C-828/24

Erdrich Umformtechnik GmbH

proti

Odvolacímu finančnímu ředitelství,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: predsedníčka šiestej komory I. Ziemele, sudcovia A. Kumin a S. Gervasoni (spravodajca),

generálna advokátka: L. Medina,

česká vláda, v zastúpení: L. Březinová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Ferrand a J. Hradil, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Odôvodnenia 1 až 4 smernice 2003/49 znejú:

„(1)

V jednotnom trhu, ktorý má vlastnosti domáceho trhu, by transakcie medzi spoločnosťami rozdielnych členských štátov nemali podliehať menej priaznivým podmienkam zdaňovania ako sú tie, ktoré sa uplatňujú na tie isté transakcie vykonávané medzi spoločnosťami toho istého členského štátu.

(2)

Táto požiadavka v súčasnosti nie je splnená ohľadom výplat úrokov a licenčných poplatkov; vnútroštátne daňové zákony, prípadne v spojení s dvojstrannými alebo viacstrannými dohodami, nemusia vždy zaručovať odstránenie dvojitého zdaňovania a ich uplatňovanie na príslušné spoločnosti často predstavuje záťaž v podobe administratívnych formalít a problémov s peňažnými tokmi.

„1. Výplaty úrokov a licenčných poplatkov vznikajúce v členskom štáte sú oslobodené od akýchkoľvek daní ukladaných na uvedené výplaty v uvedenom štáte či už zrážkou zo základu [zrážkovou daňou – neoficiálny preklad ], alebo vyrubením za podmienky, že vlastník požitkov v podobe úrokov a licenčných poplatkov je spoločnosť ďalšieho členského štátu alebo trvalý podnik [stála prevádzkareň – neoficiálny preklad ] spoločnosti niektorého členského štátu.

2. Výplata vykonaná spoločnosťou alebo členským štátom [vykonaná spoločnosťou niektorého členského štátu – neoficiálny preklad ] alebo trvalým podnikom sídliacim [stálou prevádzkarňou so sídlom – neoficiálny preklad ] v ďalšom členskom štáte sa považuje za výplatu, ktorá vznikla v uvedenom členskom štáte, ďalej len ‚štát pôvodu‘.

…

11. Štát pôvodu môže požadovať, aby splnenie požiadaviek stanovených v tomto článku a v článku 3 bolo v čase výplaty úrokov a licenčných poplatkov doložené potvrdením. Ak splnenie požiadaviek stanovených v tomto článku nebolo potvrdené v čase výplaty, členský štát môže slobodne požadovať zrážku dane zo základu [zrážkovú daň – neoficiálny preklad ].

12. Štát pôvodu môže ako podmienku pre oslobodenie od dane na základe tejto smernice stanoviť, že na základe potvrdenia dosvedčujúceho splnenie požiadaviek v tomto článku a v článku 3 vydal rozhodnutie o oslobodení od dane. Rozhodnutie o oslobodení od dane sa vydáva najneskoršie do troch mesiacov po poskytnutí potvrdenia spolu so zdôvodňujúcimi informáciami, ktoré štát pôvodu môže dôvodne požadovať, a je platné najmenej na obdobie jedného roka od jeho vydania.

splnenie požiadaviek v súlade s článkom 3 písm. a) bod iii) v prípade prijímajúcej spoločnosti;

d)

minimálny podiel alebo kritérium minimálneho podielu hlasovacích práv v súlade s článkom 3 písm. b);

e)

obdobie, počas ktorého podiel uvedený v bode d) jestvuje.

Členské štáty môžu navyše v prípade výplaty na základe zmluvy požadovať právne zdôvodnenie (napr. dohodu o pôžičke alebo licenčnú zmluvu).

…

b)

termín ‚licenčné poplatky‘ označuje výplaty akéhokoľvek druhu prijímané ako úplata za používanie práva na používanie akéhokoľvek autorského práva na literárne, umelecké alebo vedecké dielo, vrátane kinematografických filmov a softvéru akéhokoľvek patentu, obchodnej značky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo procesu alebo za informácie týkajúce sa priemyselných, obchodných alebo vedeckých skúseností;…“

České právo

6

Ustanovenie § 19 ods. 1 písm. zj) bodov 1 a 2 zákona č. 586/1992 Sb., o daních z příjmů (zákon č. 586/1992 o dani z príjmov), ktorým sa do českého práva preberá smernica 2003/49, oslobodzuje od tejto dane licenčné poplatky vyberané obchodnou spoločnosťou, ktorá má na daňové účely sídlo v inom členskom štáte Európskej únie než Českej republike, platené obchodnou spoločnosťou, ktorá má na daňové účely sídlo v Českej republike, alebo stálou prevádzkarňou obchodnej spoločnosti, ktorá má na daňové účely sídlo v inom členskom štáte Únie než Českej republike, pokiaľ je táto prevádzkareň usadená na území Českej republiky.

