C-202/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0202
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202403592SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/3592
17.6.2024
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supreme Court (Írsko) 14. marca 2024 – trestné konanie proti MA
(vec C-202/24, Alchaster ( 1 ) )
(C/2024/3592)
Jazyk konania: angličtina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Supreme Court
Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom
MA
Prejudiciálne otázky
1.
Ak sa podľa Dohody o obchode a spolupráci z 30.12.2020 ( 2 ) (do ktorej sú začlenené ustanovenia rámcového rozhodnutia z 13. júna 2002 o vydávaní osôb na základe európskeho zatykača ( 3 ) ) žiada o vydanie osoby na účely trestného stíhania za trestné činy terorizmu a osoba sa odmieta podrobiť takémuto vydaniu na základe tvrdenia, že by to bolo porušením článku 7 EDĽP a článku 49 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, a to na základe prijatého legislatívneho opatrenia, ktorým sa mení časť trestu, ktorý by sa mal vykonať vo väzení, a tiež sa ním menia dojednania týkajúce sa podmienečného prepustenia na slobodu, a ktoré bolo prijaté po dátume spáchania údajného trestného činu, v súvislosti s ktorým sa žiada o jej vydanie, a za predpokladu uplatnenia týchto skutočností:
a)
žiadajúci štát (v tejto veci Spojené kráľovstvo) je zmluvnou stranou EDĽP a tento dohovor uplatňuje vo svojom vnútroštátnom práve na základe Human Rights Act, 1998 (zákon o ľudských právach z roku 1998);
b)
súdy Spojeného kráľovstva [vrátane Supreme Court of the United Kingdom (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva, Spojené kráľovstvo)] uznali uplatňovanie predmetných opatrení na väzňov, ktorí si už odpykávajú trest uložený súdom, za zlučiteľné s Dohovorom;
c)
naďalej platí, že každá osoba vrátane osoby, ktorej sa táto vec týka, ak bola odovzdaná, môže podať sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva;
d)
neexistuje žiadny dôvod sa domnievať sa, že by žiadajúci štát nevykonal niektoré rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva;
e)
súd je na základe uvedeného presvedčený, že nebolo preukázané, že odovzdanie zahŕňa skutočné riziko porušenia článku 7 Dohovoru alebo Ústavy;
f)
neuvádza sa, že by článok 19 Charty bránil odovzdaniu;
g)
článok 49 Charty sa nevzťahuje na konanie ani proces odsúdenia;
h)
neuvádzalo sa ani tvrdenie, že existuje dôvod domnievať sa, že existuje nejaký významný rozdiel v uplatňovaní článku 7 Dohovoru a článku 49 Charty;
je súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, na účely článku 267 ods. 3 ZFEÚ, a so zreteľom na článok 52 ods. 3 Charty a záväzok dôvery medzi členskými štátmi a osobami povinnými uskutočňovať vydávanie podľa ustanovení európskeho zatykača na základe Dohody o obchode a spolupráci, oprávnený dospieť k záveru, že požadovaná osoba nepreukázala žiadne skutočné riziko, že by jej vydanie bolo porušením článku 49 ods. 2 Charty, alebo je takýto súd povinný vykonať nejaké ďalšie vyšetrovanie, a ak áno, aká je povaha a rozsah tohto vyšetrovania?
( 1 ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
( 2 ) Ú. v. EÚ L 149, 2021, s. 10 .
( 3 ) Ú. v. EÚ L 190, 2002, s. 1 .
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/3592/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)