C-812/24
ECLI:EU:C:2026:38
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0812
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0812
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (siedma komora)
z 22. januára 2026 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné obstarávanie služieb, tovarov a prác – Smernica 2014/24/EÚ – Zadávanie zákaziek – Článok 2 ods. 1 bod 10 – Pojem ‚hospodársky subjekt‘ – Zahrnutie dcérskej spoločnosti v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti – Článok 63 – Využívanie kapacít iných subjektov prepojených osôb – Článok 59 ods. 1 – Sloboda predkladania dôkazov o poskytnutí kapacít iných subjektov – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/7 – Príloha 1 a príloha 2, časť II, bod C – Predloženie viacerých jednotných európskych dokumentov pre obstarávanie (JED) – Účel JED“
Vo veci C‑812/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd, Portugalsko) z 12. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 26. novembra 2024, ktorý súvisí s konaním:
LIPOR – Associação de Municípios para a Gestão Sustentável de Resíduos do Grande Porto,
PreZero Portugal, S.A.
proti
Semural Waste & Energy, S.A.,
SÚDNY DVOR (siedma komora),
v zložení: predseda siedmej komory F. Schalin, sudcovia M. Gavalec (spravodajca) a Z. Csehi,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
LIPOR – Associação de Municípios para a Gestão Sustentável de Resíduos do Grande Porto, v zastúpení: M. Fernandes, R. Maia Magalhães a R. P. Pinto, advogados,
–
PreZero Portugal, S.A., v zastúpení: A. Tinoco, advogado,
–
portugalská vláda, v zastúpení: P. Barros da Costa, F. Batista a M. J. Ramos, splnomocnení zástupcovia,
–
česká vláda, v zastúpení: L. Halajová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
–
Európska komisia, v zastúpení: A. Biolan, G. Wils a I. Melo Sampaio, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 63 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES ( Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65 ).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi LIPOR – Associação de Municípios para a Gestão Sustentável de Resíduos do Grande Porto (združenie obcí pre trvalo udržateľné nakladanie s odpadmi v oblasti Grande Porto, Portugalsko) (ďalej len „LIPOR“) a spoločnosťou PreZero Portugal, S.A. (ďalej len „PreZero“) na jednej strane a spoločnosťou Semural Waste & Energy, S.A. (ďalej len „Semural“) na druhej strane vo veci zadania zákazky na prepravu a skládkovanie odpadu združením LIPOR spoločnosti PreZero.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 2014/24
3
Odôvodnenia 14 a 84 smernice 2014/24 znejú:
„(14)
Malo by sa spresniť, že pojem ‚hospodárske subjekty‘ by sa mal vykladať široko, aby zahŕňal všetky osoby a/alebo subjekty, ktoré ponúkajú uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb na trhu, a to bez ohľadu na právnu formu, ktorú si zvolili pre svoje fungovanie. Preto by sa pojem ‚hospodársky subjekt‘ mal vzťahovať na všetky firmy [obchodné spoločnosti – neoficiálny preklad ], pobočky, dcérske spoločnosti, verejné obchodné spoločnosti [združenia – neoficiálny preklad ], družstevné spoločenstvá, spoločnosti s ručením obmedzeným, univerzity, či už verejné, alebo súkromné, a iné formy subjektov, než sú fyzické osoby, a to za každých okolností bez ohľadu na to, či ide o ‚právnické osoby‘.
…
(84)
Mnohé hospodárske subjekty a v neposlednom rade aj [malé a stredné podniky (MSP)] sa domnievajú, že hlavnou prekážkou ich účasti na verejnom obstarávaní je administratívna záťaž vyplývajúca z potreby predložiť veľké množstvo osvedčení alebo iných dokumentov týkajúcich sa kritérií vylúčenia a podmienok účasti. Obmedzenie takýchto požiadaviek, napríklad prostredníctvom použitia jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie [JED] pozostávajúceho z aktualizovaného vlastného [čestného – neoficiálny preklad ] vyhlásenia, by mohlo viesť k značnému zjednodušeniu v prospech verejných obstarávateľov aj hospodárskych subjektov.
…
Výslovne by sa malo stanoviť, že v jednotnom európskom dokumente pre obstarávanie by sa mali uvádzať aj relevantné informácie týkajúce sa subjektov, na ktorých kapacity sa hospodársky subjekt spolieha, aby sa overenie informácií týkajúcich sa takýchto subjektov mohlo vykonať spolu s overením týkajúcim sa hlavného hospodárskeho subjektu a za rovnakých podmienok ako overenie týkajúce sa hlavného hospodárskeho subjektu.“
4
Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v odseku 1 stanovuje:
„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
10.