4. príjemcovi úrokov z úverového finančného nástroja alebo licenčných poplatkov bolo vydané rozhodnutie podľa § 38nb.

Oslobodenie od dane možno uplatniť aj pred splnením podmienky uvedenej v bode 1, avšak táto podmienka musí byť následne splnená. V prípade nedodržania tejto podmienky sa postupuje primerane podľa odseku 4.“

8

Ustanovenie § 38nb uvedeného zákona, nazvané „Rozhodnutie o oslobodení príjmov z licenčných poplatkov a úrokov z úverového finančného nástroja“, v odseku 1 stanovuje:

„Daňovník, ktorý spĺňa podmienky pre oslobodenie podľa § 19 ods. 1 písm. zj) a zk), požiada svojho miestne príslušného správcu dane o vydanie rozhodnutia o priznaní oslobodenia príjmov z licenčných poplatkov a úrokov z úverového finančného nástroja. …“

9

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12

Dňa 5. júna 2019 Erdrich Umformtechnik podala na českú daňovú správu žiadosť o oslobodenie príjmov, ktoré dosiahla z licenčných poplatkov, od dane za zdaňovacie obdobia rokov 2014 až 2018 podľa § 38nb zákona č. 586/1992.

13

Odvolacie finančné riaditeľstvo priznalo oslobodenie od dane stanovené v tomto § 38nb za zdaňovacie obdobia rokov 2017 a 2018. Naproti tomu toto oslobodenie od dane týkajúce sa rokov 2014 až 2016 zamietlo z dôvodu, že žiadosť o oslobodenie od dane bola podaná po uplynutí lehoty dvoch rokov.

14

17

V prípade kladnej odpovede Súdneho dvora na túto prvú otázku sa predkladajúci vnútroštátny súd druhou otázkou pýta, či sa má smernica 2003/49 vykladať v tom zmysle, že stanovuje lehotu na predloženie potvrdenia a zdôvodňujúcich informácií, ktoré môže členský štát pôvodu dôvodne požadovať podľa článku 1 ods. 12 tejto smernice, alebo časové obmedzenie, pokiaľ ide o obdobie pred týmto predložením, na ktoré sa môže vzťahovať oslobodenie od dane.

18

Tento súd sa domnieva, že nie je isté, či takúto lehotu alebo takéto obmedzenie možno vyvodiť z článku 1 ods. 15 smernice 2003/49. Toto ustanovenie nemožno pri uznaní jeho vertikálneho priameho účinku vykladať v neprospech daňovníka v tom zmysle, že stanovuje lehotu, v ktorej musí byť podaná žiadosť o oslobodenie od dane. Okrem toho je potrebné nezamieňať minimálnu lehotu stanovenú v uvedenom ustanovení, ktorá sa týka žiadosti o vrátenie zrážkovej dane, s lehotou na podanie žiadosti o oslobodenie od dane.

19

Uvedený súd sa domnieva, že jediné prípadné uplatniteľné časové obmedzenie by mohlo vyplývať z článku 1 ods. 13 smernice 2003/49, podľa ktorého „má vydávané potvrdenie ohľadom každej zmluvy na výplatu platnosť najmenej jeden rok, avšak nie dlhšie ako tri roky odo dňa jeho vydania“.

a)

akákoľvek lehota na poskytnutie potvrdenia spolu so zdôvodňujúcimi informáciami, ktoré štát pôvodu môže dôvodne požadovať na účely vydania rozhodnutia o priznaní oslobodenia podľa článku 1 ods. 12, prípadne

b)

akékoľvek časové obmedzenie týkajúce sa dĺžky obdobia predchádzajúceho poskytnutiu potvrdenia spolu so zdôvodňujúcimi informáciami, ktoré štát pôvodu môže dôvodne požadovať, za ktoré možno priznať oslobodenie od dane?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

24

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82 , EU:C:1983:335 , bod 12 , a z 25. februára 2025, BSH Hausgeräte, C‑339/22 , EU:C:2025:108 , bod 27 ).

25

V prvom rade treba konštatovať, že znenie článku 1 ods. 12 smernice 2003/49 nebráni tomu, aby členský štát pôvodu mohol priznať oslobodenie od dane za obdobie predchádzajúce dátumu správneho rozhodnutia, či dokonca za obdobie predchádzajúce dátumu, keď boli potvrdenie a zdôvodňujúce informácie predložené príslušnému orgánu. Keďže druhá veta uvedeného ustanovenia uvádza, že rozhodnutie o oslobodení od dane „je platné najmenej na obdobie jedného roka od jeho vydania“, potom stanovuje minimálnu dobu platnosti tohto rozhodnutia, avšak neukladá takémuto členskému štátu zákaz priznať oslobodenie od dane za obdobie predchádzajúce dátumu tohto rozhodnutia.

