← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·23.4.2024

C-293/24

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CN0293

C_202405056SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2024/5056

26.8.2024

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supremo Tribunal de Justiça (Portugalsko) 23. apríla 2024 – João Filipe Ferreira da Silva e Brito a iní/Estado português

(Vec C-293/24, Ferreira da Silva e Brito a iní)

(C/2024/5056)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Supremo Tribunal de Justiça

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: João Filipe Ferreira da Silva e Brito a iní

Žalovaný: Estado português

Prejudiciálne otázky

1.

Vzhľadom na vyššie uvedený preukázaný skutkový stav a judikatúru Súdneho dvora k 25. februáru 2009, mali sa k uvedenému dátumu smernica Rady 77/187/EHS ( 1 ) zo 14. februára 1977 a smernica Rady 2001/23/ES ( 2 ) z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, najmä článok 1 ods. 1 smernice Rady 2001/23/ES, v ktorom bol objasnený pojem „prevod“, vykladať v tom zmysle, že uvedený pojem „prevod závodu“ sa vzťahoval na situáciu, v ktorej došlo k zrušeniu podniku pôsobiaceho na trhu s charterovými letmi rozhodnutím jeho väčšinového akcionára, ktorý bol sám podnikom pôsobiacim v odvetví leteckej dopravy a ktorý v súvislosti s likvidáciou uskutočnil úkony, ktoré sú podrobnejšie opísané vo vyššie uvedenom preukázanom skutkovom stave?

2.

V prípade kladnej odpovede a aj vzhľadom na vyššie uvedený preukázaný skutkový stav a judikatúru Súdneho dvora k 25. februáru 2009, predstavuje rozhodnutie obsiahnuté v rozsudku, ktorý v ten istý deň vydal Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súd, Portugalsko), ktorý rozhodoval ako súd najvyššieho stupňa a vzhľadom na skutkový stav, ktorý mu bol známy, konštatoval, že už citované smernice, najmä článok 1 ods. 1 smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001, sa majú vykladať v tom zmysle, že pojem „prevod závodu“ sa nevzťahuje na situáciu opísanú v predchádzajúcej otázke, dostatočne závažné porušenie práva Únie?

3.

Vzhľadom na vyššie uvedený preukázaný skutkový stav a judikatúru Súdneho dvora k 25. februáru 2009, predstavuje rozhodnutie obsiahnuté v rozsudku, ktorý v ten istý deň vydal Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súd), ktorý rozhodoval ako súd najvyššieho stupňa a vzhľadom na skutkový stav, ktorý mu bol známy, konštatoval, že článok 234 ZES (teraz článok 267 ZFEÚ) sa má vykladať v tom zmysle, že Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súd) vzhľadom na skutkový stav opísaný v prvej prejudiciálnej otázke a okolnosť, že nižšie vnútroštátne súdy, ktoré rozhodovali vo veci, vydali rozdielne rozhodnutia, nebol povinný predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa správneho výkladu pojmu „prevod závodu“ na účely článku 1 ods. 1 smernice 2001/23/ES, dostatočne závažné porušenie práva Únie?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku a v prípade kladnej odpovede na niektorú z predchádzajúcich dvoch otázok alebo na obe tieto otázky, teda ak sa dospeje k záveru, že ide o dostatočne závažné porušenie práva Únie – v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, v ktorom bolo preukázané, že zamestnanci súhlasili s prijatím odstupného za hromadné prepúšťanie v presvedčení, že zánik ich zamestnávateľa, spoločnosti Air Atlantis, bol nevyhnutný, a nevedeli o tom, že po zániku ich pracovných zmlúv žalovaná TAP bude prevádzkovať aspoň časť charterových letov, ktoré dovtedy prevádzkovala Air Atlantis, a že spoločnosti TAP sa odovzdá časť vybavenia spoločnosti Air Atlantis, vrátane lietadiel –, má sa článok 3 ods. 1 smernice Rady 77/187/EHS zo 14. februára 1977 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je článok 23 ods. 3 Decreto-Lei n. o 64-A/89 ( 3 ) [(zákonný dekrét č. 64-A/89)] z 27. februára 1989, ktorý bol medzičasom zrušený, ale ktorý sa uplatňoval v čase skutkových okolností konania vo veci samej a podľa ktorého „prijatie odstupného uvedeného v tomto článku zamestnancom sa rovná súhlasu s prepustením“?

( 1 ) Smernica Rady 77/187/EHS zo 14. februára 1977 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 61, 1977, s. 26 až 28).

( 2 ) Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov ( Ú. v. ES L 82, 2001, s. 16 až 20; Mim. vyd. 05/004, s. 98):

( 3 ) Decreto Lei n. o 64 A/89, que aprova o regime jurídico da cessação do contrato individual de trabalho, incluindo as condições de celebração e caducidade do contrato de trabalho a termo (zákonný dekrét č. 64 A/89, ktorým sa schvaľuje právny režim zániku individuálnych pracovných zmlúv, vrátane podmienok uzavretia a ukončenia pracovných zmlúv na dobu určitú) (Diário da República, séria I, č. 48/1989, príloha 2, z 27. februára 1989, s. 4 až 14).

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/5056/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-293/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik