C-843/24

Viktor Orbán

proti

24.hu Szerkesztősége,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia J. Passer, E. Regan (spravodajca), D. Gratsias a B. Smulders,

generálny advokát: M. Szpunar,

maďarská vláda, v zastúpení: D. Csoknyai a M. Z. Fehér, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Conte, O. Gariazzo a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Článok 3 nariadenia č. 2024/1083 s názvom „Práva príjemcov mediálnych služieb“ stanovuje:

„Členské štáty rešpektujú právo príjemcov mediálnych služieb na prístup k pluralite redakčne nezávislého mediálneho obsahu a zabezpečia, aby boli zavedené rámcové podmienky v súlade s týmto nariadením s cieľom chrániť toto právo, v prospech slobodnej a demokratickej diskusie.“

4

Článok 29 tohto nariadenia, nazvaný „Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie“, stanovuje:

„Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Ustanovenie § 12 sajtószabadságról és a médiatartalmak Alapvető szabályairól szóló 2010. évi CIV. törvény (zákon č. CIV z roku 2010 o slobode tlače a základných pravidlách pre mediálny obsah) ( Magyar Közlöny 2010/170) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej v odseku 1 stanovuje:

„Každý, o kom boli v akomkoľvek mediálnom obsahu uverejnené alebo prevzaté nepresné skutkové tvrdenia alebo nepresne opísané pravdivé skutočnosti, môže žiadať o uverejnenie opravného vyhlásenia, v ktorom sa uvedie, ktoré skutkové tvrdenia sú nesprávne alebo nepodložené, alebo ktoré skutočnosti boli nepresne opísané, a naopak, aké sú pravdivé skutočnosti.“

6

Ustanovenie § 496 polgári perrendtartásról szóló 2016. évi CXXX. törvény (zákon č. CXXX z roku 2016 o občianskom súdnom konaní) ( Magyar Közlöny 2016/190) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej v odseku 1 stanovuje:

„Ak si tlačové médium nesplní povinnosť uverejniť opravu v rámci stanovenej lehoty alebo ak ju neuverejní v súlade so žiadosťou o opravu, žiadateľ o opravu môže podať proti tomuto médiu žalobu na účely uverejnenia opravného vyhlásenia. …“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10

Pán Orbán vo svojej žalobe bez popretia toho, že vyhlásenie, o ktoré ide vo veci samej, bolo verne reprodukované v článku, o ktorý ide vo veci samej, navrhuje uložiť stránke 24.hu Szerkesztősége v súlade s maďarskou právnou úpravou povinnosť vydať opravné vyhlásenie, v ktorom uvedie, že 24.hu Szerkesztősége uverejnením tohto vyhlásenia prevzala nepresnú skutočnosť, a že naopak pravdou je, že nepožiadal ani generálneho riaditeľa spoločnosti Spar Austria, ani žiadneho iného akcionára, zástupcu alebo zamestnanca skupiny Spar, aby umožnil blízkemu členovi jeho rodiny investovať do maďarskej dcérskej spoločnosti tejto skupiny.

11

24.hu Szerkesztősége na svoju obranu tvrdí, že vyhlásenie, o ktoré ide vo veci samej, nepredstavuje oznámenie skutočnosti, ale vyjadrenie názoru a hodnotového úsudku jedného z jeho novinárov, čo je právne chránené. Okrem toho 24.hu Szerkesztősége tvrdí, že článok, o ktorý ide vo veci samej, spolu so svojím dodatkom z 10. apríla 2024, opísaným v bode 8 tohto rozsudku, uvádzal tak žiadosť pána Orbána o opravu, ako aj opis skutkového stavu, o ktorý požiadal, aby si čitateľ mohol utvoriť celkový obraz.

12

Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že v maďarskom právnom poriadku je oprava informácií prostredníctvom tlače občianskoprávnym nástrojom na ochranu osobnostných práv, ktorý umožňuje účinne napraviť verejné zásahy do týchto práv. Možnosť podať žiadosť o opravu má v krátkej lehote každý, o kom bola v mediálnom obsahu uvedená alebo prevzatá skutočnosť, ktorej pravdivosť nie je preukázaná, alebo v súvislosti s ktorou boli pravdivé skutočnosti opísané nepresne. Ak si dotknuté tlačové médium nesplní svoju povinnosť opravy, táto osoba si môže uplatniť svoje právo na opravu podaním návrhu na začatie súdneho konania.

15

Predkladajúci vnútroštátny súd totiž usudzuje, že postupy opravy prostredníctvom tlače sú konania, ktoré predstavujú vykonanie článku 3 nariadenia 2024/1083, a preto sa má Charta na ne v súlade so svojím článkom 51 ods. 1 uplatniť. Aj na tieto postupy, ktoré predstavujú dôležitý prvok pri zaručovaní slobody médií, sa musia uplatňovať zásady a ciele tohto nariadenia, a účinok týchto postupov nemôže obmedziť pluralitu médií.

16

Tento súd pritom uvádza, že dátumom uverejnenia článku, o ktorý ide vo veci samej, je 17. marec 2024, zatiaľ čo článok 3 nariadenia 2024/1083 sa v súlade s jeho článkom 29 uplatňuje až od 8. novembra 2024. Vzniká teda otázka, či by uplatnenie tohto článku v rámci sporu vo veci samej znamenalo zakázané retroaktívne uplatnenie uvedeného článku.

17

Okrem toho z článku 2 ZEÚ vyplýva, že Únia je založená na takých hodnotách, akými je právny štát, ktoré sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda okrem iného spravodlivosť. Keďže z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že členský štát nemôže zmeniť svoju právnu úpravu spôsobom, ktorý by viedol k zhoršeniu ochrany hodnoty právneho štátu, v rámci sporu vo veci samej je potrebné určiť, či by niektorý z možných výkladov dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy viedol k takémuto zhoršeniu tým, že by porušil právo občanov na prístup k pluralite nezávislých mediálnych produktov. Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu tak môže byť právomoc Súdneho dvora stanovená nezávisle od uplatniteľnosti článku 3 nariadenia 2024/1083 a vychádzať priamo z ustanovení Charty.

3.

V prípade, ak je odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku záporná, možno vychádzať z toho, že je v súlade s právom Únie, a najmä s článkom 11 [Charty], vnútroštátna judikatúra, podľa ktorej tlačové médium môže prezentovať obsah uverejnený v inom členskom štáte len vtedy, ak toto tlačové médium dokáže preukázať pravdivosť prevzatého obsahu, aj keď sa v predmetnom novinovom článku jednoznačne uvádza, že ide o prevzatý obsah?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

19

Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 nariadenia 2024/1083 vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na spor týkajúci sa žiadosti o opravu prostredníctvom tlače podanej podľa právnej úpravy členského štátu v súvislosti s novinovým článkom, ktorý preberá údajne nepresnú skutočnosť uvedenú v publikácii uverejnenej v inom členskom štáte, ak bol tento novinový článok uverejnený pred dátumom, od ktorého je tento článok 3 uplatniteľný v súlade s článkom 29 tohto nariadenia.

22

Na druhej strane článok 29 nariadenia 2024/1083 stanovuje, že toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie . Toto nariadenie tak vzhľadom na to, že bolo uverejnené 17. apríla 2024, nadobudlo účinnosť 8. mája 2024. Tento článok 29 pritom určuje aj podmienky časovej pôsobnosti uvedeného nariadenia. V tejto súvislosti uvedený článok 29 stanovuje, že toto nariadenie sa uplatňuje od 8. augusta 2025, pričom pre niektoré jeho ustanovenia, vrátane jeho článku 3, sa stanovuje odlišný dátum účinnosti, ktorým je 8. november 2024.

23

V druhom rade, pokiaľ ide o spor vo veci samej, z informácií poskytnutých predkladajúcim vnútroštátnym súdom vyplýva, že podľa maďarskej právnej úpravy právo na opravu prostredníctvom tlače slúži na nápravu verejných porušení osobnostných práv a priamo súvisí s tým, že vo vzťahu k dotknutej osobe bola prostredníctvom tvrdenia alebo prevzatia tvrdenia zverejnená skutočnosť, ktorej pravdivosť nie je preukázaná alebo ktorá bola v mediálnom obsahu uvedená nepresne.

24

Situácia, o ktorú ide vo veci samej, sa teda definitívne zavŕšila 17. marca 2024, keď bol uverejnený článok, o ktorý ide vo veci samej, pričom takéto konštatovanie nemožno spochybniť žalobou podanou vo veci samej na účely uplatnenia tohto práva na opravu prostredníctvom tlače (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 2022, Stadt Mainz, C‑544/21 , EU:C:2022:843 , bod 23 ).

28

Napokon treba pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak právna situácia nepatrí do pôsobnosti práva Únie, Súdny dvor nemá právomoc o nej rozhodnúť a prípadne uvádzané ustanovenia Charty nemôžu samy osebe založiť túto právomoc (pozri rozsudky z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson, C‑617/10 , EU:C:2013:105 , bod 22 , a zo 6. októbra 2015, Delvigne, C‑650/13 , EU:C:2015:648 , bod 27 a citovanú judikatúru).

29

Na jednej strane, ako je uvedené v bode 25 tohto rozsudku, sa článok 3 nariadenia 2024/1083 neuplatňuje na spor vo veci samej ratione temporis .

30

Na druhej strane sa uplatnenie článku 11 Charty na tento spor nemôže zakladať len na tom, že predkladajúci vnútroštátny súd poukazuje na hodnoty zakotvené v článku 2 ZEÚ. Tento článok 2 totiž nemôže viesť k tomu, že obmedzenia stanovené pre pôsobnosť iných ustanovení práva Únie, a najmä ustanovení Charty, ktoré sú určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie v zmysle jej článku 51 ods. 1, budú zbavené akéhokoľvek účinku [pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. apríla 2026, Komisia/Maďarsko (Hodnoty Únie), C‑769/22 , EU:C:2026:326 , bod 550 ].

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú a tretiu otázku.

O trovách

34

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií),