C-810/24

Urban Vision SpA

proti

Comune di Milano,

Digital Vox Srl , predtým A & C Network Srl,

za účasti:

VOX Communication Srl,

–

Urban Vision SpA, v zastúpení: F. Iacovone, V. Monello a F. Sciaudone, avvocati,

–

Comune di Milano, v zastúpení: A. Mandarano, S. Pagano a S. Pagliosa, avvocati,

–

Digital Vox Srl, v zastúpení: P. Bertacco, J. E. P. Recla a A. Reggio D’Aci, avvocati,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 49 a 56 ZFEÚ, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií ( Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1 ), článku 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu ( Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36 ), ako aj zásad proporcionality, riadnej správy vecí verejných a efektívnosti.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Urban Vision SpA na jednej strane a Comune di Milano (mesto Miláno, Taliansko) a spoločnosťou Digital Vox Srl, predtým A & C Network Srl, na strane druhej vo veci zadania zákazky týkajúcej sa návrhu, dodávky, inštalácie, správy a údržby automatizovaných verejných toaliet skupine tvorenej spoločnosťami Digital Vox a Vox Communication Srl (ďalej len „skupina“).

Právny rámec

Článok 3 tejto smernice s názvom „Vzťah k iným ustanoveniam práva Spoločenstva“ v odseku 1 stanovuje:

„Ak existuje rozpor medzi ustanoveniami tejto smernice a ustanovením iného aktu Spoločenstva, ktorý upravuje osobitné aspekty prístupu k činnosti v oblasti služieb alebo jej výkonu v osobitných oblastiach alebo v osobitných povolaniach, má ustanovenie iného aktu Spoločenstva prednosť a uplatňuje sa na tieto osobitné oblasti alebo povolania.…“

5

Článok 9 uvedenej smernice, nazvaný „Systémy udeľovania povolení“, v odseku 3 stanovuje:

„Tento oddiel sa nevzťahuje na tie aspekty systémov udeľovania povolení, ktoré sa priamo alebo nepriamo riadia inými nástrojmi Spoločenstva.“

6

…

(14)

Okrem toho niektoré akty členského štátu, napríklad povolenia alebo licencie, v ktorých členský štát alebo orgán verejnej moci tohto členského štátu stanovuje podmienky vykonávania hospodárskej činnosti, vrátane podmienky vykonať danú operáciu, ktorá sa zvyčajne udeľuje na žiadosť hospodárskeho subjektu, a nie z iniciatívy verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, a v prípade ktorých hospodársky subjekt môže slobodne prestať uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať služby, by sa nemali považovať za koncesie. V prípade týchto aktov členského štátu sa uplatňujú osobitné ustanovenia smernice [2006/123]. Na rozdiel od uvedených aktov členského štátu sa v koncesiách stanovujú vzájomne záväzné povinnosti, na základe ktorých sa na vykonanie týchto stavebných prác alebo poskytnutie týchto služieb vzťahujú osobitné požiadavky vymedzené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ktoré sú právne vymáhateľné.

…

(18)

… Hlavný znak koncesie, t. j. právo na využívanie stavieb alebo služieb, vždy znamená prenos prevádzkového rizika ekonomickej povahy na koncesionára vrátane možnosti, že sa mu nevrátia investície vynaložené a náklady vzniknuté pri prevádzkovaní stavby alebo poskytovaní zadaných služieb v rámci bežných prevádzkových podmienok, aj keď časť rizika zostáva na verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi. …

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by mali hodnotiť ponuky na základe jedného alebo viacerých kritérií na vyhodnotenie ponúk. … Tieto kritéria by mali byť všetkým potenciálnym uchádzačom alebo záujemcom sprístupnené vopred, mali by súvisieť s predmetom zákazky a nemali by verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi ponechávať neobmedzenú voľnosť výberu. Mali by umožniť účinnú hospodársku súťaž a byť sprevádzané požiadavkami, ktoré umožňujú účinné overenie informácií, ktoré uchádzači poskytli. Malo by byť možné zahŕňať medzi kritériá na vyhodnotenie ponúk okrem iného environmentálne a sociálne kritériá alebo kritériá súvisiace s inováciou. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by mali zároveň uviesť kritériá na vyhodnotenie ponúk v zostupnom poradí významnosti, aby zabezpečili rovnaké zaobchádzanie s potenciálnymi uchádzačmi tým, že im umožnia oboznámiť sa so všetkými prvkami, ktoré by mali zohľadniť pri vypracúvaní svojich ponúk.

