C-801/24

NKO AO National Settlement Depository (NSD), so sídlom v Moskve (Rusko), v zastúpení: É. Épron a A. Genko, advokáti,

odvolateľka,

ďalší účastníci konania:

Rada Európskej únie, v zastúpení: L. Berger a E. Nadbath, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

Európska komisia, v zastúpení: M. Carpus‑Carcea, L. Mantl a G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 15. januára 2026,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Svojím odvolaním finančná inštitúcia NKO AO National Settlement Depository (NSD) žiada zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 11. septembra 2024, NSD/Rada (T‑494/22, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2024:607), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu, v ktorej navrhovala, aby bolo zrušené:

– rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/883 z 3. júna 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 153, 2022, s. 92), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/878 z 3. júna 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 153, 2022, s. 15; ďalej spoločne len „pôvodné sporné akty“),

– rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/572 z 13. marca 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 75I, 2023, s. 134), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2023/571 z 13. marca 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 75I, 2023, s. 1) (ďalej spoločne len „prvé sporné ponechávajúce akty“), a

5 Dňa 17. marca 2014 Rada Európskej únie prijala na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16).

6 V ten istý deň Rada prijala na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6).

7 V nadväznosti na inváziu ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu 24. februára 2022 prijala Rada 25. februára 2022 rozhodnutie (SZBP) 2022/329, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 50, 2022, s. 1,), a nariadenie Rady (EÚ) 2022/330, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 51, 2022, s. 1).

A. Rozhodnutie 2022/329

8 Odôvodnenia 5 a 9 až 11 rozhodnutia 222/329 znejú:

„(5) Rada 24. januára 2022… zdôraznila, že akákoľvek ďalšia vojenská agresia zo strany Ruska voči Ukrajine bude mať ďalekosiahle dôsledky a cena za ňu bude vysoká vrátane širokej škály odvetvových a individuálnych reštriktívnych opatrení, ktoré sa prijmú v koordinácii s partnermi.

„Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria, sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou:

…

f) fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú vládu Ruskej federácie zodpovednú za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny alebo z nej majú prospech [ďalej len ‚kritérium f)‘],…

…

a fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú s nimi spojené, ako sa uvádzajú v prílohe.“

10 Článok 2 ods. 5 rozhodnutia 2014/145 v podstate stanovuje, že zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov fyzickej alebo právnickej osoby, subjektu alebo orgánu nebráni tomu, aby fyzická alebo právnická osoba, subjekt alebo orgán uvedené na zozname vykonali platbu splatnú na základe zmluvy, ktorá sa uzavrela pred dátumom, kedy boli takáto fyzická alebo právnická osoba, subjekt alebo orgán zaradené na zoznam v prílohe, pod podmienkou, že dotknutý členský štát dospel k záveru, že príjemcom platby nie je priamo ani nepriamo fyzická alebo právnická osoba, subjekt alebo orgán zapísaný na tomto zozname.

13 Článok 6 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje, že za predpokladu, že platba, ktorú uskutočnila fyzická alebo právnická osoba, subjekt alebo orgán uvedené na zozname v prílohe I k tomuto nariadeniu, je splatná na základe zmluvy alebo dohody, ktoré dotknutá fyzická alebo právnická osoba, subjekt alebo orgán uzavreli, alebo na základe záväzku, ktorý dotknutým fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom vznikol pred dátumom, kedy tieto fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány boli zaradené na zoznam v tejto prílohe, môžu príslušné orgány členských štátov povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov za predpokladu, že dotknutý príslušný orgán určil, že tieto finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sa použijú na platbu, ktorú uskutočnia fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány uvedené na tomto zozname, a že platba neporuší zákaz sprístupniť finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje priamo ani nepriamo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, ktoré sú uvedené v zozname v uvedenej prílohe.

14 Článok 14 ods. 4 nariadenia č. 269/2014 uvádza, že zoznam v prílohe I sa pravidelne, aspoň každých 12 mesiacov preskúmava.

