C-816/24

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 18. júna 2026( * )

„ Odvolanie – Reštriktívne opatrenia prijaté vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do ruskej agresie voči Ukrajine – Zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov – Zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa toto zmrazenie vzťahuje – Zápis mien odvolateľov – Pojem ‚Lukašenkov režim‘ – Pojem osoby, ktoré ‚profitujú‘ z tohto režimu, alebo ho ‚podporujú‘ – Povinnosť odôvodnenia – Zásady právnej istoty a proporcionality “

V spojených veciach C‑816/24 P, C‑817/24 P a C‑818/24 P,

ktorých predmetom sú tri odvolania podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 27. novembra 2024,

Belaruskali AAT, so sídlom v Soligorsku (Bielorusko), v zastúpení: E. Anevlavi, dikigoros,

Rada Európskej únie, v zastúpení: A. Boggio‑Tomasaz, B. Driessen a J. Rurarz, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

ktorú v konaní podporujú:

Litovská republika, v zastúpení: K. Dieninis a V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania v odvolacom konaní,

Belgické kráľovstvo, v zastúpení: C. Pochet a M. Van Regemorter, splnomocnené zástupkyne,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Svojimi odvolaniami spoločnosť Belaruskali AAT, pán Ivan Ivanovič Golovaty a spoločnosť Belarusian Potash Company AAT (ďalej len „BPC“) navrhujú zrušenie prvý (vec C‑816/24 P) rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 18. septembra 2024, Belaruskali/Rada (T‑528/22, ďalej len „prvý napadnutý rozsudok“, EU:T:2024:633), druhý (vec C‑817/24 P), rozsudku Všeobecného súdu z 18. septembra 2024, Golovaty/Rada (T‑521/22, ďalej len „druhý napadnutý rozsudok“, EU:T:2024:631), a tretí (vec C‑818/24 P) rozsudku Všeobecného súdu z 18. septembra 2024, Belarusian Potash Company/Rada (T‑534/22, ďalej len „tretí napadnutý rozsudok“, EU:T:2024:632). Týmito rozsudkami (ďalej spoločne len „napadnuté rozsudky“) Všeobecný súd zamietol ich žaloby o neplatnosť po prvé vykonávacieho rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/881 z 3. júna 2022, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do agresie Ruska voči Ukrajine (Ú. v. EÚ L 153, 2022, s. 77), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/876 z 3. júna 2022, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do ruskej agresie voči Ukrajine (Ú. v. EÚ L 153, 2022, s. 1) (ďalej spolu len „pôvodné sporné akty“), a po druhé rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/421 z 24. februára 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do agresie Ruska voči Ukrajine (Ú. v. EÚ L 61, 2023, s. 41), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/419 z 24. februára 2023, ktorým sa vykonáva článok 8a nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do ruskej agresie voči Ukrajine (Ú. v. EÚ L 61, 2023, s. 20), v rozsahu, v akom sa ich tieto akty (ďalej len „sporné akty“) týkajú.

(4) Obmedzenia týkajúce sa vstupu a zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov by sa mali uplatňovať na osoby zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv alebo represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii, najmä na osoby vo vedúcich pozíciách, ako aj na osoby a subjekty, ktoré majú prospech z Lukašenkovho režimu alebo ho podporujú, najmä na osoby a subjekty poskytujúce finančnú alebo materiálnu podporu režimu.

(5) Rozhodnutie [Rady] 2010/639/SZBP [z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach proti niektorým predstaviteľom Bieloruska (Ú. v. EÚ L 280, 2010, s. 18)], by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

6 Dňa 15. októbra 2012 Rada prijala rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (Ú. v. EÚ L 285, 2012, s. 1), ktorých odôvodnenia 4 až 6 a 10 spresňujú:

„(4) Opatrenia sa uvalili aj na osoby zodpovedné za falšovanie výsledkov volieb a referenda zo 17. októbra 2004 v Bielorusku, za porušenie medzinárodných volebných noriem pri prezidentských voľbách v Bielorusku 19. marca 2006 a 19. decembra 2010, ako aj na osoby zodpovedné za vážne porušenia ľudských práv a potláčanie pokojných demonštrácií v nadväznosti na tieto voľby a toto referendum.

9 Rozhodnutie 2012/642/SZBP, zmenené rozhodnutím 2023/421 (ďalej len „rozhodnutie 2012/642“), ktorého názov bol medzičasom nahradený názvom „rozhodnutie Rady 2012/642/SZBP z 15. októbra 2012 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do agresie Ruska voči Ukrajine“, vo svojom článku 4 ods. 1 písm. a) a b) [ďalej len „kritérium a)“ a „kritérium b)“] stanovuje:

„Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve, držbe alebo pod kontrolou osôb, subjektov alebo orgánov uvedených v prílohe I, ktoré spĺňajú ktorékoľvek z týchto kritérií:

a) osoby, subjekty alebo orgány, ktoré sú zodpovedné za vážne porušenia ľudských práv alebo za represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii, alebo ktorých činnosti iným spôsobom vážne ohrozujú demokraciu alebo právny štát v Bielorusku, a všetky fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány spojené s takýmito osobami, subjektmi alebo orgánmi;

b) fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány, ktoré majú z podpory Lukašenkovho režimu prospech [ktoré majú prospech z Lukašenkovho režimu alebo ho podporujú – neoficiálny preklad ].“

10 Nariadenie (ES) č. 765/2006, zmenené vykonávacím nariadením 2023/419 (ďalej len „nariadenie č. 765/2006“), ktorého názov bol medzičasom nahradený názvom „nariadenie Rady (ES) č. 765/2006 z 18. mája 2006 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do ruskej agresie voči Ukrajine“, vo svojom článku 2 ods. 4 a 5 stanovuje rovnaké kritériá zápisu do zoznamov osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ako sú tie, ktoré sa uvádzajú v kritériách a) a b), najmä „[zodpovednosť] za represiu voči občianskej spoločnosti“ v Bielorusku a „[podpora] Lukašenkovho režimu“ alebo „mať výhody“ z tohto režimu.

a) Bieloruskej republike, jej vláde, jej verejným orgánom, spoločnostiam alebo agentúram;

…

2. Zákaz sa nevzťahuje na pôžičky alebo úvery, ktoré majú osobitný a preukázaný cieľ poskytovať financovanie nezakázaného dovozu alebo vývozu tovaru a nefinančných služieb medzi Úniou a akýmkoľvek tretím štátom, vrátane výdavkov na tovar a služby z iného tretieho štátu, ktoré sú potrebné na plnenie zmlúv o vývoze alebo dovoze.