‚hospodársky subjekt‘ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo verejný subjekt alebo skupina takýchto osôb a/alebo subjektov vrátane akéhokoľvek dočasného združenia podnikov, ktoré na trhu ponúkajú uskutočnenie stavebných prác a/alebo uskutočnenie stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;
…“
5
Článok 56 uvedenej smernice, ktorý určuje „všeobecné zásady“ výberu účastníkov a zadávania zákaziek, v odseku 3 stanovuje:
„Ak informácie alebo dokumenty, ktoré majú predložiť hospodárske subjekty, sú alebo sa zdajú byť nekompletné alebo chybné alebo ak určité dokumenty chýbajú, verejní obstarávatelia môžu, ak sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa vykonáva táto smernica, neustanovuje inak, od dotknutých hospodárskych subjektov požadovať, aby príslušné informácie alebo dokumenty predložili, doplnili, spresnili alebo skompletizovali v primeranej lehote, a to za predpokladu, že takéto žiadosti sa predložia v úplnom súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti.“
6
Článok 58 smernice 2014/24 s názvom „Podmienky účasti“ stanovuje:
„1. Podmienky účasti sa môžu týkať:
a)
spôsobilosti vykonávať odbornú činnosť;
b)
ekonomického a finančného postavenia;
c)
technickej a odbornej spôsobilosti.
…
3. Verejní obstarávatelia môžu vzhľadom na ekonomické a finančné postavenie stanoviť požiadavky, ktorými sa zabezpečí, aby hospodárske subjekty mali potrebné ekonomické a finančné kapacity na plnenie zákazky. …
…
4. Pokiaľ ide o technickú a odbornú spôsobilosť, verejní obstarávatelia môžu stanoviť požiadavky, ktorými sa zabezpečí, aby hospodárske subjekty mali k dispozícii ľudské a technické zdroje a skúsenosti potrebné na plnenie zákazky na primeranej kvalitatívnej úrovni.
…“
7
Článok 59 tejto smernice, nazvaný „Jednotný európsky dokument pre obstarávanie“, v odseku 1 stanovuje:
„Verejní obstarávatelia pri predložení žiadostí o účasť alebo ponúk akceptujú [JED] pozostávajúci z aktualizovaného vlastného [čestného – neoficiálny preklad ] vyhlásenia ako predbežný dôkaz namiesto osvedčení vydaných orgánmi verejnej moci alebo tretími stranami potvrdzujúci, že príslušný hospodársky subjekt spĺňa všetky tieto podmienky:
a)
nenachádza sa v jednej zo situácií uvedených v článku 57, v prípade ktorých hospodárske subjekty musia alebo môžu byť vylúčené;
b)
spĺňa relevantné podmienky účasti stanovené podľa článku 58;
c)
v relevantných prípadoch spĺňa objektívne pravidlá a kritériá stanovené podľa článku 65.
Ak sa hospodársky subjekt spolieha na kapacity iných subjektov podľa článku 63, jednotný európsky dokument pre obstarávanie obsahuje aj informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku týkajúce sa týchto subjektov.
Jednotný európsky dokument pre obstarávanie pozostáva z formálneho vyhlásenia hospodárskeho subjektu, že relevantné dôvody na vylúčenie sa neuplatňujú a/alebo že relevantné podmienky účasti sú splnené, pričom sa v ňom poskytnú relevantné informácie, ktoré požaduje verejný obstarávateľ. Ďalej sa v ňom identifikuje orgán verejnej moci alebo tretia strana zodpovedná za vydanie podporných dokumentov a obsahuje aj formálne prehlásenie v tom zmysle, že hospodársky subjekt bude schopný na požiadanie tieto podporné dokumenty bezodkladne poskytnúť.
…“
8
Článok 60 uvedenej smernice, nazvaný „Dôkazové prostriedky“, v odseku 1 stanovuje:
„Verejní obstarávatelia môžu požadovať osvedčenia, vyhlásenia a iné dôkazové prostriedky uvedené v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku a v prílohe XII ako dôkaz toho, že neexistujú dôvody na vylúčenie, ako sa uvádza v článku 57, a že sú splnené podmienky účasti v súlade s článkom 58.
Verejní obstarávatelia nepožadujú iné dôkazové prostriedky, než sú prostriedky uvedené v tomto článku a v článku 62. Pokiaľ ide o článok 63, hospodárske subjekty môžu na to, aby verejnému obstarávateľovi preukázali, že budú mať k dispozícii potrebné zdroje, použiť akýkoľvek primeraný dôkazový prostriedok.“
9
Článok 63 smernice 2014/24 s názvom „Spoliehanie sa na kapacity iných subjektov“ v odseku 1 stanovuje:
„Hospodársky subjekt sa môže vzhľadom na kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia stanovené podľa článku 58 ods. 3 a kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti stanovené podľa článku 58 ods. 4, keď to prichádza do úvahy a pokiaľ ide o konkrétnu zákazku, spoliehať na kapacity iných subjektov nezávisle od právnej povahy prepojení, ktoré s nimi má. Pokiaľ však ide o kritériá súvisiace so vzdelaním a odbornou kvalifikáciou, ako sa stanovuje v prílohe XII časti II písm. f), alebo relevantnými odbornými skúsenosťami, hospodárske subjekty sa môžu spoliehať na kapacity iných subjektov len v prípade, keď tieto iné subjekty budú vykonávať práce alebo poskytovať služby, pre ktoré sa tieto kapacity vyžadujú. Ak sa chce hospodársky subjekt spoliehať na kapacity iných subjektov, verejnému obstarávateľovi preukáže, že bude mať k dispozícii potrebné zdroje, napríklad predložením záväzku týchto subjektov v uvedenom zmysle.
Verejný obstarávateľ v súlade s článkami 59, 60 a 61 overí, či subjekty, na ktorých kapacitu sa má hospodársky subjekt v úmysle spoliehať, spĺňajú príslušné podmienky účasti a či existujú dôvody na vylúčenie podľa článku 57. Verejný obstarávateľ požaduje, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, ktorý nespĺňa relevantnú podmienku účasti, alebo v súvislosti s ktorým existujú dôvody na povinné vylúčenie. Verejný obstarávateľ môže požadovať, alebo členský štát môže od verejného obstarávateľa požadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, v súvislosti s ktorým existujú dôvody na nepovinné vylúčenie.
Ak sa hospodársky subjekt spolieha na kapacity iných subjektov, pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia, verejný obstarávateľ môže požadovať, aby hospodársky subjekt a dané subjekty spoločne zodpovedali za plnenie zákazky.
Skupiny hospodárskych subjektov podľa článku 19 ods. 2 sa môžu spoliehať na využitie kapacít účastníkov skupiny alebo iných subjektov za rovnakých podmienok.“
10
Článok 65 tejto smernice sa týka „zníženia počtu inak kvalifikovaných záujemcov, ktorí sa majú vyzvať na účasť“.
Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/7
11
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/7 z 5. januára 2016, ktorým sa ustanovuje štandardný formulár pre jednotný európsky dokument pre obstarávanie ( Ú. v. EÚ L 3, 2016, s. 16 ), v odôvodnení 1 stanovuje:
„Jedným z hlavných cieľov smerníc [2014/24] a 2014/25/EÚ [Európskeho parlamentu a Rady z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES ( Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 243 )] je zníženie administratívneho zaťaženia verejných obstarávateľov, obstarávateľov a hospodárskych subjektov, a to najmä malých a stredných podnikov. Kľúčovým prvkom tohto úsilia je [JED]. Štandardný formulár pre jednotný európsky dokument pre obstarávanie by sa preto mal vypracovať takým spôsobom, aby sa odstránila nutnosť predkladať veľké množstvo osvedčení alebo iných dokumentov týkajúcich sa kritérií vylúčenia a podmienok účasti. Majúc na pamäti rovnaký cieľ, štandardný formulár by mal takisto poskytovať relevantné informácie týkajúce sa subjektov, na kapacity ktorých sa hospodársky subjekt spolieha, aby bolo možné overenie uvedených informácií uskutočniť spolu s overením v súvislosti s hlavným hospodárskym subjektom a za rovnakých podmienok.“
12
Príloha 1 k tomuto vykonávaciemu nariadeniu s názvom „Pokyny“ vo svojom osemnástom odseku stanovuje:
„Hospodársky subjekt, ktorý sa zúčastňuje samostatne, ale využíva kapacity jedného alebo viacerých iných subjektov, musí zabezpečiť, aby verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi doručil svoj vlastný jednotný európsky dokument pre obstarávanie spolu so samostatným jednotným európskym dokumentom pre obstarávanie, ktorý obsahuje príslušné informácie… pre každý zo subjektov, ktorých kapacity využíva.“
13
Príloha 2 k uvedenému nariadeniu, nazvaná „Štandardný formulár [JED]“, obsahuje časť II týkajúcu sa „informácií týkajúcich sa hospodárskeho subjektu“, ktorej bod C, nazvaný „Informácie o využívaní kapacít iných subjektov“, stanovuje:
Portugalské právo
14
Článok 57 Código dos Contratos Públicos (Zákonník o verejnom obstarávaní), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „CCP“), s názvom „Dokumenty ponuky“ v odseku 1 stanovuje:
„1. Ponuka pozostáva z týchto dokumentov:
a)
vyhlásenie uvedené v prílohe I k tomuto zákonníku, ktorého je neoddeliteľnou súčasťou;
b)
dokumenty, ktoré vzhľadom na predmet zákazky, ktorá sa má zadať, a aspekty jej plnenia, ktoré sú predmetom súťaže v špecifikáciách, obsahujú prvky ponuky, na základe ktorých je uchádzač pripravený vykonať zákazku;
c)
dokumenty požadované v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na predkladanie ponúk, ktoré obsahujú spôsoby alebo podmienky týkajúce sa aspektov plnenia zákazky, ktoré nie sú predmetom súťaže podľa špecifikácií a ktoré verejný obstarávateľ zamýšľa uložiť uchádzačovi.“
15
Článok 70 CCP, nazvaný „Analýza ponúk“, v odseku 2 písm. a) stanovuje:
„Ponuky budú vylúčené, ak z ich analýzy vyplynie, že:
a)
zjavne nezodpovedajú predmetu uzatváranej zmluvy alebo nespĺňajú niektorú z vlastností alebo niektorú z podmienok uvedených v článku 57 ods. 1 písm. b) a písm. c).“