Vo výnimočných prípadoch, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ dostane ponuku, v ktorej sa navrhuje inovačné riešenie s výnimočnou úrovňou funkčného plnenia, ktoré obozretný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemohol predvídať, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ by mal mať výnimočne možnosť zmeniť poradie dôležitosti kritérií na vyhodnotenie ponúk, aby zohľadnil nové možnosti vyplývajúce z tohto inovačného riešenia, za predpokladu, že táto zmena poradia zabezpečí rovnaké zaobchádzanie so všetkými skutočnými aj potenciálnymi uchádzačmi vydaním novej výzvy na predloženie ponúk, alebo prípadne uverejnením nového oznámenia o koncesii.“

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

‚Koncesie‘ sú koncesie na stavebné práce alebo koncesie na služby vymedzené v písmenách a) a b):

a)

‚koncesia na stavebné práce‘ je odplatná zmluva uzavretá písomne, prostredníctvom ktorej jeden alebo viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia poverujú uskutočnením stavebných prác jeden alebo viaceré hospodárske subjekty, pričom jej protiplnením je buď len právo na využívanie stavby, ktorá je predmetom zmluvy, alebo toto právo spolu s peňažným plnením;

b)

Článok 30 tej istej smernice s názvom „Všeobecné zásady“ v odsekoch 1 a 2 uvádza:

„1. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ slobodne organizuje postup vedúci k výberu koncesionára, pričom sa musí dodržať súlad s touto smernicou.

2. Návrh postupu udeľovania koncesie rešpektuje zásady ustanovené v článku 3. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ počas postupu udeľovania koncesie predovšetkým neposkytuje informácie diskriminačným spôsobom, v dôsledku ktorého by niektorí záujemcovia alebo uchádzači mohli oproti iným získať výhodu.“

12

Podľa článku 41 smernice 2014/23, nazvaného „Kritériá na vyhodnotenie ponúk“:

„1. Koncesie sa udeľujú na základe objektívnych kritérií, ktoré sú v súlade so zásadami stanovenými v článku 3 a ktorými sa zaistí, že sa ponuky posudzujú v podmienkach účinnej hospodárskej súťaže, čo verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi umožní určiť celkovú hospodársku výhodu.

Talianske právo

13

Decreto legislativo n. 50 – Codice dei contratti pubblici (legislatívny dekrét č. 50, Zákonník verejného obstarávania), z 18. apríla 2016 (GURI č. 91 z 19. apríla 2016, riadny dodatok č. 10), ktorý má okrem iného za cieľ prebrať smernicu 2014/23 do talianskeho práva, vo verzii uplatniteľnej na spor vo veci samej (ďalej len „Zákonník verejného obstarávania“) obsahoval článok 183, nazvaný „Projektové financovanie“, ktorého odseky 4 a 15 stanovovali:

„4. Verejní obstarávatelia posúdia predložené ponuky podľa kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky na základe najlepšieho pomeru medzi kvalitou a cenou.

…

15. Hospodárske subjekty môžu predkladať verejným obstarávateľom návrhy na uskutočnenie verejných prác… Návrh obsahuje štúdiu uskutočniteľnosti, návrh dohody, hospodársky a finančný plán osvedčený niektorým zo subjektov uvedených v prvej vete odseku 9, ako aj špecifikáciu vlastností služby a riadenia. … Hospodársky a finančný plán zahŕňa sumu nákladov vynaložených na prípravu návrhu, vrátane práv k predmetom duševného vlastníctva podľa článku 2578 Codice civile (Občiansky zákonník). …