3. Príslušný orgán členského štátu môže okrem toho za podmienok, ktoré považuje za vhodné, udeliť povolenie na poskytnutie pôžičiek alebo úverov uvedených v odseku 1 alebo sa na nich zúčastňovať, ak rozhodol, že:

i) predmetné činnosti sú zamerané na poskytovanie podpory bieloruskému civilnému obyvateľstvu ako napríklad humanitárnej pomoci, environmentálnych projektov a jadrovej bezpečnosti alebo pôžička alebo úver sú potrebné na splnenie zákonných alebo regulačných minimálnych rezerv alebo podobných požiadaviek na splnenie kritérií solventnosti a likvidity pre finančné subjekty v Bielorusku, ktoré sú vo väčšinovom vlastníctve finančných inštitúcií Únie;

ii) predmetné činnosti neslúžia priamo ani nepriamo na sprístupnenie finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov osobe, subjektu či orgánu uvedenému v článku 2 alebo v ich prospech.

16 Pokiaľ ide o zápis pána Golovatého do predmetných zoznamov, body 195 príslušných tabuliek uvedených v prílohách I bodoch A sporných aktov znejú takto:

„Ivan [Golovaty] je generálny riaditeľ štátneho podniku Belaruskali, ktorý je pre Lukašenkov režim významným zdrojom príjmov a cudzej meny. Je členom republikovej rady národného zhromaždenia a zastáva viaceré ďalšie vysoké funkcie v Bielorusku. Počas svojej kariéry získal viacero štátnych ocenení, a to aj priamo od Alexandra Lukašenka. Je úzko spojený s Lukašenkom a jeho rodinnými príslušníkmi. Profituje tak z Lukašenkovho režimu a podporuje ho.

Zamestnanci spoločnosti Belaruskali, ktorí sa zúčastnili na štrajkoch a pokojných protestoch po zmanipulovaných prezidentských voľbách v auguste 2020 v Bielorusku, boli zbavení prémií a prepustení. Lukašenko osobne pohrozil, že štrajkujúcich nahradí baníkmi z Ukrajiny. Ivan [Golovaty] je preto zodpovedný za potláčanie občianskej spoločnosti.“

17 Pokiaľ ide o zápis spoločnosti BPC, je podporený týmito dôvodmi v bodoch 29 tabuliek uvedených v prílohách I bodoch B pôvodných sporných aktov:

„Akciová spoločnosť [BPC] je exportnou vetvou bieloruského štátneho výrobcu draslíka Belaruskali. Belaruskali je jedným z najväčších zdrojov príjmov pre Lukašenkov režim. Dodávky od spoločnosti [BPC] predstavujú 20 % celosvetového vývozu draslíka.

Štát zaručuje spoločnosti [BPC] monopolné práva na vývoz draselných hnojív. Vďaka preferenčnému zaobchádzaniu zo strany bieloruských orgánov spoločnosť dosahuje značné príjmy. [BPC] preto profituje z Lukašenkovho režimu a podporuje ho.“

22 Pokiaľ ide v prvom rade o údajné porušenie povinnosti odôvodnenia Radou, Všeobecný súd v podstate v bodoch 41 až 43, 209 a 210 prvého napadnutého rozsudku, v bodoch 33 až 36, 201 a 202 druhého napadnutého rozsudku, ako aj v bodoch 33 až 36, 39, 118, 125 a 126 tretieho napadnutého rozsudku rozhodol, že sporné akty boli z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené, keďže dôvody uvedené v týchto aktoch, ako sú uvedené v bodoch 15 až 17 tohto rozsudku, umožňovali odvolateľom pochopiť, na akých kritériách sa zakladal ich zápis na predmetné zoznamy, pričom uvedené akty uvádzajú osobitné a konkrétne dôvody určené na odôvodnenie tohto zápisu.

23 Pokiaľ ide konkrétnejšie o odôvodnenie zápisu spoločnosti BPC, Všeobecný súd v bodoch 34 a 35 tretieho napadnutého rozsudku najmä konštatoval, že na to, aby odôvodnenie pôvodných sporných aktov bolo dostatočné na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že táto spoločnosť podporuje Lukašenkov režim a profituje z neho, Rada nebola povinná rozlišovať medzi vytýkanými skutočnosťami podľa toho, či sa týkali skutku, v závislosti od prípadu, buď „podporovania“ tohto režimu, alebo „profitovania“ z neho, keďže tie isté skutky mohli odhaliť súčasne „podporu“ uvedeného režimu a „profitovanie“ z neho.

26 V tejto súvislosti Všeobecný súd ďalej v bodoch 60 a 61 prvého napadnutého rozsudku, v bodoch 71 a 72 druhého napadnutého rozsudku, ako aj v bodoch 56 a 57 tretieho napadnutého rozsudku pripomenul, že reštriktívne opatrenia prijaté voči Bielorusku boli prijaté a predĺžené pôvodne z dôvodu pretrvávajúceho nedodržiavania ľudských práv, demokracie a právneho štátu v tejto tretej krajine, pričom odôvodnenie 6 rozhodnutia 2012/642 uvádza, že pokiaľ ide o osoby a subjekty, ktoré majú prospech z Lukašenkovho režimu alebo ho podporujú, cieľom je zamerať sa najmä, nie však výlučne, na osoby a subjekty, ktoré režimu poskytujú finančnú alebo materiálnu podporu.

27 Všeobecný súd z toho napokon v bodoch 62, 64 a 65 prvého napadnutého rozsudku, v bodoch 73, 75 a 76 druhého napadnutého rozsudku, ako aj v bodoch 58 až 60 tretieho napadnutého rozsudku vyvodil, že Rada tak zamýšľala zvýšiť tlak vyvíjaný na tento režim rozšírením okruhu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie, vrátane opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov. Pokiaľ ide o tvrdenia odvolateľov týkajúce sa nepresnosti formulácie kritérií a) a b), teda najmä výrazu „Lukašenkov režim“, pojmu „podpora“ a „prospech“ z tohto režimu, Všeobecný súd rozhodol, že tieto tvrdenia sa v skutočnosti netýkajú dodržiavania zásady právnej istoty, ale uplatnenia týchto kritérií Radou, takže nespochybňujú zákonnosť uvedených kritérií, ktoré boli dostatočne jasné a presné na to, aby boli v súlade s touto zásadou.

28 V treťom rade, pokiaľ ide o argumentáciu založenú na nesprávnom posúdení spočívajúcom v tom, že Rada dospela k nesprávnemu záveru, že odvolatelia splnili kritérium b), Všeobecný súd ju preskúmal a následne zamietol, pokiaľ ide o Belaruskali, v bodoch 73 až 104 prvého napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o pána Golovatého, v bodoch 108 až 137 druhého napadnutého rozsudku, a pokiaľ ide o BPC, v bodoch 70 až 106 tretieho napadnutého rozsudku.

