C-243/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0243
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202404708SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/4708
5.8.2024
Odvolanie podané 2. apríla 2024: WV proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata komora) z 24. januára 2024 vo veci T-371/24, WV/ESVČ
(Vec C-243/24 P)
(C/2024/4708)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľ: WV (v zastúpení: É. Boigelot, avocat)
Ďalší účastník konania: Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 24. januára 2024 vo veci T-371/24, WV/ESVČ…, v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol jeho pôvodnú žalobu o neplatnosť rozhodnutia ESVČ z 26. augusta 2020, v ktorom mu tento orgán uložil trest odvolania bez zníženia nároku na dôchodok, a zaviazal ho na náhradu trov konania,
—
zaviazal žalovaného na náhradu všetkých trov konania vrátane trov vynaložených v konaní pred [Všeobecným súdom Európskej únie], v súlade s článkom 184 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Európskej únie, a
—
vrátil vec Všeobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o pôvodnej žalobe žalobcu.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza dva odvolacie dôvody.
V rámci prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že rozhodovacie zloženie Všeobecného súdu, ktorý vydal napadnutý rozsudok, nespĺňa požiadavky článku 47 Charty základných práv Európskej únie a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zakotvujú zásadu práva na zákonného sudcu, ako ani požiadavky článku 18 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, keďže jeden zo sudcov, ktorý bol členom komory vydávajúcej napadnutý rozsudok mal byť vylúčený automaticky alebo vylúčený predsedom Všeobecného súdu z dôvodu, že nespĺňal všetky záruky nestrannosti, ktoré si vyžadujú zásada práva na zákonného sudcu a pravidlá spravodlivého procesu.
Jeden zo sudcov, ktorí vydal napadnutý rozsudok, predtým pracoval v službe a bol v kontakte s členom ESVČ, ktorý mal právomoc AIPN a bol predtým, rovnako ako tento sudca, pridelený na Stále zastúpenie pri Európskej únii. Táto skutočnosť oprávnene vyvoláva prinajmenšom obavy, že napadnuté rozhodnutie, aj vzhľadom na jeho východiskové úvahy, ktoré obsahuje, nebolo prijaté s potrebnou nezávislosťou, čo je v rozpore s uvedeným právnym prostriedkom.
V rámci druhého odvolacieho dôvodu obsahujúceho štyri časti, ktoré možno spojiť, žalobca tvrdí, že prvostupňový súd pri vydaní napadnutého rozsudku zjavne nesprávne uplatnil a vyložil nasledujúce pravidlá a zásady:
—
Prvá časť: skreslenie skutočností napadnutým rozsudkom, zjavné nesprávne posúdenie a protirečenia, ktoré sa odzrkadlili v odôvodnení a v nesprávnych právnych záveroch;
—
Druhá časť: porušenie článku 21 Štatútu Súdneho dvora, článku 120 písm. c) a d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ako aj článku 76 prvého ods. 1 písm. d) a e) a článku 84 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, prekročenie právomoci Všeobecným súdom a porušenie článku 270 ZFEÚ a článku 91 Štatútu, porušenie zákazu rozhodovať ultra petita;
—
Tretia časť: porušenie zásady právoplatne rozhodnutej veci;
—
Štvrtá časť: nezohľadnenie všetkých dôkazov a dôvodov prednesených žalobcom, porušenie zásady slobodného vykonávania dôkazov a pojmu súbor súhlasných nepriamych dôkazov a následné porušenie pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena.
Podľa žalobcu prvostupňový súd vedome ignoroval množstvo argumentov a dôkazov, pričom ich nehodnotil komplexne a koherentne, alebo z nich vyvodil nesprávne právne závery, buď v dôsledku zjavne nesprávneho hodnotenia, alebo skreslenia predložených faktov, alebo tým, že ich nezohľadnil.
Podľa žalobcu Všeobecný súd tiež výslovne a zásadne zmenil jeden z kľúčových dôvodov rozhodnutia o odvolaní, ktoré žalobca pôvodne napadol a pridal do tohto rozhodnutiu pozmenený predmet sporu nad rámec toho, čo mu bolo predložené, čím navyše porušil svoju právomoc, ktorá mu zakazuje nahradiť odôvodnenie AIPN v napadnutom akte svojim vlastným odôvodnením. Tým prvostupňový súd dokonca obišiel konečný rozsudok vydaný Súdnym dvorom medzi tými istými účastníkmi konania, ktorým bol zamietnutý dôvod vznesený zo strany AIPN, ktorý bol zásadne zmenený prvostupňovým súdom.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4708/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)