C-822/24

bluechip Computer Aktiengesellschaft

proti

Zentralstelle für private Überspielungsrechte (ZPÜ),

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predsedníčka ôsmej komory O. Spineanu‑Matei (spravodajkyňa), sudcovia S. Rodin a N. Fenger,

generálny advokát: M. Szpunar,

Zentralstelle für private Überspielungsrechte (ZPÜ), v zastúpení: D. Kögel, Rechtsanwalt,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann a A. Sahner, splnomocnení zástupcovia,

–

francúzska vláda, v zastúpení: B. Dourthe a B. Herbaut, splnomocnení zástupcovia,

–

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch a J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia,

–

portugalská vláda, v zastúpení: C. Alves, P. Barros da Costa a M. Martins da Cruz, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. von Rintelen a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

Právny rámec

Právo Únie

3

Odôvodnenia 31, 35 a 38 smernice 2001/29 znejú takto:

„(31)

Je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu práv a záujmov medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv, ako aj medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv a používateľmi predmetov ochrany. Existujúce výnimky a obmedzenia práv ustanovené členskými štátmi sa musia prehodnotiť vo vzťahu k novému elektronickému prostrediu. Existujúce rozdiely vo výnimkách a obmedzeniach vzťahujúcich sa na niektoré obmedzené činnosti majú priamy negatívny účinok na fungovanie vnútorného trhu s autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami. Tieto rozdiely by sa mohli ľahko stať výraznejšími vo vzťahu k ďalšiemu rozvoju cezhraničného využívania diel a k cezhraničným aktivitám. Z dôvodu zabezpečenia správneho fungovania vnútorného trhu, je potrebné harmonickejšie definovať tieto výnimky a obmedzenia. Stupeň ich harmonizácie musí vychádzať z ich dopadu na plynulé fungovanie vnútorného trhu.

4

Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Právo rozmnožovania“, stanovuje:

„Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti:

a)

pre autorov k ich dielam;

b)

pre vysielajúce organizácie k záznamom ich vysielaní, či už sú tieto vysielania prenášané po drôte alebo vzduchom vrátane káblov alebo satelitu.“

5

Článok 5 uvedenej smernice, nazvaný „Výnimky a obmedzenia“, v odseku 2 stanovuje:

„Členské štáty môžu zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práva rozmnožovania ustanoveného v článku 2 v nasledujúcich prípadoch:

…

b)

…“

7

Ustanovenie § 54 UrhG, nazvané „Povinnosť zaplatiť odmenu“, stanovovalo:

„1. Ak vzhľadom na povahu diela možno očakávať, že bude rozmnožované v súlade s § 53 ods. 1 až 3, má autor diela nárok na zaplatenie primeranej odmeny od výrobcu zariadení a dátových médií, ktorých typ sa používa buď samostatne, alebo v kombinácii s inými zariadeniami, dátovými médiami alebo príslušenstvom používaným na vyhotovenie takýchto rozmnoženín.

2. Nárok uvedený v odseku 1 nevzniká, ak podľa okolností možno očakávať, že zariadenia alebo dátové médiá sa v rámci pôsobnosti tohto zákona nepoužívajú na vyhotovovanie rozmnoženín.“

8

10

ZPÜ podalo žalobu, ktorou sa v podstate domáhalo, aby bola spoločnosti bluechip uložená povinnosť zaplatiť, za každý typ zariadenia uvedeného do prevádzky v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2017, odmenu určenú na financovanie primeranej odmeny stanovenej v § 54 UrhG vo výške sadzieb stanovených v kolektívnych zmluvách, ktoré na tento účel uzavrela s organizáciami zoskupujúcimi podnikateľov z oblasti telekomunikácií, ako aj elektrických a elektronických výrobkov.

11

Oberlandesgericht (Vyšší krajinský súd, Nemecko) čiastkovým rozsudkom z 1. decembra 2023 rozhodol, že vzhľadom na to, že zariadenia predávané spoločnosťou bluechip koncovým komerčným zákazníkom môžu z technického hľadiska slúžiť na vyhotovenie kópií diel chránených autorským právom pre súkromné použitie, treba vychádzať z vyvrátiteľnej domnienky, že takéto kópie budú vyhotovené tak, že právnická osoba, akou je bluechip, bude povinná zaplatiť podľa § 54 a 54b UrhG odmenu určenú na financovanie primeranej odmeny, ktorá patrí autorom za takéto vyhotovenie.