D. Nariadenie č. 833/2014

15 Článok 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 1), zmeneného nariadením Rady (EÚ) 2022/328 z 25. februára 2022 (Ú. v. EÚ L 49, 2022, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 833/2014“), znie:

…

b) finančných prostriedkov alebo finančnej pomoci v súvislosti s technológiami uvedenými v prílohe II, a to najmä grantov, pôžičiek a poistenia vývozného úveru, na akýkoľvek predaj, dodávku, presun alebo vývoz uvedených položiek alebo na poskytnutie súvisiacej technickej pomoci priamo alebo nepriamo akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Rusku, alebo ak sa takáto pomoc týka technológií na použitie v Rusku akejkoľvek osobe, subjektu alebo orgánu v akejkoľvek inej krajine.“

17 Ako v podstate spresňoval článok 3 ods. 3 tohto nariadenia, príloha II k tomuto nariadeniu vo svojom pôvodnom znení uvádzala určité technológie vhodné pre ropný priemysel na použitie pri hlbinnom prieskume ropy a jej ťažbe, pri arktickom prieskume ropy a jej ťažbe alebo v rámci ruských projektov zameraných na bridlicovú ropu.

E. Nariadenie č. 909/2014

18 Odôvodnenie 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 2014, s. 1) uvádza:

„Systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkované [centrálnymi depozitármi cenných papierov] majú vzhľadom na svoju kľúčovú pozíciu v procese vyrovnania systémový význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi. …“

„NSD je ruská nebanková finančná inštitúcia a ruský centrálny depozitár cenných papierov. Podľa trhovej hodnoty majetkových a dlhových cenných papierov držaných v úschove je najväčším depozitárom cenných papierov v Rusku a jediným depozitárom, ktorý má prístup k medzinárodnému finančnému systému.

Ruská vláda a Centrálna banka Ruska ho považujú za systémovo významnú ruskú finančnú inštitúciu. Zohráva zásadnú úlohu vo fungovaní ruského finančného systému a v jeho prepojení s medzinárodným finančným systémom, čím ruskej vláde priamo a nepriamo umožňuje vykonávať jej činnosti a politiky a využívať zdroje.

Je takmer v plnom vlastníctve Moskovskej burzy, ktorej úlohou je poskytovať úplný prístup na ruské finančné trhy. Moskovská burza je vďaka svojej úlohe a akcionárom vo veľkej miere kontrolovaná ruskou vládou. NSD je preto subjektom alebo orgánom, ktorý materiálne alebo finančne podporuje vládu Ruskej federácie zodpovednú za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny.“

22 Rada uverejnila 3. júna 2022 v Úradnom vestníku Európskej únie aj oznámenie určené osobám, subjektom a orgánom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí Rady 2014/145/SZBP, zmenenom rozhodnutím Rady (SZBP) 2022/883, a v nariadení Rady (EÚ) č. 269/2014 vykonávanom vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2022/878 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ C 219 I, 2022, s. 1). V tomto oznámení sa okrem iného uvádzalo, že dotknuté osoby, subjekty a orgány môžu predložiť Rade spolu s podpornou dokumentáciou žiadosť o opätovné posúdenie rozhodnutia, ktorým boli ich mená zaradené na sporné zoznamy.

3. Druhé sporné ponechávajúce akty

28 Listom z 10. júla 2023 Rada odvolateľku informovala, že má v úmysle zachovať reštriktívne opatrenia prijaté voči nej, zaslala jej spis WK 7807/2023 REV2 a vyzvala ju, aby predložila svoje pripomienky najneskôr do 25. júla 2023.

29 Dňa 13. septembra 2023 Rada prijala druhé sporné ponechávajúce akty, z ktorých vyplýva, že názov odvolateľky bol ponechaný na sporných zoznamoch z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 21 tohto rozsudku.

II. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

30 Odvolateľka návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 12. augusta 2022 podala žalobu, v ktorej sa domáhala zrušenia pôvodných sporných aktov v rozsahu, v akom sa jej týkajú.

31 Uznesením zo 7. novembra 2023 predseda prvej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhu Európskej komisie na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Rady.

– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

35 Rada, ktorú podporuje Komisia, navrhuje, aby Súdny dvor:

– zamietol odvolanie a

– uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

IV. O odvolaní

36 Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza tri odvolacie dôvody, z ktorých prvý je v podstate založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mal Všeobecný súd dopustiť tým, že rozhodol, že Rada dodržala svoju povinnosť odôvodnenia sporných aktov, druhý na nesprávnom výklade kritéria f) a tretí na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Všeobecný súd rozhodol, že reštriktívne opatrenia prijaté voči nej boli v súlade so zásadou proporcionality.

41 Rada, ktorá je podporovaná Komisiou, túto argumentáciu odvolateľky spochybňuje.

2. Posúdenie Súdnym dvorom

42 Podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia aktu spôsobujúceho ujmu vyplýva zo zásady dodržiavania práva na obhajobu a jej cieľom je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na to, aby zistila, či je akt dôvodný a či má prípadne vadu, ktorá by umožnila napadnúť jeho platnosť na súde Únie, a jednak umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu (rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 49 a citovaná judikatúra).

43 Odôvodnenie aktu Rady, ktorým sa ukladajú reštriktívne opatrenia, o aké ide v prejednávanej veci, musí identifikovať presné a konkrétne dôvody, pre ktoré sa Rada v rámci výkonu svojej diskrečnej posudzovacej právomoci domnieva, že také opatrenie sa má vzťahovať na dotknutú osobu (rozsudok z 15. novembra 2012, Conseil/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 52).

48 Na druhej strane Všeobecný súd v bode 41 napadnutého rozsudku konštatoval, že v dôvodoch zaradenia názvu odvolateľky na sporné zoznamy sa najmä uvádza, že odvolateľka je hlavným ruským depozitárom cenných papierov, že má prístup do medzinárodného finančného systému a že je uznávaná ako systémovo dôležitá finančná inštitúcia, ktorá zohráva zásadnú úlohu vo fungovaní ruského finančného systému, v dôsledku čoho priamo alebo nepriamo umožňuje ruskej vláde vykonávať jej činnosti a politiky a využívať zdroje. Tieto dôvody tiež uvádzali, že odvolateľka je takmer úplne vo vlastníctve Moskovskej burzy, ktorá je vo veľkej miere pod kontrolou ruskej vlády.

49 Vzhľadom na kontext, v ktorom boli sporné akty prijaté, a na odôvodnenie uvedené v týchto aktoch odvolateľka ako centrálny depozitár cenných papierov v Rusku, ako sama uznáva vo svojom odvolaní, keď sa kvalifikovala ako „hlavný a ústredný prvok ruského finančného systému“, nemohla oprávnene nevedieť o dôvodoch, pre ktoré Rada prijala voči nej reštriktívne opatrenia.

50 Všeobecný súd preto v bode 41 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že opis skutkových okolností v sporných aktoch predstavuje dostatočne jasné a presné odôvodnenie, ktoré na jednej strane umožňuje odvolateľke pochopiť dôvody, pre ktoré bol jej názov zaradený na sporné zoznamy a následne v nich ponechaný, a Všeobecnému súdu umožňuje vykonávať kontrolu zákonnosti týchto aktov.

51 Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, Všeobecný súd v bode 42 napadnutého rozsudku nijako neuznal, čo i len implicitne, akýkoľvek nedostatok odôvodnenia sporných aktov. Všeobecný súd totiž na základe judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 44 tohto rozsudku v podstate len rozhodol, že tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého tieto akty neidentifikujú okamih ani okolnosti pomoci poskytnutej ruskej vláde a v tejto súvislosti neuvádzajú konkrétnu operáciu, nemôže spochybniť ani dostatočnosť, ani koherentnosť odôvodnenia uvedených aktov.

B. O druhom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom výklade kritéria f)

57 Druhý odvolací dôvod sa delí na dve časti, z ktorých prvá je založená na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mal Všeobecný súd dopustiť pri výklade pojmu „materiálna alebo finančná podpora vlády Ruskej federácie“ v zmysle kritéria f), a druhá na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd nesprávne zmiernil dôkazné bremeno prináležiace Rade.