14

Odsek 9 tohto článku 183 v podstate stanovoval, že na účely účasti na verejnom obstarávaní musí každý uchádzač – vrátane navrhovateľa – predložiť hospodársky a finančný plán, ktorý „okrem náhrady výdavkov vynaložených na prípravu štúdie uskutočniteľnosti, ktorá je základom verejného obstarávania, zahŕňa aj výšku nákladov vynaložených na prípravu ponúk, vrátane práv k predmetom duševného vlastníctva podľa článku 2578 občianskeho zákonníka. Celková výška výdavkov uvedených v predchádzajúcej vete nesmie presiahnuť 2,5 % hodnoty investícií, ktorá vyplýva zo štúdie uskutočniteľnosti tvoriacej základ verejného obstarávania“.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

15

Rozhodnutím z 29. mája 2020 mesto Miláno stanovilo usmernenia na realizáciu „projektov a iniciatív zameraných na obnovu mestských verejných priestranstiev prostredníctvom výberu technických sponzorov“. V tomto rozhodnutí sa uvádzalo, že postup sa začne uverejnením oznámenia, a to prípadne po predložení návrhu zo strany navrhovateľa, a že bude pokračovať tým, že mesto posúdi „súlad so strategickými cieľmi miestnej správy“ a hodnotu návrhov. Následne by malo byť zorganizované verejné obstarávanie, a to na základe uvedeného oznámenia, v ktorom sú uverejnené „charakteristiky a plnenia vyplývajúce z prijatého návrhu“ a stanovuje sa v ňom možnosť predkladateľa návrhu prispôsobiť tento návrh najlepšej ponuke.

16

Keďže však skupina využila svoje právo prednosti a prispôsobila svoju ponuku ponuke spoločnosti Urban Vision, mesto Miláno jej rozhodnutím z 28. apríla 2023 túto zákazku zadalo. Uvedená zákazka preberá charakteristické znaky návrhu predloženého spoločnosťou Urban Vision. Uvádza sa v nej, že skupina bude financovať, dodá a vybuduje 110 automatizovaných verejných toaliet, ktorých vlastníctvo po kolaudácii prechádza na mesto, a zaistí ich prevádzku a údržbu počas obdobia 24 rokov, a to za cenu 29100000 eur, ku ktorej sa pripočíta päť miliónov eur. Uvedené mesto musí počas 18 rokov zaručiť prevádzkovanie 97 reklamných plôch, ktoré po ich transformácii umožnia digitálne zobrazovanie. Okrem toho podľa výpočtov toho istého mesta sa hodnota „zlepšenia imidžu súvisiaceho s možnosťou obchodnej propagácie“ pohybuje v rozmedzí od 10352827 eur do 15517412 eur. Komunikačný plán zahŕňa „priamu propagáciu sponzora“ a „reklamu pre tretie osoby, ktoré tento sponzor ako sprostredkovateľ umiestni do priestorov, ktoré má k dispozícii“.

20

Urban Vision napadla rozhodnutie z 28. apríla 2023 na Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre Lombardsko, Taliansko), ktorý jej žalobu zamietol rozsudkom z 29. januára 2024.

21

Urban Vision sa proti tomuto rozsudku odvolala na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento predkladajúci súd uvádza, že v zákazke, o ktorú ide vo veci samej, protiplnenie zodpovedá hospodárskej výnosnosti vyplývajúcej z prevádzkovania 97 reklamných plôch, za ktoré úspešný uchádzač preberá riziko spojené s dopytom.

25

Consiglio di Stato (Štátna rada) však uvádza, že odôvodnenie 68 smernice 2014/23 odkazuje na „značn[ú] flexibilit[u] pri stanovení a organizácii postupu vedúceho k výberu koncesionára“. Rovnako články 3 a 30 tejto smernice na účely dodržania zásady rovnosti zaobchádzania zdôrazňujú význam nediskriminačného oznamovania informácií, ktoré by mohli zvýhodniť niektorých záujemcov alebo uchádzačov v porovnaní s inými. Predovšetkým článok 41 ods. 3 uvedenej smernice stanovuje, že ak verejný obstarávateľ dostane ponuku, v ktorej sa navrhuje „inovačné riešenie“, „môže výnimočne zmeniť poradie dôležitosti kritérií na vyhodnotenie ponúk, aby zohľadnil takéto inovačné riešenie“, pod podmienkou, že vydá novú výzvu na predloženie ponúk, pričom „zmena poradia [kritérií] nesmie viesť k diskriminácii“. Okrem toho obmedzenia hospodárskej slobody by boli prípustné, ak by smerovali k zabezpečeniu nenarušenej hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch.

