kráľovská akadémia vied, Holandsko, ďalej len „Akadémia“) a Vereniging voor Onderzoek en Ontsluiting van Historische Teksten (Združenie pre výskum a šírenie historických písomností, ďalej len „Združenie“) vo veci údajného porušenia autorského práva, ktorého nositeľom je Fond Anny Frankovej, v Holandsku z dôvodu uverejnenia digitalizovaných verzií Denníka Anny Frankovej na internetovej stránke, a to z iniciatívy Nadácie, Akadémie a Združenia.

Právny rámec

Smernica 2001/29

3 Odôvodnenia 3, 4, 9, 10, 23, 27, 31 a 47 smernice 2001/29 znejú:

„(3) Navrhnutá harmonizácia pomôže uplatňovať štyri slobody vnútorného trhu a zhoduje sa so základnými princípmi zákonnosti, a najmä s vlastníctvom, vrátane duševného vlastníctva a so slobodou vyjadrovania a s verejným záujmom.

…

(27) Samotné zabezpečenie fyzických zariadení umožňujúcich alebo uskutočňujúcich prenos rozhlasových a televíznych programov sa samo osebe nerovná prenosu v zmysle tejto smernice.

…

(31) Je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu práv a záujmov medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv, ako aj medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv a používateľmi predmetov ochrany. Existujúce výnimky a obmedzenia práv ustanovené členskými štátmi sa musia prehodnotiť vo vzťahu k novému elektronickému prostrediu. Existujúce rozdiely vo výnimkách a obmedzeniach vzťahujúcich sa na niektoré obmedzené činnosti majú priamy negatívny účinok na fungovanie vnútorného trhu s autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami. Tieto rozdiely by sa mohli ľahko stať výraznejšími vo vzťahu k ďalšiemu rozvoju cezhraničného využívania diel a k cezhraničným aktivitám. Z dôvodu zabezpečenia správneho fungovania vnútorného trhu, je potrebné harmonickejšie definovať tieto výnimky a obmedzenia. Stupeň ich harmonizácie musí vychádzať z ich dopadu na plynulé fungovanie vnútorného trhu[.]

…

(47) Technologický rozvoj umožní nositeľom práv využívať technologické opatrenia určené na predchádzanie alebo obmedzenie zásahov, ktoré nie sú povolené nositeľom práv, do autorských práv, práv súvisiacich s autorským právom alebo do práva sui generis k databázam. Existuje však nebezpečenstvo, že bude dochádzať k nelegálnej činnosti, ktorá uľahčí alebo umožní porušovanie technickej ochrany zabezpečenej týmito opatreniami. Aby nedochádzalo k členeniu právnych prístupov, čo by mohlo byť prekážkou fungovania vnútorného trhu, je potrebné zabezpečiť harmonizovanú právnu ochranu proti porušovaniu účinných technologických opatrení a proti zabezpečovaniu pomôcok a produktov alebo služieb na tento účel.“

3. Na účely tejto smernice sa výrazom ‚technologické opatrenia‘ rozumie akákoľvek technológia, zariadenie alebo súčiastka, ktorá pri bežnom spôsobe použitia je navrhnutá na to, aby predchádzala konaniu alebo obmedzovala konanie vo vzťahu k dielam alebo iným predmetom ochrany, ktoré nie je povolené nositeľom autorského práva alebo akéhokoľvek iného práva súvisiaceho s autorským právom ustanoveného vnútroštátnym právnym predpisom alebo práva sui generis ustanoveného v kapitole III smernice [Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 1996, s. 20; Mim. vyd. 13/015, s. 459)]. Technologické opatrenia sa pokladajú za ,účinné‘ keď je použitie chráneného diela alebo predmetu ochrany kontrolované nositeľom práv uplatnením kontroly prístupu alebo ochranným procesom, ako je šifrovanie, kódovanie alebo iný prenos diela alebo iného predmetu ochrany, alebo kopírovací kontrolný mechanizmus, ktorý má ochranný cieľ.