1. O prvej časti druhého odvolacieho dôvodu

a) Argumentácia účastníkov konania

58 Prvou časťou svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že použil „široký, vágny a nesprávny“ výklad pojmu „materiálna alebo finančná podpora vlády Ruskej federácie“ v zmysle kritéria f). Podľa nej treba tento pojem vykladať reštriktívne v tom zmysle, že sa vzťahuje len na formy podpory spočívajúce v konkrétnom dodaní tovaru alebo prevode finančných prostriedkov priamo v prospech ruskej vlády. Konkrétne cieľom kritéria f) je sankcionovať len osoby, orgány a subjekty, ktoré „financujú“ túto vládu, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny, s vylúčením tých, ktoré „prispievajú k uľahčeniu“ takéhoto financovania.

59 V tejto súvislosti odvolateľka v prvom rade tvrdí, že rozsudok zo 7. apríla 2016, Central Bank of Iran/Rada (C‑266/15 P, EU:C:2016:208, bod 44), z ktorého Všeobecný súd analogicky vychádzal v bode 57 napadnutého rozsudku pri výklade kritéria f), nie je relevantný. Hoci kritérium zaradenia na zoznam, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, založené na „podpore iránskej vlády“, vykazuje určitú podobnosť s kritériom f), nie je však rovnaké, v dôsledku čoho Všeobecný súd nemohol účinne vychádzať z uvedeného rozsudku.

65 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúru určenie významu a rozsahu pojmov, ktoré právo Únie nedefinuje a neodkazuje na právo členských štátov, sa musí vykonať podľa ich obvyklého významu v bežnom jazyku, pričom sa zároveň zohľadnia súvislosti, v ktorých sa používajú, ako aj účel sledovaný právnou úpravou, v ktorej sa nachádzajú (pozri rozsudky z 27. januára 1988, Dánsko/Komisia, 349/85, EU:C:1988:34, bod 9, a z 12. februára 2026, Stichting Koskea, C‑490/24, EU:C:2026:89, bod 24, ako aj citovanú judikatúru).

66 Pokiaľ ide v prvom rade o znenie kritéria f), treba poznamenať, že ani článok 2 ods. 1 písm. f) rozhodnutia 2014/145, ani žiadne iné ustanovenie tohto rozhodnutia neobsahuje definíciu pojmu „podpora“ a neodkazuje ani na právo členských štátov na účely určenia jeho rozsahu.

67 Podľa svojho obvyklého významu v bežnom jazyku pojem „podpora“ vo všeobecnosti označuje pomoc alebo súčinnosť pri konaní alebo vo veci druhého s cieľom posilniť alebo uľahčiť ich realizáciu.

68 Tento široký význam pojmu „podpora“ je potvrdený okolnosťou, že znenie kritéria f) nestanovuje žiadnu požiadavku týkajúcu sa foriem alebo spôsobov poskytovanej podpory, okrem spresnenia, podľa ktorého táto podpora musí byť „materiálna alebo finančná“. Nerozlišuje ani podľa toho, či sa táto podpora poskytuje priamo alebo nepriamo.

69 Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska doslovného znenia uplatnenie tohto kritéria nie je podmienené konkrétnym dodaním tovarov ani existenciou prevodu finančných prostriedkov priamo v prospech ruskej vlády.

72 Ako však uviedla generálna advokátka v bode 39 svojich návrhov, vecná pôsobnosť článku 4 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 833/2014 na jednej strane a článku 2 ods. 1 písm. f) rozhodnutia 2014/145 na druhej strane je odlišná. Prvé z týchto ustanovení sa totiž osobitne a výlučne týka tovaru a technológií uvedených v prílohe II k nariadeniu č. 833/2014, v prípade ktorých si poskytnutie financovania alebo finančnej pomoci akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Rusku bez toho, aby boli výslovne zakázané, vyžaduje predchádzajúce povolenie príslušného orgánu dotknutého členského štátu. Druhé z uvedených ustanovení uvádza jedno z kritérií zaradenia na zoznam, ktoré vedie k zmrazeniu finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov patriacich osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré Rada označila za osoby, subjekty alebo orgány spĺňajúce predmetné kritérium.