26

Právo prednosti by však mohlo byť odôvodnené, pretože zhodnocovanie iniciatív súkromného sektora predstavuje uplatňovanie zásady horizontálnej subsidiarity stanovenej v článku 118 Costituzione della Repubblica Italiana (Ústava Talianskej republiky) a je vyjadrením spôsobu spolupráce, ktorý môže zefektívniť dosiahnutie verejných záujmov z hľadiska času a zdrojov. Právo prednosti môže tiež podporiť transformáciu miestnej správy prostredníctvom získania nových znalostí, ktoré sú vlastné súkromnému sektoru, a taktiež by to mohlo byť stimulačné pre podnikateľov.

27

Predkladajúci vnútroštátny súd však zdôrazňuje, že právo prednosti nemusí byť vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa alebo v každom prípade nemusí byť primerané, keďže existujú iné opatrenia, ktoré odmeňujú iniciatívu súkromného sektora a zároveň predstavujú menší zásah do verejného obstarávania.

„[Bránia] zásady slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby uvedené v článkoch 49 a 56 ZFEÚ, ako aj smernica [2014/23], vykladané v spojení so zásadami proporcionality, riadnej správy vecí verejných a efektivity, a článok 12 smernice [2006/123], v prípade, ak ho Súdny dvor bude považovať za uplatniteľný, vnútroštátnej právnej úprave týkajúcej sa práva prednosti nachádzajúcej sa v článku 183 ods. 15 [Zákonníka verejného obstarávania]?“

O prejudiciálnej otázke

31

34

Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že iba vnútroštátne opatrenie prijaté v oblasti, ktorá bola predmetom úplnej harmonizácie na úrovni Únie, sa musí posudzovať s ohľadom na ustanovenia tohto harmonizačného opatrenia a nie s ohľadom na ustanovenie primárneho práva [pozri najmä rozsudok z 20. apríla 2023, Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato (Obec Ginosa), C‑348/22 , EU:C:2023:301 , bod 36 a citovanú judikatúru].

35

V rozsahu, v akom predkladajúci vnútroštátny súd vo svojej otázke odkazuje na článok 49, ako aj na článok 56 ZFEÚ, ktoré zakotvujú slobodu usadiť sa a slobodu poskytovania služieb, treba spresniť, že udelenie koncesie, o ktorú ide vo veci samej predpokladá prístup koncesionára na územie hostiteľského členského štátu s cieľom stabilnej a nepretržitej účasti na hospodárskom živote tohto štátu počas relatívne dlhého obdobia. Z toho vyplýva, že udelenie takejto koncesie spadá pod právo usadiť sa stanovené v článku 49 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Società Italiana Imprese Balneari, C‑598/22 , EU:C:2024:597 , bod 44 a citovanú judikatúru).

36

Okrem toho podľa článku 57 prvého odseku ZFEÚ sa ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa slobodného poskytovania služieb uplatnia len vtedy, ak sa neuplatnia najmä ustanovenia týkajúce sa práva usadiť sa. Z tohto dôvodu je potrebné vylúčiť uplatnenie článku 56 ZFEÚ.

V tejto súvislosti treba uviesť, že postup projektového financovania, ktorý je upravený článkom 183 ods. 15 Zákonníka verejného obstarávania, prebieha v troch etapách. Hospodársky subjekt najprv verejnému obstarávateľovi predloží návrh koncesie na stavebné práce, pričom mu predloží dokumentáciu obsahujúcu štúdiu uskutočniteľnosti, hospodársky a finančný plán, ako aj návrh koncesnej zmluvy. V druhom kroku verejný obstarávateľ posúdi uskutočniteľnosť tohto návrhu. V tejto fáze môže požiadať navrhovateľa, aby zmenil svoj návrh, a ak navrhovateľ súhlasí, štúdia sa schváli a zapíše do programových nástrojov verejného obstarávateľa ako projekt, ktorý sa má realizovať. Takto schválená štúdia uskutočniteľnosti v treťom kroku podlieha verejnému obstarávaniu, do ktorého je navrhovateľ pozvaný a v ktorom má právo prednosti. Konkrétne v prípade, že mu zákazka nebola zadaná, disponuje navrhovateľ lehotou pätnástich dní na prispôsobenie svojej ponuky tej od pôvodne vybraného úspešného uchádzača. V takom prípade je zákazka zadaná navrhovateľovi, a to pod podmienkou, že nahradí náklady, ktoré pôvodný úspešný uchádzač vynaložil na prípravu svojej ponuky, pričom však takto nahradená suma nesmie presiahnuť 2,5 % hodnoty investícií, ktorá vyplýva zo štúdie uskutočniteľnosti tvoriacej základ verejného obstarávania.