12

Keďže uvedený súd konštatoval, že bluechip nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by mohli vyvrátiť túto domnienku, odsúdil ju okrem iného k tomu, aby zoskupeniu ZPÜ zaplatila, za každý typ zariadenia predaného alebo uvedeného do obehu v Nemecku v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2017, takúto odmenu, vypočítanú podľa sadzieb stanovených v uvedených kolektívnych zmluvách, pokiaľ bluechip nedokáže preukázať, okrem iného to, že príslušné zariadenia sú zjavne určené na iné účely súkromného kopírovania a že takéto kopírovanie bolo skutočne vyhotovené len v minimálnom rozsahu a v bežných podmienkach.

Vnútroštátny súd pripomína, že pokiaľ ide o dátové médiá, ktoré môžu byť použité na takéto rozmnožovania, táto kompenzácia môže byť v prípade, ak existujú praktické ťažkosti spojené s určením takéhoto súkromného použitia a identifikáciou koncového používateľa, požadovať od výrobcov, dovozcov alebo distribútorov, ktorí, ako napríklad bluechip, majú možnosť preniesť túto záťaž na koncových zákazníkov, pričom sa domnieva, že medzi týchto zákazníkov môžu patriť najmä fyzické a právnické osoby, ktoré si objednali takéto médiá na podnikateľské alebo komerčné účely. V skutočnosti totiž podľa bežných podmienok nemožno vylúčiť, že tieto médiá sa v podnikateľskom alebo komerčnom prostredí používajú na súkromné kopírovanie alebo že takéto fyzické alebo právnické osoby ich po uplynutí obdobia daňového odpisovania nahradia novými médiami a predávajú ich na trhu s použitými zariadeniami na účely súkromného kopírovania zo strany kupujúcich.

16

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, dodáva, že vzhľadom na existenciu takýchto praktických ťažkostí by skutočnosť, že výrobcom, dovozcom alebo distribútorom, ako je spoločnosť bluechip, nebola uložená povinnosť zaplatiť primeranú kompenzáciu, neumožnila zaručiť náhradu škody, ktorú utrpeli nositelia práv v dôsledku súkromného kopírovania, a tým ani skutočné získanie tejto kompenzácie. Uvedený súd sa však prikláňa k názoru, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že je možné predpokladať, spôsobom, ktorý je možné vyvrátiť, že dátové médiá, ako sú tie, ktoré predáva bluechip, sa používajú pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, takže od takýchto výrobcov, dovozcov alebo distribútorov možno požadovať primeranú kompenzáciu.

20

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Je v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, ak vnútroštátna úprava zaväzuje výrobcov, dovozcov a distribútorov, ktorí predávajú dátové médiá koncovým komerčným zákazníkom (právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré ako koncoví používatelia – čo je pre výrobcu, dovozcu alebo distribútora zrejmé – objednávajú tovar na komerčné účely), na zaplatenie odmeny na účely financovania primeranej kompenzácie za výnimku z práva rozmnožovania v súvislosti s rozmnoženinami pre súkromné použitie, pokiaľ podľa ustanovení vnútroštátneho práva nepreukážu, že pomocou týchto zariadení sa vyhotovilo nanajvýš malé množstvo rozmnoženín diela fyzickou osobou na súkromné použitie na akýchkoľvek médiách alebo sa tieto rozmnoženiny vyhotovili za bežných podmienok?“

O prejudiciálnej otázke

21

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej úprave, podľa ktorej výrobcovia, dovozcovia a distribútori dátových médií, ktoré môžu byť použité na vyhotovovanie rozmnoženín, sú povinní zaplatiť primeranú kompenzáciu stanovenú v tomto ustanovení v prípade predaja týchto médií koncovým komerčným zákazníkom, okrem prípadov, keď títo výrobcovia, dovozcovia alebo distribútori preukážu, že uvedené médiá nebudú použité fyzickými osobami na vyhotovovanie rozmnoženín pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, alebo sa použijú len v rozsahu, ktorý sa považuje za spôsobujúci nositeľom práv len minimálnu ujmu.

