← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·1.7.2024

C-463/24

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CN0463

C_202404852SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2024/4852

12.8.2024

Žaloba podaná 1. júla 2024 – Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-463/24)

(C/2024/4852)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: C. Biz, F. Le Bot, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd

určil, že Talianska republika si tým, že do 31. marca 2021 nevypracovala námorný priestorový plán a neoznámila jeho kópiu Komisii a ostatným dotknutým členským štátom do troch mesiacov od jeho uverejnenia, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 8 ods. 1, článku 15 ods. 3 a článku 14 ods. 1 smernice 2014/89/EÚ;

uložil Talianskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia vo svojej žiadosti uvádza, že podľa článku 8 ods. 1 a článku 15 ods. 3 smernice 2014/89/EÚ ( 1 ) , ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie, sú členské štáty povinné vypracovať príslušné vnútroštátne námorné priestorové plány do 31. marca 2021. Podľa článku 14 ods. 1 uvedenej smernice sú členské štáty povinné oznámiť Komisii vnútroštátne námorné priestorové plány námorného do troch mesiacov od ich uverejnenia.

Komisia vo svojej žalobe uvádza, že Talianska republika vo svojich odpovediach na odôvodnené stanovisko nespochybňuje neprijatie námorného priestorového plánu do 31. marca 2021 a neoznámenie jeho kópie Komisii a ostatným dotknutým členským štátom do troch mesiacov od jeho uverejnenia.

( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie ( Ú. v. EÚ L 257, 2014, s.135 ).

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4852/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-463/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik