C-209/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0209
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202404570SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/4570
29.7.2024
Odvolanie podané 17. marca 2024: VP proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata komora) zo 7. februára 2024 vo veci T-563/22, VP/Cedefop
(Vec C-209/24 P)
(C/2024/4570)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľ: VP (v zastúpení:: H. Tettenborn, Rechtsanwalt)
Ďalší účastník konania: Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop)
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok vo veci T-563/22,
—
priznal náhradu nemajetkovej ujmy,
—
uložil stredisku Cedefop povinnosť nahradiť všetky trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza osem odvolacích dôvodov:
Prvý odvolací dôvod
Všeobecný súd skreslil skutkové okolnosti, ktoré boli podložené a preukázané písomnosťami v spise. K záveru, že k skresleniu skutkového stavu došlo v neprospech odvolateľa, je možné a nevyhnutné dospieť bez toho, že by bolo potrebné nanovo posudzovať dôkazy. Skreslenie skutkových okolností predstavuje porušenie zásady spravodlivého procesu a porušenie zásady nestrannosti podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie.
Druhý odvolací dôvod
Všeobecný súd porušil povinnosť ex offo preskúmať právomoc odvolacieho výboru strediska Cedefop, ktorý údajne prijal náhradné rozhodnutie podľa článku 266 ZFEÚ. Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že odvolací výbor prijal náhradné rozhodnutie. Skutočnosť, že Všeobecný súd uvedenú právomoc nepreskúmal ex offo , predstavuje porušenie zásady spravodlivého procesu podľa článku 47 Charty.
Tretí odvolací dôvod
Odvolací výbor v skutočnosti nemá právomoc prijať náhradné rozhodnutie v zmysle článku 266 ZFEÚ, takže aj keby rozhodnutie zo 17. júna 2022 bolo možné považovať za také rozhodnutie, pričom nejde o taký prípad, Všeobecný súd ho nemal zrušiť.
Štvrtý odvolací dôvod
Všeobecný súd tým, že rozhodol o otázkach, ktoré mu neboli predložené, porušil zásadu zákonného sudcu zakotvenú v článku 47 Charty.
Všeobecný súd preskúmal, či rozhodnutie o neobnovení pracovnej zmluvy bolo alebo nebolo zákonné. Táto otázka už bola vyriešená vo veci T-187/18 a začiatkom roka 2021 nadobudla silu res iudicata , takže Všeobecný súd nemal právomoc o nej rozhodnúť vo veci T-563/22.
Okrem toho Všeobecný súd porušil zásadu zákonného sudcu tým, že si privlastnil úlohu a právomoci Súdneho dvora Európskej únie ako jediného odvolacieho orgánu proti rozsudkom Všeobecného súdu.
Piaty odvolací dôvod
Všeobecný súd sa dopustil porušenia článku 266 ZFEÚ a súvisiacej judikatúry tým, že pri posudzovaní skutkových okolností zohľadnil nesprávne obdobie („presný bod“ z časového hľadiska). Náhradné rozhodnutie podľa článku 266 ZFEÚ sa musí prijať na základe skutkového a právneho stavu, ktorý existoval v čase, keď došlo k pochybeniu, ktoré viedlo k zrušeniu, v prejednávanej veci v roku 2017.
Všeobecný súd potvrdil povinnosť prijať náhradné rozhodnutie, ale pri skúmaní zákonnosti fiktívneho náhradného rozhodnutia sa zaoberal výlučne skutočnosťami z rokov 2021/2022.
Šiesty odvolací dôvod
Všeobecný súd porušil zásadu vylučovacieho účinku a zohľadnil úplne vymyslené skutočnosti, ktoré nemal právo preskúmať, aj keby boli predložené vo vyjadrení k žalobe, k čomu nedošlo. Porušenie zásady vylučovacieho účinku predstavuje porušenie zásady spravodlivého procesu podľa článku 47 Charty.
Siedmy odvolací dôvod
Všeobecný súd opodstatnil svoj rozsudok vnútorne rozpornými, skreslenými, nedostatočnými a/alebo irelevantnými odôvodneniami. Tieto odôvodnenia neboli založené ani na osobitostiach veci, ani na skutočnostiach a presvedčivých argumentoch, ktoré predložil odvolateľ. Rozsudok, ktorý nezodpovedá minimálnym kvalitatívnym požiadavkám týkajúcim sa odôvodnenia a logiky, predstavuje porušenie zásady právneho štátu (článok 2 ZEÚ).
Ôsmy odvolací dôvod
Všeobecný súd tým, že nevypočul účastníkov konania, porušil právo byť vypočutý, a teda právo na spravodlivé súdne konanie. Všeobecný súd založil svoj rozsudok v celom rozsahu na skreslených a/alebo neexistujúcich, vymyslených skutočnostiach, ktoré nie sú ani identifikované Všeobecným súdom, ani objektívne identifikovateľné, a to bez toho, aby dal odvolateľovi možnosť vyjadriť sa k týmto vymysleným skutočnostiam, hoci sú kľúčové pre odôvodnenie rozsudku. Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosti, platné argumenty a presvedčivé dôkazy, ktoré odvolateľ predložil predtým, ako bol prijatý rozsudok. Všeobecný súd teda tiež porušil právo byť vypočutý (článok 47 Charty).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4570/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)