16
Článok 72 CCP, nazvaný „Objasnenie a oprava ponúk a prihlášok“, v odseku 3 písm. a) stanovuje:
„Výberová komisia požiada záujemcov a uchádzačov, aby v lehote najviac piatich dní odstránili formálne vady svojich prihlášok a ponúk, ktoré je potrebné napraviť, ak táto náprava nemôže zmeniť samotný obsah a neporušuje zásady rovnakého zaobchádzania a hospodárskej súťaže; medzi tieto vady patria najmä:
a)
nepredloženie alebo nesprávne predloženie dokumentov, ktoré preukazujú len skutočnosti alebo vlastnosti, ktoré predchádzali dátumu predloženia prihlášky alebo ponuky, vrátane vyhlásení uvedených v prílohách I a V k tomuto zákonníku alebo v [JED].“
17
Článok 146 CCP s názvom „Predbežná správa“ v odseku 2 písm. d) stanovuje:
„V predbežnej správe uvedenej v predchádzajúcom odseku výberová komisia tiež navrhne a odôvodní vylúčenie ponúk:
…
d)
ktoré neobsahujú všetky dokumenty požadované podľa článku 57 ods. 1 a 2 a článku 57a ods. 1.“
18
Článok 168 CCP, nazvaný „Dokumenty prihlášky“, v odseku 4 stanovuje:
„Ak záujemca na splnenie minimálnych požiadaviek technickej spôsobilosti využíva služby tretích osôb, bez ohľadu na vzťahy, ktoré ho s nimi spájajú, najmä vzťahy subdodávateľského charakteru, príslušná prihláška obsahuje aj vyhlásenie, v ktorom sa tieto tretie osoby bezvýhradne zaväzujú vykonávať určité služby, ktoré sú predmetom zadávanej zákazky.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
19
Rozhodnutím z 29. mája 2023 správna rada združenia LIPOR vyhlásila verejnú súťaž s medzinárodným zverejnením na zadanie zákazky na služby prepravy a skládkovania 75000 ton odpadu v zariadení na nakladanie s neškodným odpadom, ktorý pochádza zo závodu na energetické zhodnocovanie.
20
Článok 9 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, nazvaný „Dokumenty ponuky“, v odseku 1 písm. a) až c) a l) stanovoval, že v súlade s článkom 57 CCP musia ponuky zahŕňať JED, vyhlásenie uvádzajúce navrhovanú cenu, čestné vyhlásenie o dodržiavaní zákonných povinností v oblasti zamestnávania prisťahovalcov a v prípade využitia subdodávateľov vyhlásenie spresňujúce plnenia poskytnuté subdodávateľom spolu so záväzkom subdodávateľov vykonať práce, ktoré im budú zverené.
21
Podľa článku 15 tohto oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania týkajúceho sa „Spresnenia ponúk“ môže verejný obstarávateľ na základe článku 72 ods. 1 CCP požiadať uchádzačov o objasnenia, ktoré považuje za potrebné na analýzu a vyhodnotenie ponúk.
22
Okrem toho sa na základe článku 72 ods. 2 CCP stanovuje, že spresnenia poskytnuté uchádzačom sú neoddeliteľnou súčasťou ponuky pod podmienkou, že neodporujú jej prvkom, nemenia ani nedopĺňajú jej vlastnosti a že ich cieľom nie je napraviť opomenutia vedúce k vylúčeniu ponuky podľa článku 70 ods. 2 písm. a) CCP.
23
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že PreZero predložila ponuku vo výške 4800000 eur, zatiaľ čo ponuka spoločnosti Semural bola vo výške 4794500 eur.
24
LIPOR prijalo tieto dve ponuky po tom, čo v súlade s článkom 72 ods. 3 CCP vyzvalo PreZero, aby napravila nezrovnalosť, ktorá vznikla pred predložením jej ponuky a ktorá spočívala v nesprávnom vyplnení JED. PreZero vykonala túto opravu v stanovenej lehote.
25
Vo svojej predbežnej správe LIPOR zaradilo ponuku spoločnosti PreZero na prvé miesto pred ponukou spoločnosti Semural.
26
Semural napadla toto poradie pred združením LIPOR. Tvrdila, že PreZero mala byť vylúčená z verejného obstarávania, o ktoré ide vo veci samej, z dôvodu nedodržania článku 9 ods. 1 písm. l) pravidiel verejného obstarávania, ako aj článku 57 ods. 1 písm. c) CCP. Na jednej strane tvrdila, že PreZero nepredložila ani vyhlásenie o využití subdodávateľa týkajúce sa spoločnosti Valor RIB – Indústria de Resíduos Lda. (ďalej len „Valor RIB“), ani vyhlásenie tejto poslednej uvedenej spoločnosti o jej záväzku, hoci nepredloženie takéhoto vyhlásenia predstavuje podľa článku 146 ods. 2 písm. d) tohto zákonníka dôvod na vylúčenie ponuky spoločnosti PreZero. Semural na druhej strane tvrdí, že PreZero k svojej ponuke nepriložila ani JED spoločnosti Valor RIB, alebo akéhokoľvek iného subdodávateľa, čo tiež predstavuje dôvod na vylúčenie jej ponuky, ktorý nie je možné napraviť.