32 V súvislosti s pánom Golovatým Všeobecný súd po prvé v bodoch 108 až 116 druhého napadnutého rozsudku preskúmal, či boli preukázané skutkové okolnosti uvedené Radou, ako sú uvedené v bode 16 tohto rozsudku, na preukázanie, že táto osoba spĺňa kritérium b). Všeobecný súd rozhodol, že je to tak, keďže potvrdil, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď v tejto súvislosti konštatovala, že pán Golovaty je generálnym riaditeľom spoločnosti Belaruskali, teda spoločnosťou, ktorá predstavuje zdroj príjmov pre Lukašenkov režim, zastával niekoľko ďalších vysokých funkcií v Bielorusku a bol úzko spojený s prezidentom Lukašenkom.

33 Po druhé Všeobecný súd na jednej strane v bodoch 120 až 129 druhého napadnutého rozsudku skúmal, či tieto skutkové okolnosti predstavujú „podporu“ Lukašenkovho režimu pánom Golovatým. Všeobecný súd potvrdil toto konštatovanie, pričom najmä v bodoch 127 a 128 tohto rozsudku konštatoval, že pán Golovaty sa ako generálny riaditeľ spoločnosti, ktorá je významná pre bieloruskú ekonomiku, od svojho vymenovania na túto pozíciu v roku 2014 podieľal na podpore Lukašenkovho režimu a že jeho prijatie na štátne pozície, vrátane úlohy, ktorú zohrával v národnom zhromaždení, preukazuje jeho priamu účasť v politických a administratívnych štruktúrach štátu, ako aj jeho spoluprácu s bieloruskými orgánmi, čím sa zdôraznila jeho podpora tohto režimu.

36 Po druhé Všeobecný súd na jednej strane v bodoch 90 až 102 tretieho napadnutého rozsudku overil, či takéto skutkové okolnosti umožňujú dospieť k záveru, že BPC „podporovala“ Lukašenkov režim. Rozhodol, že to tak skutočne bolo, pričom sa najmä v bodoch 92, 95, 97 a 99 tohto rozsudku domnieval, že činnosť tejto spoločnosti umožňovala spoločnosti Belaruskali vyvážať draselné hnojivá a zvýšiť tak príjmy, ako aj prísun cudzej meny do štátu. Všeobecný súd tiež zdôraznil skutočnosť, že 90 % akcií uvedenej spoločnosti vlastnili verejnoprávne subjekty, a to 48 % Belaruskali a 42 % bieloruské železnice, takže BPC mohla nad rámec svojej daňovej povinnosti prevádzať štátu dividendy. Okrem toho v bodoch 100 a 101 uvedeného rozsudku Všeobecný súd uviedol, že finančné toky konštatované pri spoločnosti Belaruskali by neboli možné bez činností spoločnosti BPC, takže Rada sa mohla na účely preukázania podpory Lukašenkovho režimu zo strany spoločnosti BPC platne odvolávať na úlohu spoločnosti Belaruskali na svetovom trhu s draselnými hnojivami.

37 V bode 102 tretieho napadnutého rozsudku Všeobecný súd dodal, že cieľom uplatnenia reštriktívnych opatrení voči spoločnosti BPC bolo tiež zabrániť tomu, aby Belaruskali mohla obísť účinok reštriktívnych opatrení, ktoré sa jej týkajú, vyvíjaním tlaku na svoju exportnú vetvu.

38 Na druhej strane Všeobecný súd v bodoch 103 a 104 tretieho napadnutého rozsudku overil, či dotknuté skutkové okolnosti umožňovali dospieť k záveru, že BPC „mala prospech“ z Lukašenkovho režimu. Všeobecný súd sa domnieval, že to tak skutočne bolo, keď konštatoval, že samotná skutočnosť, že BPC mala až do marca 2022 monopol na tak významnom trhu z hľadiska celého bieloruského hospodárstva, ako je trh s draselnými hnojivami a ich vývozom, postačuje na vyvodenie záveru, že táto spoločnosť mala z režimu prospech, hoci tento monopol sa skončil pred prijatím pôvodných aktov, keďže táto spoločnosť aj po tomto dátume naďalej požívala preferenčné zaobchádzanie zo strany bieloruského štátu.

– zrušil sporné akty v rozsahu, v akom sa jej týkajú, a

– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.

43 Vo veci C‑817/24 P pán Golovaty navrhuje, aby Súdny dvor:

– zrušil druhý napadnutý rozsudok,

– zrušil sporné akty v rozsahu, v akom sa ho týkajú, a

– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.

– zamietol odvolania,

– subsidiárne, ak by Súdny dvor rozhodol o zrušení napadnutých rozsudkov a sám vydal konečné rozhodnutie, aby zamietol žaloby o neplatnosť sporných aktov, a

– uložil odvolateľom povinnosť nahradiť trovy konania.

46 Podaniami doručenými do kancelárie Súdneho dvora 5. marca 2025 Litovská republika podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Rady. Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 3. apríla 2025 sa tomuto návrhu vyhovelo.

47 Dňa 21. novembra 2025 predseda Súdneho dvora vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k prípadnému spojeniu prejednávaných vecí na účely ďalšieho konania. Listami z 1. decembra 2025 odvolatelia informovali Súdny dvor, že namietajú proti spojeniu týchto vecí, pričom najmä zdôraznili, že nepožiadali o nariadenie pojednávania, takže spojenie na tento účel sa týkalo hypotetickej situácie a že spojenie vecí by okrem toho mohlo ohroziť dôvernú povahu určitých informácií. Listom z toho istého dňa Rada uviedla, že nenamieta proti spojeniu prejednávaných vecí.

48 Rozhodnutím z 3. decembra 2025 predseda Súdneho dvora rozhodol, že v tomto štádiu konania nie je potrebné spojiť veci.

53 Keďže tvrdenia uvedené na podporu prvej časti prvých odvolacích dôvodov vo veciach C‑816/24 P a C‑817/24 P sú porovnateľné s tvrdeniami uvedenými v rámci prvej časti druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑818/24 P, treba ich preskúmať spoločne. Rovnako vzhľadom na to, že druhá časť prvého odvolacieho dôvodu vo veciach C‑816/24 P a C‑817/24 P súvisí s prvými piatimi časťami tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑818/24 P, tvrdenia uvedené v tomto rámci budú preskúmané spoločne.

O prvej časti prvých odvolacích dôvodov vo veciach C ‑ 816/24 P a C ‑ 817/24 P, ako aj o prvej časti druhého odvolacieho dôvodu vo veci C ‑ 818/24 P

Argumentácia účastníkov konania

54 Prvou časťou prvých odvolacích dôvodov vo veciach C‑816/24 P a C‑817/24 P, ako aj prvou časťou druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑818/24 P odvolatelia v podstate tvrdia, že Všeobecný súd jednak neodpovedal na ich tvrdenia, podľa ktorých pojem „Lukašenkov režim“ v zmysle kritéria b) nie je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásady právnej istoty, a jednak túto zásadu porušil.

55 V tejto súvislosti odvolatelia po prvé tvrdia, pričom kritizujú najmä body 55, 60 a 61 prvého napadnutého rozsudku, body 66, 71 a 72 druhého napadnutého rozsudku, ako aj body 52 až 58 tretieho napadnutého rozsudku, že Všeobecný súd sa v rámci svojho posúdenia súladu pojmu „Lukašenkov režim“ so zásadou právnej istoty obmedzil na pripomenutie genézy, historického kontextu a cieľov reštriktívnych opatrení prijatých v súvislosti so situáciou v Bielorusku a konkrétnejšie tých, ktoré sa týkajú odvolateľov, bez toho, aby vysvetlili, v čom tieto skutočnosti umožňujú objasniť rozsah tohto pojmu, a v dôsledku toho bez uvedenia dôvodov, pre ktoré sa domnieval, že uvedený pojem bol napriek tvrdeniam odvolateľov, ktoré svedčili o opaku, dostatočne jasný a presný.

60 Okrem toho aj za predpokladu, že by sa pojem „Lukašenkov režim“ mal chápať, ako vyplýva z odôvodnenia 6 rozhodnutia 2012/642, tak, že sa vzťahuje na osoby zastávajúce riadiace funkcie v Bielorusku, tieto osoby by boli nevyhnutne rovnaké ako osoby, ktoré sú menovite uvedené v prílohe I k tomuto rozhodnutiu z dôvodu ich príslušnosti k tomuto režimu. V takom prípade by teda do tohto pojmu nebolo potrebné zahrnúť ani Bieloruskú republiku, bieloruský štát alebo jeho vládu, pretože tam nie sú vymenované.

61 Z toho vyplýva, že zahrnutie týchto subjektov do pojmu „Lukašenkov režim“ by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty.

62 Po tretie BPC dodáva, že Všeobecný súd neobjasnil ani výrazy „mať prospech“ z Lukašenkovho režimu a „podporovať“ ho, v zmysle kritéria b).

63 Rada podporovaná Litovskou republikou spochybňuje dôvodnosť tvrdení odvolateľov.

Posúdenie Súdnym dvorom

67 V prejednávanej veci treba uviesť, že Všeobecný súd preskúmal tvrdenia odvolateľov týkajúce sa zásady právnej istoty v bodoch 49 až 66 prvého napadnutého rozsudku, v bodoch 60 až 77 druhého napadnutého rozsudku, ako aj v bodoch 45 až 62 tretieho napadnutého rozsudku, ktoré boli zhrnuté v bodoch 24 až 27 tohto rozsudku. Na záver tohto preskúmania Všeobecný súd najmä rozhodol, že tieto tvrdenia nespochybňujú zákonnosť kritéria b) z hľadiska zásady právnej istoty, keďže toto kritérium je dostatočne jasné a presné.

68 V tejto súvislosti je pravda, že Všeobecný súd po tom, čo v tomto rámci pripomenul najmä svoju judikatúru, podľa ktorej široká formulácia kritérií na zápis do zoznamu, ktoré Rade priznávajú voľnú úvahu, môže byť v súlade so zásadou právnej istoty a so zásadou, podľa ktorej význam a rozsah pojmov uvedených v týchto kritériách musia byť stanovené v súlade s ich obvyklým významom v bežnom jazyku, vzhľadom na kontext, do ktorého patria, a ich ciele, následne prikročil k vysvetleniu predovšetkým tohto kontextu a týchto cieľov bez toho, aby sa výslovne zaoberal rôznymi tvrdeniami odvolateľov spochybňujúcimi súlad kritéria b) so zásadou právnej istoty, najmä pokiaľ ide o pojem „Lukašenkov režim“. Všeobecný súd sa totiž domnieval, že tieto tvrdenia „sa netýkajú dodržiavania zásady právnej istoty, ale uplatnenia [uvedeného kritéria] Radou“.

69 Hoci teda Všeobecný súd individuálne nezamietol každé z uvedených tvrdení, pri každej žalobe preskúmal výhradu, na podporu ktorej boli uvedené, a zakaždým ju zamietol s odkazom na svoju judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode, pričom zohľadnil kontext, v ktorom sa kritérium b) používa, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.

75 Navyše Všeobecný súd na účely rozhodnutia, že BPC podporuje uvedený režim a má z nej prospech, v bodoch 95 a 104 tretieho napadnutého rozsudku odkázal na dividendy, ktoré mohla vyplatiť „štátu“, a jednak na preferenčné zaobchádzanie, ktoré jej poskytoval „bieloruský štát“.

76 V dôsledku toho Všeobecný súd v každom z napadnutých rozsudkov za skutkových okolností, ktoré mu boli predložené na preskúmanie, poukázal na súvislosť medzi pojmom „Lukašenkov režim“ a subjektom, ktorý je príjemcom alebo pôvodcom výhod uvedených v bodoch 73 až 75 tohto rozsudku, teda v prejednávanej veci „(bieloruským) štátom (alebo Bieloruskom)“ v tom zmysle, že skutočnosť, že odvolatelia poskytli takéto výhody, alebo že ich od tohto subjektu získali, bolo potrebné analyzovať ako preukazujúcu, že majú prospech z „Lukašenkovho režimu“, alebo že ho podporujú, takže tento súd sa domnieval, že uvedený subjekt spadá pod tento pojem.

77 Odvolatelia z toho teda mohli vyvodiť, že Všeobecný súd sa domnieval, že pojem „Lukašenkov režim“ bol dostatočne jasný a presný na to, aby za okolností prejednávanej veci a pri dodržaní zásady právnej istoty bolo možné určiť jeho rozsah, a že tým implicitne, ale nevyhnutne odmietol názor zastávaný odvolateľmi, podľa ktorého činnosti vykonané v prospech bieloruského štátu alebo týmto štátom nemožno zohľadniť na účely preukázania, že dotknuté osoby majú prospech z Lukašenkovho režimu alebo ho podporujú.

78 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa v napadnutých rozsudkoch nedopustil porušenia povinnosti odôvodnenia, keď zamietol tvrdenia odvolateľov založené na porušení zásady právnej istoty kritériom b) z dôvodu, že pojem „Lukašenkov režim“ je nedostatočne presný.

83 Na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolatelia, tak Všeobecný súd mohol rozhodnúť, že toto kritérium, takto vykladané, je v súlade so zásadou právnej istoty. Ako vyplýva z bodu 80 tohto rozsudku, okrem toho nebol povinný uviesť prípadné ďalšie konkrétne prípady, v ktorých by sa uvedené kritérium a najmä pojem „Lukašenkov režim“ mohol uplatniť, a už vôbec nie poskytnúť abstraktnú definíciu tohto pojmu.

84 Toto konštatovanie nie je vyvrátené jednak tvrdením odvolateľov, podľa ktorého sa pojem „Lukašenkov režim“ nevyhnutne odlišuje od pojmu „bieloruský štát“, „Bieloruská republika“ alebo jej „vláda“, a preto sa s nimi nemôže prekrývať, pretože inak by sa stal zdrojom nejednoznačnosti a právnej neistoty.

85 Je totiž bežné, že na tú istú osobu alebo subjekt sa môžu uplatniť viaceré pojmy s odlišnými významami bez toho, aby takáto okolnosť ako taká mohla spochybniť jasnosť a presnosť týchto pojmov. To isté platí pre pojmy uvedené v predchádzajúcom bode, keďže, ako správne zdôraznila Rada, v tretej krajine, akou je Bielorusko, sa okruh osôb patriacich do Lukašenkovho režimu a okruh osôb, ktoré kontrolujú bieloruský štát a/alebo tvoria jeho vládu, nevyhnutne prekrývajú.

86 V tejto súvislosti nemá nijaký vplyv skutočnosť, že články 1j a 1k nariadenia č. 765/2006 povoľujú určité finančné operácie zahŕňajúce Bieloruskú republiku a jej vládu, keďže pôsobnosť týchto ustanovení nespočíva v rozlišovaní medzi týmito subjektmi a pojmom „Lukašenkov režim“, ale v spresnení podmienok, za ktorých sú finančné transakcie zahŕňajúce najmä uvedené subjekty zakázané alebo povolené s cieľom obmedziť „prístup [bieloruskej vlády] na kapitálové trhy Únie“, ako vyplýva z odôvodnenia 8 rozhodnutia Rady (SZBP) 2021/1031 z 24. júna 2021, ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku (Ú. v. EÚ L 224 I, 2021, s. 15).

90 Za týchto podmienok treba konštatovať, že prvá časť prvých odvolacích dôvodov vo veciach C‑816/24 P a C‑817/24 P, ako aj prvá časť druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑818/24 P sú nedôvodné.

O druhej časti prvých odvolacích dôvodov vo veciach C ‑ 816/24 P a C ‑ 817/24 P, ako aj o prvej až piatej časti tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C ‑ 818/24 P

Argumentácia účastníkov konania

91 Druhou časťou prvých odvolacích dôvodov vo veciach C‑816/24 P a C‑817/24 P, ako aj prvou až piatou časťou tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑818/24 P odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil viacerých nesprávnych posúdení skutkových okolností a dôkazov, ako aj viacerých nesprávnych právnych posúdení, keď dospel k záveru, že tieto skutočnosti umožňovali preukázať, že „mali prospech“ z Lukašenkovho režimu alebo ho „podporovali“ v zmysle kritéria b).

92 V tejto súvislosti Belaruskali a pán Golovaty na jednej strane kritizujú skutočnosť, že Všeobecný súd sa v bode 102 prvého napadnutého rozsudku a v bode 134 druhého napadnutého rozsudku opieral o novinové články týkajúce sa situácie bieloruského hospodárstva, ktoré sa ich osobne netýkajú. Navyše jeden z uvedených článkov, ktorý bol datovaný z 8. decembra 2021 a prevzatý z internetovej stránky www.cepa.org, nebol nikdy založený do spisu pred Všeobecným súdom, čo porušilo ich právo na účinnú súdnu ochranu. Okrem toho v bode 103 prvého napadnutého rozsudku a v bode 132 druhého napadnutého rozsudku Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Belaruskali bola jediným výrobcom draselných hnojív v Bielorusku a že v tomto odvetví mala monopol.

98 BPC spochybňuje na jednej strane konštatovanie Všeobecného súdu v bodoch 81 a 82 tretieho napadnutého rozsudku, podľa ktorého mala v čase prijatia sporných aktov, ktoré sa jej týkali, monopol na vývoz draselných hnojív, pričom tento monopol sa skončil v marci 2022, ako aj konštatovanie v bodoch 83 až 86 a v bodoch 103 a 104 tretieho napadnutého rozsudku, podľa ktorého jej zo strany bieloruského štátu bolo udeľované „preferenčné zaobchádzanie“, keďže bola jednou z prvých spoločností, ktoré získali licenciu na vývoz draselných hnojív. Získanie verejných zákaziek a koncesií alebo skutočnosť, že hospodárske odvetvie je regulované, nepostačujú na to, aby sa dospelo k záveru, že spoločnosť má prospech z režimu alebo ho finančne podporuje.

99 Okrem toho v bodoch 70 až 77, 99 a 101 tretieho napadnutého rozsudku Všeobecný súd nesprávne rozhodol, keď v tomto rámci priznal neprimeranú váhu dôkazom, ktoré predložila Rada, že BPC bola „exportnou vetvou“ spoločnosti Belaruskali, hoci v skutočnosti ide o dva odlišné subjekty. Všeobecný súd tým nesprávne nevychádzal z individuálneho správania spoločnosti BPC, ale z individuálneho správania spoločnosti Belaruskali.

100 Na druhej strane sa BPC domnieva, že skutočnosti, ktoré v súvislosti s ňou Všeobecný súd uviedol v bode 95 tretieho napadnutého rozsudku, a to, že je vo vlastníctve bieloruského štátu a že má „prepojenia“ so spoločnosťou Belaruskali, takže „môže“ vyplácať dividendy verejnoprávnym subjektom tejto tretej krajiny, nemôžu preukázať jej finančnú podporu Lukašenkovmu režimu pri absencii dôkazov o skutočnom vyplatení takýchto dividend spoločnosťou BPC. To isté platí pre skutočnosť uvedenú v bode 97 tretieho napadnutého rozsudku, že táto spoločnosť platí dane, keďže ide o povinnosť každého daňovníka.

103 Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 256 ZFEÚ a článku 58 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Všeobecný súd je preto ako jediný oprávnený zistiť a posúdiť relevantný skutkový stav, ako aj posúdiť dôkazy. S výnimkou prípadu ich skreslenia preto posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností a hodnotenie dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania. Naproti tomu má Súdny dvor podľa článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Všeobecný súd (rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada, C‑703/23 P, EU:C:2025:608, bod 24 a citovaná judikatúra), ako aj otázku, či boli dodržané pravidlá v oblasti dôkazného bremena a dokazovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/Rada, C‑248/17 P, EU:C:2018:967, bod 37 a citovanú judikatúru).

104 Okrem toho podľa ustálenej judikatúry skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. Na tento účel musí okrem toho podľa ustálenej judikatúry odvolateľ presne uviesť skutočnosti, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať chyby analýzy, ktoré podľa jeho názoru viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu (rozsudok z 25. júla 2018, Španielsko/Komisia, C‑588/17 P, EU:C:2018:607, bod 35 a citovaná judikatúra).

105 V prejednávanej veci, pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenia odvolateľov zhrnuté v bodoch 92, 98 a 99 tohto rozsudku, treba uviesť, že ich cieľom je v podstate kritizovať skutkové zistenia a posúdenia Všeobecného súdu týkajúce sa fungovania bieloruského hospodárstva, postavenia odvolateľov v rámci tohto hospodárstva, prepojenia hospodárskych činností spoločností Belaruskali a BPC, ako aj hospodárskych, finančných a osobných vzťahov existujúcich medzi odvolateľmi a Lukašenkovým režimom.

111 Stačí totiž konštatovať, ako správne zdôraznila Rada, že existuje len jeden článok prebratý z tejto internetovej stránky, ktorý sa nachádzal medzi dôkazmi predloženými touto inštitúciou Všeobecnému súdu a ktorý bol datovaný 30. júla 2020. Hoci je teda pravda, že Všeobecný súd v prvom a druhom napadnutom rozsudku nesprávne uviedol dátum tohto dokumentu, tento dokument bol súčasťou spisu, ktorý mu bol predložený.

112 Napokon v rozsahu, v akom Belaruskali a pán Golovaty tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že Belaruskali je „jediným výrobcom draselných hnojív v Bielorusku“ a že existoval „monopol, ktorý [Belaruskali] vykonáva“, treba konštatovať, že táto kritika je dôvodná.

113 Hoci je totiž nesporné, ako uviedla Rada v odôvodnení zápisu tejto spoločnosti na predmetné zoznamy a ako Všeobecný súd uviedol v bodoch 80 a 83 prvého napadnutého rozsudku, ako aj v bode 110 druhého napadnutého rozsudku, že Belaruskali je „jedným z najväčších výrobcov chloridu draselného na svete“, ani tieto dôvody, ani nijaký dôkaz, ktorý Rada predložila Všeobecnému súdu, mu neumožňujú dospieť k záveru, ako to urobil v bodoch 100 a 103 prvého napadnutého rozsudku, ako aj v bodoch 130 a 132 druhého napadnutého rozsudku, že táto spoločnosť bola jediným výrobcom draselných hnojív v Bielorusku, a teda na tomto trhu vykonávala monopol.

114 Napokon na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada vo svojej duplike, uvedené body prvého a druhého napadnutého rozsudku nemožno vykladať tak, že sa v skutočnosti týkajú monopolu vykonávaného spoločnosťou BPC do marca 2022 na trhu vývozu draselných hnojív.

120 V tomto kontexte na rozdiel od toho, čo, zdá sa, tvrdí BPC tým, že v tejto súvislosti nesprávne vykladá tretí napadnutý rozsudok, Všeobecný súd nerozhodol, že skutočnosť, že spoločnosti bola takýmto režimom udelená vývozná licencia na regulovanom trhu, nevyhnutne zahŕňa preferenčné zaobchádzanie, ale len rozhodol, že to tak bolo za okolností prejednávanej veci, keď získanie takejto licencie spoločnosťou BPC zasadil do kontextu dlhodobého monopolu, z ktorého táto spoločnosť predtým profitovala. Táto kontinuita preferenčného zaobchádzania, ktoré BPC takto využívala, bola navyše výslovne uvedená v bode 104 tretieho napadnutého rozsudku. Toto posúdenie skutkového stavu, ktoré patrí do výlučnej právomoci Všeobecného súdu, nie je postihnuté žiadnym skreslením.

121 Na druhej strane BPC nijako nepreukázala, v čom sa Všeobecný súd dopustil skreslenia, keď najmä v bode 77 tretieho napadnutého rozsudku potvrdil, že Rada sa správne domnievala, že BPC je „exportnou vetvou“ spoločnosti Belaruskali, čo je postavenie, ktoré mohol vyvodiť z úzkych obchodno‑spoločenských a obchodných väzieb existujúcich medzi týmito dvoma spoločnosťami, ako sú uvedené v bodoch 73 až 76 tohto rozsudku a ktoré BPC nespochybnila, pričom Všeobecný súd v bode 74 uvedeného rozsudku výslovne uznal, že „ide o odlišné subjekty“.

122 V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenia odvolateľov uvedené v bodoch 93 až 97, 100 a 101 tohto rozsudku, tieto tvrdenia spočívajú v podstate v uplatňovaní toho, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnej kvalifikácie, keď rozhodol, že skutkové okolnosti, z ktorých Rada vychádzala vo vzťahu k nim, boli dostatočné na to, aby sa dospelo k záveru, že „majú prospech“ z Lukašenkovho režimu alebo ho „podporujú“.

126 Napokon, pokiaľ ide o spoločnosť BPC, je pravda, že Všeobecný súd zohľadnil obchodno‑spoločenské a obchodné väzby existujúce medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou Belaruskali, ako aj jej postavenie „exportnej vetvy“ spoločnosti Belaruskali, aby v bode 101 tretieho napadnutého rozsudku konštatoval, že „činnosti [BPC] sú úzko spojené so spoločnosťou Belaruskali“ a že Rada mohla „platne odkázať na úlohu, ktorú zohráva [táto spoločnosť] na svetovom trhu s draselnými hnojivami“, aby preukázala podporu spoločnosti BPC pre Lukašenkov režim. Vzhľadom na to sú to teda zjavne práve „činnosti [BPC]“ samotnej, ktoré Všeobecný súd považoval za predstavujúce takúto podporu. Rovnako na účely preukázania, že BPC „mala prospech“ z tohto režimu, v bode 104 tohto rozsudku odkázal na preferenčné zaobchádzanie, ktoré jej samej bolo udeľované.

127 Pokiaľ ide po druhé o tvrdenia odvolateľov uvedené v bodoch 96, 97 a 100 tohto rozsudku, treba konštatovať nasledujúce.

128 Belaruskali a pán Golovaty sa v podstate domnievajú, že patriť do odvetvia hospodárstva, ktoré predstavuje zdroj značných príjmov pre Lukašenkov režim a/alebo byť vplyvným a s prezidentom Lukašenkom úzko spojeným podnikateľom, nemožno považovať za skutočnosti spĺňajúce kritérium b), ale mohli by nanajvýš patriť medzi iné kritériá zápisu na zoznamy osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia stanovené v iných rozhodnutiach a nariadeniach, ktoré nie sú v prejednávanej veci relevantné.

129 Treba však konštatovať, že táto argumentácia vychádza z nesprávneho výkladu prvého a druhého napadnutého rozsudku, a je teda nedôvodná, keďže Všeobecný súd sa neopieral len o úlohu alebo postavenie, ktorú má Belaruskali a pán Golovaty v bieloruskom hospodárstve, ako aj o ich väzby s Lukašenkovým režimom, ale naopak, pri prijatí záveru, že Rada sa mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, domnievať, že títo odvolatelia mali prospech z tohto režimu a podporovali ho, zohľadnil súbor skutkových okolností, ako ich uviedla Rada, medzi ktoré patrili nielen tie, ktoré sa týkali okolností uvedených týmito odvolateľmi, ale aj okolnosti týkajúce sa ich činností, ako sú uvedené v bodoch 124 a 125 tohto rozsudku.

134 Preto výhrada, podľa ktorej sa Všeobecný súd nesprávne domnieval, že samotná skutočnosť, že BPC si splnila svoju zákonnú daňovú povinnosť, postačuje na preukázanie, že podporuje Lukašenkov režim, je zjavne založená na nesprávnom výklade tretieho napadnutého rozsudku, a to v troch ohľadoch. V prvom rade, pokiaľ ide o dane zaplatené spoločnosťou BPC, Všeobecný súd im pripísal len druhoradý význam vo vzťahu k podpore, ktorú poskytovala ako dodávateľ príjmov, cudzej meny a dividend bieloruskému štátu. Všeobecný súd ďalej vo zvyšnej časti zohľadnil len dane zaplatené spoločnosťou Belaruskali. Napokon konštatoval, že suma týchto daní presahuje sumu, ktorú majú zaplatiť z dôvodu ich daňových povinností iní bieloruskí daňovníci.

135 Na druhej strane v rozsahu, v akom sa BPC domnieva, že Všeobecný súd v bode 95 tretieho napadnutého rozsudku nesprávne považoval za finančnú podporu Lukašenkovho režimu jednoduchú možnosť, že môže vyplácať dividendy tomuto režimu bez toho, aby preukázal, že k takýmto platbám skutočne došlo, tento účastník konania opäť podal nesprávny výklad tohto rozsudku.

136 Treba totiž zdôrazniť, že Všeobecný súd poukázal na túto možnosť vyplatenia dividend až po tom, čo v tom istom bode 95 konštatoval, že 90 % akcií spoločnosti BPC vlastnili verejnoprávne subjekty, z ktorých 48 % vlastnila Belaruskali, ktorá samotná bola štátnym podnikom. Toto konštatovanie treba vykladať v spojení s konštatovaniami uvedenými v bodoch 97 a 100 tretieho napadnutého rozsudku, uvedenými v bode 133 tohto rozsudku, z ktorých v podstate vyplýva, že činnosť vývozu draselných hnojív vykonávaná spoločnosťou BPC umožňuje Lukašenkovmu režimu disponovať najmä „vysokými príjmami a cudzou menou“, čo navyše BPC nespochybňuje, prinajmenšom nie podrobne.

141 Po prvé zastávajú názor, že pojem „občianska spoločnosť“ zahŕňa len MVO, ktoré majú formálne stanovy, a preto sú vylúčení jednotliví pracovníci, ktorí sa zúčastňujú na štrajku, alebo neformálny štrajkový výbor. Rada však neidentifikovala organizácie občianskej spoločnosti, voči ktorým sa Belaruskali a pán Golovaty mali dopustiť represívnych činov. Po druhé zastávajú názor, že pojem „represia“ sa nevzťahuje na interné činnosti zamestnávateľa, akým je Belaruskali, v oblasti pracovného práva. Po tretie represívne činy vykonané tretími subjektmi nemôžu odôvodniť, aby Belaruskali a pán Golovaty boli zapísaní na predmetné zoznamy.

142 Rada podporovaná Litovskou republikou spochybňuje dôvodnosť týchto tvrdení.

Posúdenie Súdnym dvorom

146 Rada podporovaná Litovskou republikou spochybňuje dôvodnosť tvrdení spoločnosti BPC.

Posúdenie Súdnym dvorom

147 Treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou povinnosť odôvodnenia aktu spôsobujúceho ujmu vyplýva zo zásady dodržiavania práva na obhajobu a jej cieľom je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na to, aby zistila, či je akt dôvodný a či má prípadne vadu, ktorá by umožnila napadnúť jeho platnosť na súde Únie, a jednak umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu. Dostatočnosť odôvodnenia aktu sa musí posúdiť nielen z hľadiska jeho znenia, ale aj kontextu tohto aktu a všetkých právnych noriem upravujúcich dotknutú oblasť, a tak je akt spôsobujúci ujmu dostatočne odôvodnený, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť opatrenie prijaté vo vzťahu k nej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2025, Grodno Azot a Khimvolokno Plant/Rada, C‑326/24 P, EU:C:2025:522, body 41 a 42, ako aj citovanú judikatúru).

148 V prejednávanej veci Všeobecný súd v podstate rozhodol, že dôvody zápisu spoločnosti BPC na predmetné zoznamy, ktoré Rada použila na základe kritéria b), ako boli pripomenuté v bode 17 tohto rozsudku, umožnili spoločnosti BPC ľahko pochopiť, na akých kritériách sa zakladal ich zápis na tieto zoznamy, a že tak predstavovali dostatočné odôvodnenie na podporu tohto zápisu.

149 Toto posúdenie nemožno kritizovať, keďže aj keď toto odôvodnenie výslovne nerozlišuje medzi dôvodmi podľa toho, či smerujú k preukázaniu, že dotknutá osoba „má prospech“ z Lukašenkovho režimu alebo že tento režim „podporuje“, treba konštatovať, že v sporných pôvodných aktoch je uvedené odôvodnenie jasne štruktúrované tak, aby odrážalo takéto rozlišovanie. Ako totiž vyplýva z bodu 17 tohto rozsudku, pokiaľ ide o spoločnosť BPC, odôvodnenie uvedené v bodoch 29 tabuliek pripojených k týmto aktom sa skladá z dvoch odsekov, z ktorých prvý sa týka skutočnosti, že táto spoločnosť „podporuje“ uvedený režim, a druhý, že z neho „má prospech“. Na rozdiel od toho, čo tvrdí BPC, odôvodnenie Rady uvádza toto rozlišovanie.

154 Ďalej sa BPC domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že nepredložila presné dôkazy, ktoré by mohli podporiť jej argumentáciu, podľa ktorej uplatnenie reštriktívnych opatrení prijatých voči nej porušuje zásadu proporcionality, a to o to viac, že by to viedlo k preneseniu dôkazného bremena, ktoré by v skutočnosti mala znášať Rada. BPC v tomto kontexte zdôrazňuje, že Všeobecnému súdu predložila podstatné a presné dôkazy preukazujúce, že hospodárske odvetvia, v ktorých vykonáva svoje obchodné činnosti, a to vývoz draselných hnojív, utrpeli v dôsledku týchto opatrení vážnu a potenciálne nenapraviteľnú ujmu na celosvetovej úrovni v rozpore so zásadou proporcionality.

155 Napokon Všeobecný súd v rámci posúdenia dodržania tejto zásady nepreskúmal otázku, či cieľ sledovaný reštriktívnymi opatreniami prijatými voči spoločnosti BPC mohol byť dosiahnutý inými, menej obmedzujúcimi prostriedkami. Tento cieľ bol navyše vo veľkej miere dosiahnutý opatrením spočívajúcim v zmrazení majetku, ktoré sa týkalo spoločnosti Belaruskali.

156 Ak by teda Všeobecný súd správne uplatnil kritérium proporcionality, dospel by k záveru, že reštriktívne opatrenia voči spoločnosti BPC boli zjavne neprimerané vo vzťahu k sledovanému cieľu tým, že neprimerane zasiahli do svetového obchodu s hnojivami, ktorý je všeobecne uznaný za základné odvetvie svetového hospodárstva, a najmä hospodárstva afrických krajín a iných rozvojových krajín.

157 Rada podporovaná Litovskou republikou spochybňuje dôvodnosť tvrdení spoločnosti BPC.

159 Na účely určenia, či reštriktívne opatrenia prijaté Úniou alebo všeobecné pravidlá upravené v akte Únie, ktorým sa ukladajú takéto opatrenia, rešpektujú zásadu proporcionality, treba overiť po prvé, či tieto opatrenia alebo pravidlá zodpovedajú cieľu všeobecného záujmu uznanému Úniou, po druhé, či nie sú vzhľadom na tento cieľ zjavne nevhodné, t. j. či nie sú zjavne nespôsobilé na jeho dosiahnutie, a po tretie, či tieto opatrenia alebo prípadne dotknuté obmedzenie nejdú zjavne nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa (rozsudok z 26. marca 2026, Pumpjanskij a i./Rada, C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P, EU:C:2026:245, bod 233, ako aj citovaná judikatúra), čo znamená, že neexistujú alternatívne opatrenia, ktoré by nielen boli nereštriktívne, ale aj „rovnako účinné“ na dosiahnutie toho istého cieľa (pozri analogicky rozsudok z 5. decembra 2023, Nordic Info, C‑128/22, EU:C:2023:951, body 87 a 90).

160 V prejednávanej veci, ako bolo uvedené aj v bode 27 tohto rozsudku, z bodu 58 tretieho napadnutého rozsudku vyplýva, že cieľ sledovaný reštriktívnymi opatreniami stanovenými pôvodnými spornými aktmi spočíva vo zvýšení tlaku vyvíjaného na režim prezidenta Lukašenka rozšírením okruhu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú takéto reštriktívne opatrenia Únie, najmä prostredníctvom opatrení zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov voči osobám, ktoré majú z tohto režimu prospech alebo ho podporujú.

161 Tento cieľ má legitímny charakter na účely spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie, čo navyše nebolo spochybnené pred Všeobecným súdom a nie je spochybnené ani v rámci týchto odvolaní.

165 Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie uvádzané spoločnosťou BPC, podľa ktorého na účely cieľa sledovaného reštriktívnymi opatreniami stanovenými pôvodnými spornými aktmi stačilo uložiť takéto opatrenia len spoločnosti Belaruskali bez toho, aby bolo potrebné, aby sa tieto opatrenia týkali aj spoločnosti BPC, treba konštatovať, že toto tvrdenie bolo po prvýkrát uvedené v štádiu odvolania. V konaní o odvolaní je však právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie zákonného rozhodovania o žalobných dôvodoch prejednávaných pred Všeobecným súdom (pozri rozsudok z 24. marca 2011, ISD Polska a i./Komisia, C‑369/09 P, EU:C:2011:175, bod 83). Toto tvrdenie treba teda zamietnuť o to viac, že z vecného hľadiska, ako vyplýva z bodu 137 tohto rozsudku, samotná BPC predstavuje zdroj príjmov pre Lukašenkov režim, a preto podporuje tento režim.

166 Za týchto podmienok sa Všeobecný súd nedopustil žiadneho nesprávneho posúdenia ani neobrátil dôkazné bremeno, keď v bode 111 tretieho napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že argumentácia spoločnosti BPC založená na porušení zásady proporcionality nebola dostatočne podložená.

167 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť druhú časť druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑818/24 P, a teda tento odvolací dôvod v celom rozsahu ako nedôvodný.

O šiestej časti tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C ‑ 818/24 P

Argumentácia účastníkov konania

168 Šiestou časťou tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑818/24 P spoločnosť BPC v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa v bode 102 tretieho napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď z vlastnej iniciatívy uviedol nové právne tvrdenie, ktoré Rada neuviedla v sporných aktoch na odôvodnenie zápisu spoločnosti BPC na predmetné zoznamy na základe kritéria b), založené na riziku obchádzania reštriktívnych opatrení uložených spoločnosti Belaruskali, pričom toto tvrdenie sa navyše vzťahuje na kritérium zápisu odlišné od kritéria b).

Záver

174 Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba odvolania v spojených veciach C‑816/24 P, C‑817/24 P a C‑818/24 P zamietnuť.

O trovách

175 V súlade s článkom 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

176 Keďže Rada navrhla uložiť trom odvolateľom povinnosť nahradiť trovy konania v každej zo spojených vecí a títo odvolatelia nemali vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade v každej z týchto vecí.

177 Podľa článku 140 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý je tiež uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. V súlade s týmito ustanoveniami Litovská republika, ktorá je vedľajším účastníkom odvolacieho konania v troch spojených veciach, znáša svoje vlastné trovy konania v týchto veciach.

* Jazyk konania: angličtina.