39

Keďže v prejednávanej veci je právo prednosti výslovne stanovené tak v článku 183 ods. 15 Zákonníka verejného obstarávania, ako aj v rozhodnutí mesta Miláno z 29. mája 2020 a v jeho oznámení z 20. júla 2021, zdá sa, že zásada transparentnosti je dodržaná. V dôsledku toho treba preskúmať, či právo prednosti porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania zakotvenú v článku 3 ods. 1 smernice 2014/23.

Z ustálenej judikatúry pritom na jednej strane vyplýva, že povinnosť verejného obstarávateľa dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi má za cieľ podporiť otvorenie postupov zadávania koncesií čo možno najširšej hospodárskej súťaži (pozri analogicky rozsudky z 23. decembra 2009, CoNISMa, C‑305/08 , EU:C:2009:807 , bod 37 a citovanú judikatúru, ako aj z 26. septembra 2024, Luxone a Sofein, C‑403/23 a C‑404/23 , EU:C:2024:805 , bod 50 ). Na druhej strane táto povinnosť, ktorá patrí do samotnej podstaty pravidiel Únie týkajúcich sa postupov zadávania koncesií na stavebné práce a služby, predovšetkým vyžaduje, aby sa s uchádzačmi zaobchádzalo rovnako tak v čase vypracúvania ich ponúk, ako aj v čase, keď sú tieto ponuky hodnotené verejným obstarávateľom. Z toho vyplýva, že ponuka sa po jej predložení v zásade nemôže meniť ani z podnetu verejného obstarávateľa, ani z podnetu uchádzača (pozri analogicky rozsudky z 22. júna 1993, Komisia/Dánsko, C‑243/89 , EU:C:1993:257 , bod 33 ; z 25. apríla 1996, Komisia/Belgicko, C‑87/94 , EU:C:1996:161 , body 51 a 52 , ako aj z 13. júna 2024, BibMedia, C‑737/22 , EU:C:2024:495 , body 30 a 32 a citovanú judikatúru).

42

Keďže cena vo všeobecnosti predstavuje rozhodujúce kritérium hodnotenia ponúk vo verejnom obstarávaní, skutočnosť, že verejný obstarávateľ zohľadní len zmenu ceny ponúknutej v pôvodnej ponuke jedného uchádzača, tohto uchádzača zvýhodňuje oproti jeho konkurentom, čo porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi (rozsudok z 25. apríla 1996, Komisia/Belgicko, C‑87/94 , EU:C:1996:161 , body 54 a 56 ), zaručenú článkom 3 ods. 1 smernice 2014/23, a predstavuje narušenie zdravej a účinnej hospodárskej súťaže (pozri analogicky rozsudok zo 14. septembra 2017, Casertana Costruzioni, C‑223/16 , EU:C:2017:685 , bod 40 ).

45

Záver, podľa ktorého takéto ustanovenie neobsahovalo žiadny prvok rokovania, ktorý je zakázaný zásadou rovnosti zaobchádzania, však úzko súvisel jednak s rozdelením predmetnej zákazky na časti a jednak s jej cieľom zachovať hospodársku súťaž v dotknutom hospodárskom odvetví.

46

Bez ohľadu na to, či právo prednosti v prejednávanej veci predstavuje rokovanie medzi navrhovateľom a verejným obstarávateľom, toto právo nepochybne umožňuje tomuto navrhovateľovi zmeniť svoju ponuku po jej predložení, čo zásada rovnosti zaobchádzania zakazuje. Platí to o to viac, že na rozdiel od ustanovenia, ktoré bolo jadrom veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 13. júna 2024, BibMedia ( C‑737/22 , EU:C:2024:495 ), právo prednosti môže vyvolávať účinky, ktoré nie sú v prospech hospodárskej súťaže, ale práve naopak, v jej neprospech.