27
LIPOR vo svojej záverečnej správe z 21. júla 2023 dospelo k záveru, že by bolo zjavne neprimerané považovať Valor RIB za subdodávateľa, keďže PreZero vo svojej ponuke uviedla, že vlastní celé základné imanie spoločnosti Valor RIB. Uviedlo, že tieto informácie sú verejné a možno ich overiť rýchlou konzultáciou listín spoločnosti, ktoré sprístupňuje ministerstvo spravodlivosti. Z toho vyvodilo, že hoci Valor RIB formálne predstavuje právny subjekt odlišný od spoločnosti PreZero, bolo by prehnané domnievať sa, že ide o subdodávku. Podľa združenia LIPOR je okrem toho neobvyklé vyžadovať od samotnej dcérskej spoločnosti, aby sa zaviazala vykonať práce, ktoré jej zverila jej materská spoločnosť. V praxi sa PreZero na vykonanie časti dotknutej zákazky neobrátila na tretiu osobu, ale len mobilizovala zdroje, ktoré jej patria v celom rozsahu, hoci len nepriamo.
28
LIPOR dodalo, že povinnosť predkladať vyhlásenia o záväzku subdodávateľov má za cieľ zabrániť riziku, že uchádzači určia subdodávateľov bez toho, aby mali od začiatku k dispozícii záruky, pokiaľ ide o ich skutočnú účasť na poskytovaní služieb. Takéto riziko je v prejednávanej veci vylúčené, pretože podľa neho je nepredstaviteľné, že Valor RIB odmietne skládkovať odpad dovezený spoločnosťou PreZero, keďže PreZero vlastní celé jej základné imanie, a v dôsledku toho má rozhodovaciu právomoc v rámci spoločnosti Valor RIB.
29
Vzhľadom na kapitálové väzby spájajúce PreZero a Valor RIB tak predloženie vyhlásenia o záväzku zo strany spoločnosti Valor RIB, pripojeného k ponuke, predstavuje len nepodstatnú formálnu náležitosť, ktorej neexistencia nebráni overeniu súladu ponuky s požiadavkami verejného obstarávania.
30
Na základe týchto úvah LIPOR zamietlo žiadosť spoločnosti Semural, ponechalo pôvodné poradie ponúk a navrhlo zadať dotknutú zákazku spoločnosti PreZero.
31
Správna rada združenia LIPOR na svojom zasadnutí 31. júla 2023 schválila závery záverečnej správy z 21. júla 2023 a zákazku zadala spoločnosti PreZero.
32
Semural podala na Tribunal Administrativo e Fiscal do Porto (Správny a daňový súd Porto, Portugalsko) žalobu pred zadaním zákazky proti združeniu LIPOR, ktorou sa po prvé domáhala zrušenia rozhodnutia o zadaní zákazky, o ktorú ide vo veci samej, spoločnosti PreZero, po druhé vylúčenia jej ponuky, po tretie, aby jej bola zákazka zadaná, a po štvrté, subsidiárne, aby bol hodnotiaci model vyhlásený za nezákonný.
33
Rozsudkom z 9. novembra 2023 tento súd žalobe spoločnosti Semural vyhovel. Tento rozsudok bol v odvolacom konaní potvrdený rozsudkom Tribunal Central Administrativo Norte (Ústredný správny súd sever, Portugalsko) zo 16. februára 2024.
34
LIPOR podalo proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd, Portugalsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. LIPOR tvrdí, že subjekt, ktorý je v 100 % vlastníctve uchádzača, nemožno považovať za subdodávateľa, a preto sa naň nevzťahujú právne požiadavky týkajúce sa subdodávok.
35
Predkladajúci vnútroštátny súd zdôrazňuje, že PreZero vlastní celé základné imanie spoločnosti Valor RIB a že povolenie na prevádzkovanie skládky, environmentálne povolenie a prevádzková licencia spoločnosti Valor RIB boli založené do spisu. Uvádza tiež, že v rozsudku z 10. novembra 2022, Taxi Horn Tours ( C‑631/21 , EU:C:2022:869 , bod 60 ), Súdny dvor rozhodol, že ak sa spoločný podnik domnieva, že na plnenie verejnej zákazky potrebuje využiť vlastné zdroje niektorých spoločníkov, treba ho považovať za subjekt, ktorý využíva kapacity iných subjektov v zmysle článku 63 smernice 2014/24, a potom musí predložiť nielen svoj vlastný JED, ale aj JED každého zo spoločníkov, ktorých kapacity má v úmysle využiť.
36
Tento súd sa však pýta, či je tento výklad uplatniteľný na situáciu, v ktorej má hospodársky subjekt v úmysle používať na účely plnenia zákazky zariadenia a služby inej spoločnosti, v ktorej vlastní 100 % základného imania, ktorej je jediným spoločníkom a ktorej jedným z konateľov je tiež jeho vlastný konateľ.
37
Za týchto podmienok Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 63 ods. 1 smernice [2014/24] vykladať v tom zmysle, že situácia, v ktorej zamýšľa hospodársky subjekt pri plnení zákazky využiť zariadenie spoločnosti (samostatnej právnickej osoby), ktorej vlastní 100 % základného imania a ktorej jeden z konateľov je zároveň konateľom hospodárskeho subjektu, predstavuje spoliehanie sa na kapacity iných subjektov?
2.
Ak sa regulačná požiadavka týkajúca sa spoliehania sa na kapacity iných subjektov považuje za splnenú, má sa skutočnosť, že hospodársky subjekt spolu s ponukou nepredloží JED spoločnosti, ktorej je 100% vlastníkom, sankcionovať vylúčením z postupu verejného obstarávania?“
38
Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 24. februára 2025 bol návrh vnútroštátneho súdu na prejednanie tejto veci v skrátenom konaní zamietnutý.
O prvej otázke
39
Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 63 ods. 1 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že materská spoločnosť sa má považovať za spoločnosť, ktorá využíva kapacity iných subjektov v zmysle tohto ustanovenia, ak má v úmysle využiť na plnenie verejnej zákazky kapacity dcérskej spoločnosti, v ktorej vlastní celé základné imanie.
40
Článok 63 ods. 1 prvý pododsek prvá veta tejto smernice stanovuje právo hospodárskeho subjektu, pokiaľ ide o konkrétnu zákazku, využiť kapacity iných subjektov nezávisle od právnej povahy prepojení, ktoré s nimi má, s cieľom splniť tak kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia stanovené v článku 58 ods. 3 uvedenej smernice, ako aj kritériá súvisiace s technickou a odbornou spôsobilosťou stanovené v článku 58 ods. 4 tejto istej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. júna 2021, Rad Service a i., C‑210/20 , EU:C:2021:445 , bod 30 , ako aj z 10. januára 2023, Ambisig, C‑469/22 , EU:C:2023:25 , bod 23 ).
41
Keďže právo hospodárskeho subjektu využiť kapacity iných subjektov sa môže podľa článku 63 ods. 1 prvého pododseku prvej vety smernice 2014/24 uplatniť „nezávisle od právnej povahy prepojení, ktoré s nimi má“, využitie kapacít dcérskej spoločnosti, a to aj vtedy, keď materská spoločnosť vlastní 100 % jej základného imania, spadá pod využitie kapacít „iných subjektov“ v zmysle tohto ustanovenia.
42
Tento výklad potvrdzuje článok 2 ods. 1 bod 10 tejto smernice, ktorý definuje „hospodársky subjekt“ ako akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu alebo verejný subjekt alebo skupinu takýchto osôb a/alebo subjektov vrátane akéhokoľvek dočasného združenia podnikov, ktoré na trhu ponúkajú uskutočnenie stavebných prác a/alebo uskutočnenie stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb. Odôvodnenie 14 uvedenej smernice, ktoré objasňuje rozsah tejto definície, uvádza, že pojem „hospodársky subjekt“ sa má „vykladať široko“ a výslovne uvádza dcérske spoločnosti.
43
Okrem toho argumentáciu spoločnosti PreZero, ktorá spočíva v prebratí pojmu „hospodárska jednotka“ na oblasť verejných zákaziek, ktorý Súdny dvor vypracoval vo svojej judikatúre týkajúcej sa článku 101 ZFEÚ, nemožno prijať.
44
Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že vlastná právna subjektivita dcérskej spoločnosti sama osebe nebráni tomu, aby jej správanie bolo pripísané jej materskej spoločnosti, najmä ak táto dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate vykonáva pokyny svojej materskej spoločnosti. Z dôvodu jednoty takto vytvorenej skupiny možno konanie dcérskych spoločností za určitých okolností pripísať materskej spoločnosti. Za týchto podmienok formálne oddelenie týchto spoločností vyplývajúce z ich odlišnej právnej subjektivity nevylučuje jednotu ich správania na trhu na účely uplatnenia pravidiel hospodárskej súťaže (pozri najmä rozsudky zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69 , EU:C:1972:70 , body 132 , 133 , 135 a 140 , ako aj zo 6. októbra 2021, Sumal, C‑882/19 , EU:C:2021:800 , body 41 a 43 ).
45
Súdny dvor tiež v bode 60 rozsudku z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ( C‑97/08 P , EU:C:2009:536 ), spresnil, že keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel Európskej únie v oblasti hospodárskej súťaže, existuje vyvrátiteľná domnienka, že uvedená materská spoločnosť uplatňuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti.
46
Túto judikatúru však nemožno uplatniť v oblasti verejného obstarávania, keďže hlavným cieľom pojmu „hospodárska jednotka“ v zmysle tejto judikatúry je zabezpečiť účinné presadzovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže orgánmi verejnej moci ( public enforcement ) tým, že sa zabráni tomu, aby veľké skupiny využívali zakladanie dcérskych spoločností na to, aby sa vyhli prísnym sankciám v prípade porušenia týchto pravidiel. Takýto cieľ však nie je vlastný právu Únie v oblasti verejného obstarávania.
47
Potrebný účinok pravidiel, ktoré upravujú verejné obstarávanie, naopak vyžaduje, aby mal verejný obstarávateľ čo najpresnejšie a najúplnejšie vedomosti o situácii každého hospodárskeho subjektu, ktorý sa uchádza o účasť na verejnom obstarávaní alebo ktorý zamýšľa predložiť ponuku, aby sa uistil o jeho bezúhonnosti a spoľahlivosti, a teda o neexistencii narušenia vzťahu dôvery s dotknutým hospodárskym subjektom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2022, Taxi Horn Tours, C‑631/21 , EU:C:2022:869 , bod 49 ).
