C-394/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0394
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202404318SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/4318
15.7.2024
Žaloba podaná 5. júna 2024 – Európska komisia/Talianska republika
(vec C-394/24)
(C/2024/4318)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Gattinara, M. Ioan, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Talianska republika
Návrhy žalobkyne
Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
1.
vyhlásil, že
—
výkladom a uplatňovaním článku 168a ods. 1 dekrétu prezidenta republiky č. 115 z 30. mája 2002 v tom zmysle, že odplatné poskytovanie služieb prenájmu telekomunikačných a priestorových odpočúvacích zariadení sa nepovažuje za obchodnú transakciu v zmysle článku 2 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách ( 1 ) , a
—
tým, že v rokoch 2018 až 2023 nezabezpečila, aby orgány verejnej moci skutočne dodržiavali platobné lehoty stanovené v článku 4 ods. 3 smernice 2011/7/EÚ pri platení odmeny za služby prenájmu telekomunikačných a priestorových odpočúvacích zariadení,
si Talianska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z uvedených ustanovení tejto smernice;
2.
uložil Talianskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
V prvom žalobnom dôvode Komisia uvádza, že výklad a uplatňovanie článku 168a ods. 1 dekrétu prezidenta republiky č. 115 z 30. mája 2002 v tom zmysle, že z pojmu „obchodná transakcia“ v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2011/7/EÚ vylučuje odplatné poskytovanie služieb prenájmu telekomunikačných a priestorových odpočúvacích zariadení, je nezlučiteľné s povinnosťami, ktoré Taliansku vyplývajú z uvedeného ustanovenia. Podľa Komisie je to dôsledok doslovného, kontextuálneho a teleologického výkladu predmetného ustanovenia
Druhým žalobným dôvodom sa Komisia domnieva, že priemerné lehoty na zaplatenie za služby prenájmu telekomunikačných a priestorových odpočúvacích zariadení za odplatu, ktoré talianske orgány zaznamenali od roku 2018 do roku 2023, prekračujú lehotu 30 dní stanovenú v článku 4 ods. 3 uvedenej smernice. V dôsledku toho podľa Komisie Talianska republika porušila povinnosti vyplývajúce z tohto ustanovenia.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 48, 2011, s. 1 .
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4318/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)