47

Právo prednosti priznané navrhovateľovi postupu projektového financovania preto porušuje nielen článok 3 ods. 1 smernice 2014/23, ale aj článok 41 ods. 1 tejto smernice, podľa ktorého sa ponuky posudzujú „v podmienkach účinnej hospodárskej súťaže“.

51

Ako sa však uvádza v odôvodnení 68 smernice 2014/23, značná flexibilita, ktorú má verejný obstarávateľ pri stanovení a organizovaní postupu vedúceho k výberu koncesionára, zostáva podmienená „dodržiavan[ím] súladu s touto smernicou a zásadami transparentnosti a rovnakého zaobchádzania“, čo predpokladá „ustanov[enie] základn[ých] záru[k] [týkajúcich sa postupu udelenia koncesie]… aby sa zabránilo nespravodlivému zaobchádzaniu s niektorým z potenciálnych záujemcov“.

52

Napriek značnej flexibilite priznanej verejným obstarávateľom postup udeľovania koncesie musí v súlade s článkom 30 ods. 2 tejto smernice rešpektovať zásady uvedené v jej článku 3. Posledná veta odôvodnenia 8 uvedenej smernice v tom istom zmysle spresňuje, že flexibilita poskytnutá členským štátom by im mala umožniť „doplniť a ďalej rozvíjať… ustanovenia [tej istej smernice], ak to považujú za vhodné, najmä na lepšie zaistenie dodržovania… zásad [Zmluvy o FEÚ]“.

53

Článok 30 ods. 1 smernice 2014/23 v spojení s jej odôvodnením 8 teda nemôže odôvodniť zásah, ktorý vyplýva z práva prednosti, do zásady rovnosti zaobchádzania zaručenej v článku 3 tejto smernice.

57

V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že prostredníctvom zhodnocovania iniciatív súkromného sektora, právo prednosti uplatňuje zásadu horizontálnej subsidiarity stanovenú v článku 118 Ústavy Talianskej republiky a je vyjadrením spôsobu spolupráce, ktorý môže zefektívniť dosiahnutie verejných záujmov z hľadiska času a zdrojov. Právo prednosti tak podporuje transformáciu miestnej správy prostredníctvom získania nových znalostí, ktoré sú vlastné súkromnému sektoru, a taktiež by to mohlo byť stimulačné pre podnikateľov.

58

Takýto cieľ nemôže spadať pod dôvody verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia, ktoré podľa článku 52 ods. 1 ZFEÚ môžu ako jediné odôvodniť obmedzenie slobody usadiť sa.

59

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 smernice 2014/23 v spojení s článkom 49 ZFEÚ, článkami 30 a 41, ako aj odôvodnením 68 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát priznal navrhovateľovi postupu projektového financovania právo prednosti, ktoré mu v prípade, že mu dotknutá zákazka pôvodne nebola zadaná, umožňuje prispôsobiť svoju ponuku tej od pôvodne vybraného úspešného uchádzača, a získať tak túto zákazku, a to pod podmienkou, že nahradí náklady, ktoré pôvodný úspešný uchádzač vynaložil na prípravu svojej ponuky, pričom táto náhrada nemôže presiahnuť 2,5 % predpokladanej hodnoty investícií, ktoré sa na základe štúdie vykonateľnosti tvoriacej základ verejného obstarávania očakávajú od úspešného uchádzača.

bráni tomu, aby členský štát priznal navrhovateľovi postupu projektového financovania právo prednosti, ktoré mu v prípade, že mu dotknutá zákazka pôvodne nebola zadaná, umožňuje prispôsobiť svoju ponuku tej od pôvodne vybraného úspešného uchádzača, a získať tak túto zákazku, a to pod podmienkou, že nahradí náklady, ktoré pôvodný úspešný uchádzač vynaložil na prípravu svojej ponuky, pričom táto náhrada nemôže presiahnuť 2,5 % predpokladanej hodnoty investícií, ktoré sa na základe štúdie vykonateľnosti tvoriacej základ verejného obstarávania, očakávajú od úspešného uchádzača.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: taliančina.