C-96/24

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy (Poľsko) 6. februára 2024 – X.Y.

(vec C-96/24, Rzecznik Dyscyplinarny Sądu Najwyższego)

(C/2024/3437)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sąd Najwyższy

Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii v spojení s článkom 47 [prvým a druhým odsekom] Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že

—

vnútroštátny Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) v osobitnom konaní začatom dotknutou stranou prostredníctvom návrhu na preskúmanie splnenia požiadaviek nezávislosti a nestrannosti sudcom Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) vymenovaným do rozhodovacieho zloženia prejednávajúceho vec týkajúcu sa povolenia trestného stíhania sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), je povinný ex offo preskúmať, či rozhodovacie zloženie určené losovaním spomedzi všetkých sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) (vo veci povolenia na trestné stíhanie sudcu) je súdom “zriadeným zákonom“, keď vnútroštátne právo vyžaduje len preskúmanie sudcovských atribútov nezávislosti a nestrannosti;

—

ak je návrh na preskúmanie splnenia požiadaviek nezávislosti a nestrannosti sudcom Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) založený na námietke, že tento sudca bol do tejto funkcie vymenovaný nezákonným postupom vymenovania, a to v rozhodovacom zložení zloženom z piatich sudcov vylosovaných spomedzi všetkých sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) nemôže zahŕňať sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktorí boli vymenovaní v tom istom nezákonnom postupe vymenovania, pretože takéto zloženie Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) nemožno považovať za nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom;

—

Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii v spojení s článkom 47 [prvý a druhý odsek] Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že sudca – člen rozhodovacieho zloženia, ktoré prejednáva vec, v ktorej sa skúma, či sudca [určený na rozhodovanie o návrhu na povolenie trestného stíhania sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] spĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti, môže v prvom rade podať návrh na vylúčenie iného sudcu (sudcov) z účasti v rozhodovacom zložení určeného losovaním spomedzi všetkých sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktorý bol vymenovaný do funkcie sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) nezákonným postupom vymenovania (zásadnej povahy), ktoré vylučuje, aby súd s jeho (ich) účasťou bol považovaný za súd zriadený zákonom, nezávislý a nestranný súd, a v druhom rade, požiadať, aby o takomto návrhu nerozhodoval sudca, ktorý bol tiež vymenovaný do funkcie sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) takýmto nezákonným postupom vymenovania[?]

3.

Ak návrh uvedený v bode II nebude prejednaný (uznesením vnútroštátneho súdu), môže sudca, ktorý takýto návrh podal, odmietnuť konať vo veci preskúmania splnenia požiadaviek nezávislosti a nestrannosti sudcom Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), alebo sa má podieľať na rozhodnutí, pričom je na zvážení účastníka konania, či ho napadne z dôvodu, že porušuje právo účastníka konania na prejednanie veci súdom, ktorý spĺňa požiadavky článku 19 ods. 1 druhého pododseku Zmluvy o Európskej únii a článku 47 [prvého a druhého pododseku] Charty základných práv Európskej únie?

4.

Má na nezákonné zloženie celého rozhodovacieho zloženia vo veci, ktorá sa týka preskúmania dodržiavania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti sudcu, v kontexte článku 19 ods. 1 druhého pododseku Zmluvy o Európskej únii a článku 47 [prvého a druhého odseku] Charty základných práv Európskej únie vplyv skutočnosť, že v päťčlennom rozhodovacom zložení boli len dvaja sudcovia vymenovaní nezákonným postupom vymenovania (zásadnej povahy) za sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), [teda] či je v takomto prípade napriek tomu možné pokračovať v konaní a vydať rozhodnutie, ak vo vzťahu k väčšine členov určeného rozhodovacieho zloženia nevzniká problém nezákonnosti ich vymenovania za sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)?