73 Výklad kritéria f) preto nemôže závisieť od pojmu „finančná pomoc“ v zmysle článku 4 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 833/2014. Z toho istého dôvodu nie je v prejednávanej veci relevantný výklad tohto pojmu, ktorý podal Súdny dvor v rozsudku z 28. marca 2017, Rosneft (C‑72/15, EU:C:2017:236).

74 Pokiaľ ide v treťom rade o ciele sledované kritériom f) a právnou úpravou, ktorej súčasťou je toto kritérium, treba uviesť, ako vyplýva z odôvodnenia 11 rozhodnutia 2022/329, že uvedené kritérium bolo zavedené v deň nasledujúci po invázii ozbrojenými silami Ruskej federácie na Ukrajinu, pričom táto invázia bola kvalifikovaná, ako sa uvádza v odôvodneniach 9 a 10 tohto rozhodnutia, ako „nevyprovokovaná“ a tiež ako „flagrantné porušenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny“, a to zo strany Rady, ako aj vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

78 Ako uviedol Všeobecný súd v bode 88 napadnutého rozsudku, centrálne depozitáre cenných papierov, akým je odvolateľka, sú považované za systémovo dôležité subjekty, ktoré sú nevyhnutné najmä pre účinné vykonávanie menovej politiky, dôveryhodnosť programu obhospodarovania verejného dlhu, riadenie kolaterálu a bezpečnosť a efektívnosť trhov s cennými papiermi. V tejto súvislosti samotná odvolateľka vo svojom odvolaní uznáva, že poskytuje technické prostriedky potrebné na poskytovanie finančných služieb v rámci vydávania štátnych dlhopisov a že väčšina ruských finančných investícií v Únii je realizovaná prostredníctvom jej služieb. Navyše právo Únie výslovne zakotvuje systémový význam centrálnych depozitárov cenných papierov v nariadení č. 909/2014, najmä v jeho odôvodnení 2.

79 Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 66 až 78 tohto rozsudku treba konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 57 napadnutého rozsudku rozhodol, že pojem „materiálna alebo finančná podpora vlády Ruskej federácie“ v zmysle kritéria f) nevyžaduje, aby dotknuté osoby alebo subjekty poskytovali podporu, ktorá priamo alebo nepriamo súvisí s anexiou Krymu alebo destabilizáciou Ukrajiny, ale že pod touto podporou treba rozumieť akúkoľvek podporu, ktorá je pre svoj kvantitatívny alebo kvalitatívny význam spôsobilá poskytnúť tejto vláde zdroje alebo nástroje materiálnej alebo finančnej povahy, ktoré jej umožňujú realizovať činnosť zameranú na destabilizáciu Ukrajiny.

80 Z uvedeného vyplýva, že prvú časť druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

b) Posúdenie Súdnym dvorom

1) O prípustnosti

85 V súlade s ustálenou judikatúrou z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj z článku 168 ods. 1 písm. d) a článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že odvolanie musí presne označovať napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh, inak sú odvolanie alebo predmetný odvolací dôvod neprípustné (rozsudky zo 4. októbra 2024, thyssenkrupp/Komisia, C‑581/22 P, EU:C:2024:821, bod 57 a citovaná judikatúra, ako aj z 15. januára 2026, Anbouba/Rada, C‑494/24 P, EU:C:2026:9, bod 34 a citovaná judikatúra).

86 V prejednávanej veci treba konštatovať, že odvolateľka presne identifikovala bod napadnutého rozsudku, ktorý zamýšľa kritizovať v druhej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu, a že uviedla nesprávne právne posúdenia, ktorých sa Všeobecný súd údajne dopustil v tomto bode, v dôsledku čoho je táto druhá časť prípustná.