…“

Holandské právo

6 Ustanovenie § 1 Auteurswet (zákon o autorskom práve) z 23. septembra 1912 (Stb. 1912, č. 308) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o autorskom práve“) stanovuje:

„Autorské právo je výhradné právo autora literárneho, vedeckého alebo umeleckého diela alebo jeho právnych nástupcov uverejňovať toto dielo alebo ho rozmnožovať s výhradou zákonom stanovených obmedzení.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10 Pri návšteve internetovej stránky z Holandska sa zobrazí táto správa:

„Prístup zamietnutý

…

S poľutovaním Vám oznamujeme, že…

– Táto internetová stránka nie je vo vašej krajine dostupná.

– Online vedecké vydanie rukopisov Anny Frankovej z dôvodu autorského práva nemôže byť sprístupnené vo všetkých krajinách.

13 V novembri 2021 zaslal Fond Anny Frankovej Nadácii, Akadémii a Združeniu výzvu, v ktorej predovšetkým požadoval, aby na internetovej stránke prestali uverejňovať rukopisy Anny Frankovej v rozpore s jeho autorskými právami, najmä s výlučným právom na uverejňovanie týchto diel v Holandsku, ktoré mu prináleží podľa § 1 zákona o autorskom práve.

14 Keďže táto výzva nebola úspešná, Fond Anny Frankovej podal na holandské súdy žalobu a návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pričom sa v rámci tohto návrhu domáhal toho, aby Nadácia, Akadémia a Združenie museli okamžite a do budúcnosti zastaviť porušovanie jeho autorských práv. Keďže jeho nároky boli v konaní o vydaní predbežného opatrenia zamietnuté tak v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní z dôvodu, že Nadácia, Akadémia a Združenie vynaložili primerané úsilie na to, aby zabránili alebo odradili od prístupu na internetovú stránku z Holandska, Fond Anny Frankovej podal kasačný opravný prostriedok na Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Spochybňuje najmä posúdenie súdov nižšieho stupňa, podľa ktorého v Holandsku nedošlo k žiadnemu „verejnému prenosu“ rukopisov Anny Frankovej v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, ktorá bola prebratá do holandského práva.

15 Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či sa má v súlade s tým, čo uviedol generálny advokát Szpunarvo svojich návrhoch vo veci Grand Production (C‑423/21, EU:C:2022:818), v ktorej sa Súdny dvor nemal príležitosť vyjadriť z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, na ktorom bola založená, okruh adresátov verejného prenosu uskutočneného na internetovej stránke určiť v závislosti od vôle autora tohto prenosu. Takúto vôľu možno vyvodiť z technologických opatrení, ktoré autor tohto prenosu zaviedol s cieľom obmedziť alebo kontrolovať prístup k jeho obsahu.

19 Napokon za predpokladu, že by sa dospelo k záveru, že možnosť obísť takéto opatrenie prostredníctvom VPN alebo podobnej služby sama osebe predstavuje „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 v členskom štáte, v ktorom má byť prístup k dielu zablokovaný, sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či je tento prenos pripísateľný osobe, ktorá dielo na internete uverejnila, alebo či je pripísateľný poskytovateľovi VPN či podobnej služby.

20 Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa článok 3 ods. 1 [smernice 2001/29] vykladať v tom zmysle, že uverejnenie diela na internete možno kvalifikovať ako verejný prenos v určitej krajine len vtedy, ak je toto uverejnenie určené verejnosti v tejto krajine? Ak áno, aké faktory by sa mali zohľadniť pri tomto posúdení?

2. Možno predpokladať, že ide o verejný prenos v určitej krajine, ak je prostredníctvom najmodernejšieho systému geografického blokovania zabezpečené, že verejnosť v tejto krajine sa k internetovej stránke, na ktorej je dielo uverejnené, môže dostať iba tak, že obíde opatrenie blokujúce prístup pomocou [VPN] alebo podobnej služby? Je v tejto súvislosti relevantné, do akej miery je verejnosť v krajine, kde je prístup blokovaný, ochotná a schopná získať prístup k predmetnej internetovej stránke prostredníctvom takejto služby? Líši sa odpoveď na túto otázku ak boli okrem opatrenia geografického blokovania prijaté aj iné opatrenia, ktoré majú verejnosti v krajine, kde je prístup zablokovaný, sťažiť prístup na internetovú stránku alebo mu zabrániť?

23 Za týchto okolností treba konštatovať, že prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 vykladať v tom zmysle, že dielo, ktoré sa v niektorých členských štátoch stalo voľným, ale ktoré je stále chránené autorským právom v inom členskom štáte a ktoré bolo bezplatne uverejnené na internetovej stránke obsahujúcej opatrenie geografického blokovania, ktorého cieľom je zablokovanie prístupu na túto stránku pre používateľov internetu, ktorí ju navštevujú z tohto členského štátu, je v tomto členskom štáte predmetom „verejného prenosu“ v zmysle tohto ustanovenia, ak títo používatelia internetu môžu toto opatrenie geografického blokovania obísť prostredníctvom VPN alebo podobnej služby.

24 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či už po drôte, alebo bezdrôtovými prostriedkami, vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.

25 Ako Súdny dvor už rozhodol, pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 sa má, ako zdôrazňuje odôvodnenie 23 tejto smernice, chápať v širokom zmysle tak, že zahŕňa každý prenos pre verejnosť, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká, a teda zahŕňa všetky transmisie alebo retransmisie diel smerom k verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania. Z odôvodnení 4, 9 a 10 uvedenej smernice totiž vyplýva, že jej hlavným cieľom je zavedenie vysokej úrovne ochrany autorov, ktorá im umožní získať zodpovedajúcu odmenu za používanie ich diel, najmä v súvislosti s ich verejným prenosom (rozsudky z 9. marca 2021, VG Bild‑Kunst, C‑392/19, EU:C:2021:181, body 26 a 27, ako aj z 20. júna 2024, GEMA, C‑135/23, EU:C:2024:526, bod 19 a citovaná judikatúra).

29 Pokiaľ ide po prvé o pojem „akt verejného prenosu“, Súdny dvor uviedol, že vzhľadom na vôľu normotvorcu Únie zabezpečiť vysokú úroveň ochrany nositeľom autorského práva, ako vyplýva z odôvodnení 4 a 9 smernice 2001/29, treba tento pojem chápať široko v tom zmysle, že zahŕňa každú transmisiu alebo sprístupnenie chráneného diela verejnosti bez ohľadu na použité technické prostriedky alebo postupy, takže osoby, ktoré tvoria túto verejnosť, k nemu môžu mať prístup z miesta a v čase, ktoré si samy zvolia, pričom nie je rozhodujúce, či túto možnosť využijú alebo nie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2015, SBS Belgium, C‑325/14, EU:C:2015:764, bod 16, a z 20. júna 2024, GEMA, C‑135/23, EU:C:2024:526, bod 23 a citovanú judikatúru).

30 Súdny dvor predovšetkým zdôraznil nezastupiteľnú úlohu, ktorú zohráva osoba, ktorá uskutočňuje takýto akt a vedomú povahu jej konania. Táto osoba totiž uskutočňuje „akt verejného prenosu“, ak s vedomím dôsledkov svojho konania sprostredkúva iným osobám prístup k chránenému dielu, a to najmä vtedy, ak by bez tohto konania tieto iné osoby v zásade nemohli mať k uverejnenému dielu prístup (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. decembra 2006, SGAE, C‑306/05, EU:C:2006:764, bod 42, a z 22. júna 2021, YouTube a Cyando, C‑682/18 a C‑683/18, EU:C:2021:503, bod 68 a citovanú judikatúru).

31 V prejednávanej veci z bodov 8 a 9 tohto rozsudku vyplýva, že Združenie chcelo prostredníctvom predmetnej internetovej stránky sprístupniť nové vedecké vydanie rukopisov Anny Frankovej a oboznámiť s ním dotknutých používateľov internetu. V Holandsku sú tieto diela stále čiastočne predmetom autorského práva, ktorého nositeľom je až do roku 2037 Fond Anny Frankovej, zatiaľ čo v iných členských štátoch vrátane Belgického kráľovstva už uvedené diela nie sú chránené autorským právom a stali sa voľnými.

36 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 6 ods. 1 smernice 2001/29 ukladá členským štátom povinnosť poskytnúť primeranú právnu ochranu proti obchádzaniu akýchkoľvek účinných „technologických opatrení“. Článok 6 ods. 3 smernice 2001/29 v spojení s jej odôvodnením 47 v podstate stanovuje, že nositelia autorského práva môžu použiť technologické opatrenia, to znamená technológie, zariadenia alebo súčiastky, ktoré sú pri bežnom spôsobe použitia navrhnuté na to, aby predchádzali konaniu alebo obmedzovali konanie, ktoré nositelia autorského práva nepovolili, ako sú akty verejného prenosu alebo sprístupnenie chráneného diela verejnosti, uvedené v článku 3 ods. 1 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2014, Nintendo a i., C‑355/12, EU:C:2014:25, bod 24).

37 V kontexte internetu Súdny dvor spresnil, že na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho fungovania internetu, možno nositeľovi autorských práv umožniť obmedziť jeho súhlas len pomocou technologických opatrení kvalifikovaných ako „účinné“ v zmysle článku 6 ods. 3 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. januára 2014, Nintendo a i., C‑355/12, EU:C:2014:25, body 25 a 28, ako aj z 9. marca 2021, VG Bild‑Kunst, C‑392/19, EU:C:2021:181, bod 46).

38 Súdny dvor preto rozhodol, že ak nositeľ práv už uverejnil chránené dielo na internetovej stránke, ktorá nepodlieha žiadnemu technologickému opatreniu zameranému na obmedzenie prístupu k tomuto dielu z iných internetových stránok, verejnosť, ktorej tretia osoba následne poskytne prístup k tomuto dielu na internetovej stránke bez súhlasu nositeľa práv, pozostáva zo všetkých používateľov internetu. Je totiž potrebné vychádzať z toho, že takýmto prvotným prenosom, ktorý sa vyznačuje neexistenciou takýchto technologických opatrení, mal tento nositeľ od začiatku v úmysle poskytnúť prístup k svojmu dielu všetkým používateľom internetu, a súhlasil teda s tým, aby tretie osoby samy vykonávali akty verejného prenosu tohto diela (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2021, VG Bild‑Kunst, C‑392/19, EU:C:2021:181, body 37 a 38).

42 Ak je totiž dielo chránené autorským právom len v jednom členskom štáte, hoci sa v iných členských štátoch stalo voľným, každá osoba, ktorá vie alebo by mala vedieť o tejto situácii (rozsudok z 8. septembra 2016, GS Media, C‑160/15, EU:C:2016:644, bod 49) a ktorá uverejňuje dielo na internetovej stránke, musí dbať na to, aby bolo toto dielo prístupné len používateľom internetu, ktorí môžu túto stránku navštíviť z členských štátov, v ktorých sa dielo stalo voľným, aby nedošlo k porušeniu výlučného a nevyčerpateľného práva nositeľa práv udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos diela podľa článku 3 ods. 1 a 3 smernice 2001/29 v členskom štáte, v ktorom je dielo stále chránené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2021, VG Bild‑Kunst, C‑392/19, EU:C:2021:181, bod 50). Z toho vyplýva, že takáto osoba je povinná prijať účinné technologické opatrenia, ktoré obmedzujú prístup k internetovej stránke výlučne na týchto používateľov internetu, v opačnom prípade by vzhľadom na voľne dostupnú povahu internetových stránok táto osoba poskytla prístup k dotknutému dielu všetkým používateľom internetu a porušila by tak toto právo.

43 Treba preto konštatovať, že osoba, ktorá na internetovej stránke bezplatne uverejní dielo, ktoré je v jednom členskom štáte stále chránené autorským právom, ale ktoré sa v iných členských štátoch stalo voľným, vyjadruje svoju vôľu sprístupniť dielo len používateľom internetu, ktorí môžu túto stránku navštíviť z týchto iných členských štátov, keď zavedie účinné technologické opatrenia, ktoré umožňujú obmedziť prístup k uvedenej stránke na týchto používateľov internetu, s vylúčením tých, ktorí by sa pokúsili túto stránku navštíviť z členského štátu, v ktorom je dielo stále chránené.

46 Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, že účinnosť technologického opatrenia nemusí byť absolútna, ale treba ju posudzovať pri dodržaní zásady proporcionality a vzhľadom na cieľ zabrániť alebo eliminovať konanie, ktoré nie je povolené nositeľom autorského práva, čo znamená predovšetkým overiť, či je dotknuté opatrenie vhodné na dosiahnutie tohto cieľa a nejde nad rámec toho, čo je na tento účel nevyhnutné, a ako bolo uvedené v bode 26 tohto rozsudku, hľadať primeranú rovnováhu medzi ochranou práv duševného vlastníctva a ochranou iných základných práv, ako je sloboda prejavu alebo právo na informácie. Treba predovšetkým preskúmať, či by iné technologické opatrenia než to, ktoré bolo zavedené, mohli spôsobiť menšie zásahy do činností tretích osôb, ktoré si nevyžadujú povolenie nositeľa autorského práva, alebo menšie obmedzenia týchto činností a pritom by stále mohli poskytnúť porovnateľnú ochranu právam tohto nositeľa. Okrem toho je dôležité v rámci porovnania zohľadniť náklady a praktickú a technickú realizáciu rôznych druhov existujúcich opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2014, Nintendo a i., C‑355/12, EU:C:2014:25, body 31 až 33).

47 Ako navyše vyplýva z odôvodnenia 47 smernice 2001/29, účinnosť technologického opatrenia sa musí posudzovať s prihliadnutím na vývoj techniky a možnosti obchádzania dotknutého technologického opatrenia, ako aj, ako uviedol generálny advokát v bode 27 svojich návrhov, s prihliadnutím na územnú povahu autorského práva.

48 Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží, aby vzhľadom na tieto kritériá overil, či opatrenie geografického blokovania, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje „účinné“ technologické opatrenie v zmysle článku 6 ods. 3 smernice 2001/29. V tejto súvislosti môže Súdny dvor, ktorý rozhoduje o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, poskytnúť objasnenia, ktoré vnútroštátny súd usmernia pri jeho rozhodovaní (rozsudok z 12. marca 2026, Winderwill, C‑516/24, EU:C:2026:185, bod 42 a citovaná judikatúra).

52 Konkrétne v situácii o akú ide vo veci samej, by konštatovanie, že opatrenie geografického blokovania, ktoré je „na špičkovej technologickej úrovni“, nie je „účinné“ v zmysle článku 6 ods. 3 smernice 2001/29 z dôvodu, že je možné ho obísť, malo za následok, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 27 a 32 svojich návrhov, narušenie primeranej rovnováhy uvedenej v bode 50 tohto rozsudku do takej miery, že by v členských štátoch, v ktorých sa dotknuté dielo stalo voľným došlo k výraznému sťaženiu slobodného a bezplatného prístupu k tomuto dielu, a zároveň by autorskému právu bola priznaná neprimeraná územná pôsobnosť, keďže nositeľ autorského práva nemá právo povoliť alebo zakázať verejný prenos svojho diela v týchto členských štátoch.

