C-354/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0354
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202404313SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/4313
15.7.2024
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tallinna Halduskohus (Estónsko) 15. mája 2024 – Elisa Eesti AS/Vabariigi Valitsuse julgeolekukomisjoni küberjulgeoleku nõukogu, Tarbijakaitse ja Tehnilise Järelevalve Amet
(vec C-354/21, Elisa Eesti)
(C/2024/4313)
Jazyk konania: estónčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tallinna Halduskohus
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Elisa Eesti AS
Žalovaný: Vabariigi Valitsuse julgeolekukomisjoni küberjulgeoleku nõukogu a Tarbijakaitse ja Tehnilise Järelevalve Amet
Prejudiciálne otázky
1.
Patrí súbor vnútroštátnych právnych predpisov [ustanovenia § 87 3 ods. 2, 3, 6, 7 a 8, § 87 4 ods. 1 až 4 a § 196 5 ods. 1 až 4 Elektroonilise side seadus (zákon o elektronických komunikáciách, Estónsko; ďalej len „ESS“)], v ktorom sa v záujme zaistenia národnej bezpečnosti vyžaduje, aby komunikačná spoločnosť získala povolenie na používanie hardvéru a softvéru vo svojej komunikačnej sieti, do pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 ( 1 ) z [11.] decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií?
2.
V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku: má sa článok 1 ods. 3 písm. c) smernice 2018/1972 v spojení s článkom 4 ods. 2 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že zavedenie takých obmedzení patrí do výlučnej právomoci členského štátu a predstavuje výlučne vnútroštátne opatrenie, pre ktoré neplatia ustanovenia smernice 2018/1972?
3.
Ak na otázku 2 treba odpovedať záporne: predstavuje súbor vnútroštátnych právnych predpisov (ustanovenia § 87 3 ods. 2, 3, 6, 7 a 8, § 87 4 ods. 1 až 4 a § 196 5 ods. 1 až 4 ESS), ktoré neumožňujú komunikačnej spoločnosti používať hardvér a softvér vo svojej komunikačnej sieti bez toho, aby na používanie tohto hardvéru a softvéru získala povolenie správneho orgánu, obmedzenie slobody poskytovať elektronické komunikačné siete a služby v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 2018/1972?
4.
V prípade kladnej odpovede na otázku 3: nemá sa upustiť od uplatnenia takejto vnútroštátnej právnej úpravy, ak nebola vopred oznámená Európskej komisii v súlade s článkom 12 ods. 1 smernice 2018/1972?
5.
V prípade kladnej odpovede na otázku 2: je v súlade s článkom 36 ZFEÚ a so zásadou proporcionality, ak sa vo vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje, aby komunikačná spoločnosť získala povolenie na používanie hardvéru a softvéru vo svojej komunikačnej sieti na účely zaistenia národnej bezpečnosti, a nevyžaduje sa, aby správny orgán pri posudzovaní nebezpečenstva, ktoré predstavuje vysokorizikový hardvér a softvér, a) preveril, či sa riziká spojené s výrobcom premietajú do konkrétneho hardvéru a softvéru; b) posúdil funkčnosť, umiestnenie a význam konkrétneho hardvéru a softvéru v rámci poskytovania komunikačnej služby a c) preskúmal, či sa problémy spojené s krajinou sídla výrobcu premietajú na výrobcu?
6.
Ide v prípade, ak sa používanie hardvéru alebo softvéru, ktorý sa v komunikačnej sieti nachádzal a aktívne používal už pred zavedením požiadavky na povolenie, povolí na obdobie kratšie, ako je životnosť tohto hardvéru alebo softvéru, a predmetný hardvér alebo softvér bol nadobudnutý legálnym spôsobom, o zbavenie majetku v zmysle článku 17 ods. 1 druhej vety Charty základných práv Európskej únie?
( 1 ) Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 36 .
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4313/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)