25

Ako vyplýva z odôvodnení 35 a 38 smernice 2001/29, článok 5 ods. 2 písm. b) vyjadruje vôľu normotvorcu Únie zaviesť osobitný mechanizmus kompenzácie, ktorý začne fungovať v okamihu, keď nositeľom práv vznikne ujma, ktorá má v zásade za následok vznik povinnosti „odškodniť“ ich alebo im „poskytnúť náhradu“. Vyhotovenie kópie fyzickou osobou pre súkromné použitie sa totiž musí považovať za konanie, ktoré môže dotknutému nositeľovi práv spôsobiť ujmu, pretože sa uskutočňuje bez predchádzajúceho požiadania o súhlas tohto nositeľa práv. Nie je však vôbec nevyhnutné, aby takéto osoby skutočne vyhotovovali rozmnoženiny na súkromné účely, keďže sa oprávnene predpokladá, že tieto osoby v plnej miere využívajú sprístupnenie zariadení, prístrojov a médií určených na vyhotovovanie rozmnoženín, pričom toto sprístupnenie vzhľadom na schopnosť týchto zariadení, prístrojov a médií vyhotovovať rozmnoženiny postačuje na odôvodnenie uplatnenia primeranej kompenzácie stanovenej v prospech nositeľov práv. Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, že členské štáty môžu stanoviť vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sú takéto zariadenia, prístroje a médiá sprístupnené fyzickým osobám pre súkromné použitie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2013, Amazon.com International Sales a i., C‑521/11 , EU:C:2013:515 , bod 43 ; z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12 , EU:C:2015:144 , body 24 a 25 ; z 8. septembra 2022, Ametic, C‑263/21 , EU:C:2022:644 , bod 35 a citovanú judikatúru, ako aj z 23. novembra 2023, Seven.One Entertainment Group, C‑260/22 , EU:C:2023:900 , bod 33 a citovanú judikatúru).

29

Vzhľadom na praktické ťažkosti súvisiace s identifikáciou súkromných používateľov, ako aj s ukladaním povinnosti týmto používateľom, a to nahradiť nositeľom výlučného práva rozmnožovania ujmu, ktorú im spôsobili, môžu členské štáty na účely financovania primeranej kompenzácie zaviesť „poplatok za súkromné kopírovanie“, ktorý sú povinné zaplatiť ešte pred súkromným kopírovaním nie dotknuté súkromné osoby, ale osoby, vrátane právnických osôb, ktoré disponujú zariadeniami, prístrojmi a médiami určenými na vyhotovovanie rozmnoženín a ktoré ich z tohto dôvodu de iure alebo de facto sprístupňujú súkromným osobám. V rámci takéhoto systému prislúcha povinnosť zaplatiť poplatok za súkromné kopírovanie osobám, ktoré disponujú týmito zariadeniami, prístrojmi a médiami. Členské štáty teda môžu za určitých podmienok uplatňovať poplatok za súkromné kopírovanie vo vzťahu k dátovým médiám slúžiacim na vyhotovovanie rozmnoženín vrátane prípadu, keď konečné používanie týchto nosičov nepatrí medzi prípady, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júna 2016, EGEDA a i., C‑470/14 , EU:C:2016:418 , body 32 a 33 , ako aj z 8. septembra 2022, Ametic, C‑263/21 , EU:C:2022:644 , bod 37 a citovanú judikatúru).

30

Keďže takýto systém umožňuje osobám povinným platiť poplatok preniesť výšku poplatku za súkromné kopírovanie do ceny za sprístupnenie takýchto zariadení, prístrojov a médiám, v konečnom dôsledku znáša poplatok súkromný používateľ, ktorý túto cenu zaplatí, a to v súlade s „primeranou rovnováhou“ v zmysle odôvodnia 31 smernice 2001/29, ktorú treba nájsť medzi záujmami nositeľov výlučného práva rozmnožovania a záujmami používateľov predmetov ochrany (rozsudok z 8. septembra 2022, Ametic, C‑263/21 , EU:C:2022:644 , bod 38 a citovaná judikatúra).

33

Napokon Súdny dvor už rozhodol, že členské štáty môžu v určitých prípadoch, ktoré patria do pôsobnosti výnimky, ktorú si zvolili na základe článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 a pri dodržaní zásady rovnosti zaobchádzania, stanoviť výnimku z platenia primeranej kompenzácie, ak je ujma spôsobená nositeľom práv minimálna, pričom stanovenie hranice, po ktorú možno ujmu kvalifikovať ako minimálnu, je predmetom voľnej úvahy týchto štátov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2023, Seven.One Entertainment Group, C‑260/22 , EU:C:2023:900 , body 38 až 40 a citovanú judikatúru).

34

Otázku položenú vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, treba preskúmať z hľadiska celej tejto judikatúry.

35

V prejednávanej veci z vysvetlení tohto súdu vyplýva, že právna úprava dotknutá vo veci samej, ako ju vykladajú vnútroštátne súdy, stanovuje, že primeranú kompenzáciu majú zaplatiť výrobcovia, dovozcovia alebo distribútori, ktorí, tak ako bluechip, predávajú dátové médiá, ktoré môžu byť použité na vyhotovovanie rozmnoženín (ďalej len „dátové médiá“), koncovým komerčným zákazníkom, či už ide o právnické alebo fyzické osoby. Z vysvetlení uvedeného súdu tiež v podstate vyplýva, že nie je vylúčené, že médiá takto zakúpené takýmito koncovými komerčnými zákazníkmi sa použijú v iných prípadoch, než je prípad uvedený v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, teda že sa nepoužívajú „pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný“, alebo sa používajú na takéto použitie a na takéto účely len v obmedzenom rozsahu.

39

Zo samotného postavenia „koncového komerčného zákazníka“ totiž nemožno vyvodiť, že dátové médiá nikdy nebudú používané fyzickými osobami pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, a že nositeľom práv tak nikdy nebude spôsobená iná než minimálna ujma.

40

Na jednej strane treba poznamenať, že v prejednávanej veci koncoví komerční zákazníci zahŕňajú fyzické aj právnické osoby, ktoré objednávajú dátové médiá na komerčné alebo podnikateľské účely. Aj keď takéto médiá nadobudnú právnické osoby, môžu ich však v zásade používať len fyzické osoby, ktorým sú tieto médiá poskytnuté k dispozícii. Koncovými používateľmi dátových médií zakúpených koncovými komerčnými zákazníkmi môžu byť v každom prípade len fyzické osoby, pričom na určenie, či je splatná primeraná kompenzácia, nezáleží na tom, či fyzické osoby, ktoré takéto médiá používajú, ich nezakúpili alebo nie sú ich vlastníkom. Primeraná kompenzácia je totiž splatná aj vtedy, keď fyzické osoby môžu vyhotovovať rozmnoženiny chránených diel zo zariadenia alebo pomocou zariadenia, ktoré patrí tretej osobe (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12 , EU:C:2015:144 , bod 91 ).

41

Na druhej strane v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 25 tohto rozsudku sa predpokladá, že dotknuté fyzické osoby, či už sú zákazníkmi a koncovými používateľmi, alebo či sú len koncovými používateľmi z dôvodu, že im koncový komerčný zákazník poskytol dátové médiá, majú právo v plnej miere využívať tieto médiá, a to aj na účely rozmnožovania pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný. Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje takúto domnienku, pokiaľ je vyvrátiteľná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Amazon.com International Sales a i., C‑521/11 , EU:C:2013:515 , body 43 a 45 ).

45

Po druhé vnútroštátny súd bude musieť v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 31 tohto rozsudku overiť, či výrobcovia, dovozcovia a distribútori dátových médií, ktoré môžu byť použité na vyhotovovanie rozmnoženín, ako je bluechip, môžu byť oslobodení od povinnosti zaplatiť primeranú kompenzáciu, ak preukážu, že tieto médiá budú použité fyzickými osobami v iných prípadoch, než je prípad stanovený v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, alebo že môžu dosiahnuť aspoň vrátenie neoprávnene zaplatenej kompenzácie, ak tento dôkaz možno predložiť až po uskutočnení predaja a zaplatení tejto kompenzácie.

46

V tejto súvislosti toto ustanovenie nebráni systému vyberania kompenzácie za súkromné kopírovanie, ako to uvádza vnútroštátny súd, ktorý stanovuje najmä to, že takýto výrobca, dovozca alebo distribútor musí predložiť písomné potvrdenie koncového komerčného zákazníka, ktoré v podstate potvrdzuje, že dátové médiá budú použité na zjavne odlišné účely, než je vyhotovovanie kópií pre súkromné použitie, alebo že budú používané v rozsahu, ktorý môže spôsobiť nositeľom práv len minimálnu ujmu, pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný. Preto sa zdá, že predajca, ako je bluechip, môže byť ľahko oslobodený od povinnosti zaplatiť primeranú kompenzáciu.

47

Súdny dvor okrem toho potvrdil, že takéto jednostranné vyhlásenia možno použiť na účely takéhoto oslobodenia, pokiaľ v dotknutom členskom štáte existuje možnosť, aby subjekt poverený správou primeranej kompenzácie overoval pravdivosť predmetných vyhlásení tak, aby sa zabezpečil účinný výber tejto kompenzácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2022, Ametic, C‑263/21 , EU:C:2022:644 , body 42 a 70 ).

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 5 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej úprave, podľa ktorej výrobcovia, dovozcovia a distribútori dátových médií, ktoré môžu byť použité na vyhotovovanie rozmnoženín, sú povinní zaplatiť primeranú kompenzáciu stanovenú v tomto ustanovení v prípade predaja týchto médií koncovým komerčným zákazníkom, okrem prípadov, keď títo výrobcovia, dovozcovia alebo distribútori preukážu, že uvedené médiá nebudú použité fyzickými osobami na vyhotovovanie rozmnoženín pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, alebo sa použijú len v rozsahu, ktorý sa považuje za spôsobujúci nositeľom práv len minimálnu ujmu.

Podpisy