48
Ak teda materská spoločnosť vo svojej ponuke uvedie, že má v úmysle zveriť plnenie predmetnej verejnej zákazky jednej z jej presne identifikovaných dcérskych spoločností, verejný obstarávateľ musí mať možnosť overiť na jednej strane spôsobilosť tejto dcérskej spoločnosti v zmysle článku 58 smernice 2014/24 (pozri analogicky rozsudok zo 14. apríla 1994, Ballast Nedam Groep, C‑389/92 , EU:C:1994:133 , body 15 a 16 ), a na druhej strane neexistenciu dôvodov na jej vylúčenie podľa článku 57 tejto smernice.
49
Z uvedeného vyplýva, že na rozdiel od prístupu prijatého v práve Únie v oblasti hospodárskej súťaže, právo Únie v oblasti verejného obstarávania, a najmä článok 63 ods. 1 prvý pododsek smernice 2014/24, sa zakladajú na koncepcii pojmu „iné subjekty“, založenej predovšetkým na právnej subjektivite dotknutých hospodárskych subjektov. Hospodárska jednotka v zmysle článku 101 ZFEÚ sa však zo svojej podstaty skladá z viacerých fyzických alebo právnických osôb a nezaniká ňou právna identita žiadnej z nich. Na účely uplatnenia smernice 2014/24 teda dcérska spoločnosť, ktorej 100 % vlastníkom je jej materská spoločnosť, zostáva „iným subjektom“ odlišným od tejto materskej spoločnosti.
50
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 63 ods. 1 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že materská spoločnosť využíva kapacity iných subjektov, ak má v úmysle využiť na plnenie verejnej zákazky kapacity dcérskej spoločnosti, v ktorej vlastní celé základné imanie.
O druhej otázke
51
Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 56 ods. 3 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že materská spoločnosť, ktorá chce využiť kapacity dcérskej spoločnosti, v ktorej vlastní celé základné imanie a ktorej konateľ je tiež konateľom materskej spoločnosti, musí byť vylúčená z verejného obstarávania len z toho dôvodu, že k svojej ponuke nepripojila JED tejto dcérskej spoločnosti.
52
Z článku 59 ods. 1 tejto smernice vyplýva, že JED môže v závislosti od konkrétneho prípadu, alternatívne alebo kumulatívne, sledovať jeden alebo viacero z nasledujúcich troch cieľov. Tento dokument totiž predstavuje aktualizované čestné vyhlásenie, ktoré nahrádza ako predbežný dôkaz osvedčenia vydané orgánmi verejnej moci alebo tretími stranami s cieľom potvrdiť, že dotknutý hospodársky subjekt sa nenachádza v jednej zo situácií uvedených v článku 57 tejto smernice, že spĺňa uplatniteľné podmienky účasti, ktoré boli stanovené v súlade s článkom 58 uvedenej smernice, a prípadne, že spĺňa objektívne pravidlá a kritériá stanovené v súlade s článkom 65 tej istej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2022, Taxi Horn Tours, C‑631/21 , EU:C:2022:869 , bod 48 ).
53
Treba však uviesť, že druhá otázka je založená na predpoklade, že hospodársky subjekt, ktorý chce využiť kapacity iných subjektov, je povinný predložiť JED každého z týchto subjektov.
54
Ako pritom vyplýva z článku 60 ods. 1 druhého pododseku smernice 2014/24 v spojení s jej článkom 63 ods. 1 prvým pododsekom, hospodárske subjekty môžu použiť akékoľvek vhodné prostriedky, aby verejnému obstarávateľovi preukázali, že budú mať k dispozícii zdroje potrebné na plnenie predmetnej verejnej zákazky, najmä predložením záväzku týchto subjektov v uvedenom zmysle.
55
Keďže uplatniteľnou zásadou je zásada slobodného predkladania dôkazov, od záujemcu alebo uchádzača nemožno vyžadovať, aby verejnému obstarávateľovi predložil JED za seba, ako aj JED za každý zo subjektov, ktorých kapacity má v úmysle využiť.
56
Je pravda, ako sa uvádza v odôvodnení 1 vykonávacieho nariadenia 2016/7, že JED predstavuje základný prvok postupu sledovaného normotvorcom Únie, najmä prostredníctvom smernice 2014/24, ktorý spočíva v znížení administratívnej záťaže, ktorej čelia tak verejní obstarávatelia, ako aj hospodárske subjekty, najmä MSP.
57
Z tohto hľadiska sa článok 59 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice tým, že stanovuje, že pri predkladaní žiadostí o účasť alebo ponúk verejní obstarávatelia „akceptujú“ JED, obmedzuje na hypotézu, ktorá je napokon aj najčastejšia, v ktorej sa záujemca alebo uchádzač rozhodol použiť takýto spôsob preukázania (pozri v tomto zmysle uznesenie z 10. januára 2023, Ambisig, C‑469/22 , EU:C:2023:25 , bod 24 ).
58
Hospodársky subjekt sa však môže rozhodnúť predložiť namiesto JED osvedčenia vydané orgánmi verejnej moci alebo tretími stranami, ktoré preukazujú najmä to, že nielen on sám, ale aj subjekty, ktorých kapacity má v úmysle využiť, sa nenachádzajú v jednej zo situácií uvedených v článku 57 uvedenej smernice a/alebo že spĺňajú podmienky účasti stanovené v súlade s článkom 58 tejto smernice.
