C-484/24
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CN0484
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202406402SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/6402
4.11.2024
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesarbeitsgericht (Nemecko) 10. júla 2024 – NTH Haustechnik GmbH/EM
(Vec C-484/24, NTH Haustechnik)
(C/2024/6402)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Landesarbeitsgericht Niedersachsen
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: NTH Haustechnik GmbH
Žalovaná: EM
Prejudiciálne otázky
1.
Spĺňajú ustanovenia článku 92 GG (Základný zákon), § 138, 286, 355 a nasl. ZPO (Občiansky súdny poriadok) v prípade samostatného súdneho spracúvania údajov spadajúceho pod článok 6 ods. 1 písm. e) a článok 6 ods. 3 nariadenia 2016/679 ( 1 ) požiadavku určitosti vyplývajúcu z článku 8 ods. 2, článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia 2016/679, ak je súdne spracovanie údajov spojené so zásahom do základných práv účastníka konania alebo tretej osoby?
2.
a)
Môže sa vnútroštátny súd pri spracúvaní údajov – najmä osobných údajov – opierať o skutočnosť, že toto spracúvanie je povolené podľa článku 17 ods. 3 písm. e) nariadenia 2016/679, alebo sú výlučným základom pre súdne spracovanie údajov články 6 a 9 nariadenia 2016/679?
b)
Ak článok 17 ods. 3 písm. e) nariadenia 2016/679 môže v zásade tvoriť právny základ pre súdne spracovanie údajov:
aa)
Vzťahuje sa to aj na prípady, v ktorých pôvodné získanie týchto údajov účastníkom konania alebo treťou osobou nebolo zákonné?
bb)
Vedie spracúvanie pôvodne nezákonne získaných údajov na základe všeobecne platnej zásady spravodlivosti [článok 5 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/679] k obmedzeniu súdneho spracúvania podľa sekundárneho práva v tom zmysle, že článok 17 ods. 3 písm. e) nariadenia 2016/679 sa uplatňuje len za určitých podmienok alebo v určitých medziach?
cc)
Má sa ustanovenie článku 17 ods. 3 písm. e) nariadenia 2016/679 chápať tak, že zákaz súdneho použitia pôvodne nezákonne získaných údajov je vždy vylúčený – t. j. súd musí tieto údaje vždy použiť – ak pôvodné získavanie údajov nebolo uskutočnené v tajnosti a slúži na preukázanie úmyselného porušenia povinnosti?
3.
Bez ohľadu na to, či sa na súdne spracovanie osobných údajov vzťahuje článok 17 ods. 3 písm. e) nariadenia 2016/679 alebo článok 6 ods. 1 písm. c) alebo e), článok 6 ods. 3, článok 9 nariadenia 2016/679 alebo iné ustanovenia práva Únie:
a)
Vyžadujú zásady nevyhnutnosti a minimalizácie údajov podľa článku 52 ods. 1 druhej vety Charty, článku 5 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/679, najmä pokiaľ ide o spracúvanie pôvodne nezákonne získaných alebo uchovávaných údajov, komplexné preskúmanie proporcionality a zváženie zo strany súdov?
b)
Aký vplyv má článok 5 ods. 1 písm. e) nariadenia 2016/679, ktorý stanovuje, že osobné údaje sa môžu uchovávať len tak dlho, ako je to potrebné na ich účel, na následné súdne spracovanie osobných údajov, najmä v prípadoch, keď
—
pôvodné získavanie údajov slúžilo na iné účely alebo
—
pôvodné nezákonné získavanie údajov sa uskutočnilo už dávno, alebo
—
nezákonné uchovávanie bolo udržiavané dlhšie obdobie, alebo
—
nezákonné získavanie údajov sa týka údajov, ktoré boli uložené – možno nezákonne – už dávno, alebo
—
subjekt alebo osoba, ktorá spracúva alebo získava údaje, sa jednostranne alebo na základe individuálnej alebo kolektívnej zmluvy zaviazala vymazať údaje v určitej lehote, ale výmaz nevykonala?
c)
Vyplýva z práva Únie, najmä z článku 8 Charty, článku 6 ods. 1 písm. c) alebo e), článku 6 ods. 3, článku 9 nariadenia 2016/679, že vnútroštátny súd môže použiť dôkaz, ktorý bol získaný porušením práv na ochranu osobnosti, len ak existuje uznateľný záujem strany zaťaženej dôkazným bremenom, ktorý presahuje jednoduchý záujem na dôkaze, alebo z práva Únie v tomto ohľade nevyplývajú žiadne požiadavky, takže je na vnútroštátnom právnom poriadku, aby v tomto ohľade prijal ustanovenia?
d)
Vyplýva z článku 47 ods. 2 Charty, ktorý zaručuje právo na účinnú súdnu ochranu a najmä na spravodlivý proces, podľa ktorého musia byť účastníci občianskeho súdneho konania v zásade schopní dostatočne odôvodniť svoj cieľ právnej ochrany a preukázať, že súdne spracúvanie osobných údajov žalujúceho zamestnanca, ktoré zamestnávateľ nezákonne získal, môže byť nevhodné a neprimerané v užšom zmysle len vtedy, ak by sa ukázalo, že získanie údajov podľa práva Únie predstavuje závažné porušenie článku 7 a článku 8 Charty a iné možné sankcie pre zamestnávateľa (napr. náhrada škody podľa článku 82 nariadenia 2016/679 a uloženie správnej pokuty podľa článku 83 nariadenia 2016/679) by boli úplne nedostatočné, alebo môže nevhodnosť a neprimeranosť vzniknúť už v prípade iných, menej závažných porušení ochrany údajov pri pôvodnom získaní údajov?
e)
Musí súd pri rozhodovaní o tom, či využije údaje pôvodne získané od účastníka konania alebo tretej strany v rámci svojho súdneho spracovania osobných údajov, zohľadniť, či si subjekt, ktorý získal údaje, splnil informačné povinnosti podľa článku 13 nariadenia 2016/679? Ak áno, za akých podmienok a podľa akých kritérií to musí súd zohľadniť?
f)
Vzťahuje sa skutočnosť, že súd je pri spracúvaní osobných údajov viazaný nariadením 2016/679 a Chartou základných práv EÚ, aj na osobné údaje tretích strán? Akým spôsobom ovplyvňuje prípadné porušenie právnych predpisov o ochrane údajov vo vzťahu k tretím osobám počas pôvodného získavania údajov následné súdne spracúvanie údajov v spore medzi dvoma stranami? Môže sa strana odvolávať na porušenie, ku ktorému nedošlo voči nej, ale voči tretej osobe, alebo to nie je tak?
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6402/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)