26

Ďalej, čo sa týka kontextu, do ktorého patrí toto ustanovenie, treba pripomenúť, že pokiaľ ide o postupy oslobodenia od dane stanovené smernicou 2003/49, jej článok 1 ods. 11 upravuje priznanie oslobodenia od dane na základe potvrdenia, zatiaľ čo odsek 12 tohto článku 1 umožňuje členskému štátu priznať takéto oslobodenie od dane prostredníctvom rozhodnutia prijatého na žiadosť daňovníka.

Napokon, pokiaľ ide o ciele sledované smernicou 2003/49, ako vyplýva z jej odôvodnení 2 až 4, jej cieľom je odstrániť dvojité zdaňovanie výplat úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov a zabezpečiť, aby tieto výplaty boli zdanené iba raz v jednom členskom štáte, pričom zrušenie zdaňovania týchto výplat v členskom štáte, z ktorého tieto výplaty pochádzajú, je najvhodnejším prostriedkom na zabezpečenie rovnosti daňového zaobchádzania s vnútroštátnymi a cezhraničnými transakciami (rozsudok z 24. februára 2022, Viva Telecom Bulgaria, C‑257/20 , EU:C:2022:125 , bod 48 a citovaná judikatúra). Možnosť členského štátu priznať oslobodenie od dane na základe článku 1 ods. 12 tejto smernice za obdobie pred dátumom rozhodnutia o oslobodení od dane alebo dokonca za obdobie pred dátumom predloženia potvrdenia a zdôvodňujúcich informácií na podporu žiadosti o oslobodenie od dane prispieva k dosiahnutiu tohto cieľa.

30

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že smernica 2003/49 sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje členskému štátu pôvodu priznať na základe rozhodnutia vydaného podľa článku 1 ods. 12 tejto smernice oslobodenie od dane za obdobie pred dátumom tohto rozhodnutia, alebo dokonca za obdobie pred dátumom predloženia potvrdenia a zdôvodňujúcich informácií, ktoré môže tento členský štát dôvodne požadovať, príslušnému správnemu orgánu.

O druhej otázke

31

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má smernica 2003/49 vykladať v tom zmysle, že stanovuje lehotu na predloženie potvrdenia a zdôvodňujúcich informácií, ktoré môže členský štát pôvodu dôvodne požadovať na účely prijatia rozhodnutia o oslobodení od dane podľa článku 1 ods. 12 tejto smernice, alebo že stanovuje obmedzenie dĺžky obdobia, ktoré predchádza tomuto predloženiu a za ktoré možno priznať oslobodenie od dane.

35

Tento článok 1 ods. 15, ktorý umožňuje spoločnosti alebo stálej prevádzkarni poskytujúcej plnenie, ktorá zaplatila zrážkovú daň, ktorá má byť oslobodená od dane, podať žiadosť o vrátenie dane, totiž zodpovedá procesnému režimu, ktorý je odlišný od žiadostí o oslobodenie od dane podaných na základe odseku 12 tohto článku 1. Hoci článok 1 ods. 15 smernice 2003/49 spresňuje, že lehota stanovená členským štátom na podanie žiadosti o vrátenie dane je najmenej dva roky odo dňa zaplatenia úrokov alebo licenčných poplatkov, táto lehota sa neuplatňuje na postupy uvedené v odseku 12 tohto článku 1.

36

Tento výklad je podporený cieľom smernice 2003/49 pripomenutým v bode 29 tohto rozsudku. Na dosiahnutie tohto cieľa totiž nie je nevyhnutné, aby samotná smernica stanovovala lehotu na predloženie potvrdenia a zdôvodňujúcich informácií alebo obmedzenie dĺžky obdobia, ktoré predchádza tomuto predloženiu a za ktoré možno priznať oslobodenie od dane.

37

Pokiaľ ide o spor vo veci samej, zdá sa, že s výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom nemala Erdrich Umformtechnik žiadnu povinnosť podľa článku 1 ods. 15 smernice 2003/49. Navyše treba pripomenúť, že smernica sama osebe nemôže jednotlivcovi ukladať povinnosti, a teda nemôže byť ako taká uplatnená voči nemu (rozsudok z 3. mája 2005, Berlusconi a i., C‑387/02, C‑391/02 a C‑403/02 , EU:C:2005:270 , bod 73 , ako aj citovaná judikatúra).

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

1.

Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje členskému štátu pôvodu priznať na základe rozhodnutia vydaného podľa článku 1 ods. 12 tejto smernice oslobodenie od dane za obdobie pred dátumom tohto rozhodnutia, alebo dokonca za obdobie pred dátumom predloženia potvrdenia a zdôvodňujúcich informácií, ktoré môže tento členský štát dôvodne požadovať, príslušnému správnemu orgánu.

2.

Smernica 2003/49 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje ani lehotu na predloženie potvrdenia a zdôvodňujúcich informácií, ktoré môže členský štát pôvodu dôvodne požadovať na účely prijatia rozhodnutia o oslobodení od dane na základe článku 1 ods. 12 tejto smernice, ani obmedzenie dĺžky obdobia, ktoré predchádza tomuto predloženiu a za ktoré možno priznať oslobodenie od dane.