C-188/24

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État (Francúzsko) 7. marca 2024 – WebGroup Czech Republic, a.s., NKL Associates s. r. o./Ministre de la Culture, Premier ministre

(vec C-188/24, WebGroup Czech Republic a NKL Associates)

(C/2024/3738)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Po prvé majú sa ustanovenia trestného práva, najmä všeobecné a abstraktné ustanovenia, ktoré označujú určité konanie za trestný čin, ktorý možno stíhať, považovať za ustanovenia spadajúce do „oblasti koordinovanej“ smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 ( 1 ) , ak sa môžu uplatniť tak na konanie poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti, ako aj na konanie akejkoľvek inej fyzickej alebo právnickej osoby, alebo treba vzhľadom na to, že jediným cieľom smernice je harmonizácia určitých právnych aspektov týchto služieb bez harmonizácie oblasti trestného práva ako takej a že sa v nej stanovujú len požiadavky uplatniteľné na služby, dospieť k záveru, že takéto trestnoprávne ustanovenia nemožno považovať za požiadavky uplatniteľné na prístup k službám informačnej spoločnosti, ktoré patria do „oblasti koordinovanej“ touto smernicou, a na výkon ich činnosti? Konkrétne povedané, patria do tejto „koordinovanej oblasti“ trestnoprávne ustanovenia určené na zabezpečenie ochrany maloletých osôb?

2.

Má sa skutočnosť, že sa editorom online komunikačných služieb ukladá povinnosť zaviesť prostriedky, ktoré majú maloletým osobám zabrániť v možnosti prístupu k pornografickému obsahu, ktorý šíria, považovať za spadajúcu do „oblasti koordinovanej“ smernicou 2000/31/ES, ktorou sa harmonizujú len niektoré právne aspekty príslušných služieb, keďže sa táto povinnosť síce týka výkonu činnosti služby informačnej spoločnosti, pretože sa týka správania poskytovateľa, kvality alebo obsahu služby, ale netýka sa zriadenia poskytovateľov služieb, ani komerčnej komunikácie, ani zmlúv uzatváraných elektronicky, ani zodpovednosti sprostredkovateľov, ani kódexov správania, ani mimosúdneho urovnávania sporov, ani súdnych prostriedkov nápravy a spolupráce medzi členskými štátmi, a netýka sa teda žiadnej z otázok upravených harmonizačnými ustanoveniami jej kapitoly II?