87 Za týchto podmienok treba námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, zamietnuť.

2) O veci samej

93 Tento záver nie je vyvrátený tvrdením odvolateľky, podľa ktorého by sa judikatúra uvedená v bode 50 napadnutého rozsudku mala vyvíjať tak, že by sa upustilo od použitia dôkazného štandardu založeného na „súbore nepriamych dôkazov“ s cieľom posilniť právny štát. Štandard dokazovania požadovaný súdom Únie v oblasti reštriktívnych opatrení je totiž prispôsobený ich konzervatívnej, dočasnej a reverzibilnej povahe, pričom ich platnosť je vždy podmienená trvaním skutkových a právnych okolností, ktoré viedli k ich prijatiu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. februára 2023, Boshab/Rada, C‑708/21 P, EU:C:2023:84, bod 59). Takýto dôkazný štandard okrem toho nemá vplyv na skutočnosť, že súdne preskúmanie zákonnosti dôvodov, na ktorých je založené rozhodnutie zaradiť meno určitej osoby na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, alebo ho tam ponechať, zahŕňa overenie skutočností uvádzaných v odôvodnení, o ktoré sa toto rozhodnutie opiera, tak, aby toto preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie uvedeného rozhodnutia, podložené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2023, Rada/El‑Qaddafi, C‑413/21 P, EU:C:2023:306, bod 107 a citovanú judikatúru).

94 Z toho vyplýva, že uvedený dôkazný štandard umožňuje súdu Únie vykonať úplné a účinné preskúmanie skutkového základu reštriktívnych opatrení prijatých Radou bez toho, aby jej uložil dôkazné bremeno nezlučiteľné s naliehavými požiadavkami na zavedenie takýchto opatrení, ako aj s ich preventívnym charakterom.

98 V prvej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd v rámci preskúmania údajného neprimeraného zásahu do jej základných práv nezohľadnil situáciu jej klientov a účinky vyvolané dotknutými reštriktívnymi opatreniami na ich hospodárske záujmy, najmä na ich schopnosť disponovať so svojimi investíciami a spravovať ich, ako aj ujmu, ktorú utrpeli, hoci títo klienti nie sú nijako zapojení do ozbrojeného konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou.

99 V tejto súvislosti na jednej strane tvrdí, že judikatúra citovaná v bode 129 napadnutého rozsudku, podľa ktorej sa porušenia subjektívneho práva môže v zásade dovolávať len osoba, ktorej právo bolo údajne porušené, a nie tretie osoby, nie je v prejednávanej veci relevantná. Táto judikatúra totiž nebola vytvorená ani v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami, ani v súvislosti s preskúmaním dodržiavania zásady proporcionality.

100 Preskúmanie dodržania zásady proporcionality pritom nevyhnutne zahŕňa zohľadnenie všetkých účinkov dotknutých reštriktívnych opatrení, čo malo viesť Všeobecný súd k tomu, aby posúdil údajné porušenie základných práv odvolateľky z hľadiska vlastníckeho práva jej klientov.

101 Odvolateľka však spresňuje, že nenavrhuje zrušenie dotknutých reštriktívnych opatrení z dôvodu porušenia vlastníckeho práva svojich zákazníkov, ale z dôvodu hospodárskych dôsledkov, ktoré sú úplne neprimerané a kontraproduktívne vzhľadom na ciele, ktoré sledujú, ktoré zasahujú jej klientov a užívateľov.

105 V zmysle ustálenej judikatúry je právomoc Súdneho dvora v rámci odvolania obmedzená na posúdenie právnych riešení žalobných dôvodov prejednávaných na prvom stupni. Účastník konania teda nemôže predložiť prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nepredložil v konaní pred Všeobecným súdom, pretože by tým získal možnosť predložiť na Súdnom dvore, ktorý má v odvolacom konaní obmedzenú právomoc, spor so širším rozsahom ako ten, ktorý prejednával a rozhodoval Všeobecný súd. Vzhľadom na to má odvolateľ právo podať odvolanie, v rámci ktorého na Súdnom dvore uvedie odvolacie dôvody vyplývajúce zo samotného napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hľadiska spochybniť jeho dôvodnosť (rozsudok zo 6. októbra 2021, Sigma Alimentos Exterior/Komisia, C‑50/19 P, EU:C:2021:792, body 38 a 39, ako aj citovaná judikatúra).

106 V prejednávanej veci odvolateľka v prvej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu Všeobecnému súdu vytýka, že v rámci preskúmania údajného neprimeraného zásahu do jej základných práv nezohľadnil situáciu jej klientov ani účinky vyvolané dotknutými reštriktívnymi opatreniami voči nim, a spochybňuje posúdenie, podľa ktorého sa na podporu svojej žaloby o neplatnosť nemohla dovolávať vlastníckeho práva, ktoré jej nenáleží. Táto argumentácia vychádza zo samotného napadnutého rozsudku, najmä z preskúmania tretieho žalobného dôvodu uvedeného na podporu tejto žaloby, ktorý je založený na neprimeranom zásahu do základných práv odvolateľky.

107 Touto prvou časťou tak odvolateľka spochybňuje právne dôsledky vyvodené Všeobecným súdom z riešenia, ktoré sám prijal v súvislosti so žalobným dôvodom, ktorý bol pred ním prejednávaný, v dôsleku čoho na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, uvedená časť nepredstavuje nové tvrdenie a nemení predmet sporu, ktorý Všeobecný súd prejednával a rozhodoval.

113 V tejto súvislosti Všeobecný súd po prvé v bode 129 napadnutého rozsudku konštatoval, že klienti odvolateľky majú k dispozícii prostriedky nápravy pred vnútroštátnymi súdmi, na ktorých sa môžu odvolávať najmä na porušenie ich vlastníckeho práva zakotveného v článku 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

114 Okrem toho v bodoch 132 a 133 napadnutého rozsudku Všeobecný súd správne rozhodol, že pri rozhodovaní o žiadosti o uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov podľa výnimiek stanovených v rozhodnutí 2014/145 a nariadení č. 269/2014 je príslušný vnútroštátny orgán povinný rešpektovať Chartu v súlade s jej článkom 51 ods. 1 (pozri analogicky rozsudok z 12. júna 2014, Peftiev a i., C‑314/13, EU:C:2014:1645, bod 24). Z uvedeného vyvodil záver, že ak klient odvolateľky, ktorý nie je zaradený na spornom zozname, podá žiadosť o uvoľnenie svojich finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov zmrazených z dôvodu zaradenia odvolateľky na tieto zoznamy, prináleží vnútroštátnym orgánom, aby sa ubezpečili, že zásah do vlastníckeho práva tohto klienta je v súlade s podmienkami stanovenými v článku 52 Charty.

115 V druhom rade Všeobecný súd preskúmal systém výnimiek zameraných na povolenie uvoľnenia určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ako je stanovený v nariadení č. 269/2014, s cieľom overiť, či tento systém mohol odvolateľke umožniť vrátenie cenných papierov svojich klientov držaných na jej zmrazených účtoch u depozitárov usadených v Únii.

116 V tejto súvislosti najprv v bode 149 napadnutého rozsudku pripomenul, že podľa výnimky stanovenej v článku 2 ods. 5 rozhodnutia 2014/145 zmrazenie finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov osoby, subjektu alebo orgánu nebráni tejto osobe, subjektu alebo orgánu vykonať platbu splatnú na základe zmluvy, ktorá sa uzavrela pred dátumom, keď boli uvedená osoba, subjekt alebo orgán zaradená alebo zaradený na zoznam v prílohe k tomuto rozhodnutiu, pod podmienkou, že dotknutý členský štát dospel k záveru, že príjemcom platby nie je priamo ani nepriamo fyzická alebo právnická osoba, subjekt alebo orgán zaradená alebo zaradený na uvedenom zozname.

118 V takto vymedzenom rámci Všeobecný súd v bodoch 151 a 152 napadnutého rozsudku v podstate a bez toho, aby to odvolateľka spochybnila, rozhodol, že v rozsahu, v akom finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje môžu byť uvoľnené, aby osobe, subjektu alebo orgánu umožnili uskutočniť „platbu“ na základe zmluvy alebo dohody uzavretej s treťou stranou pred dátumom ich zaradenia na sporné zoznamy, pojem „platba“ v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 sa musí vykladať extenzívne a nemožno ho obmedziť len na platby vo forme prevodu peňažnej sumy. Reštriktívny výklad pojmu „platba“ by bol totiž v rozpore so samotnou možnosťou uvoľniť zmrazené finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje odvolateľky. Na základe toho dospel k záveru, že výnimka stanovená v článku 2 ods. 5 rozhodnutia 2014/145 a v článku 6 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 oprávňuje vnútroštátne orgány vykonať uvoľnenie týchto finančných prostriedkov alebo týchto hospodárskych zdrojov odvolateľky s cieľom umožniť jej vykonať platbu vo forme vrátenia cenných papierov jej klientov, ktoré mala na svojich zmrazených účtoch u depozitárov cenných papierov usadených v Únii.

119 Pokiaľ ide napokon o tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého výnimky stanovené nariadením č. 269/2014 neumožnili jej klientom dosiahnuť uvoľnenie ich finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov z dôvodu príliš reštriktívnych podmienok uložených vnútroštátnymi orgánmi alebo z dôvodu oneskoreného konania týchto orgánov, treba uviesť, ako to urobil Všeobecný súd v bode 155 napadnutého rozsudku, že v rámci žaloby podanej na základe článku 263 ZFEÚ nie je súd Únie oprávnený rozhodnúť o zákonnosti aktu prijatého vnútroštátnym orgánom (rozsudok zo 17. septembra 2014, Liivimaa Lihaveis, C‑562/12, EU:C:2014:2229, bod 48 a citovaná judikatúra).

124 V treťom a poslednom rade odvolateľka tvrdí, že jej samotné postavenie nominálneho držiteľa účtov u depozitárov usadených v Únii nemôže stačiť na to, aby sa považovala za držiteľa finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov v zmysle článku 2 nariadenia č. 269/2014.

125 Rada, ktorá je podporovaná Komisiou, argumentáciu odvolateľky spochybňuje.

b) Posúdenie Súdnym dvorom

126 V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého jej zaradenie na sporné zoznamy vyplývalo z vôle Rady zmraziť bez rozdielu aktíva všetkých ruských investorov, bez ich individuálneho zaradenia a dostatočnej identifikácie, v rozpore so zásadou proporcionality, treba konštatovať, že toto tvrdenie bolo po prvýkrát uvedené v štádiu odvolania. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 105 tohto rozsudku sa preto toto tvrdenie musí zamietnuť ako neprípustné.

127 V druhom rade, pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľky založenú na údajnej trvalej povahe dotknutých reštriktívnych opatrení, stačí poznamenať, že v súlade s článkom 6 tretím odsekom rozhodnutia 2014/145 toto rozhodnutie podlieha neustálej revízii, a ak Rada dospeje k záveru, že jeho ciele neboli dosiahnuté, podľa potreby sa obnoví alebo zmení. Rovnako podľa článku 14 ods. 4 nariadenia č. 269/2014 sa zoznam uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu pravidelne, aspoň každých 12 mesiacov, preskúmava.

128 Z uvedeného vyplýva, ako uviedol Všeobecný súd v bode 136 napadnutého rozsudku, že tieto opatrenia majú dočasnú a zvrátiteľnú povahu.

133 V treťom a poslednom rade, pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľky, ktorým spochybňuje možnosť považovať ju za držiteľa finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov v zmysle článku 2 nariadenia č. 269/2014, treba uviesť, že taká nepresná kritika, ktorá sa navyše výslovne netýka žiadneho bodu napadnutého rozsudku, neumožňuje Súdnemu dvoru posúdiť jej dôvodnosť, a teda nespĺňa požiadavky stanovené judikatúrou pripomenutou v bode 85 tohto rozsudku. Toto tvrdenie je preto potrebné zamietnuť ako neprípustné.

134 Vzhľadom na všetky tieto úvahy treba druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu zamietnuť ako čiastočne nedôvodnú a čiastočne neprípustnú.

135 V dôsledku toho treba tretí odvolací dôvod zamietnuť v celom rozsahu ako čiastočne nedôvodný a čiastočne neprípustný.

136 Keďže žiadnemu z odvolacích dôvodov vznesených odvolateľkou nemožno vyhovieť, je potrebné zamietnuť odvolanie v celom rozsahu.

V. O trovách

137 Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

3. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

* Jazyk konania: angličtina.