59
V prejednávanej veci z uvedeného vyplýva, že ak povolenie na prevádzkovanie skládky, environmentálne povolenie a prevádzková licencia spoločnosti Valor RIB, ktoré PreZero pripojila k svojej ponuke, postačovali na preukázanie, že táto dcérska spoločnosť spĺňa kvalitatívne kritéria výberu stanovené v súlade s článkom 58 smernice 2014/24, PreZero nebola povinná predložiť JED na preukázanie splnenia týchto kritérií. Okrem toho, keďže riadenie dcérskej spoločnosti zabezpečuje jediný konateľ, ktorý je zároveň konateľom materskej spoločnosti, JED tejto materskej spoločnosti môže preukázať, že na túto osobu sa nevzťahuje niektorý z dôvodov vylúčenia stanovených v článku 57 tejto smernice. Prináleží však vnútroštátnemu súdu overiť, či je to tak v prejednávanej veci.
60
Naopak, ak dokumenty uvedené v bodoch 35 a 59 tohto rozsudku nestačia na nápravu absencie JED spoločnosti Valor RIB, prináležalo spoločnosti PreZero na základe časti II bodu C prílohy 2 k vykonávaciemu nariadeniu 2016/7 v spojení s osemnástym odsekom prílohy 1 k tomuto vykonávaciemu nariadeniu, ako aj s odôvodnením 84 tretím odsekom a článkom 59 ods. 1 druhým pododsekom smernice 2014/24 predložiť verejnému obstarávateľovi samostatný JED obsahujúci informácie relevantné pre každý subjekt, ktorého kapacity zamýšľala využiť.
61
V každom prípade z článku 56 ods. 3 tejto smernice jasne vyplýva, že „ak informácie alebo dokumenty, ktoré majú predložiť hospodárske subjekty, sú alebo sa zdajú byť nekompletné alebo chybné alebo ak určité dokumenty chýbajú, verejní obstarávatelia môžu, ak sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa vykonáva táto smernica, neustanovuje inak, od dotknutých hospodárskych subjektov požadovať, aby príslušné informácie alebo dokumenty predložili, doplnili, spresnili alebo skompletizovali v primeranej lehote, a to za predpokladu, že takéto žiadosti sa predložia v úplnom súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti“.
62
V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že článok 72 ods. 3 písm. a) CCP výslovne priznáva záujemcom a uchádzačom možnosť odstrániť formálne nedostatky týkajúce sa ich prihlášok alebo ponúk, ak táto náprava nemôže zmeniť samotný obsah týchto nedostatkov a neporušuje zásady rovnakého zaobchádzania a hospodárskej súťaže. Okrem toho toto ustanovenie medzi nezrovnalosťami, ktoré možno napraviť, uvádza nepredloženie alebo nesprávne predloženie dokumentov, ktorých jediným účelom je preukázať skutočnosti alebo vlastnosti existujúce pred dátumom predloženia prihlášky alebo ponuky, najmä JED.
63
Keďže je teda možné napraviť nepredloženie vlastného JED zo strany záujemcu alebo uchádzača, musí to tak byť aj v prípade, ak sa opomenutie týka predloženia JED dcérskej spoločnosti, ktorej kapacity má záujemca alebo uchádzač v úmysle využiť.
64
Po druhé vykonanie takejto nápravy by bolo v súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti, pokiaľ jednak záujemca alebo uchádzač vo svojej prihláške alebo ponuke uviedol, že má v úmysle využiť subjekt, ktorého JED nebol predložený, a jednak ide, ako stanovuje článok 72 ods. 3 písm. a) CCP, o preukázanie skutočností alebo vlastností existujúcich pred dátumom predloženia prihlášky alebo ponuky.
65
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 56 ods. 3 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že materská spoločnosť, ktorá má v úmysle využiť kapacity dcérskej spoločnosti, v ktorej vlastní celé základné imanie a ktorej jeden z konateľov je tiež konateľom materskej spoločnosti, nemôže byť vylúčená z verejného obstarávania len z toho dôvodu, že k svojej ponuke nepriložila JED tejto dcérskej spoločnosti, keďže takéto opomenutie možno napraviť, pokiaľ tomu nebráni žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva a ak sa táto náprava vykoná v súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti.
O trovách
66
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:
1.
Článok 63 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES
sa má vykladať v tom zmysle, že:
materská spoločnosť využíva kapacity iných subjektov, ak má v úmysle využiť na plnenie verejnej zákazky kapacity dcérskej spoločnosti, v ktorej vlastní celé základné imanie.
2.
Článok 56 ods. 3 smernice 2014/24
sa má vykladať v tom zmysle, že:
materská spoločnosť, ktorá má v úmysle využiť kapacity dcérskej spoločnosti, v ktorej vlastní celé základné imanie a ktorej jeden z konateľov je tiež konateľom materskej spoločnosti, nemôže byť vylúčená z verejného obstarávania len z toho dôvodu, že k svojej ponuke nepriložila jednotný európsky dokument pre obstarávanie (JED) tejto dcérskej spoločnosti, keďže takéto opomenutie možno napraviť, pokiaľ tomu nebráni žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva a ak sa táto náprava vykoná v súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: portugalčina.