53 Okrem toho ako v podstate zdôraznil generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, skutočnosť, že existujú aj iné technologické opatrenia, ktoré by vo väčšej miere zohľadňovali záujem nositeľa autorského práva, ako napríklad opatrenia prístupu, ktoré sú analogické prístupu v rámci terminálov v knižniciach, predplatné alebo prístup prostredníctvom používateľského mena a hesla, neznamená, že také opatrenie geografického blokovania, o aké ide vo veci samej, treba považovať za neúčinné, keďže uplatnenie týchto ostatných opatrení by mohlo neprimerane narušiť primeranú rovnováhu spomenutú v bode 50 tohto rozsudku tým, že by verejnosť nachádzajúca sa v členských štátoch, v ktorých sa dielo stalo voľným, bola pripravená o slobodný a bezplatný prístup k tomuto dielu.

54 Pokiaľ ide o skutočnosť, že v prejednávanej veci Združenie vybavilo svoju internetovú stránku systémom upozornenia, ktorý v prípade, že k návšteve stránky dôjde z členského štátu, v ktorom sa dielo dotknuté vo veci samej stalo voľným, vyžaduje aby používateľ vyhlásil, že na túto stránku vstupuje z jedného z týchto členských štátov, je potrebné konštatovať, že takéto technologické opatrenie, ktoré podmieňuje prístup na stránku v závislosti od odpovede na vyhlásenie, nie je možné považovať za „účinné“, keďže v konečnom dôsledku je len na dobrej vôli používateľa internetu, či predmetné vyhlásenie vyplní úprimne alebo nie.

O tretej otázke

57 Na úvod treba uviesť, že v tretej otázke predkladajúci vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, že uverejnenie diela, o aké ide vo veci samej, na internetovej stránke by bolo kvalifikované ako „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 z dôvodu existencie možnosti obísť opatrenie geografického blokovania zavedené na tejto stránke. V tomto kontexte si kladie otázku, koho je možné považovať za zodpovedného za tento prenos verejnosti, či osobu, ktorá dielo sprístupnila na internete, alebo osobu, ktorá k nemu uľahčila prístup tým, že ponúka službu umožňujúcu obísť takéto opatrenie.

58 Z odpovede na prvú a druhú otázku však vyplýva, že v situácii, o akú ide vo veci samej, závisí kvalifikácia takéhoto uverejnenia ako „verejného prenosu“ v podstate od neúčinnosti technologického opatrenia zavedeného na dotknutej internetovej stránke, a nezávisí ako taká a za každých okolností od možnosti obísť toto opatrenie, ako vyplýva z bodu 51 tohto rozsudku. Hoci je pravda, že neúčinnosť technologického opatrenia môže vyplývať zo skutočnosti, že existujú možnosti obchádzania tohto opatrenia, technologické opatrenie možno aj napriek existencii rizika obchádzania kvalifikovať ako „účinné“, ak je toto riziko vyvážené prostredníctvom iných skutočností, ako to v podstate vyplýva z bodov 48 až 53 tohto rozsudku.

59 Okrem toho je odpoveď na tretiu otázku naďalej potrebná, keďže vzhľadom na odpoveď na prvú a druhú otázku v konečnom dôsledku prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby určil, či je opatrenie geografického blokovania, o ktoré ide vo veci samej, „účinné“ v zmysle článku 6 ods. 3 smernice 2001/29.

64 Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že ak uverejnenie diela, ktoré sa v niektorých členských štátoch stalo voľným, ale ktoré je v inom členskom štáte stále chránené autorským právom, na internetovej stránke, predstavuje v tom štáte „verejný prenos“ z dôvodu, že opatrenie geografického blokovania zavedené na tejto stránke nie je „účinné“ v zmysle článku 6 ods. 3 tejto smernice, takýto prenos je pripísateľný osobe, ktorá dielo na tejto stránke uverejnila, a nie poskytovateľovi VPN či podobnej služby, ktorý svojmu používateľovi umožnil obísť toto neúčinné opatrenie.

O trovách

65 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1. Článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti

sa má vykladať v tom zmysle, že: